43. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupuje ho podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Richard Raši, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová takisto z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty sa nezúčastní Hodiny otázok, zastupuje ju pani ministerka kultúry Ľubica Laššáková, pani ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú zastupuje pani ministerka kultúry Ľubica Laššáková, pán minister hospodárstva Peter Žiga síce tu je, ale nie sú naňho položené otázky a takisto nie sú otázky ani na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, ktorý je toho času na zahraničnej pracovnej ceste.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, realita aktuálneho vývoja v otázke odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie je taká, že riziko tvrdého brexitu zostáva naďalej veľmi vysoké. Minulotýždňová Európska rada vyjadrila len podmienený súhlas s predĺžením členstva Spojeného kráľovstva v EÚ do 22. mája 2019, a to za podmienky, že britský parlament schváli na tretíkrát návrh dohody o vystúpení.
Ak však dohoda o vystúpení neprejde cez britských zákonodarcov ani na tretíkrát, tak sa deň odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ oddiali len na 12. apríl 2019. Ani tento posun nemusí priniesť uspokojivé riešenie patovej situácie a v krátkom čase môžme opäť čeliť tentokrát už realite tvrdého brexitu. Na britskej strane stále nie je zhoda v ďalšom postupe, schválenie dohody, ďalšie posunutie termínu, prípadne druhé referendum, všetky možnosti, samozrejme, už boli predmetom hlasovania britského parlamentu.
V súvislosti s prípravou na brexit vláda na svojom rokovaní 30. januára prerokovala materiál obsahujúci legislatívne aj nelegislatívne opatrenia, ktorých hlavným cieľom je minimalizácia negatívnych dopadov na občanov Slovenskej republiky a podnikateľské prostredie, ktorí by boli priamo zasiahnutí neriadeným odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ. Podľa odhadov, ktoré sme prostredníctvom vládnych analytikov spracovali, scenár vzájomných vzťahov vo variante brexit bez dohody je pre štáty EÚ, Spojené kráľovstvo aj pre samotné Slovensko citeľný.
Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky tvrdý brexit spomalí slovenskú ekonomiku v dlhodobom horizonte o 0,7 až 1,4 % HDP a rizikový je najmä automobilový priemysel, ktorého výrobky tvoria najväčšiu časť nášho exportu do Spojeného kráľovstva, je to 1,7 mld. eur, čo je takmer 40 % z celkového objemu nášho vývozu, ktorý predstavuje 4,4 mld. eur do Spojeného kráľovstva.
Zavedenie ciel na automobilové výrobky by spôsobilo navýšenie cien jednak o výšku samotného cla a tiež o administratívne náklady tým spojené s colnými procedúrami.
Ďalšou problematickou oblasťou je nákladná doprava, najmä pokiaľ ide o doručovanie zásielok, prepravné a špeditérsku služby. Zavedenie colných kontrol pri vstupe na colné územie Spojeného kráľovstva a EÚ by mohlo spôsobiť omeškanie a tým aj značné hospodárske škody, osobitne v prípade včasných dodávok, ak ide tzv. on time delivery.
V otázke prípravy Slovenskej republiky na tvrdý brexit sú vykonávané resp. plánované najmä kroky s cieľom minimalizovať dopady na občanov a podnikateľov. Ide najmä o opatrenia súvisiace so zriadením informačnej platformy so všetkými relevantnými informáciami na webe ministerstva zahraničných vecí, sprostredkovanie informácií pre podnikateľov týkajúce sa obchodu s tovarmi a službami vrátane colných a daňových informácií s cieľom zmierniť negatívne dopady tvrdého brexitu. V tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky schválila na svojom rokovaní 13. marca 2019 návrh zákona tzv. lex brexit spolu s návrhom vlády na skrátenie legislatívneho konanie. Skrátené legislatívne konanie bolo zvolené preto, lebo lehoty požadované v štandardnom procese by znemožnili flexibilne reagovať na veľmi ťažko predvídateľný vývoj s následnými možnými hospodárskymi škodami.
