43. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, spomínali ste, že nijaký dohovor nevyvolal toľko kontroverzie vo všetkých krajinách ako práve istanbulský. No vychádzajúc z tohto faktu, usudzujem, že asi dohovoru niečo chýba a niečo s ním nie v poriadku, pretože mnoho ľudí s ním nesúhlasí. Myslím si, že diskusia mala byť už vtedy, keď sa dohovor pripravoval, lebo my tu diskutujeme vlastne o hotovej veci a bol ten dohovor zhotovený zrejme bez zohľadnenia pripomienok ľudí a odborníkov z tábora, ktorý má výhrady a ktorý s takýmto dohovorom nesúhlasí.
Ak vychádzam ale z podstaty problému, som presvedčený o tom, že Slovensko ako moderná a civilizovaná krajina má tému násilia na ženách v našej legislatíve pokryté. Okrem iného aj druhým dohovorom, ktorý ste práve spomínali. Čiže Istanbulský dohovor nie je jediný dokument, ktorý pojednáva o problematike násilia na ženách.
Otázna a sporná je terminológia, ktorú používa a ktorá vyvoláva pochybnosti o jej praktickom výklade a aplikačnej praxi. Čiže tému nikto neodsúva, považujeme ju za dôležitú, ale mala by zohľadňovať aj seniorov a deti napríklad. A hlavne... Aj mužov poprípade, pochopiteľne. A hlavne dohovor by mal používať terminológiu a formulácie, ktoré sú jednoznačné, ktoré nie sú spochybniteľné. A myslím si, že v tom je základný problém, prečo dochádza k polarizácii názorov na dokument tohto typu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel, Anka, reagovať na ten úvod, čo si mala, že na výbore tento dokument neprešiel. Samozrejme, hlasovanie bolo 5 na 5, ale chýbali tam dvaja poslanci, ktorí boli, keď by boli prítomní, tak by tento dokument prešiel.
Na margo toho odstraňovanie násiliu na ženách a deťoch. Ja nepoznám tu v sále ani jedného poslanca a poslankyňu, ktorý by neodsudzoval toto násilie. A môžem ti povedať, že dnes existuje už u nás linka, a využívame to my aj v samospráve, že akonáhle zistíme takéto násilie v našej komunite, ihneď nahlasujeme a v skrátenom konaní konajú orgány činné, ktoré majú konať proti násiliu na ženách. Dvakrát si použila vo svojom vystúpení výraz do stredoveku. Ja nechápem, prečo používaš tento stereotypný názor liberálov, to som naozaj nepochopil, veď, prosím ťa, dnes je násilie voči ženám a domáce násilie trestnými činmi vo všetkých členských krajinách štátov Európskej únie. Istanbulský dohovor oficiálne odmietla aj Konferencia biskupov a ďalšie desiatky prorodinne orientovaných organizácií. Zo 47 krajín Rady Európy schválil, myslím si, že len 27, a mnohé majú právom o jeho texte vážne pochybnosti. A myslím si, že pri stretnutiach s občanmi, ktoré sme teraz mali, sa drvivá väčšina vyjadruje negatívne k Istanbulskému dohovoru ako celku.
A prosím ťa, neber nám právo poslancom vyjadriť názor k tomuto dohovoru, k tomuto dokumentu a tento materiál, ktorý sme predložili, myslím si, že je vyjadrením väčšiny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa, na začiatku, keď ste vystúpili, som mal pocit, ako keby ste v podstate boli proti tomu uzneseniu, čo sa potom ukázalo, že nie je tak. A som veľmi rád, pretože sledujeme túto tému už dlhšie, a myslíme si, že Slovenská republika urobila množstvo vecí a vy to veľmi dobre viete, že aj Žilinský samosprávny kraj bol preborníkom v mnohých veciach. Sme objednávali služby aj zariadenia, ako máte vy, a sme ich platili. Mali sme tam odborníkov ako pani Halečkovú, ktorá sa tomu venovala, a nepotrebovali sme k tomu žiadny Istanbulský dohovor. Preto ma trošku udivuje ten váš tón, pretože ste zaútočili v podstate na Slovenskú národnú stranu a de facto na túto vládu, lebo vy ste už tak naštartovaní, že hocičo tu príde aj pozitívne, prvé, čo je, tak z vašej strany útok. Namiesto toho, aby ste videli v tom spojencov. Ja sa tomu venujem od začiatku a pre mňa je dôležité, že tento Istanbulský dohovor sa ešte u nás neuplatňuje. A hocikedy, keď pristúpime k tomu, aby sme ho zrušili, tak je to dobre. Lebo naozaj z vašej strany som nevidel ani jednu iniciatívu tu v parlamente, že by ste predkladali, aby sa Istanbulský dohovor zrušil, napriek tomu, že ste všetkých nás obviňovali, že to teraz ideme urobiť. Poďme sa spojiť, aby sme takéto veci, ktoré nepatria do našej spoločnosti odsúdili, dali ich preč!
Ja sa k tomu vyjadrím aj z toho politického hľadiska. Keď vznikal ten Istanbulský dohovor, jako sa tu Mikuláš Dzurinda predbiehal s ministrom a tak ďalej, kto bude prvý podpísaný pod tým. Ale poďme predovšetkým robiť to, čo je potrebné, a myslím si, že aj ministerstvo práce, sociálnych vecí už urobilo veľa vecí na to, aby sme potláčali tento negatívny jav. A podotýkam, bez Istanbulského dohovoru, ktorý vnáša do našej spoločnosti niečo, čo je absolútne neprirodzené.

