43. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, áno, je pravda, ako som hovorila pri vašej poslednej interpelácii, ministerstvo vnútra realizuje analýzu, ktorá sa venuje meraniu a vyhodnocovaniu procesov na jednotlivých odboroch v rámci okresného úradu, ktoré sme integrovali v roku 2013, a jedným z cieľov je, aby sme spravili transparentné ohodnotenie jednotlivých zamestnancov, čo sa týka výkonu ich práce a ich odmeňovania. Aktuálne je projekt vo fáze vyhodnocovania všetkých zozbieraných údajov a početnosti procesov, ktoré sa vykonávajú na jednotlivých odboroch okresného úradu. Následne by mal byť pripravený nový návrh systemizačných zmien pre okresné úrady, no však predtým, ako tento návrh dáme do reálneho života, chcem hovoriť s každým ministrom, ktorý má pod sebou a metodicky riadi jednotlivé odbory, tak ako napríklad máme odbor životného prostredia alebo máme odbor pozemkov a lesov, alebo odbor školstva, tak chcem s týmito ministrami hovoriť, pretože tieto zmeny sa týkajú aj ich historicky im patriacich úradov. Nastavenie systemizácie vychádza z toho, že by sme ho chceli realizovať aj úpravou jednak počtu zamestnancov na jednotlivých odboroch, počtu zamestnancov v rámci celého Slovenska, čo sa týka jednotlivých odborov a ich vyťaženosti, a zároveň by sme chceli nastaviť aj transparentné a hlavne spravodlivé odmeňovanie týchto zamestnancov.
Dúfam, že tento celý proces zrealizujeme do leta a nebudeme mať žiadne nejaké pochybnosti, aj čo sa týka zo strany jednotlivých ministerstiev, čo sa týka zo strany verejnosti a hlavne čo sa týka zo strany zamestnancov, že tento nový nastavený model bude transparentnejší a spravodlivejší.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani ministerka. Chcem sa ešte opýtať, to znamená, že skôr hovoríme o tom, že tie platové rozdiely, hovorím o platových triedach medzi jednotlivými bývalými štátnymi, teda špecializovanými štátnymi správami budú vyrovnané? Alebo to znovu bude, že dva až tri triedy rozdiel pri tých istých referenčných akože pozíciách?
A chcel by som sa ešte opýtať, aký dosah majú jednotliví rezortní ministri na, aby mohli stimulovať, keď metodicky riadia, a aby mohli stimulovať svojich, teda metodicky riadiacich zamestnancov, ktorých majú pod sebou, aby mohli aj finančne stimulovať na výkon práce? Aký majú na to dosah? Či je to vyslovene iba z vašej moci alebo či aj rezortný minister príslušný môže v akej, v akom pomere k tomu zasiahnuť.
Ďakujem.

Čo sa týka tej prvej časti otázky, tak ako som povedala, ten model má byť transparentnejší a spravodlivejší. To znamená, že neriešime to len v rámci jednotlivých odborov, a v rámci toho istého odboru presúvanie nejakých možno systemizačných tabuliek tam, kde je väčší nápor práce, ale chceme to riešiť aj ako celok, to znamená, že chceme vyrovnávať aj jednotlivé disproporcie medzi jednotlivými odbormi nielen v rámci jedného okresného úradu, ale aj naprieč celým Slovenskom. To znamená, že ak má, je na jednom odbore taký istý nápad pracovnej činnosti, ako má na inom odbore úplne špecializovane inom, ale vieme to porovnať, tak chceme toto stransparentniť a zrovnoprávniť. To znamená, áno, chceme aj tabuľkové platy, čo sa týka jednotlivých zaradených referentov približne dať do veľmi podobnej, až, to nazvem, do rovnakej úrovne vzhľadom na to, ako tie práce vykonávajú podľa opisu pracovnej činnosti, aby to bolo spravodlivejšie.
Druhá časť. Momentálne nemajú dosah na to, aby ovplyvňovali nejaké ohodnotenie, prípadne nejakými motivačnými bonusmi, aby tých svojich historických pracovníkov jednotliví rezortní ministri ovplyvňovali. O to sa stále stará z organizačného hľadiska aj z technického vybavenia, aj zo mzdového vybavenia stále ministerstvo vnútra, ale mám zato, že pokiaľ sme my integrovali špecializovanú miestnu štátnu správu k sebe, a vzhľadom na to, že teda spolupracujeme s našimi kolegami na, na veľmi odbornej úrovni, tak chcem, aby o týchto zmenách všetkých vedeli, pretože tí jednotliví ministerskí kolegovia, ktorí sedia so mnou vo vláde, majú v rámci svojich kompetencií aj nejaké výzvy, o ktorých vedia oni, ktoré chcú realizovať v nejakom krátkom čase, alebo na ktoré chcú dať možno nejaký väčší dôraz. A preto mám za to, aby som s nimi celú túto vec systemizačných nastavení jednotlivých odborov, ktoré metodicky riadia, z hľadiska nejakej takej kolektívnej úcty k nim prešla a odsúhlasila si to.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Tak ja by som rada pokračovala v téme, ktorú tu máme od rána. Je to téma Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a boja proti nemu, pretože tak, taký je celý názov a celé znenie Istanbulského dohovoru.