Včera ste, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, schválili uvedený návrh zákona, ktorým sa upravuje aj pomo..., ktorým sa upravuje pomocou prechodných ustanovení viacero zákonov pre prípad tvrdého brexitu. Za návrh hlasovalo všetkých 139 prítomných poslancov a ja sa chcem za to úprimne všetkým poslancom Národnej rady poďakovať. Veľmi ma teší, že predstavitelia výkonnej a zákonodarnej moci vedia tiahnuť za jeden povraz, ak ide o dôležité záujmy Slovenskej republiky a jej občanov.
Chcem podotknúť, že ide o legislatívne zmeny, ktoré nevytvárajú kvalitatívne nové práva, resp. pravidlá len istým spôsobom zrkadlovo zmrazia existujúci status quo pre britských občanov žijúcich v Slovenskej republike. Legislatívne zmeny sa týkajú najmä pobytových práv, nárokov sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, uznávania kvalifikačných dokladov o vzdelávaní, uznávanie dokladov v cestnej doprave. Mali by platiť dohody, aby sme obojstranne upokojili ako našich, tak aj britských občanov aj v alternatíve, ak by prišlo k tvrdému brexitu. Uistenie zo strany Veľkej Británie je také, že občania členských krajín EÚ, a teda aj Slováci, ktorí dnes žijú, pracujú a študujú vo Veľkej Británii , nebudú musieť okamžite žiadať o povolenie na pobyt, ale budú mať prechodné obdobie a bude sa na nich nazerať ako na ľudí, ktorí sú vo Veľkej Británii legálne. Teda môžu ďalej pokračovať v práci a aj v pobyte vo Veľkej Británii.

Ak dovolíte, ja by som ešte doplnil odpoveď na prvú otázku, keďže aj druhá sa týka tejto oblasti. To znamená, že Slováci, ktorí dnes sú v Spojenom kráľovstve, môžu naďalej pokračovať bez problémov v práci aj vo svojom pobyte. A Slovenská republika recipročne urobila to isté a ja z pozície predsedu vlády Slovenskej republiky som verejne vyhlásil a uistil Veľkú Britániu, že na britských občanov žijúcich a pracujúcich v Slovenskej republike nebudeme nahliadať ako na občanov z tretích krajín. Zároveň sme k tomu pripravili aj príslušnú legislatívu. Recipročné pozície sú teda zakotvené a ja pevne verím, že Veľká Británia ich takisto recipročne dodrží.
Vláda Slovenskej republiky má, pokiaľ príde k neriadenému brexitu, záujem aj naďalej rozvíjať so Spojeným kráľovstvom nadštandardné bilaterálne vzťahy a pokračovať v obojstranne užitočnej spolupráci v zahraničnopolitických, bezpečnostných a obranných otázkach a tiež v rámci medzinárodných organizácií. Strategické spojenectvo so Spojeným kráľovstvom ako kľúčom, kľúčovým bilaterálnym partnerom, spojencom v rámci NATO, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN a jadrovou mocnosťou je pre Slovenskú republiku mimoriadne dôležité a to isté platí aj pre pokračovanie spolupráce v oblasti spoločnej, bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie, kde Slovenská republika predpokladá úzku formu ďalšej spolupráce aj po prípadnom vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, dámy a páni, pred rokom som nastupoval do funkcie predsedu vlády s mottom, ktoré som aj uviedol a zverejnil, že je mi cťou robiť to pre vás, je mi cťou robiť to pre naše Slovensko.
