43. schôdza

Ďakujem.
Pán poslanec má záujem o doplňujúcu otázku, nech sa páči.

Chcem sa poďakovať, pán predseda vlády, za vašu odpoveď a v krátkosti prajem vám aj celej vláde, aby sa vám darilo v nastúpenom trende.
Ďakujem pekne.

Pellegrini, Peter, predseda vlády SR
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

Ďakujem. Ešte máme dve a pol, dve minúty.
Ďalšia otázka je od poslanca Želiezku, je v sále, a znie:
„Vážený pán predseda, vlády uplynulý týždeň rokovala vláda v okresoch Gelnica a Svidník. Ako hodnotíte toto výjazdové rokovanie vlády?“
Nech sa páči, pán premiér.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj za túto otázku, pán poslanec. Viete, že dlhodobo tvrdím, že vláda nemôže prijímať rozhodnutia len od stola v Bratislave, v hlavnom meste, pretože život na Slovensku, to nie je len život ľudí v Bratislave, ale aj v ostatných kútoch Slovenska a je dôležité, aby vláda čo najčastejšie navštevovala regióny a riešila problémy ľudí priamo tam, kde tie problémy sú a kde ich môžu či už starostovia, alebo občania hovoriť do očí priamo členom vlády Slovenskej republiky.
Môžem skonštatovať, že od môjho nástupu do funkcie predsedu vlády sme absolvovali 20 takýchto výjazdových rokovaní, to znamená, polovica všetkých rokovaní vlády pomaly bola výjazdová a bola v menej rozvinutých regiónoch Slovenska. Som veľmi rád, že súčasťou týchto výjazdových rokovaní sú vždy aj stretnutia s predstaviteľmi jednotlivých miest a obcí, na ktoré nechodím len ja, ale na ktoré chodia ja kľúčoví ministri vlády a to znamená, opäť vytvárame ďalší priestor, aby sa starostovia a starostky mohli priamo dotazovať na veci, ktoré ich trápia v oblasti bezpečnosti, poľnohospodárstva, operačných programov, európskych peňazí a tak ďalej. A preto som rád, že na týchto rokovaniach, ak sme v regióne prvýkrát, prijíma sa nový akčný plán, ktorý má definovať priority daného okresu, a s cieľmi veľmi konkrétnymi, koľko nových pracovných miest sa má vytvoriť, o koľko sa má znížiť nezamestnanosť v danom regióne na nasledujúce 2-3-4 roky, a vždy po roku sa do daného regiónu vláda vracia a vyhodnocuje, či sa darí napĺňať ciele, ktoré sme si v akčných plánoch dali.
A na záver ešte pripomeniem, tie akčné plány pre jednotlivé okresy opäť nevznikajú v Bratislave, nevznikajú na jednotlivých ministerstvách, ale sú tvorené priamo akčnými radami ľudí, ktorí žijú v danom regióne a ktorí najlepšie vedia, čo ich okres pre svoj rozvoj a zvýšenie zamestnanosti potrebuje. To je obrovská pridaná hodnota, že to vzniká tam, kde tie problémy sú, a vláda len na ne reaguje a, samozrejme, financuje priority tak, ako je to od nás požadované.
A som rád a chcem poďakovať aj za podporu zmeny zákona v organizácii činnosti ústredných orgánov štátnej správy a od 1. 1. 2019 je celá problematika regionálneho rozvoja v kompetencii podpredsedu vlády Richarda Rašiho a si myslím, to je opäť ďalší signál, keď sme túto problematiku povýšili až na úroveň podpredsedu vlády, pretože tam takáto problematika aj patrí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán premiér. Nasledujú, pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Puciho, ktorý nie je v sále, pokračujeme druhou otázkou, je od pána poslanca Sopka, je adresovaná ministerke školstva, vedy, výskumu a športu, ministerke Lubyovej v zastúpení a znie:
„Vážená pani ministerka, opakovane sa vyskytujú problémy pri každoročných celoslovenských testovaniach, ktorých realizátorom je Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Táto situácia sa udiala aj pri tohtoročných maturitných skúškach zo slovenčiny, pričom tieto opakujúce sa problémy spojili učiteľskú verejnosť, ale aj žiakov a rodičov natoľko, že pripravujú petičnú akciu, ktorá má tieto opakujúce sa problémy zastaviť. Chcem sa vás, chcem sa vás preto opýtať, aké opatrenia do budúcna mieni pripraviť ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, aby sa neustále problémy s problematickými úlohami v rôznych testovaniach neopakovali.“
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, v mene pani ministerky školstva, vedy, výskumu a športu, ktorú dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku a dovoľte mi prečítať odpoveď pani ministerky Martiny Lubyovej.
Dovolím si oddeliť od seba dve roviny tohto problému. Jedna je médiami sýtená emotívna rovina tohtoročného testovania zo slovenského jazyka a literatúry a druhá je vecná, odborná. Chcem vás ubezpečiť, že testy zo slovenského jazyka a literatúry vytvára pre Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania skúsený autorský tím učiteľov z radov vysokoškolských pedagógov, stredných škôl a metodicko-pedagogického centra. Sú to odborníci z praxe, ktorí prešli rôznymi aj zahraničnými vzdelávaniami k tvorbe testov. Test je ďalej recenzovaný a posudzovaný inými odborníkmi, opäť učiteľmi slovenského jazyka a literatúry, tento rok to boli tak učitelia stredných škôl, ako aj odborníci z vysokých škôl na jednotlivé oblasti slovenského jazyka a literatúry. Oblasť čítania... (Ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán kolega Jakab, poprosím vás, kľud v sále.