Ďakujem za možnosť reakcie. Pán poslanec Blanár, hovorili ste o našej organizácii Áno pre život, ktorá 20 rokov pomáha obetiam násilia na ženách. Som rada, že ste to spomenuli, lebo veľmi ma mrzelo, keď ste práve túto organizáciu spájali na rôznych bilbordoch a facebookových statusoch s neviem čím všetkým zlým, pretože práve vy ako župan ste mohli používať všetky tieto kvantitatívne čísla, že pomáhate obetiam násilia, pretože ste finančne, áno, prispievali na tento chod. Som rada, že ste teraz uznali, že naša nezisková organizácia pomáhala, a som rada a veľmi som bola nerada, keď ste ju chceli zneužiť a použiť vo vašich útokoch na županku súčasnú.
Vy máte povinnosť. Ja nie som naivná, som v opozícii. Vy ste mali povinnosť, ako jednofarebná vláda ste mohli urobiť, čo ste len chceli. Za tie štyri roky, čo ste chceli, ste mohli urobiť. Prepáčte, ale ja som ako opozičná poslankyňa nie naivná, a keby mi nešlo o vec, ako to povedala kolegyňa, tak by som tu predkladala každý mesiac niečo len preto, aby som sa ukázala. Ale vy máte hlasy a vy máte väčšinu a vy ste povinní. Toto ostatné je často, naozaj môže byť to, že prinesieme tému, ale vieme, že nebude môcť byť schválená.
Pán poslanec Soboňa, myslím si, že obzvlášť zraniteľné skupiny musíme viacej chrániť a vyžadujú si aj naozaj nejaké dokumenty. Ja vám neberiem právo, že ste to predniesli, ale vidím, že som vás aspoň nejakým spôsobom donútila vyprecizovať vaše uznesenie. Práve mám pred sebou ten pozmeňujúci návrh, pretože to bolo veľmi vágne, bez akejkoľvek opory. Odôvodnenie bolo slabé. A práve preto prinieslo aj na výbor diskusiu, že ste nepresvedčili členov výboru, a myslím si, že by ste nepresvedčili ani nikoho tu v sále.

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, témou dnešného rokovania je tzv. Istanbulský dohovor, ktorého hlavnými obsahom je predchádzanie násiliu a domáceho násilia na ženách a všetkých slabších jedincoch spoločnosti. Myslím si, že s týmto cieľom každý z nás súhlasí a že tieto, toto predchádzanie, táto prevencia je dostatočne už aplikovaná a zapracovaná aj v súčasnom trestnom právnom poriadku Slovenskej republiky, pretože všetky formy násilia, či už na ženách, na deťoch, ale aj dokonca na mužoch, sú trestnými činmi, za ktoré ľudia sú odsudzovaní a môžu ísť do väzenia. Samozrejme, niektoré, niektoré trestné činy sa nepodarí odhaliť a vždy je čo zlepšovať.
Ale na to, aby sme zlepšili vymožiteľnosť práva v tejto oblasti, nie je nutné prijímať a ratifikovať celý Istanbulský dohovor. Istanbulský dohovor v tomto ponímaní sa snaží ako keby vykopnúť otvorené dvere, to znamená, snaží sa zabrániť násiliu, alebo teda legalizácii násilia na ženách, na, hlavne na deťoch, pričom, ako som povedal, všetky tieto veci sú už podľa súčasnej legislatívy trestné.
Takisto čo sa týka zrovnoprávňovania žien s mužmi, ja súhlasím, zrovnoprávňujme ženy s mužmi v možnostiach príležitostí, v možnostiach pracovných podmienok a hlavne vo výške platu za rovnako odpracovanú prácu, pretože iste mnohí mi dáte za pravdu možno aj z osobných známostí, že poznáte nejaké ženy, nejaké mladé dievčatá, ktoré pracujú a zarábajú na svojich pozíciách menej ako rovnakí, rovnako pracujúci chlapi, alebo teda muži. Ja sám poznám jednu, jednu mladú ženu, ktorá zarába v maloobchode o 300 eur menej ako jej kolega, dokonca aj ten kolega je lenivší. Ale jednoducho len preto, že je chlap, tak ten majiteľ spoločnosti má nejakú nepochopiteľnú vnútornú tendenciu zaplatiť tomu, tomu mužovi viac.
V Nemecku to vyvrcholilo kvótami pre ženy najmä v oblasti manažérskych pozícií. Ak si pamätáte, pred pár rokmi to bola medializovaná téma. Jednoducho Nemci prišli na to, že ženy sú diskriminované vo vyšších pracovných pozíciách v oblasti manažmentu, a tak prijali kvóty, že koľko žien musí byť na jednotlivých manažérskych pozíciách. Tak strašne sa Nemci snažili bojovať proti diskriminácii na základe pohlavia, až nakoniec o tom, či sa niekto stane manažérom, alebo nestane manažérom v danej firme, rozhoduje práve to pohlavie, práve to sa stalo kľúčovým argumentom. Ak nemáte správne pohlavie, tak na manažérsku pozíciu v istých prípadoch jednoducho môžte zabudnúť. A pritom je úplne jedno, či ste muž, alebo žena.