Dovoľte mi na úvod povedať, že tento dohovor je dobrý, prínosný a komplexný dokument, ktorého jediným cieľom je zvýšiť úroveň ochrany žien pred násilím. Odmietam, že by obsahoval skryté pasce pre manželstvo a pre spoločnosť. Strana SNS účelovo a populisticky vyťahuje túto tému z jediného dôvodu, aby odlákala pozornosť od skutočných problémov, neschopnosti vládnuť tejto koalície a aby manipulovala a zavádzala voličov a vyvolávala v nich pocit strachu.
Ja sa pýtam, to sa naozaj chcem pridať k tým dvom zostávajúcim krajinám Rady Európy zo 47, ktoré ho nepodpísali? A to je Azerbajdžan a Ruská federácia. Toto sú naše vzory? Tam chceme hľadať štandardy ochrany ľudských práv, ktoré si želáme mať na Slovensku? Takto podľa vás vyzerá deklarácia podpory hodnôt Európskej únie, ktorú často prízvukuje samotná vládna strana? Vládni politici hovoria o tom, že chceme byť v jadre Európskej únie, ale ťahajú nás opačným smerom. Ja sa úprimne hanbím už teraz, že vôbec o tomto dohovore tu dnes vedieme spory. A verím, že občania Slovenskej republiky prekuknú vaše demagogické a konšpiračné snahy potopiť tento medzinárodný ľudskoprávny dokument.
Dnes tu stojím preto, aby som hovorila o tom, čo je dôležité, a prečo Istanbulský dohovor vznikol, teda o násilí na ženách. A aby som vysvetlila, ako sú snahy poslancov SNS sebecké, bezohľadné a v skutočnosti škodlivé pre Slovenskú republiku.
Žiaľ, aj dnes je násilie pre ženy bolestivou súčasťou reality. Podľa Európskej únie každá tretia žena zažije počas svojho života sexuálne alebo fyzické násilie. Na Slovensku polovica zavraždených žien zomiera v dôsledku domáceho násilia. Toto je reálna téma, ktorá potrebuje reálne riešenia. Dohovor je pre Slovensko príležitosťou posunúť sa v tejto oblasti dopredu. Ratifikovanie dohovoru má za cieľ (zaznievanie gongu) zjednotiť pravidlá na ochranu pred násilím a na predchádzanie týraniu. Zaväzuje k ambicióznejším cieľom, než si dávajú naši politici už dnes, ale pomáha nám aj realizovať konkrétne potrebné zmeny, napr. zabezpečiť udržateľný systém financovania, ktorý tu dodnes nemáme. Zavádza medzinárodný monitorovací mechanizmus kontroly, ktorý nedovolí, aby politici zametali problém bitých a týraných žien pod koberec.
Vládni poslanci zjavne kašlú na ženy a deti, ktoré sa nemôžu cítiť bezpečne vo svojom vlastnom domove. Dohovor, ktorý vznikol na ich ochranu, používajú ako zásterku na vytvorenie dymovej clony, aby sme si nevšimli, že nedokážu poriadne vládnuť. Potrebujú rozptýliť ľudí, burcovať vášne, aby zabudli, ako sa koalícia takmer každý týždeň rozháda, škriepi a vyhráža predčasnými voľbami.
Snaha odmietnuť Istanbulský dohovor nie je nič iné, než trik na odlákanie pozornosti od skutočných problémov Slovenska, ako je zaostávajúce školstvo, rozpadávajúce sa zdravotníctvo, pôrodnice, pokrivená spravodlivosť. Tentoraz majú byť ich obi..., ich..., byť ich obeťou bité ženy. To je z môjho pohľadu jedna veľká hanba.
Vládnym politikom totiž v skutočnosti nezáleží na tisíckach žien, ktoré musia skrývať monokle a modriny. Nezáleží vám na rozvrátených rodinách.