Novonastupujúca vláda si bola vedomá, že sa ujíma výkonu funkcie v období spoločenských pohybov, keď sa ľudia domáhali zmien v spôsobe uplatňovania verejnej moci. Požadovali najmä riešenia bezprostredne ovplyvňujúce kvalitu ich života. Vláda si zároveň bola vedomá existencie silných tendencií zneužiť spomenuté oprávnené požiadavky ľudí aj na destabilizáciu spoločnosti. Do veľmi vratkého premiérskeho kresla som zasadol s plným vedomím, že ďalšie napĺňanie predstavy o Slovensku ako úspešnom projekte si vyžaduje adekvátnu sebareflexiu zo strany politickej sféry a orgánov verejnej moci. Sebareflexia je zároveň nevyhnutnosťou pre prehĺbenie dôvery v demokratické inštitúcie v našom štáte.
Od začiatku som sa svojimi aktivitami sústredil na obnovenie zahraničnopolitického renomé Slovenska a zároveň sme okamžite naštartovali proces obnovy dôvery verejnosti v štát. Po nástupe novej vlády verejnosť prirodzene považovala za prioritu č. 1 čo najskoršie vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky. Ako nám je všetkým známe, vražda vyvolávala prirodzený hnev našich občanov, polarizovala spoločnosť a pošramotila obraz Slovenska v zahraničí. Úlohou vlády bolo preto vytvoriť čo najlepšie podmienky pre prácu orgánov činných v trestnom konaní a nijak do ich činnosti nezasahovať. Dnes verejnosť, ale i zahraničie vidí reálne výsledky. Keď chceme, aby spoločnosť dôverovala politikom a štátnym inštitúciám, musí vidieť, že funguje elementárna spravodlivosť, že veci sa dajú riešiť a že nikomu nepomôžu ani známosti na najvyšších miestach. Ďalšou dôležitou prioritou vlády bolo aj boj s byrokraciou, kde sme formovali princípy tzv. priateľského štátu, a pán podpredseda vlády predložil do parlamentu návrh zákona, ktorý zjednodušuje občanom mnohé administratívne úkony. Rezort hospodárstva pripravil v poradí už tretí balík antibyrokratických zákonov, ktoré malo, majú zjednodušiť život našim firmám a podnikateľom. A v poslednom roku vláda pod mojím vedením zintenzívnila aj prácu v rôznych rezortoch - v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, v poľnohospodárstve, v environmentalistike, rozvoji regiónov a, prirodzene, v európskej aj zahraničnej politike, vo verejnom obstarávaní, v rozvoji digitálnej spoločnosti a tak ďalej. Za úspech považujem, že sa nám podarilo spojiť zodpovednú fiškálnu politiku s výraznými sociálnymi opatreniami. Prvýkrát v histórii Slovenska vláda zostavila a parlament schválil vyrovnaný rozpočet.
Zároveň sme prijali celý rad sociálnych opatrení, ktoré zvyšujú kvalitu života našich občanov. Minimálna mzda vzrástla zo 480 eur na 520 eur a chceli by sme, aby v budúcom roku ďalej rástla veľmi dynamickým tempom. Nezamestnanosť klesla na historické minimá. Podľa údajov z februára tohto roka bola u nás miera evidovanej nezamestnanosti 5,16 % a celkovej nezamestnanosti 6,35 %. Navrhli sme zvýšiť platy štátnych a verejných zamestnancov o 10 % a na budúci rok vzrastú o ďalších 10 %. Od júla sme zvýšili príspevok na opatrovanie o 120 eur a príspevok pre opatrovateľov v dôchodkovom veku až o takmer 100 eur. Presadili sme vyplácanie vianočného príspevku a príplatku k dôchodku.
