43. schôdza

26.3.2019 - 4.4.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

27.3.2019 o 14:21 hod.

JUDr.

Magdaléna Kuciaňová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

14:21

Magdaléna Kuciaňová
Skontrolovaný text
Termín hlasovania o 17. hodine dnes.
Skryt prepis

27.3.2019 o 14:21 hod.

JUDr.

Magdaléna Kuciaňová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:24

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A v rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu poslancov Antona Hrnka, Jaroslava Pašku, Štefana Zelníka, Tibora Jančulu a Dušana Tittela na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1221. Spoločná správa výborov má tlač 1221a.
Dávam slovo poslancovi Hrnkovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

27.3.2019 o 14:24 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 14:24

Anton Hrnko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, prepáčte mi, ak by som bol trošku nekonzistentný, ale dúfam, že to pochopíte.
V prvom čítaní v našom návrhu bolo niekoľko pripomienok z pléna. Zákon bol síce označený za bezvýznamný, ale diskutovalo sa o ňom vyše dve a pol hodiny. To znamená, že asi až celkom tak bezvýznamný niektorí, ktorí ho za taký označovali, nepokladali. Ale chcem povedať, že kto sa maximálne snažil vyjsť v ústrety všetkým tým pripomienkam, ktoré boli relevantné, pretože štátne symboly sa dotýkajú nás všetkých, sú naším vlastníctvom, sú našou identifikáciou, a preto mať dobrý zákon o štátnych symboloch je pre nás určitým spôsobom aj taká záruka, že tieto štátne symboly sa nebudú zneužívať, že sa nebudú zosmiešňovať alebo sa nebudú nejakým spôsobom hanlivo používať.
Treba povedať, že štátne symboly sú jedno, jednoznačné, určené v Ústave Slovenskej republiky, to znamená, že na týchto štátnych symboloch ani tento zákon nič nemení. Tak ako sú stanovené v zákone o štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej hymne, takým istým spôsobom sú aj uplatnené v tomto zákone.
Prax však ukázala niektoré veci, ktoré súvisia aj s tým, že zákon v roku 1993 bol prijatý v analógovej sfére; dnes máme vlastne digitálnu sféru; a že treba upravovať aj tieto veci. A pritom sa ukázali aj niektoré veci, ktoré si možno vtedy zákonodarci nevšimli, napríklad to, že štátny znak je na kontúru okolo znamenia štátneho znaku a v štátnej vlajke štátny znak túto kontúru nemá. Takže aj tieto veci sme sa rozhodli upraviť tým, že v spolupráci s ministerstvom vnútra, heraldickou komisiou sme urobili všetky varianty, akým spôsobom sa má štátny znak zobrazovať s kontúrou, bez kontúry, ako má vyzerať štátna vlajka, ako má vyzerať zástava v rôznych, ako má vyzerať koruhva v rôznych týchto štádiách, a priložili sme do prílohy, ktorú prednesie potom spoločný spravodajca, aj návod na konštrukciu štátnych symbolov.
Takže keď chcem hovoriť o tomto zákone, chcel by som povedať, že som sa snažil maximálne vyjsť v ústrety tomu, čo tu bolo povedané. Zároveň sme zobrali do úvahy názory, ktoré vznikli v odbore legislatívy a práva a na príslušnej sekcii ministerstva vnútra, a tieto všetky návrhy sme dopracovali do jedného komplexného návrhu, ktorý bude, spoločný spravodajca predloží, pretože bol v príslušnom gestorskom výbore schválený.