Partia pánov, ktorá sa schádza na koaličnej rade, sa dohodla, že ženy chrániť pred násilím netreba, alebo ak áno, tak takým naším spôsobom, ktorý si my tu od zeleného stola vymyslíme, lebo to vieme lepšie ako celý svet. Ignorujete argumenty a vysvetlenia a to, že dohovor považujú za prínosný a dôležitý asi všetky významné organizácie, ktoré sa venujú problematike týrania a domáceho násilia. Ignorujete fakt, že dohovor prijali aj také konzervatívne krajiny, ako je Taliansko, Poľsko a dva týždne dozadu aj Írsko. Všetky ostatné členské štáty Európskej únie sú už minimálne v procese ratifikácie a my ideme robiť krok späť.
Tu sa pozastavím na chvíľu nad tým, čo hovorila pani Verešová o tom, že prečo tak dlho trvá, že, spochybnila Istanbulský dohovor aj v tom, že prečo tak dlho trvá, kým ho ratifikujú všetky krajiny. Asi to bude tým, že je na ňom niečo zlé. Nuž faktom je to, že niektoré krajiny ako napríklad Nemecko najskôr volia spôsob alebo systém, že najskôr implementujú tie potrebné politiky a až potom ten dohovor ratifikujú symbolicky, čo, si myslím, že je oveľa lepšie. Preto ten proces trvá dlhšie.
Zároveň sa pýtam, kde bola vládna koalícia a špecificky strana SMER doteraz pri téme boja proti násiliu páchanému na ženách. Každá tretia žena na Slovensku zažíva nejaký typ násilia. Máme žalostne málo azylových domov a aj tie sú veľmi zle geograficky lokované. Prešla som desiatky krízových centier za mnohé roky, kde pracujú psychologičky, sociálne pracovníčky, tie pravidelne 3 až 4 mesiace do roka nemajú výplaty a pracujú zadarmo, pretože tých klientiek je tam stále príliš veľa a oni nemajú to srdce zavrieť a čakať kým im neprídu ďalšie peniaze z projektov, ktoré im poväčšinou dávajú nórske fondy, pretože tie sú jediné, ktoré poskytujú túto finančnú pomoc. Táto vláda nebola doteraz schopná vyčleniť prostriedky z rozpočtu, aby systémovo pomáhala napríklad týmto zariadeniam alebo vôbec riešila prevenciu. Takže takto vyzerá vaša snaha pomáhať obetiam násilia?+ A podpora prevencie? Či dokonca riešenia následkov násilia na ženách?
Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a boja proti nemu je štandardný medzinárodný dokument podobne ako mnoho iných, ktoré sme už ako krajina prijali a ratifikovali. Vychádza z mnohých ďalších medzinárodných zmlúv, už sme to tu spomínali niekoľkýkrát, ako aj napríklad dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, nehovoriac o tom, že naša súčasná legislatíva už roky obsahuje tú istú terminológiu v oblasti rodovej rovnosti, akú používa dohovor, napr. aj v antidiskriminačnom zákone.
Na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny máme samostatný odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí. Neviem či viete, že takýto odbor existuje, nevolá sa to odbor pohlavnej rovnosti, ale odbor rodovej rovnosti kvôli niečomu. Je to štandardné označenie podobné, ako sú pojmy rodovo podmienené násilie, ktoré je výsledkom sociálnych vzťahov s nerovnomerným rozdelením moci, v ktorých ženy majú voči mužom podradenú pozíciu.
Ja sa spýtam pána Pašku, hádam nám nechcete tvrdiť, že žena nemá rovnakú ľudskú hodnotu ako muž? Ženy a muži sú si rovní v právach. O tom je rodová rovnosť. Nie je to rovnakosť, žiadna ideológia, ale rovnosť v rôznorodosti mužov a žien, akú chceme a potrebujeme mať na Slovensku.
Slovo rod je štandardne používané už dlhé roky v medzinárodnom priestore. Nie je to nič nové pod slnkom. Opakujem, používame ho aj my v mnohých zákonoch a ustanoveniach. Doteraz vám to nevadilo? Strana SMER, tej vadí napríklad časť v dohovore - odstraňovanie stereotypov. Ale Slovenská republika má túto povinnosť už od roku 1993, kedy prebrala do svojho právneho poriadku Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. A ten nám v čl. 5 už dávno ukladá odstraňovať predsudky, stereotypy, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien a myšlienke nadradenosti mužov. Toto sú všetko záväzky, ku ktorým Slovenská republika už vyše 20 rokov dozadu pristúpila.
Tak ja naozaj nerozumiem, o čom sa tu teraz bavíme.
Len doplním, že podobný rozruch spôsobil pred rokmi v ultrakonzervatívnych kruhoch aj tzv. Lanzarotský dohovor, ktorý je v plnom znení Dohovor Rady Európy - čiže presne taký istý dohovor tej istej inštitúcie - o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, kedy jeho odporcovia strašili verejnosť juvenilnou justíciou, rovnako ako dnes strašia gendrovou ideológiou. Nič z toho pred čím nás strašili, sa nenaplnilo.
