Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ak mi niekto teda v tejto sále nerozumel, tak to poviem inač a jednou vetou. Zneužívanie inštitútu ľudských práv na svoje výhody menšinami, ako sú homosexuáli alebo aj Rómovia, nakoniec spôsobí na Slovensku to, že my slušní ľudia v tradičných rodinách, žijúci v kresťanských tradičných rodinách, budeme zrazu menšina. A tohoto sa veľmi obávam a myslím si, že aj toto je časťou, veľkou časťou Istanbulského dohovoru, proti ktorému sa staviame.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, nemala som v úmysle v rozprave dnes vystúpiť, ale keď som počula vystúpenie pani kolegyne Simony Petríkovej, vytiahla som predsa len jeden dokument, ktorý som mala pripravený asi pred týždňom, a predsa som sa rozhodla, že niečo treba ešte k tomu povedať.
Takže Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, čiže tzv. Istanbulský dohovor, vzbudil na Slovensku, podotýkam, zásadný záujem občanov, politikov a cirkví a to právom. Medzinárodné dohovory sú často prijímané bez toho, aby bol vypočutý hlas občanov Slovenska a myslím si, že takto by to nemalo byť. Som toho názoru, že by sme predovšetkým mali počúvať väčšinu občanov Slovenska a Slovensko je predsa kresťanská krajina so svojimi tradíciami a kultúrnym dedičstvom, ktoré si vážime a dúfam, že aj po voľbách si budeme vážiť. Nenechajme sa teda prekričať, prosím, kričiacou menšinou a vážme si naše tradície a našu kultúru.
Aby bolo jasné, ešte raz, nikto neodmieta boj proti násiliu a už vôbec nie boj proti násiliu na ženách. Zásadným problém je definícia pojmu rod, gender. "Rod" sa používa na rozlíšenie muža a ženy z pohľadu povedzme kultúry, kým pojem "pohlavie" sa používa skôr v biologickej rovine. Ale slovenčina takéto terminologické rozlíšenie nepozná a nepozná ho ani právny poriadok Slovenskej republiky. Istanbulský dohovor považuje pohlavie a rod za to isté a to je pre nás ten zásadný problém.
Článok 3 písm. c) Istanbulského dohovoru, citujem, hovorí: "Na účel tohto dohovoru pojmom "rod" sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činnosti a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov." Pojem rod sa však, v našej legislatíve takto nie je nikde definovaný, Ak dostaneme do našej legislatívy definíciu pojmu rod, tak ako je uvedená v Istanbulskom dohovore, skutočne vznikne chaos a neistota v pojmoch a v právnom poriadku. Bojím sa, že v prospech ľudí, že to bude v prospech ľudí, ktorí skôr potrebujú odbornú pomoc a nie, aby sme v prospech nich menili právny poriadok.
A teraz poviem praktický príklad, ktorý som si nevymyslela ja. V časopise Plus 7 dní vyšiel článok s názvom tehotný gej, Tehotný gej pár. Ani som to, prepáčte, nevedela na prvýkrát prečítať. Tehotný gej pár. A teraz citujem: "Oteckovia sa tešia na prírastok do rodiny, čaká ho jeden z nich." Keď sa trochu začítate ďalej, zistíte, že tehotný je transsexuál, ktorý vďaka užívaniu testosterónu, všetci vieme teda, že mužského hormónu, vyzerá síce ako muž, ale vďaka telu ženy, do ktorého sa narodil, môže vynosiť dieťa. Nie, nie je to otecko, čo je tehotný, je to fyziologická žena a potrebuje podľa nás odbornú pomoc. Nemá sa nazývať mužom ani oteckom a toto predsa nie je žiadny stereotyp ani zvyklosť, to sú prírodné zákony a pre nás absolútne normálna, prirodzená vec.
Ďalší záväzok, ktorý je v Istanbulskom dohovore, citujem: "Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach žien a mužov."
A teraz sa opýtam: Stereotypné role žien, materstvo, dojčenie, úloha ženy matky, starostlivosť o domácnosť, starostlivosť o rodinu, spoločenské zvyky, ako je tanec, obliekanie či oblievačka na Veľkú noc, je na tom niečo zlé? Je to nejaký zlý stereotyp? Ja som žena a absolútne s tým nesúhlasím, ja som rada matkou, rada som starostlivá a zato, toto by sme mali odstrániť? Naozaj s týmto nemôžem súhlasiť.
Istanbulský dohovor je ukážkovým príkladom zneužitia medzinárodného práva a inštitúcií na presadzovanie kontroverzných teórií do právnych poriadkov. Najlepšie, čo môže Slovensko spraviť, je odmietnuť tento dohovor. Prosím, vážme si tradície, vážme si našu kultúru, vážme si tradičnú rodinu, kde plní žena úlohu matky.