Laššáková, Ľubica, ministerka kultúry SR
Oblasť čítania s porozumením posudzoval napríklad aj odborník na výrokovú logiku a interpretáciu textov. Úlohy ďalej recenzujú a kontrolujú odborníci z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra v Bratislave. V rámci overovania testových úloh sa uskutočňuje ich pilotné testovanie na vzorke škôl a žiakov. Následne sa úlohy ďalej upravujú a modifikujú. NÚCEM teda systémovo nepodcenil žiadnu z týchto prípravných etáp tvorby testu. Na spoluprácu si najíma odborníkov a skúsených učiteľov slovenského jazyka a literatúry.
Napriek tomu vždy treba počítať, že nejaká formulácia úlohy môže pri takom veľkom počte maturantov, viac ako 40-tisíc, a učiteľov z rôznych typov škôl vyvolať viaceré interpretácie a diskusie o správnosti odpovede a to sa deje po ukončení testovania každý rok, keďže testy sa na Slovensku zverejňujú a každý sa k nim zo svojho uhla pohľadu môže vyjadriť. Z tohto dôvodu má NÚCEM vytvorený poradný orgán validačnú komisiu zloženú z expertov, odborníkov z akademického a školského prostredia, ktorá ex post posúdi validitu problematizovaných testových úloh a vyjadrí sa k ich hodnoteniu. Ak nejaká z úloh nespĺňa podľa expertov jednoznačne parametre validity, navrhnú ju vyradiť z testu. Cieľom je vždy to, aby test ako celok bol spoľahlivým a objektívnym nástrojom na hodnotenie úrovne vedomostí a zručností maturantov a maturitné testy každoročne tieto kvalitatívne parametre na reliabilitu, teda spoľahlivosť testu spĺňajú. Spoľahlivosť testov zo slovenského jazyka a literatúry je každoročne vysoká. Tým chcem poukázať na to, že aj vyradením jednej úlohy zo 64-položkového testu zostáva test ako celok kvalitným a spoľahlivým nástrojom na zoradenie maturantov podľa ich úspešnosti do rebríčka.
Maturitné testy sú testami normatívnymi, teda rozlišujúcimi, preto obsahujú tak ľahké a stredne ťažké úlohy ako aj úlohy náročné a veľmi náročné, ktoré zvládnu naozaj len tí najšikovnejší žiaci. Tohtoročná diskusia učiteľov a žiakov sa sústreďovala práve na tieto náročnejšie úlohy. Keďže zverejnenie maturitných testov vždy a prirodzene vyvoláva emotívne reakcie žiakov a učiteľov a spúšťa na celom Slovensku verejné diskusie o správnosti úloh, ministerstvo školstva si jasne uvedomuje vážnosť týchto skúšok. Vzhľadom k tomu do budúcnosti ešte viac posilní kontrolu kvality a validity úloh ex ante, teda zvýši kvalitu recenzného pripomienkovania úloh ešte pred hlavným testovaním, aby znížila pravdepodobnosť spochybňovania jednoznačnosti zadania úloh.
Vážený pán poslanec, na záver mi ešte dovoľte ukázať na konkrétnom príklade, že verejne kritizovať a problematizovať zadania úloh v testoch a niesť za ne zodpovednosť ako autor alebo recenzent sú dve odlišné veci. Iniciátor vami spomínanej petičnej akcie pán učiteľ Papuga bol zamestnaný v NÚCEM-e, bol zamestnaný v NÚCEM-e v roku 2015 ako recenzent testov zo slovenského jazyka a literatúry v testovaní 9 - 2015. Napriek jeho odborným pripomienkam a recenznému posudku musela byť pod tlakom učiteľov jedna úloha v teste zo slovenského jazyka a literatúry anulovaná, mala totiž viacero možných riešení. A v tomto kontexte je naozaj bizarné, že sa dnes iniciátor petičnej akcie pán Papuga vášnivo rozhorčuje, ako je možné, že sa v teste môžu vyskytovať aj problematické úlohy.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.