Problém Istanbulského dohovoru nie je to, čomu sa snaží predchádzať, to znamená to domáce násilie, násilie na ženách, deťoch. Problém Istanbulského dohovoru je tá, to podsúvanie gender ideológie, ktorú sa nenápadne snaží popri tej dobrej veci vsunúť do spoločnosti. Je to ako s nejakou, prirovnám to k nejakej vitamínovej tabletke, ktorá síce je plná vitamínov, ale zároveň v tej tabletke je aj nejaký toxický jed a ľudia, ktorí pretláčajú tento Istanbulský dohovor, nám to podsúvajú, na, dajte tú tabletku svojim deťom, a vy keď poviete, ja tú tabletku svojim deťom nedám, pretože tam je toxický jed, tak oni v médiách, kde majú väčší priestor, vás obvinia z toho, že odmietate deťom dať vitamíny.
A tak vyzerá aj táto spoločenská diskusia, bohužiaľ, aj dnes, že zástancovia tohto, tohto Istanbulského dohovoru rozprávajú o tom, že treba predchádzať násiliu na ženách, a odporcovia ale nehovoria, že to nie je dôležitá téma, odporcovia ukazujú práve na ten toxický jed. Vitamíny v tej tabletke, keď to prirovnám, je predchádzanie násilia na ženách a deťoch, ale ten toxický jed, ktorý je v tej tabletke Istanbulského dohovoru skrytý, je práve tá gender ideológia. Gender ideológia ako taká vychádza z predpokladu, že biologické fyzické pohlavie a rod sú navzájom oddelené a nesúvisiace veci, že jednoducho spoločnosť si len vymyslela isté roly muža a ženy a tieto nijako nesúvisia s tým, či chlap, ale teda či človek je fyzicky chlap, alebo je fyzicky žena. A podľa Istanbulského dohovoru tieto rodové stereotypy, ako to nazývajú, sú zdrojom utláčania aj žien. A preto Istanbulský dohovor v čl. 12 píše, že zmluvné strany prijímajú opatrenia podporujúce zmeny v spoločenských a kultúrnych moduloch správania sa žien a mužov - a toto je dôležité - s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach mužov a žien.
To znamená, že aj obraz rodiny, kde mama je starostlivá, nežná matka a muž je živiteľ, ochranca rodiny, je v podstate stereotypný obraz. Stereotypný obraz, ktorý podľa Istanbulského dohovoru treba odstrániť, všetky tradície, zvyklosti a stereotypné roly. Nakoniec to vedie presne k tomu, že už nebude muž a žena, ale bude rodič 1 a rodič 2. A začať to má aj podľa zástancov Istanbulského dohovoru práve už na školách, začať to má tou ideologickou indoktrináciou žiakov, najmenších detí. Má byť dokonca zriadený výbor, ktorý má posudzovať to, či jednotlivé štáty, ktoré súhlasili s Istanbulským dohovorom, dostatočne bojujú proti týmto rodinným stereotypom alebo rodovým stereotypom. Na školách majú dokonca pôsobiť špecializovaní učitelia z oblasti rodových štúdií, ktorí majú, ktorí majú učiť deti o tom, že ony sú vlastne rodovo neutrálne a nejaká spoločenská rola muža alebo ženy sa im dostáva až počas ich vývoja, až počas ich spoločenského nejakého života.
Títo ľudia rozprávajú o tom, že transsexualita a transgender je niečo prirodzené, že je to natoľko prirodzené, že preto treba, preto treba týmto ľuďom pichať hormóny opačného pohlavia, pichať im blokátory vlastných hormónov, pichať im blokátory puberty. Je to natoľko podľa nich prirodzené, že desaťročným deťom, dievčatám idú pichať mužské hormóny, aby z nich spravili chlapcov. Je toto, prosím vás, normálne? Je toto normálne, aby sa malým deťom pichali hormóny, deťom, ktoré rodičia neposlúchnu napríklad v tak banálnych veciach, pretože vedia, že žiadajú hlúposti, že čo si má dať na večeru alebo čo si má dať na obed, pretože vždy by chceli nejakú zmrzlinu alebo sladkosti. Rodičia vedia, že tieto deti sa nemôžu rozhodovať samostatne v tak banálnych veciach, ale vo veciach zmeny pohlavia ich rozhodnúť nechajú aj na pokyn štátu a potom kvôli hormonálnym injekciám im zničia prakticky celý budúci život.
Zašlo to tak ďaleko, že, tá gender ideológia zašla tak ďaleko, že vo svete, teda najmä v západnom svete, prirodzene, už neexistuje len pohlavie muža a ženy, ale napríklad v britskom facebooku, keď sa chcete registrovať ako, ako užívateľ tejto sociálnej siete, si môžte vybrať dokonca spomedzi 71 pohlaví. Ja prečítam niektoré z nich, pretože sú naozaj zaujímavé. Keď sa registrujete na tejto sociálnej sieti, tak si môžte vybrať, či ste napríklad asexuál, andgrogýn, či ste bez pohlavia, či ste obojpohlavný, či ste transgender muž, či ste transgender žena, či si nerozlišujete pohlavie, či ste hermafrodit, či ste intersexuálny muž, intersexuálna žena, intersexuálna osoba alebo dokonca, ak nie ste muž, žena a osoba, tak môžte byť intersexuálne pohlavie, či ste transgender žena, či transsexuálna žena, či ste dokonca obyčajný muž, či ste viacpohlavný, či ste premenlivé pohlavie, tzv. gender-fluid, to znamená plávajúce aj pohlavie, či ste transsexuálny muž, osoba, či ste transrodový človek, transrodová osoba, či ste obyčajná žena, či ste ani muž, ani žena, či ste nerozhodné pohlavie, či ste ani jedno z uvedených, alebo či ste iné.