Tento dohovor nezavádza žiadne zhýralé praktiky Západu, akými práve ultrakonzervatívne kruhy označujú homosexuálov či transrodových ľudí. Vážení, tento dohovor nie je o tom, nedotýka sa ani ustanovení manželstva, nikde sa o tom nepíše, tak prosím vás, nezavádzajte. Nikde nenájdete pomenovanie rodič 1 a rodič 2. Tento dohovor rieši to, že ženy sú bité a inak zneužívané, že je na nich páchané násilie. Je to prínosný dokument, ktorého cieľom je zvýšiť úroveň ochrany žien pred násilím a pomôcť Slovensku prijať naozajstné európske štandardy ochrany týraných žien, ale aj detí. Všetko ostatné, čo nám tu nasilu vtláčate, je obyčajné zavádzanie. Ak máme viesť diskusiu, tak nech je to na základe faktov, a nie výmyslov či konšpiračných teórií.
Na záver len dodám, že je v záujme Slovenska, aby sme sa k dohovoru prihlásili. Je to doposiaľ najkomplexnejší medzinárodný dokument na ochranu pred domácim násilím a týraním. Je to dobrá vec na ochranu slovenských žien a koalícia ho nechutne zneužíva na odvracanie pozornosti od svojej neschopnosti vládnuť. Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa, nemôžem sa ubrániť tomu, že, že ste asi neporozumeli celej tej diskusii, ktorá tu je, pretože ani jeden z nás, som presvedčený, tak ako sme tu, nespochybňujeme, že je potrebné v oblasti ochrany žien a násilia urobiť maximum. A ja som to už vo svojom príspevku predtým povedal, Slovenská republika a všetky jej orgány, ktoré to majú v kompetencii, už dávno robia tieto veci a mám tu množstvo zosumarizovaných aktivít, ktoré sa udiali bez toho, aby sme mali nejaký Istanbulský dohovor. Inými slovami, my nepotrebujeme Istanbulský dohovor, aby sme napĺňali množstvo vecí aj nadštandardne, čo v iných krajinách ešte ani len nemajú. Ale tu je debata o niečom inom, pani poslankyňa. Tu je debata o tom, že sa nejasné formulácie, ktoré sa netýkajú práve násilia proti ženám, vtláčajú do takýchto dohovorov, ktoré potom budú spôsobovať ohromné problémy pri rôznych súdnych sporoch a tak ďalej. Pretože akonáhle prijmeme ten dohovor do nášho právneho poriadku, tak budeme musieť brať aj terminológiu do úvahy. Ale tá terminológia je zmätočná. A naviac terminológia, ktorá popiera absolútne prirodzené záležitosti, ktoré sú tu.
Čiže nesnažte sa vytvárať, že tu niekto nechce bojovať proti násiliu na ženách, to vôbec nie je pravda. Ale hovoríme o tom, že to, čo je tam v tom maličkom percente vtlačené plazivo, to tam jednoducho nepatrí. A keďže nie je možné výhradu uplatniť, samotný dohovor o tom hovorí k jednotlivým výkladom a terminológii, tak jediná možnosť je tento dohovor odmietnuť. Ale budeme pokračovať v boji proti násiliu na ženách tak ako aj doposiaľ a možno aj lepšie.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani kolegyňa, zbytočne sa hneváte, tu už bolo viacejkrát povedané a deklarované, že nikto nespochybňuje to, že treba chrániť ženy a že vzniká násilie. Ale Istanbulský dohovor nerieši len toto, s ktorým všetci súhlasíme. V čl. 12 a čl. 14 sa hovorí niečom, kde sa zaväzujeme, že sa zavádza povinná výchova o gender ideológii, o, o veciach, ktoré narúšajú morálku a hovoria o tom napríklad, že, a z toho potom aj vychádza ten otec 1, otec 2, dokonca v Holandsku už je aj rodič 3, teda nie otec, ale rodič 1, rodič 2, rodič 3. Dneska v Anglicku dokonca hovoria o tom, že sa zavádza sexuálna výchova v základnej škole. Toto sú riziká, o ktorej, o ktoré hovorí Istanbulský dohovor.
A pod rúškom ochrany žien, veď predsa u nás právny poriadok všetky tieto veci rieši. Čo nerieši náš poriadok a k čomu sa my teda hrdo alebo vy sa k tomu hrdo hlásite, je napríklad aj to, že v tomto Istanbulskom dohovore sa zakazuje mrzačenie pohlavných orgánov žien. No ale to hádam sa ideme hlásiť k tomu, čo sa robí v Somálsku? Veď náš právny poriadok veľmi dobre, keby sa teda dodržiaval, samozrejme, lebo stávajú sa aj prípady kedy tento zákon je porušovaný, ale toto predsa rieši. My sa nemáme k čomu hlásiť. My sme ďaleko, ďaleko, ďaleko za Istanbulským dohovorom.