Ďakujem.
Pán poslanec, máte záujem položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za zodpovedanie otázky, a keďže nie ste ministerkou školstva, dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste jej tlmočili moje vyjadrenie, ktorým tu chcem jasne preukázať a povedať, že som momentálne nepochopil celkom ten záver a to konkrétne spomínanie konkrétnej osoby, dotyčného pána riaditeľa školy, pretože si myslím, že moja otázka bola smerovaná najmä k tomu, lebo tento problém tu máme dlhodobo. Je tu dlhodobý problém, pričom skupina ľudí, ktoré tieto testy kritizujú vo všeobecnosti, či už ide o testovanie 5 - 9, alebo aj externú časť maturitnej skúšky, nie sú apriori proti testovaniu ako takému, proti meraniu a zisťovaniu tých výkonov našich detí, ale ide im práve o to, aby sme odstránili v čo v najväčšej miere tú mieru chybovosti, ktorá sa stále preukazuje, a tiež aby sa dodržiavala aj spravodlivosť, pretože ako je možné, že kľúč riešení nebol dostupný hneď po realizovaní danej skúšky, ja osobne, ak si zalovím vo svojej učiteľskej pamäti, si na to veľmi dobre nepamätám, že by také niečo v minulosti bolo. A preto sa obávam, že pokiaľ budeme hľadať za akoukoľvek kritikou len pokus o rozvírenie vášní, a nie konkrétne riešenia, ktoré tu síce nejaké zazneli, ale nič konkrétne, presné som nepočul, tak sa nepohneme ďalej a môžu tieto emócie prerásť ešte do väčších a väčších výbuchov a dokonca môžu spôsobiť, že ľudia vo väčšej miere budú stále viac a viac naladení proti testovaniu. Takže poprosím vás, toto tlmočte pani ministerke.
Ďakujem.

Laššáková, Ľubica, ministerka kultúry SR
Budem tlmočiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Ďalšou otázkou, ďalšia otázka je od pána poslanca Fecka, je v sále, a znie:
„Aký názor máte, pán minister, na retroaktivitu práva a na premlčacie lehoty? Platia vo všeobecnosti alebo len pre vybrané prípady?“
Odpoveď je..., otázka je adresovaná ministrovi spravodlivosti Gáborovi Gálovi.
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi si cením demokraciu, ktorého výdobytkom je aj tento inštitút - hodina otázok, ktorá je veľmi dobrým nástrojom na kontrolu vlády parlamentom, predovšetkým opozíciou, ale, pravdupovediac, ja som nepochopil tú otázku, že aký je môj názor na retroaktivitu. No proste to je inštitút, ktorý už je dávno prebádaný aj právnym, vedeckými inštitúciami a poznáme a je to ustálená kvázi inštitúcia alebo inštitút v rámci práva. Určite príde teraz nejaká ďalšia otázka, ktorú asi mi položíte. Bolo asi, bolo by lepšie, keby že tú otázku hneď položíte dopredu, aby som vedel, že na čo, na čo sa chcete zamerať. No všeobecnosti platí, že máme zákaz retroaktivity, ale sú vždy nejaké výnimky. Lebo nie každá retroaktivita, ktorá je nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát.
Teória aj prax hovorí o tom, že pravá a nepravá retroaktivita, spätná účinnosť, takže kým jedna je absolútne v poriadku, lebo uznáva právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona, tá druhá je ťažko prijateľná v prípadoch, keď to nie je v prospech toho človeka, v ktorom prípade sa tento inštitút sa využíva. Lebo typickým takým dobrým príkladom je ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona, ktorý znie, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákonov účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaným činom a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre takéto priaznivejší. Čiže je zrejmé, v takýchto prípadoch nedochádza k ohrozeniu právneho štátu a je zachovaná právna istota. A toto je pravá retroaktivita, čiže prijmeme nejaký zákon, ktorý inak upravuje ten vzťah, ktorý vznikol pred účinnosťou a platnosťou zákona. Často využívame tieto inštitúty aj my v tejto Národnej rade a od 2002., odkedy som poslancom Národnej rady, tak až na pár fakt veľmi veľkých výnimiek tieto zásady sme v tejto Národnej rade aj dodržali. Je to môj názor taký, že, že keď pravá retro..., je pravá retroaktivita, tak môžme to využiť v len v prípadoch, keď toho dotknutého, toho, tej, toho subjektu, na ktorý sa má vzťahovať, len výhodnejšie, ako som citoval z toho Trestného zákona.
Pri nepravej, tak ako som povedal, to uznáva, tie právne, tie skutky, ktoré boli, len teraz to už nanovo definuje.
A čo sa týka premlčania, je to tiež štandardný inštitút plne etablovaný v právnom poriadku a je, jeho účelom je ochrana subjektov právnych vzťahov a tiež slúži na zachovanie právnej istoty.
Prednedávnom sme riešili zákon o ochrane spotrebiteľov, kde sme išli do premlčania, a na Legislatívnej rade vlády mali istí ľudia s týmto problém. Keď sme povedali, že keď je nárok zo spotrebiteľského sporu premlčaný, tak sa nemôže uplatňovať. Povedal, že no to nie je možné dať, lebo proste to je, prepadne to právo. No právo neprepadne, lebo je možné to využiť aj proti spotrebiteľom, uplatniť pohľadávku, ale len do premlčania, ale my tu máme rad iných práv, ktoré sa akože premlčujú, ale prepadnú po dvoch rokoch, napr. reklamácia.