A ešte by som sa vyjadrila rada naozaj k pani poslankyni Petrík, pretože sa ma osobne dotklo, keď povedala, budem sa snažiť byť presná v jej, v jej citácii, že my, Slovenská národná strana, populisticky hovoríme a zneužívame materiál Istanbulský dohovor. A ja sa chcem opýtať pani poslankyni, ktorá nie je síce v sále, ale tá otázka vo mne zostala ešte spred dvoch hodín, a čo ste robili vy pred pár dňami? Ako populisticky ste stáli tu pred týmto kecpultom, ako ho ľudovo hovoríme, a večer v pyžame a v ponožkách ste pobehovali po tejto sále? To nebol populizmus? A chránili ste tento kecpult pred imaginárnym strašidlom a, pani poslankyňa Simona Petríková, by ste si mali doma strážiť svoje dieťa, pokiaľ viete, čo je to tradičná rola matky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som sa rozhodla, že vystúpim v rozprave, takže túto faktickú si nechám potom na dlhšie. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ak dovolíte, ja rovnako ako opozičný kolega pán Peťko Pčolinský poruším rokovací poriadok a nebudem reagovať na pána kolegu, ktorý bol v rozprave, pretože nás vyzýval pán Pčolinský, aby sme prišli do sály. My sme do sály prišli a pána Pčolinského nikde nevidíme. Keď by sme boli spravodliví, možno ho vidíte, ja ho nevidím. Keby sme boli spravodliví, tak si tiež zrátame, koľko ľudí tu sedí z opozície a mohli by sme robiť štatistické preteky. Ja si myslím, že o tom to nie je.
My si od vás berieme príklad, pán Dostál. Vy keď zvolávate mimoriadnu schôdzu, nie ste schopní ju ani otvoriť. Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem za slovo. Ja by som si dovolila predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Dôvodom tohto pozmeňujúceho návrhu boli menšie pripomienky zo strany legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, takže dovoľte, aby som ho predložila
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Antošovej k návrhu zákona poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Antošovej, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpory a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V čl. 1 sa doterajší text nahrádza týmto textom:
„V § 43 ods. 5 písm. b) znie:
b) ktorý je po dátume minimálnej trvanlivosti s výnimkou uvedenia na trh Slovenskej republiky bezodplatným poskytnutím kozmetického výrobku dennej spotreby po dátume minimálnej trvanlivosti, ktorý je bezpečný, osobe vykonávajúcej činnosť s verejnoprospešným účelom v oblasti poskytovania sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti alebo sociálnych služieb podľa osobitných predpisov, 47p) pričom tieto kozmetické výrobky musia byť následne na trhu uvádzané bezodplatne, zoznam kozmetických výrobkov dennej spotreby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 47p znie:
„47p) Napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 147/1997 o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 213/1997 o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a zákon č. 34/2002 o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.“
Ďakujem za pozornosť.

Dobrý deň prajem, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, keď som predkladala novelu zákona o potravinách č. 152, ktorá sa týkala práve plytvania potravín a možnosti darovania a povinnosti následne darovania potravín z obchodných reťazcov, ktoré by ináč vyhodili do kontajnera, a nie je to malé číslo, vychádza to ročne okolo 700-tisíc ton. Tieto potraviny sa môžu darovať teraz charitám. My sme navrhli, aby sa teda mali povinnosť.
Pri tomto zákone som sa však stretla ešte s jednou zásadnou komoditou, ktorá chýba ľuďom v núdzi. Ono práve z prostredia tretieho sektora a charít som sa dozvedela, že teda ľuďom, samozrejme, prioritne chýbajú potraviny, ale mnohokrát títo ľudia nemajú ani základné hygienické potreby od mydla až po zubnú pastu. Možno je to pre niekoho neuveriteľné, ale, bohužiaľ, je to tak. Pri kozmetických výrobkoch rovnako dochádza k prekročeniu dátumu minimálnej trvanlivosti a často expirované výrobky sú však veľmi dobre použiteľné, len určitým spôsobom sa zhorší ich kvalita, čo pre človeka v núdzi nie je žiadnym problémom. Napr. šampón už nemá takú vôňu alebo farbu, alebo teda mydlo možno už nie je tak parfumované, ale pre týchto ľudí to naozaj problém nerobí.
Preto som navrhla, aby distribútor mohol sprístupniť kozmetické výrobky za predpokladu, že nemôžu ohroziť zdravie ľudí aj po dátume minimálnej trvanlivosti, a to bezodplatne organizáciám, ktoré sa zaoberajú charitatívnou činnosťou.
Toto je v podstate úvodné slovo k tomuto zákonu v druhom čítaní a prihlásila som sa do rozpravy.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, chcela som si to poistiť, lebo v tomto parlamente niekedy neviete, čo je lepšie spraviť. Takže ďakujem veľmi pekne za slovo v rozprave.