Ale to, čo tam je vsunuté, to je ten práve článok 12 a 14. A keď nechcete pochopiť, povedzte, že vám ide o tú gender ideológiu, aby sa realizovala aj u nás v školách, aby sa vyučovala sexuálna výchova už v materských školách. O toto vám ide? Je to zvrátenosť, prosím vás pekne, ak niekto spochybňuje, že je muža, muž a žena.

Pani poslankyňa Petrík, podobne ako ty, aj ja žasnem z niektorých argumentov. Stále teda nerozumiem, v čom je problém, pretože nikto dosiaľ nepomenoval reálne problémy. Tu bojujeme alebo bojujú kolegovia z koalície s nejakým papierovým drakom, pojem rod existuje aj u nás, používa sa aj u nás, pojem rod sa v Istanbulskom dohovore viaže na ženu a muža, resp. na role, vzory správania, činnosti a atribúty, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov, že je to tam priamo naviazané na ženy a mužov, nie je tam žiadne tretie, štvrté ani siedme pohlavie, nie je tam žiadny rodič 1, rodič 2, rodič 3, nie je tam nič o LGBT, nie je tam nič o registrovaných partnerstvách. To sú všetko výmysly. Máme tu zdôvodnenie návrhu poslancov SNS, kde nie je ani slovom vysvetlené, v čom by ten dohovor mohol byť v rozpore s ústavou, v čom by ten dohovor mohol byť v rozpore s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy a ja som vyzýval predkladateľov, nech to vysvetlia. Nech vysvetlia konkrétne ustanovenie zákona, teda Istanbulského dohovoru, nech povedia, ktoré je v rozpore s ústavou a v čom. Lebo nie je.

Ďakujem za slovo. Tak, vážená pani, Istanbulský dohovor chce zrušiť okrem iného aj stereotypné roly žien a mužov. Poviem vám to isté, čo som povedal jednému kolegovi, možno ste tu neboli, možno ste nepočúvali. Chce zrušiť stereotypné roly žien a mužov.
Tak keď vám to nedošlo, stereotypná je napríklad aj rola ženy a muža, ktorí aj napriek celou históriou tvoria pár, tvoria manželský zväzok. Aj tento stereotyp treba zrušiť? Lebo táto formulácia je v tomto dohovore jednoducho, jednoducho tam je, dá sa aj takto to vysvetliť. A pri nedajbože nejakej ultraliberálnej vláde, keď to nejakej ultraliberálnej vláde príde na rozum, a na začiatku ste hovorili o hodnotách Európskej únie, tie hodnoty úplne jasne vidno v krajinách Západu, kde skoro na každom rohu zvoláva meluzína modlitby. Choďte tam hovoriť o týraní žien a ich na nejakej zlej situácii.
Zametáte problém pod koberec a prekrúcate pravdu, až to bolí. Ide vám len a len o gender, aj keď to popierate.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som zareagovala teda na pána Blanára najskôr.
Áno, ja viem, pán Blanár, že tu máme nejaké opatrenia. Ja netvrdím, že sa tu nedeje vôbec nič. Ale je toho málo, nie sú zastrešené, nie sú systémové a tento dohovor prináša, prináša komplexnosť toho, je to komplexný nástroj na to, keby sme ho implementovali tak, ako to urobilo Nemecko, máme komplexný súbor nástrojov na to, ako účinne bojovať s násilím aj v rámci prevencie, aj v rámci dôsledkov.
Potom ste hovorili o prirodzených záležitostiach, že sa tam popierali nejaké prirodzené záležitosti. To sú čo, prosím vás, prirodzené záležitosti? Akože tá, tá nerovnosť, tie stereotypné roly?
V podstate vy všetci traja, ak môžem reagovať teda aj na pána Zelníka, aj na pána Mizíka dokopy, všetci traja hovoríte o tom, že vám vadí nejaká gender ideológia. Ona tam nie je. Pán Zelník, prosím vás, ukážte mi, kde je tá gender ideológia. Keď mi to ukážete, ak myslíte to búranie stereotypov a predsudkov, ak si myslíte, že toto je gender ideológia, tak to nie gender ideológia. Búranie rodových stereotypov a predsudkov je logická súčasť tohto dohovoru, pretože tie bývajú najčastejšie dôvodmi násilia páchaného na ženách, pretože keď je muž v nadradenej pozícii aj z pozície sily, z pozície napr. aj toho, že žena je na ňom finančne závislá, tak z tohto vzniká to násilie. A to je jediná vec, ktorú tento dohovor rieši. Búranie stereotypov a predsudkov.