Pokračuje to potom tým, že v spoločnosti sa stávajú napríklad také veci, že minulý rok vyhral majstrovstvá sveta v ženskej dráhovej cyklistike chlap prezlečený za ženu. Chlap prezlečený za ženu 14. októbra 2018, biologický muž, ktorý sa identifikuje ako transgender žena, vyhral cyklistické podujatie ženských majstrovstiev sveta vo veku 35 až 39 rokov v Los Angeles. Keď sa ženy, normálne ženy, naozajstné ženy začali sťažovať, že táto súťaž bola jednoducho neférová, pretože medzi nie, že tú súťaž vyhral chlap, ktorý sa jednoducho len preziel..., prezliekol do ženských tričiek, do ženského úboru, a teda prirodzene, prirodzene ako silnejší v tých cyklistických pretekoch zvíťazil, tak táto žena, alebo tento muž, táto transgender žena to prirovnala k rasovej segregácii. A citujem, doslova povedal alebo povedala, že pokiaľ ide o rozšírenie práv na menšinové obyvateľstvo, prečo by sme sa mali pýtať väčšiny. Jednoducho, že je úplne v poriadku, ak sa chlap prezlečie za ženu a potom vyhrá majstrovstvá sveta v cyklistike.
Viete, keby to nebolo, keby to nebolo smutné, tak by to bolo aj smiešne, ale, bohužiaľ, bohužiaľ, keď, v súčasnosti keď príde chlap k lekárovi a povie o sebe, že som Napoleon alebo že som mimozemšťan, tak prirodzene lekár povie, že, pane, vy nie ste v poriadku, niečo s vami nie je v poriadku. Ale paradoxne, keď príde ten istý muž k lekárovi a povie, že ja som žena, tak ten lekár, hoci vidí, že nie je žena, nemá, bohužiaľ, na výber a musí, musí mu ustúpiť a urobiť všetko pre to, čo si mladý muž alebo starší pán želá, aby sa stal ženou.
Zašlo to tak ďaleko, že v krajinách severnej Európy a západnej Európy - a Milan Mazurek to dosvedčí, keďže tam bol osobne - vznikajú toalety pre tretie pohlavie. To znamená, máte toalety pre mužov, pre ženy a pre tretie pohlavie. Na tie toalety pre mužov, samozrejme, môžu chodiť aj ženy, ktoré si o sebe myslia, že sú muži, na tie toalety pre ženy rovnako môžu chodiť aj chlapi, ktorí sami seba prezentujú ako ženy, a na tie toalety pre tretie pohlavie na tých štadiónoch môžu chodiť všetci tí, ktorí, ja neviem, sa prezentujú ako niečo iné.
Istanbulský dohovor sa práve touto salámovou metódou, to znamená metódou, kedy sa žiada vždy len toľko, nenápadne toľko, koľko je spoločnosť ochotná v danom okamihu zniesť, koľko je spoločnosť ochotná ustúpiť, Istanbulský dohovor sa snaží posúvať nenápadne hranice, až nakoniec spoločnosť akceptuje celú tú ideológiu a ani nebude vedieť ako. A práve preto je potrebné, naozaj je potrebné odmietnuť túto, tento dohovor a celú túto ideológiu už pri najmenších náznakoch posúvania hraníc, už pri zdanlivo malých požiadavkách.
To platí ale, kolegovia, nielen o gender ideológii ako takej, ale platí to napríklad aj o sexuálnej výchove. Sami ste svedkami určite, aj keď máte deti alebo vnukov, na posúvaní vekovej hranice pre sexuálnu výchovu. Najprv sa začala, najprv sa len zaviedla sexuálna výchova. V poriadku, deti treba vzdelávať aj v tejto oblasti, aby, aby jednoducho sa správali v živote zodpovedne. Potom sa začala hranica posúvať sexuálnej výchovy, začala sa posúvať smerom k pätnástim rokom, v západných krajinách dokonca k nižším a k nižším a v niektorých krajinách sa dokonca sexuálna výchova dostala už aj na škôlky, na materské školy. A potom, keď sa takto, keď sa to takto nenápadne rok po roku posúvalo, potom ak malé dieťa sa zapojí do nejakého sexuálneho aktu s dospelým, tak potom už nikto nebude môcť povedať, že to dieťa nevedelo, do čoho ide, pretože už malo sexuálnu výchovu, pretože už vie, čo to je.
Presne takto vyzerá, bohužiaľ, to posúvanie hraníc prostredníctvom tej salámovej metódy. Každá nasledujúca generácia je z nejakého dôvodu viac a viac liberálna.
Vážení kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, ak my ako súčasná generácia, ako súčasní poslanci ustúpime v oblasti LGBTI a v oblasti gender ideológie, tak verte tomu, že generácie po nás ustúpia v oblasti incestu, v oblasti zoofílie, aj v oblasti pedofílie, pretože, bohužiaľ, taký je trend.