Veľký potenciál majú aj opatrenia navrhované koaličnými poslancami v návrhoch zákonov odložených na májovú schôdzu parlamentu a tu vás chcem poprosiť o trpezlivosť, nakoľko ide o nemalý zásah do hospodárenia štátu. Preto osobne očakávam dohodu o vyváženej podpore návrhov jednotlivých koaličných strán. Slovensko je krajinou, ktorá aktívne vstupuje aj do medzinárodných procesov a jasne formuluje svoje postoje a priority. Na Slovensku sme mali možnosť privítať silných hráčov európskej scény, francúzskeho prezidenta Macrona, nemeckú kancelárku Merkelovú, predsedáme Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, viedli sme V4, resp. vedieme až do konca tohto júna a na tejto úrovni je počuť náš hlas a sme akceptovaným partnerom aj pre veľkých európskych hráčov. Navyše sa plánujú aj moje návštevy v ďalších významných štátov a stretnutia s najvýznamnejšími politikmi sveta, a preto tu môžem veľmi spokojne skonštatovať, že môžme byť právom hrdí na to, akému rešpektu sa teší Slovenská republika aj v zahraničí. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pre mňa je nesmierne dôležité, aby našu prácu a výsledky pozitívne hodnotili hlavne občania Slovenskej republiky. V politike nikdy neviete nič vylúčiť, ale chcem vás ubezpečiť, že som pripravený dôstojne, zodpovedne vykonávať službu na poste predsedu vlády Slovenskej republiky až do riadneho termínu volieb v roku 2020 a naďalej slúžiť a zlepšovať život všetkých ľudí našej vlasti. Ďakujem veľmi pekne.

Chcem sa poďakovať, pán predseda vlády, za vašu odpoveď a v krátkosti prajem vám aj celej vláde, aby sa vám darilo v nastúpenom trende.
Ďakujem pekne.

Pellegrini, Peter, predseda vlády SR
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj za túto otázku, pán poslanec. Viete, že dlhodobo tvrdím, že vláda nemôže prijímať rozhodnutia len od stola v Bratislave, v hlavnom meste, pretože život na Slovensku, to nie je len život ľudí v Bratislave, ale aj v ostatných kútoch Slovenska a je dôležité, aby vláda čo najčastejšie navštevovala regióny a riešila problémy ľudí priamo tam, kde tie problémy sú a kde ich môžu či už starostovia, alebo občania hovoriť do očí priamo členom vlády Slovenskej republiky.
Môžem skonštatovať, že od môjho nástupu do funkcie predsedu vlády sme absolvovali 20 takýchto výjazdových rokovaní, to znamená, polovica všetkých rokovaní vlády pomaly bola výjazdová a bola v menej rozvinutých regiónoch Slovenska. Som veľmi rád, že súčasťou týchto výjazdových rokovaní sú vždy aj stretnutia s predstaviteľmi jednotlivých miest a obcí, na ktoré nechodím len ja, ale na ktoré chodia ja kľúčoví ministri vlády a to znamená, opäť vytvárame ďalší priestor, aby sa starostovia a starostky mohli priamo dotazovať na veci, ktoré ich trápia v oblasti bezpečnosti, poľnohospodárstva, operačných programov, európskych peňazí a tak ďalej. A preto som rád, že na týchto rokovaniach, ak sme v regióne prvýkrát, prijíma sa nový akčný plán, ktorý má definovať priority daného okresu, a s cieľmi veľmi konkrétnymi, koľko nových pracovných miest sa má vytvoriť, o koľko sa má znížiť nezamestnanosť v danom regióne na nasledujúce 2-3-4 roky, a vždy po roku sa do daného regiónu vláda vracia a vyhodnocuje, či sa darí napĺňať ciele, ktoré sme si v akčných plánoch dali.
A na záver ešte pripomeniem, tie akčné plány pre jednotlivé okresy opäť nevznikajú v Bratislave, nevznikajú na jednotlivých ministerstvách, ale sú tvorené priamo akčnými radami ľudí, ktorí žijú v danom regióne a ktorí najlepšie vedia, čo ich okres pre svoj rozvoj a zvýšenie zamestnanosti potrebuje. To je obrovská pridaná hodnota, že to vzniká tam, kde tie problémy sú, a vláda len na ne reaguje a, samozrejme, financuje priority tak, ako je to od nás požadované.