Ako nehnevajte sa, tak vy to nechápete asi. My sa tu môžme takto hrať ešte dve hodiny, ale skrátka vy nerozumiete. Vy si tomu, vy si to prečítajte ešte raz. Zbúranie stereotypov a predsudkov, rodových predsudkov, to je, to je v podstate naozaj ten, tá, tá esencia toho, ako dosiahnuť rovnosť, a bez rovnosti nebude násilie.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Dohovor o predchádzaniu násilia na ženách a domácemu násiliu je dobrá vec, dôležitá vec a pre súčasné Slovensko veľmi potrebná vec. Násilie je pre ženy aj v súčasnosti jednou z najbolestivejších súčastí ich každodennej reality. Žiaľ, toto násilie na Slovensku potrebuje aj reálne riešenie. U nás je polovica zavraždených žien, ktorá zomiera, zomiera v dôsledku domáceho násilia.
Pán Paška sa v relácii na Markíze vyjadril, že 20 % našich žien sa stretlo s tým, že boli doma napadnuté. Súčasne ste povedal, že väčšina žien sa s takým buď nestretla, alebo to neavizovala, to znamená, že tie štyri pätiny žien rešpektujú isté postavenie v spoločnosti a že ich manželia takéto konanie v podstate v rodinnom živote nejak nevyužívajú.
No ja sa pýtam, pán kolega Paška, čo to znamená, rešpektujú isté postavenie v spoločnosti tie ženy, ktoré teda neprejavili nejakú ochotu povedať, že sú bité, týrané, ponižované, sexuálne zneužívané. Chcete povedať, že tie rešpektujú isté postavenie ženy v spoločnosti?! A že ich manželia takéto konanie v podstate v rodinnom živote nejak nevyužívajú?!
No, prepáčte, pán Paška, keď som bola malé dieťa, čítala som a videla som rozprávku, ktorú napísal pán Pivko, vy sa tak radi odvolávate na slovenských autorov, tak predpokladám, že ste prečítali aj Popolvára najväčšieho na svete, kde sám Popolvár, mužský to mládenec slovenského rodu, rozpráva: „Čo zo sprostej sily, ktorá rozumu a citu nemá.“
A ja sa pýtam dnes, v 21. storočí, po mojich osobných skúsenostiach s týranými ženami a deťmi, pán Paška, ak raz uvidíte modré dieťa, ktoré je dobité, je schovávané a budete sa s ním rozprávať, tak prosím, potom sa mi prídite pozrieť do očí a prídite mi povedať, či toto nie je Slovensko 21. storočia!
Spolupracujem s dievčinou, nazvime ju Mária, ktorá žije v Londýne. Žila v domácnosti, v ktorej bola jej matka týraná. Bola to hlboko veriaca žena, takže musela s pokorou prijímať všetky rany. Mária čakala, kedy bude mať 18 rokov a bude môcť odísť do zahraničia, pretože u nás nevidela východisko. Nechcela sa tu vydať, nechcela mať v tejto spoločnosti deti, ešte stále som s ňou v kontakte. Pýtala sa ma: „Za kým som mala ísť? S kým som mala o tom rozprávať? S Pánom Paškom?“ Milá Mária, pošlem ti mail, NRSR.sk.
Takže teraz ja vám prečítam aj zopár iných príbehov ako týchto konkrétnych, pretože tejto téme sa venujem veľmi intenzívne. Založila som niekoľko desiatok organizácií, spolupracujem s ľuďmi, s týranými ženami, s deťmi z detských domovov, s ľuďmi, ktorí boli podrobení rôznemu násiliu, ponižovaniu.
Bratislava. Tragédia, aká sa v Bratislave často nestáva. K nešťastiu došlo pred treťou poobede v jednom z petržalských činžiakov. Rodinná hádka mladého páru sa skončila smrťou oboch partnerov. Muž najskôr zastrelil ženu, potom seba. Psychologička odhaduje, že pravdepodobne nešlo o prvý prípad nezhody tejto dvojice a nezvládnutie ťažkostí. (Rečníčka sa obrátila k rečníckemu pultu.)
Ja som veľmi rada, pán Glváč, že vy sa zabávate na takejto veselej téme. Nemáme nejakú veselú esemesku, pán Glváč?! To je smiešna téma, však, týranie žien?! To sa pozabávame. Kolegovia, smejete sa? Nech sa páči. Pán Glváč, pekne vás prosím, alebo nech vás vymenia, ale si sadnite a počúvajte. A vy rovnako, pán Zelník. Psychologička odhaduje, že pravdepodobne nešlo o prvý prípad nezhody tejto dvojice a nezvládnutie ťažkostí vyvrcholilo do takého hrubého násilia, obaja mali strelné poranenia hlavy. Muž zastrelil najskôr ženu, potom seba. Na mieste zostalo šesťmesačné dieťa.