Čiže ešte raz hovorím, jednoznačne odmietame Istanbulský dohovor. Nie kvôli tomu dobrému, čo je v ňom napísané, kvôli väčšine dobrých vecí, ktoré sú v ňom napísané, ale práve naopak, kvôli tým toxickým veciam, ktoré sa snaží do spoločnosti nenápadne posunúť, ktoré môžu rozvrátiť celé štáty a celú civilizáciu, na ktorej už tisícky rokov stojí aj Slovenská republika. Odmietame sociálne experimenty, sociálne inžinierstvo, nech už je prezentované pod akoukoľvek dobre a pekne znejúcou zámienkou. Jednoznačne nedovolíme robiť sociálne experimenty a sociálne inžinierstvo na obyvateľoch Slovenskej republiky.
A viete, aj ja by som teraz mohol kritizovať vládu, prečo predkladá tento, toto odmietnutie Istanbulského dohovoru dva dni pred prezidentskými voľbami, či sa nejedná o prezidentskú kampaň alebo o predvolebnú kampaň, alebo prečo to predkladá práve dva mesiace pred voľbami do Európskeho parlamentu, či sa nejedná o kampaň práve do týchto volieb. Mohol by som sa to spýtať, mohol by som vyčítať vláde, že tri roky nič nerobila, že prichádza s tým neskoro, už dávno s tým mohli niečo spraviť, ale tentokrát to neurobím, pretože naozaj pre dobro veci, pre dobro veci by sme sa mali všetci konzervatívni a tradične zmýšľajúci a kresťanskí a národne zmýšľajúci poslanci spojiť, zjednotiť a raz a navždy zmietnuť Istanbulský dohovor zo stola Slovenskej republiky, aby sa o ňom nediskutovalo teraz, aby sa o ňom nediskutovalo v budúcnosti, aby bola táto téma raz a navždy uzatvorená a aby sa Slovenská republika k nej už nevracala.
Čiže za Ľudovú stranu Naše Slovensko môžem prehlásiť, že Slováci môžu s hlasmi našich poslancov pri odmietnutí Istanbulského dohovoru jednoznačne počítať.
Ďakujem pekne.

Presne tak, ako si povedal, Miňo, Istanbulský dohovor tou salámovou metódou postupne zavádza prvky gender ideológie, ktorá je nesmierne nebezpečná. Naši liberálni kolegovia opakovane hovoria, že nič také ako gender ideológia neexistuje, že sú to len nejaké nezmysly, konšpiračné teórie, ide o akési extrémistické prejavy a podobné hlúposti. Tak ako si hovoril, teória o tom, že biologické pohlavie sa líši od nejakej spoločenskej roly daného konkrétneho človeka, to je práve tou gender ideológiou. To znamená, že niekto sa nenarodí ani ako muž, ani ako žena, ale že sa narodí ako taký nepopísaný papier a sám si to môže vybrať. A presne ako si hovoril, v tých západných štátoch už aj vďaka takýmto dokumentom, ako je Istanbulský dohovor, ktorí posúvajú tú latku akceptácie týchto zvráteností a doslova neúmernú mieru, došlo do takého štádia, že deti v materských škôlkach sú učené to, že ony nie sú ani dievčatká, ani chlapci, že oni môžu byť tretie, štvrté, piate pohlavie, že si to pohlavie môžu meniť, že si ho môžu vyberať, že ony sa môžu cítiť, akokoľvek len chcú.
A ako si hovoril, ďalší typ absurdností, vo švédskom meste, bol som tam, Uppsala majú štadión, futbalový štadión, kde sú šatne pre mužov, pre ženy, pre tretie pohlavie. Záchody - pre mužov, pre ženy, pre tretie pohlavie. Ako si hovoril, na záchod pre ženu môžu ísť aj muži, lebo stačí im, že si povedia, že sú žena. Na záchod pre ženu, na záchod pre muža môže ísť žena, stačí, že si povie, že ona je muž. Proste normálna Sodoma a Gomora v priamom prenose. Nám sa to zdá ako zvrátené, ako choré, možno ako niečo, k čomu ani nie je normálne dospieť, ale vo Švédsku je toto prezentované ako najväčší pokrok. A začalo to rovnako ako u nás, registrované partnerstvá, istanbulské dohovory a podobné veci, ktoré hovorili o tom, že oni chcú vlastne pomáhať ženám, že oni chcú pomáhať diskriminovaným skupinám, ale vždy postupnými krokmi, s tými dobrými vecami zaviedli aj tieto choré zvrátenosti, ktoré postupne rok po roku nabaľovali a došlo to až do takejto miery. To je priamy útok na podstatu celej európskej civilizácie na podstatu našej kultúry, národov, viery, jednoducho všetkého.

Chcem povedať všetkým, že vnucovanie gender ideológie je zvrátenosť a je to zločin. A tí, ktorí túto gender ideológiu a LGBTI a ja neviem, všetky tieto podobné ideológie, ktorí to presadzujú, sú zvrátení, sú šialenci a sú zločinci.
Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť o politike, samozrejme, že dalo by sa uvažovať nad tým, prečo práve teraz, prečo práve Slovenská národná strana. Skúsim, skúsim sa držať vecnej roviny, debaty o tom, čo Istanbulský dohovor prináša a čo neprináša, čo sa mu pripisuje a čo v ňom naozaj je, pretože jedným z problémov diskusie o Istanbulskom dohovore je, že niektorí ľudia v ňom čítajú veci, ktoré v ňom nie sú napísané, a na základe toho, že si ich tak prečítajú, potom odvodzujú, čo by sa prípadne niekedy v budúcnosti mohlo stať. Nie to, čo je tam napísané. Nebudem posielať nikoho do stredoveku, uznávam, že ľudia môžu mať rôzny názor na to, čo spraviť s Istanbulským dohovorom, a uznávam dokonca aj to, že to nemusí byť motivované nejakými politickými záujmami, že si to naozaj môžu úprimne myslieť.
Ja za seba hovorím, že si myslím, že Istanbulský dohovor je dobrá vec a Slovenská republika by ho mala ratifikovať.
Pán poslanec Bernaťák vo faktickej poznámke, keď reagoval na pani poslankyňu Verešovú, ktorá tu vystúpila s podrobnejšou analýzou, ktorou de facto podporila vaše, vaše vyhlásenie, pán poslanec Bernaťák povedal, že aj Slovenská národná strana sa tejto téme venovala dlhodobejšie, vystupovala k tomu na tlačových besedách, pán predseda Danko sa k tomu vyjadroval a tiež máte k tomu analýzy. No ale potom ma trošku prekvapuje to zdôvodnenie, ktoré ste dali k návrhu uznesenia, pretože to zdôvodnenie má 18 riadkov, z toho 10 sú v podstate citácie z Istanbulského dohovoru, respektíve, resp. uvádzajúce vety, a teda váš názor je zhrnutý na 8 riadkoch. Osem riadkov, ktoré má vysvetliť, v čom je problém s Istanbulským dohovorom a prečo by Slovenská republika mala zastaviť ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
Tak keďže nemáme podrobnejšie, podrobnejšiu argumentáciu, tak musíme vychádzať z tej, ktorá bola odprezentovaná, ktorá sa nachádza v dôvodovej správe. Pretože z dôvodovej správy alebo v zdôvodnení by mali byť uvedené podstatné argumenty. Takže citujem:
„K dohovoru Rady Európy pristúpila v roku 2011 vláda Slovenskej republiky. Existujú však pochybnosti pri výklade viacerých ustanovení tohto dohovoru, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Predkladaný dohovor totiž nerieši iba zámer predchádzania násiliu na ženách a domácemu násiliu, ale prináša rozpor s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy.“
Ja by som poprosil predkladateľov o nejaké vysvetlenie, kde a čo v Istanbulskom dohovore je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Kde a čo v Istanbulskom dohovore je v rozpore s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy? Čo v Istanbulskom dohovore konkrétne, konkrétne ktoré ustanovenie spochybňuje manželstvo ako zväzok muža a ženy? Môžme tu diskutovať o registrovaných partnerstvách, môžme tu diskutovať o manželstvách pre osoby rovnakého pohlavia, ale čo to má spoločné s Istanbulským dohovorom? Nič z toho nie je riešené v Istanbulskom dohovore. Pán poslanec Bernaťák hovorí, že veľa, tak verím tomu, že vystúpi v rozprave a zacituje mi konkrétne ustanovenie Istanbulského dohovoru, ktoré je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a ktoré je v rozpore s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy.
Čítam ďalej: „Jedným z hlavných nedostatkov textu je definícia pojmu gender v preklade rod.“ Čl. 3 písm. c) Istanbulského dohovoru: „Na účel tohto dohovoru pojmom rod sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov a správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov.“
Pojem rod. Je pojem rod identický s pojmom pohlavie? Boli by sme uspokojení, keby miesto pojmu rod tam bolo pohlavie? Už by to, už by to nebol problém? Ale veď medzi pohlavím a rodom je rozdiel. Pohlavie je nejaká biologická danosť a rod pre účely dohovoru naozaj je súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov, správania a činností, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov, zdôrazňujem to, že pre ženy a mužov, žiadne tretie pohlavie, žiadni transrodoví alebo transsexuálni ľudia, to tam nie je spomínané, toto nerieši. Žiadne zväzky osôb rovnakého pohlavia nie sú riešené v Istanbulskom dohovore. Ale role, vzory správania, činností a atribúty.
Prečo je to dôležité? No, dôležité je to preto, že veľká časť násilia páchaného na ženách, domáceho násilia je rodovo podmienená. To neznamená, že iba ženy sú jeho obeťami a iba muži sú páchateľmi. Samozrejme, že existuje násilie, keď ženy páchajú násilie na mužoch, existuje násilie dokonca aj v pároch rovnakého pohlavia, existuje medzigeneračné násilie, ale keď berieme násilie v partnerských vzťahoch, tak násilie páchané na ženách je výrazne vážnejší problém ako násilie žien páchané na mužoch aj z hľadiska rozsahu, v akom k nemu dochádza, aj z hľadiska jeho intenzity, vážnosti a hlavne vážnosti dôsledkov na osoby, na ktorých je to násilie páchané.
A prečo sa hovorí o rodovo podmienenom násilí? Prečo sa nehovorí o pohlavne podmienenom násilí? No lebo to nie je vec génov, že muži sú od svojej prirodzenosti násilnejší ako ženy, tak preto častejšie muži páchajú násilie na ženách ako ženy na mužoch. Ono to súvisí práve s rodom, teda s tými očakávaniami, ktoré sú vytvorené s tými vzťahmi, s tým nerovnoprávnym postavením, ktoré tu v minulosti bolo a ktoré aj dnes ešte prežíva. Preto sa v súvislosti s bojom proti domácemu násiliu a násiliu páchanému na ženách hovorí aj o boji proti rodovej diskriminácii, o potrebe odstraňovania nerovnoprávneho postavenia mužov a žien.