A som rád a chcem poďakovať aj za podporu zmeny zákona v organizácii činnosti ústredných orgánov štátnej správy a od 1. 1. 2019 je celá problematika regionálneho rozvoja v kompetencii podpredsedu vlády Richarda Rašiho a si myslím, to je opäť ďalší signál, keď sme túto problematiku povýšili až na úroveň podpredsedu vlády, pretože tam takáto problematika aj patrí.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, v mene pani ministerky školstva, vedy, výskumu a športu, ktorú dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku a dovoľte mi prečítať odpoveď pani ministerky Martiny Lubyovej.
Dovolím si oddeliť od seba dve roviny tohto problému. Jedna je médiami sýtená emotívna rovina tohtoročného testovania zo slovenského jazyka a literatúry a druhá je vecná, odborná. Chcem vás ubezpečiť, že testy zo slovenského jazyka a literatúry vytvára pre Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania skúsený autorský tím učiteľov z radov vysokoškolských pedagógov, stredných škôl a metodicko-pedagogického centra. Sú to odborníci z praxe, ktorí prešli rôznymi aj zahraničnými vzdelávaniami k tvorbe testov. Test je ďalej recenzovaný a posudzovaný inými odborníkmi, opäť učiteľmi slovenského jazyka a literatúry, tento rok to boli tak učitelia stredných škôl, ako aj odborníci z vysokých škôl na jednotlivé oblasti slovenského jazyka a literatúry. Oblasť čítania... (Ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán kolega Jakab, poprosím vás, kľud v sále.

Laššáková, Ľubica, ministerka kultúry SR
Oblasť čítania s porozumením posudzoval napríklad aj odborník na výrokovú logiku a interpretáciu textov. Úlohy ďalej recenzujú a kontrolujú odborníci z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra v Bratislave. V rámci overovania testových úloh sa uskutočňuje ich pilotné testovanie na vzorke škôl a žiakov. Následne sa úlohy ďalej upravujú a modifikujú. NÚCEM teda systémovo nepodcenil žiadnu z týchto prípravných etáp tvorby testu. Na spoluprácu si najíma odborníkov a skúsených učiteľov slovenského jazyka a literatúry.
Napriek tomu vždy treba počítať, že nejaká formulácia úlohy môže pri takom veľkom počte maturantov, viac ako 40-tisíc, a učiteľov z rôznych typov škôl vyvolať viaceré interpretácie a diskusie o správnosti odpovede a to sa deje po ukončení testovania každý rok, keďže testy sa na Slovensku zverejňujú a každý sa k nim zo svojho uhla pohľadu môže vyjadriť. Z tohto dôvodu má NÚCEM vytvorený poradný orgán validačnú komisiu zloženú z expertov, odborníkov z akademického a školského prostredia, ktorá ex post posúdi validitu problematizovaných testových úloh a vyjadrí sa k ich hodnoteniu. Ak nejaká z úloh nespĺňa podľa expertov jednoznačne parametre validity, navrhnú ju vyradiť z testu. Cieľom je vždy to, aby test ako celok bol spoľahlivým a objektívnym nástrojom na hodnotenie úrovne vedomostí a zručností maturantov a maturitné testy každoročne tieto kvalitatívne parametre na reliabilitu, teda spoľahlivosť testu spĺňajú. Spoľahlivosť testov zo slovenského jazyka a literatúry je každoročne vysoká. Tým chcem poukázať na to, že aj vyradením jednej úlohy zo 64-položkového testu zostáva test ako celok kvalitným a spoľahlivým nástrojom na zoradenie maturantov podľa ich úspešnosti do rebríčka.
Maturitné testy sú testami normatívnymi, teda rozlišujúcimi, preto obsahujú tak ľahké a stredne ťažké úlohy ako aj úlohy náročné a veľmi náročné, ktoré zvládnu naozaj len tí najšikovnejší žiaci. Tohtoročná diskusia učiteľov a žiakov sa sústreďovala práve na tieto náročnejšie úlohy. Keďže zverejnenie maturitných testov vždy a prirodzene vyvoláva emotívne reakcie žiakov a učiteľov a spúšťa na celom Slovensku verejné diskusie o správnosti úloh, ministerstvo školstva si jasne uvedomuje vážnosť týchto skúšok. Vzhľadom k tomu do budúcnosti ešte viac posilní kontrolu kvality a validity úloh ex ante, teda zvýši kvalitu recenzného pripomienkovania úloh ešte pred hlavným testovaním, aby znížila pravdepodobnosť spochybňovania jednoznačnosti zadania úloh.