Baškovce. Polícia potvrdila, že otec mal vystreliť ako prvý, a to z brokovnice, ktorú mal navyše v nelegálnej držbe. Syn Peťo, keby ho nezastavil, tak by ich tam všetkých vystrieľal. Podľa blízkych priateľov, rodina žila v neustálom strachu, nemali sa na koho obrátiť. Manželka nebohého Pavla, vraj bola roky týranou ženou. Zlosť si mal vybíjať na synoch. 63-ročný muž sa mal v minulosti synovi rodine vyhrážať, že ich pozabíja.
Stará Turá. Až 20-ročné väzenie hrozilo tyranovi zo Starej Turej za to, že 16 rokov ubližoval svojim najbližším, a to vrátane dvoch maloletých dcér. Manželku bil päsťami, fackami, škrtil ju, vytrhával jej vlasy, zhodil ju zo schodov. Svoju zlosť a hnev obrátil aj voči svojim deťom.
S takýmito deťmi sa ja stretávam, vážení kolegovia. A stretávala som sa s nimi dennodenne. Stretávala som sa s obeťami sprostej sily, ktorá rozumu nemá. A nemusíme hovoriť o moslimských krajinách. Sme na Slovensku. Sme v Starej Turej, v Bratislave, Baškovciach, v Žiline, kde viac ako pol roka týral Martin manželku v jednom z bytov. Sme svedkami toho každý deň v školách, na pracovisku, mlčíme, nerozprávame o tom. Toto sú všetko prípady, v posledných dňoch boli zavraždené dve ženy, ktoré manžel týral. Obe žiadali o pomoc políciu. Pán Paška? Boli zavraždené. Žiadali o pomoc políciu. O čom sa to rozprávame?
A teraz sa vrátim k návrhu uznesenia ratifikácie Dohovoru o predchádzaniu násilia na ženách a domácemu násiliu. Základné fakty. Slovenská republika už naplnila všetky legislatívne predpoklady na ratifikáciu, žiadne ďalšie zákony už upravovať netreba. To sa týka tak rodinných zväzkov, ako aj školského zákona. Nie je teda pravda, že ratifikáciou by došlo k zmenám týchto zákonov. Ratifikačný proces je pozastavený, na to nie je potrebné žiadne uznesenie. Ak padne návrh na odstúpenie od dohovoru, bol by to skutočne bezprecedentný krok a veľmi zlý signál nielen voči Rade Európy, ale voči Európskej únii.
Dohovor nepojednáva o manželských zväzkoch ani spôsoboch a formách, v akých môžu byť manželstvá uzatvárané. Jedinou výnimkou je zákaz manželstiev z donútenia.
Ratifikácia dohovoru nezaväzuje a ani v budúcnosti nemôže zaviazať Slovenskú republiku, aby na jej základe menila čokoľvek v právnom, v práve inštitútu manželstva vrátane tohto, že mu bola priznaná ústavná ochrana ako zväzku muža a ženy. Dôkazom toho sú krajiny ako Turecko.
Navrhovatelia uznesenia dohovoru vyčítajú, že pojem rod definuje ako súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania a činností, atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov. Pojem rod, tak ako je definovaný v tomto ustanovení, je ustáleným, sociologickým pojmom. Smernica z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory, ochrany obetí trestných činov, opakovane zdôrazňuje potrebu osobitnej podpory a ochrany ženských obetí, rodovo podmieneného násilia a ich detí. A to hlavne z dôvodu vysokého rizika druhotnej a opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty súvisiacich s takýmto násilím. Pripomíname tiež, že definícia zavedená dohovorom je platná pre účely dohovoru, nakoľko vymedzenie pojmov v čl. 3 dohovoru, začína slovami „na účely dohovoru“.
S vyššie uvedeným súvisí aj ďalšie, výhrada navrhovateľov, že v čl. 12 ods. 1 dohovoru zaväzuje zmluvné strany prijať potrebné opatrenia na účel podpory zmien spoločenských a kultúrnych modelov správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien.
A tu sa opäť vraciame k rozhovoru na Markíze pána Paška a jeho vnímania sveta, Pašku, pardon, a jeho vnímania sveta, a teda aj akejsi podradenosti, prirodzenej podradenosti žien. O čom sa tu rozprávame? My tu vlastne fakticky, my nie sme partneri. Ja ho mám za partnera seberovného, ale on v rozhovore v Markíze, vlastne povedal, že ja nie som jeho partner. Akým spôsobom my dnes na pôde Národnej rady Slovenskej republiky môžeme vystupovať seberovne?