Problém je, že domáce násilie, násilie páchané na ženách má často charakter udržiavania tej nerovnováhy, udržiavania mocenskej prevahy jednej strany vo vzťahu. V laickej predstave sú domáci násilníci často ľudia, ktorí sa nedokážu kontrolovať, sú pod vplyvom alkoholu alebo sú, sú, sú psychicky narušení, tak preto sa dopúšťajú násilia, ale tá realita je iná. Samozrejme, že sú aj takíto násilníci. Ale veľké množstvo a dovolím si povedať väčšina domácich násilníkov sú v skutočnosti milí, príjemní ľudia, ktorých máte na svojom pracovisku ako kolegov a nikdy v živote by ste do nich nepovedali, že sa dokážu správať násilne, že dokážu byť násilní voči svojej manželke. Pretože to nie sú výbuchy nekontrolovaného hnevu, to je kontrolované a vedomé správanie za účelom udržania mocenskej prevahy v tom vzťahu. Prečo sa násilník, domáci násilník dokáže kontrolovať na pracovisku, dokáže kontrolovať v partii kamarátov, dokáže kontrolovať na ulici, nepácha tam násilie, nikoho neprepadne, nikoho nezbije, ale doma sa správa násilne. No práve preto, že domáce násilie je rodovo podmienené, je podmienené tým, ako, ako sú vnímané role mužov a žien. Existujú výskumy s osobami zažívajúcimi násilie, a teda aj s násilníkmi, ktoré hovoria, že niektorí z tých násilníkov ospravedlňovali svoje násilie a obviňovali ženy, pretože nedokázali splniť ich očakávania, ako sa má správať dobrá žena. Nepovažovali svoje manželky alebo partnerky za dobré ženy, dobré partnerky, dobré matky a to ich v ich vlastných očiach a v ich presvedčení ospravedlňovalo v tom, že páchajú násilie fyzické, psychické, ekonomické, lebo veď oni na to majú právo. Takže áno, je potrebné rozlišovať rod a pohlavie, lebo rod v zmysle, v akom hovoríme o rodovo podmienenom násilí, je čosi iné ako samotné pohlavie.
Ak by sme, ak by sme vychádzali z toho, že páchanie domáceho násilia je dané samotným pohlavím, samotnou existenciou toho, že muži sú násilní, tak potom už s tým asi nič nemôžeme urobiť veľmi, ale keďže domáce násilie, z veľkej časti podmienené rodovo práve tými očakávaniami, tak ak budeme zvyšovať rodovú rovnosť, ak budeme nahliadať na problémy aj z tohto hľadiska, tak máme šancu s domácim násilím niečo výraznejšie urobiť. A ešte raz, hovorí sa tam o súbore spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov. Tak prosím do toho nepleťme registrované partnerstvá, nepleťme do toho žiadny transgender, lebo o tom Istanbulský dohovor nie je.
No ak je, tak naozaj by som poprosil, kde sa to v Istanbulskom dohovore takto uvádza a kde je taká interpretácia rodu, ktorá, ktorá smeruje k tomu, že ja sa teraz rozhodnem, že som žena, tak budem, budem, budem ženou, budem mať ženský rod. Budem veľmi rád, keď ma poučíte, iste to máte naštudované podrobnejšie ako ja.
Pokračujem so stručným zdôvodnením: „Aj odstraňovanie rodových stereotypov je nejasné a dá sa vykladať rôzne, čo by opäť mohlo priniesť významne odlišné interpretácie.“ Čl. 12 ods. 1 Istanbulského dohovoru uvádza, že: „Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podriadenosti žien a na stereotypných roliach žien a mužov.“
Takže prekáža nám, že chceme odstraňovať tradície, predsudky, zvyky založené na myšlienke podriadenosti žien? To snáď nie. To snáď, to snáď si nemyslíte ani vy. A na stereotypných roliach žien a mužov, tu sa stretávame s veľmi silnou, ale absurdnou argumentáciou, že ono to vlastne povedie k tomu, že muži nebudú môcť byť galantní, lebo však aj to je tradícia, tradičná rodová, rodová rola mužov, že sa správajú galantne, galantne k ženám. No naozaj toto, toto určite je myslené odstránením stereotypných rolí žien a mužov! Určite príde niekto z Rady Európy a bude nám vyčítať, že prečo neučíte mužov, aby nedávali ženám prednosť vo dverách. No, no, no, budeme vás sankcionovať, lebo neodstraňujete rodové stereotypy!
Odstraňovanie rodových stereotypov má svoj význam, lebo rodové stereotypy pomáhajú udržiavať ženy v závislom postavení, a tým sťažujú boj proti domácemu násiliu, lebo sťažujú ženám možnosť vysporiadať sa s násilným vzťahom. Takže opäť v odôvodnení nenachádzam nič, čo by hovorilo o tom, že ako rôzne sa to dá vykladať, aké odlišné interpretácie, aké nebezpečenstvo z toho hrozí.