Vážený pán poslanec, na záver mi ešte dovoľte ukázať na konkrétnom príklade, že verejne kritizovať a problematizovať zadania úloh v testoch a niesť za ne zodpovednosť ako autor alebo recenzent sú dve odlišné veci. Iniciátor vami spomínanej petičnej akcie pán učiteľ Papuga bol zamestnaný v NÚCEM-e, bol zamestnaný v NÚCEM-e v roku 2015 ako recenzent testov zo slovenského jazyka a literatúry v testovaní 9 - 2015. Napriek jeho odborným pripomienkam a recenznému posudku musela byť pod tlakom učiteľov jedna úloha v teste zo slovenského jazyka a literatúry anulovaná, mala totiž viacero možných riešení. A v tomto kontexte je naozaj bizarné, že sa dnes iniciátor petičnej akcie pán Papuga vášnivo rozhorčuje, ako je možné, že sa v teste môžu vyskytovať aj problematické úlohy.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za zodpovedanie otázky, a keďže nie ste ministerkou školstva, dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste jej tlmočili moje vyjadrenie, ktorým tu chcem jasne preukázať a povedať, že som momentálne nepochopil celkom ten záver a to konkrétne spomínanie konkrétnej osoby, dotyčného pána riaditeľa školy, pretože si myslím, že moja otázka bola smerovaná najmä k tomu, lebo tento problém tu máme dlhodobo. Je tu dlhodobý problém, pričom skupina ľudí, ktoré tieto testy kritizujú vo všeobecnosti, či už ide o testovanie 5 - 9, alebo aj externú časť maturitnej skúšky, nie sú apriori proti testovaniu ako takému, proti meraniu a zisťovaniu tých výkonov našich detí, ale ide im práve o to, aby sme odstránili v čo v najväčšej miere tú mieru chybovosti, ktorá sa stále preukazuje, a tiež aby sa dodržiavala aj spravodlivosť, pretože ako je možné, že kľúč riešení nebol dostupný hneď po realizovaní danej skúšky, ja osobne, ak si zalovím vo svojej učiteľskej pamäti, si na to veľmi dobre nepamätám, že by také niečo v minulosti bolo. A preto sa obávam, že pokiaľ budeme hľadať za akoukoľvek kritikou len pokus o rozvírenie vášní, a nie konkrétne riešenia, ktoré tu síce nejaké zazneli, ale nič konkrétne, presné som nepočul, tak sa nepohneme ďalej a môžu tieto emócie prerásť ešte do väčších a väčších výbuchov a dokonca môžu spôsobiť, že ľudia vo väčšej miere budú stále viac a viac naladení proti testovaniu. Takže poprosím vás, toto tlmočte pani ministerke.
Ďakujem.

Laššáková, Ľubica, ministerka kultúry SR
Budem tlmočiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi si cením demokraciu, ktorého výdobytkom je aj tento inštitút - hodina otázok, ktorá je veľmi dobrým nástrojom na kontrolu vlády parlamentom, predovšetkým opozíciou, ale, pravdupovediac, ja som nepochopil tú otázku, že aký je môj názor na retroaktivitu. No proste to je inštitút, ktorý už je dávno prebádaný aj právnym, vedeckými inštitúciami a poznáme a je to ustálená kvázi inštitúcia alebo inštitút v rámci práva. Určite príde teraz nejaká ďalšia otázka, ktorú asi mi položíte. Bolo asi, bolo by lepšie, keby že tú otázku hneď položíte dopredu, aby som vedel, že na čo, na čo sa chcete zamerať. No všeobecnosti platí, že máme zákaz retroaktivity, ale sú vždy nejaké výnimky. Lebo nie každá retroaktivita, ktorá je nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát.