Ďalšie vysvetlenia k dohovoru. Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a boja proti nemu sa nazýva Istanbulským dohovorom, kvôli tomu, že bol 11. mája 2011 predložený na podpis členským štátom Rady Európy v Istanbule, v Turecku, ktoré bolo v tom čase predsedníckou krajinou Rady Európy. A teda nebol v Bratislave, nebol v Berlíne, ale bol v Istanbule. Toto sa veľmi často dneska zneužíva, ja počúvam rôzne pochody a výkriky naprosto nevinných, častokrát aj dobitých, utýraných žien, ktoré idú a vykrikujú: „Zastavme zlo z Istanbulu!“ Aké zlo z Istanbulu? Aké zlo z Istanbulu? Zastavme zlo zo Slovenska! Zastavme a zabráňme týraniu žien, detí! Je to zhoda okolností, rovnako sa dohovor mohol naozaj volať, ako vravím, rímskym, varšavským, bratislavským, ak by bol podpísaný v týchto mestách. Samozrejme, teraz nerátam fašistov, tí si radi vykrikujú: „Marrákeš a Istanbul“ a hrajú sa, ale vy ste, prepánajána, vy ste predsa iná strana. Alebo sa mýlim? A či?
Prečo bolo potrebné presadiť medzinárodný dohovor? V prípade pomoci ženám sa jednotlivé ustanovenia dajú presadiť aj na úrovni národnej legislatívy. Násilie na ženách sa považuje za najzávažnejšiu formu porušovania ľudských práv, práv žien a je preto pochopiteľné, že Rada Európy ako ľudskoprávna inštitúcia, venuje tomuto problému značnú pozornosť. V čase otvorených hraníc v Európe je nevyhnutné, aby existovali v ochrane a v podpore obetí násilia na ženách a domáceho násilia rovnaké postupy, vzájomné prepojenie a koordinácia medzi krajinami v rámci Európy. Ide o to, aby práva obetí boli rovnaké v celej Európe a obete sa mohli na ne aj účinne odvolávať. Chápete? Spolupráca, koordinácia, ľudské práva.
Istanbulský dohovor je štandardný ľudskoprávny dohovor so štandardným monitorovacím mechanizmom, akých Slovenská republika podpísala desiatky, ak nie stovky. Jeho význam je v čase globalizácie Európy a odstraňovania hraníc v spoločnom úsilí, v prevencii a potláčaní násilia. Veľmi jasné sú ciele zrejme všetkým, ktorí Istanbulský dohovor čítali, ochraňovať ženy pred všetkými formami násilia, predchádzať násiliu na ženách, na deťoch, domácemu násiliu, trestne stíhať násilie na ženách a domáce násilie a odstrániť ho, prispieť k odstráneniu všetkých foriem diskriminácie žien, podporovať skutočnú rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami vrátane emancipácie žien, navrhnúť komplexný rámec, politiku, opatrenia na ochranu všetkých obetí násilia na ženách a domáceho násilia a pomoc všetkým obetiam násilia na ženách a domáceho násilia, podporovať medzinárodnú spoluprácu s cieľom odstrániť násilie na ženách a domáce násilie, poskytnúť podporu a pomoc organizáciám a orgánom činným v trestnom konaní, aby mohli efektívne spolupracovať na vytvorení integrovaného prístupu na odstránenie násilia na ženách a domáceho násilia.
Pri tejto terminológii v dohovore nejde o oddeľovania pohlavia a rodu, ale o používanie rôznych pojmov na pomenovanie rôznych fenoménov, teda biologického pohlavia a naň nadväzujúceho sociálneho postavenia a úloh mužov a žien v spoločnosti nazývaného rod.
Je nesporné a zjavné, že kým biologicky sú ženy rovnaké v rôznych krajinách či kultúrach, ich spoločenské postavenia a práva sú v Európe, arabskom svete alebo v niektorých kmeňových kultúrach diametrálne odlišné. Rod a pohlavie nie sú teda dve oddelené a na sebe nezávislé atribúty, ale naopak, je to konkrétnym sociálnym prejavom biologického pohlavia.
Je veľmi dôležité, aby sme naozaj o všetkých týchto predispozíciách, aby sme dokázali pozerať bez predsudkov, ktoré vedú častokrát k rasizmu.
Obdobne je to aj s rodovými predsudkami.
Na to, aby sme dokázali pochopiť túto problematiku, potrebujeme naozaj základné znalosti zo sociológie a filozofie. Inak sa tieto pojmy vykladajú mylne. A ja verím, že všetci tu, všetkým tu naozaj záleží na tom, aby sa napravili všetky zlá v tejto krajine, ktoré boli napáchané, a aby sa naozaj nastolil poriadok. Preto budem stáť za týmto dohovorom.
Ďakujem.