Ale keby aj, keby aj, však dúfam, že teda niekto z predkladateľov vystúpi a vysvetlí, tak máme tu ešte aj Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý spomínala aj pani poslankyňa Verešová vo svojom vystúpení a ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný od roku 1993. A čo sa, čo sa v tomto dohovore uvádza?
Čl. 5 hovorí: „Štáty, zmluvné strany prijmú všetky príslušné opatrenia na zmenu spoločenských a kultúrnych zvyklostí, pokiaľ ide o správanie sa mužov a žien s cieľom dosiahnuť odstránenie predsudkov a zvykov a všetkých iných praktík založených na podriadenosti a nadriadenosti niektorého z pohlaví alebo na stereotypných úlohách mužov a žien.“
Toto hovorí medzinárodný dohovor, ktorý je pre nás záväzný od roku 1993. A vy teraz hovoríte, že keď je skoro identická formulácia v Istanbulskom dohovore, tak je to niečo, čo ohrozuje charakter slovenskej spoločnosti, rozbíja rodinu a je to dôvodom pre to, aby sa tým zaoberal parlament, aby parlament vyzýval vládu, aby zastavila ratifikáciu?!
To je veľmi zvláštne, tak potom, potom by sme mali asi odstúpiť aj od toho Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, pretože ak je to problém, tak je to problém aj v tom dohovore, ktorý v roku 1993 sa stal pre nás záväzným. Ale ak to nespôsobuje problémy tam a je to pre nás rovnako záväzné, tak nie je dôvod, aby to spôsobovalo alebo aby sme vnímali, že to spôsobí akékoľvek problémy po ratifikácii Istanbulského dohovoru.
Súhlasím s pani poslankyňou Verešovou, bavme sa o tom vecne, hovorme o tom vecne, ale hovorme o tom, čo je napísané v texte Istanbulského dohovoru. Nie v tom, ako to my čítame a čo si myslíme, že je za tým, lebo môže byť za tým úprimná snaha pomôcť ženám, ktoré sú postihované násilím, alebo môže byť za tým snaha vytvoriť nejaký dohovor a cezeň dostať niečo do legislatívy, čo by sme inak nedostali. No ktorá z tých možností je asi pravdepodobnejšia?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ondrej, takto presne pred troma rokmi bola Veľká noc, tento dátum. Tak si povedzme, že čo by to znamenalo pred a po prijatí Istanbulského dohovoru. Každý rok pred Veľkou nocou si zoberieme prúty niektorí, upletieme korbáče niektorí a niektorí tými korbáčmi potom vybijeme svoje manželky, dcéry, niekto symbolicky, niekto to myslí vážnejšie, niektoré dievčatá skočia, skončia v potoku, v ľadovej vode, niektoré sú obliate na dvoroch svojich domov, a toto je považované za bežnú, štandardnú normu. A jediné, k čomu by sme vlastne mali nabádať vo vzťahu k dokumentom, ako je Istanbulský dohovor, je, aby sme sa konečne tých dievčat a žien aj v takýchto veciach začali pýtať: „Drahá, nevadí ti to?“ A ak to manželke, dcére, matke vadí, tak by jednoducho korbáčom nemala dostať a nikto by na ňu nemal liať vodu. Nerušia sa zvyky, nerušia sa tradície, moja žena by bola urazená do smrti na mňa, keby som ju každý rok nevyšibal. Ale to je na základe vzájomného pochopenia a súhlasu. Nie na základe automatického predpokladania, že veď môžme. A práve dokumenty, ako je Istanbulský dohovor, by mali zabezpečiť, že začneme naše ženy, naše dcéry, naše matky, dámy v tejto spoločnosti počúvať, že nebudeme automaticky chodiť od dverám k dverám, že pišťanie a nie nebudeme považovať za zlaté, ale budeme ho rešpektovať ako prejav vôle, a že tradície, ktoré tu máme stovky rokov, prispôsobíme 21. storočiu.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Dostál, neviem, či ste niekedy stavali dom, ale celý ten Istanbulský dohovor mi pripadá ako dom, ktorý je postavený na zlých základoch, základoch, ktoré nie sú schopné ten dom, ktorý je na nich postavený, udržať. Jednoducho nie je možné na zlej terminológii vybudovať dobrú spoločnosť. Už to, že sa tam vyskytujú termíny, ktoré nejakým spôsobom nekorelujú s tými dohovormi, ktoré sme už prijali a ktoré, myslím si, aj v zákonoch u nás platia, nie je dobré.
Ale ten základný problém, ktorý by som ja chcel vyjadriť, je ten, že sústreďovanie sa na násilie rodinné, na ženy a deti je pomýlené. Sú aj ďalšie osoby a už to tu bolo povedané, sú to napr. seniori, ktorí sú terorizovaní, ale omnoho väčší rozsah má aj násilie na mužoch, ktoré páchajú ženy. Ono to násilie na ženách je veľmi evidentné, pretože muži obyčajne používajú hrubú silu, násilie, je to vidieť, keď ju niekto použije, toto násilie, je to badateľné, vidí to okolie, žena je poznačená nejakými modrinami alebo podobne, ale psychické týranie, ktoré používajú ženy na mužoch, ktoré takisto devastuje osobnosť človeka, toto nepokrýva.
Takže ak chceme riešiť násilie, tak ho musíme riešiť komplexne, pretože aj násilie na mužoch je veľmi vážny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)