Ešte raz teda aj pre tých, čo tu neboli, by som len zhrnula, že pozmeňujúci návrh vychádza, ktorý predkladám, vychádza práve zo stretnutí, ktoré prebiehali po prvom čítaní. Boli to stretnutia so zástupcami obchodných spoločností, boli to stretnutia so zástupcami tých najväčších reťazcov, ktorých sa vlastne tento zákon dotýka. Ja som ich aj vymenovala: SAMO, TESCO, COOP Jednota, spoločnosť Free Food, ktorí súhlasia a v podstate vyjadrili podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Na druhej strane, samozrejme, som sa musela opýtať aj tej druhej strany, a to sú charity, ktoré takisto prejavili aj písomný súhlas, že takto, takýto pozmeňujúci návrh by im vyhovoval.
Takže bola by som veľmi rada, keby aj poslanci, ktorí možno boli na tom pôdohospodárskom výbore, keby počúvali a mali záujem o danú tematiku, tak skutočne, si myslím, že by bolo to hlasovanie iné. Úprimne, v rozprave si to môžem dovoliť povedať, chýbala mi aj moja kolegyňa z opozície, s ktorou si vieme fakty vždy vymeniť, a myslím, že keď ide o spoločnú dobrú vec, a v tomto prípade ide naozaj o elimináciu plytvania potravinami, ktoré je enormné na Slovensku, a zároveň pomoci ľuďom v núdzi, tak verím tomu, že by sme spoločnú reč aj na našom pôdohospodárskom výbore našli. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Takže ak dovolíte, by som rada prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Evy Antošovej k návrhu zákona Evy Antošovej, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
V čl. 1 sa pred doterajší bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V § 6 ods. 5 písm. d) sa slová „bezodplatného prevodu podľa odseku 7“ nahrádzajú slovami „uzavretia darovacej zmluvy podľa odseku 7 alebo odseku 8“.
Nasledujúce body sa prečíslujú.
2. V čl. 1 doterajší bod 1 znie:
1. V § 6 odsek 7 znie:
„(7) Prevádzkovateľ, ktorý uvádza na trh potraviny v prevádzkami s predajnou plochou väčšou ako 400 m2 , je povinný uzatvoriť zmluvu o darovaní potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné, aspoň s jednou osobou vykonávajúcou činnosť s verejnoprospešným účelom v oblasti poskytovania sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti alebo sociálnych služieb podľa osobitných predpisov (ďalej len „charitatívna organizácia“), pričom od nej nemôže za tieto potraviny požadovať akékoľvek priame alebo nepriame plnenie. Charitatívna organizácia môže nakladať s potravinami po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti až po jej registrácii podľa odseku 1, pričom je povinná pred začatím činnosti podľa odseku 11 písm. c) požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o vykonanie úradnej kontroly každej výdajne charitatívnej organizácie podľa osobitného predpisu.“
Tu by som chcela upozorniť, že treba prečíslovať, pozor na prečíslovanie.
3. V čl. 1 doterajší bod 2 znie:
V § 6 za odsek 7 sa vkladajú nové odseky 8 a 9, ktoré znejú:
„(8) Iný prevádzkovateľ ako prevádzkovateľ podľa odseku 7 uvádzajúci na trh potraviny môže uzatvoriť zmluvu o darovaní potravín, ktoré sú po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné, s charitatívnou organizáciou, pričom od nej nemôže za tieto potraviny požadovať akékoľvek priame alebo nepriame plnenie. Na charitatívnu organizáciu sa vzťahujú všetky povinnosti podľa odsekov 7 a 13.
(9) Zmluva o darovaní podľa odsekov 7 a 8 musí okrem všeobecných náležitostí zmluvy obsahovať minimálne
a) harmonogram plnení,
b) podmienky dodania a prevzatia potraviny.“
Doterajšie odseky 8 a 11 sa označujú ako odseky 10 až 13.
4. V čl. 1 doterajší bod 3 znie:
V § 6 ods. 11 až 13 sa za slová „odseku 7“ vkladajú slová „alebo odseku 8“.
Nasledujúce body sa prečíslujú.
5. V čl. 1 sa za doterajší bod 3 vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú takto:
3. V § 6 ods. 12 a 13 sa slová „bezodplatne prevádza“ nahrádzajú slovom „daruje“. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
4. V § 6 ods. 13 sa slová „odseku 9“ nahrádzajú slovami „odsek 11“. Nasledujúce body sa prečíslujú.
Posledný, 6. bod:
V čl. 1 doterajší bod 4 znie:
V § 28 sa odsek 2 dopĺňa písmenom q), ktoré znie:
„q) nesplní povinnosť uzatvoriť zmluvu o darovaní podľa § 6 alebo 7 a odseku 8.“
7. V čl. 1 sa za doterajší bod 4 vkladá bod 5, ktorý znie:
5. V § 28 ods. 4 písm. i) sa za slová „bezodplatného prevodu podľa § 6 ods. 7“ nahrádzajú slovami „uzatvorenia darovacej zmluvy podľa § 6 ods. 7 alebo ods. 8“.
Posledný bod:
8. V čl. II sa rok „2020" nahrádza rokom „2024“.
Ďakujem za pozornosť.