Teória aj prax hovorí o tom, že pravá a nepravá retroaktivita, spätná účinnosť, takže kým jedna je absolútne v poriadku, lebo uznáva právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona, tá druhá je ťažko prijateľná v prípadoch, keď to nie je v prospech toho človeka, v ktorom prípade sa tento inštitút sa využíva. Lebo typickým takým dobrým príkladom je ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona, ktorý znie, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákonov účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaným činom a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre takéto priaznivejší. Čiže je zrejmé, v takýchto prípadoch nedochádza k ohrozeniu právneho štátu a je zachovaná právna istota. A toto je pravá retroaktivita, čiže prijmeme nejaký zákon, ktorý inak upravuje ten vzťah, ktorý vznikol pred účinnosťou a platnosťou zákona. Často využívame tieto inštitúty aj my v tejto Národnej rade a od 2002., odkedy som poslancom Národnej rady, tak až na pár fakt veľmi veľkých výnimiek tieto zásady sme v tejto Národnej rade aj dodržali. Je to môj názor taký, že, že keď pravá retro..., je pravá retroaktivita, tak môžme to využiť v len v prípadoch, keď toho dotknutého, toho, tej, toho subjektu, na ktorý sa má vzťahovať, len výhodnejšie, ako som citoval z toho Trestného zákona.
Pri nepravej, tak ako som povedal, to uznáva, tie právne, tie skutky, ktoré boli, len teraz to už nanovo definuje.
A čo sa týka premlčania, je to tiež štandardný inštitút plne etablovaný v právnom poriadku a je, jeho účelom je ochrana subjektov právnych vzťahov a tiež slúži na zachovanie právnej istoty.
Prednedávnom sme riešili zákon o ochrane spotrebiteľov, kde sme išli do premlčania, a na Legislatívnej rade vlády mali istí ľudia s týmto problém. Keď sme povedali, že keď je nárok zo spotrebiteľského sporu premlčaný, tak sa nemôže uplatňovať. Povedal, že no to nie je možné dať, lebo proste to je, prepadne to právo. No právo neprepadne, lebo je možné to využiť aj proti spotrebiteľom, uplatniť pohľadávku, ale len do premlčania, ale my tu máme rad iných práv, ktoré sa akože premlčujú, ale prepadnú po dvoch rokoch, napr. reklamácia.

Ďakujem pekne, pán minister. Môžem vám povedať takto, že bola to mienená všeobecne otázka, pretože ja som tu zástupca ľudu tak ako vy, takže prakticky to, čo mi občan, resp. občania pošlú, tak takto to ja formulujem, takže pokiaľ s ňou nebudú spokojní (povedané so smiechom), tak vám budem tlmočiť v ďalšej hodine otázok, že o čo by teda boli radi, aby ste zodpovedali. Zatiaľ s mojej strany ja vidím najväčší problém v tom, pokiaľ je nejaká doba, neviem, tri roky, päť rokov, je prakticky protizákonné konanie a pýtam sa, ako je to možné potom opraviť vôbec, pretože sa berie, že je to v rozpore so zákonom, neuplatnili ste si svoje právo a tým pádom proste sa krivda neodčiní.
Aby ste ma vedeli zorientovať, že či je vôbec nejaká takáto šanca, teraz narážam konkrétne na reštitučné prípady, ktoré som riešil, a musím vám povedať, že mnohé reštitučných rozhodnutí bolo vydaných v rozpore so zákonom, a momentálne je jej veľmi ťažko ani vôbec sa ministerstvo, ani o to nereaguje, proste je to po lehote, skončená, či dá sa niečo s tým robiť. To by ma teda osobne ako zaujímalo, takže chcel by som vedieť váš názor.
Ďakujem.