Niektoré veci, ktoré vznikli ako nedorozumenie, napríklad otázka, čo to je významné športové podujatie, tam sa treba pozrieť do zákona o športe, ktorý kvalifikuje, čo to je významné športové podujatie. Je tam aj tá otázka, ktorá súvisí, že ten znak má "najmä jeho vyobrazením spôsobom ustanoveným týmto zákonom". Viete, ten znak, ktorý používali hokejisti, ktorý používali naši reprezentanti od vzniku Česko-Slovenskej republiky nepretržite, mal vždy nejakú podobu, hej? Napríklad keď chceli za socializmu, ešte pred Novotným, dať do toho nášho symbolu červenú hviezdu, tak zrušili štít, hej, a teda nad tým, bez toho štítu bol lev normálne s tým štítkom s tradičným slovenským znakom a namiesto korunky dali levovi červenú hviezdu. Ale hovorím, že takýmto spôsobom vždy, stále išlo o to, že ide o symbol, ktorý je v súlade s týmto princípom. Tam napríklad ruská reprezentácia takisto nemá štátny znak v erbovom poli, ale ho má normálne len ako znamenie štátneho znaku na drese. Podobne to má švédska reprezentácia, ktorá tri korunky nemá v erbe, čo je oficiálny štátny znak Švédskeho kráľovstva, ale má ich v drese. Tak to znamená, že takéto úpravy, ktoré nemenia znamenie štátneho znaku, sú aj v zmysle tohto zákona príbuzné.
Ešte tam bola aj otázka nadradenosti. To sme hovorili aj na ústavnoprávnom výbore, aj na výbore pre kultúru a médiá, bol tam heraldik, ktorý to jasne vysvetlil, že vlastne ten štátny znak nemôže byť konkurenčne podradený nejakému inému symbolu. To sa netýka napríklad čísla športového dresu ani reklamy, ktorá sa dá na športový dres. To sa týka iného symbolu, ktorý by nemal byť nadradený tomuto symbolu.
Bola aj otázka, prečo zavádzame nový termín "znamenie štátneho znaku". No, štátny znak je presne definovaný, ako som povedal, ale existuje už prax, že znamenie štátneho znaku, ktorým je vlastne tento konkávny (rečník sa obrátil, ukazujúc na štátny znak v rokovacej sále) patriarchálny kríž na troch kopcoch s vyvýšeným stredným kopcom používaný v rôznych iných, ďalších symboloch. Je to napríklad znamenie, ktoré používa slovenská armáda, je to znamenie, ktoré sa nachádza na prezidentskej štandarde a je to aj znamenie, ktoré sa používa na európskych minciach. To znamená, že treba týmto spôsobom určiť aj toto, že toto je znamenie štátneho znaku a týmto spôsobom sa môže používať aj bez erbového poľa.
Samozrejme, vyšli sme aj v ústrety tomu, že tá hra, kedy sa hrá tá štátna hymna, vlastne vždy to bude závisieť od organizátora. Samozrejme, nie sme za to, aby sa takáto vec nadužívala. Pamätáte si aj tu, vlastne v tejto sále sme prijali zákon, že sa vlastne štátna hymna hrá na začiatku a na konci zasadania. Keďže naše zasadnutie je permanentné, netreba každé ráno hrať štátnu hymnu, ako si niektorí predstavovali, že by to mohlo byť. To znamená, že nie sme za to, aby sa štátne symboly nadužívali, ale tam, kde to je vhodné, príslušné, kde to rozhodnú organizátori a bude to v dôstojnom móde, tak, samozrejme, treba vyjsť týmto smerom v ústrety.
A, samozrejme, vyšli sme aj v ústrety pánovi Dostálovi, ktorý, sa mu zdala veľká a nadbytočná z hľadiska ostatných druhov priestupkového zákona pokuta pre fyzické osoby, tak to sme zrušili a vlastne tam sa odvolávame na priestupkový zákon, kde je tá pokuta nižšia. Samozrejme, je to priestupkové konanie, takže sa pôjde podľa priestupkového zákona.
Myslím si, že tento zákon, ktorý, ja viem, že je to neprípustné používať názorné pomôcky, ale každý ste si mohli zobrať tú správu spoločnú, kde sa vlastne jednoducho určuje, ako majú vyzerať jednotlivé štátne symboly, ako sa majú zobrazovať, že vlastne štátnym znakom nie je možné chápať len teda farebné vyobrazenie. Možno ho chápať aj ako kontúrové, ako sa používa napríklad na úradných pečiatkach. Možno ho vytvoriť heraldickým spôsobom šrafovaním, ako sa napríklad používa na štátnej pečati. Ale za štátny znak možno považovať aj znak čiernobiely, ktorý jednoducho nezohľadňuje existujúce farby.
Takže v tomto zmysle si myslím, že zákon sme čo najviac upravili spôsobom, aby bol prijateľný pre väčšinu tohto parlamentu, a najmä by som chcel zdôvodniť, že nám ide o to, aby štátny znak bol rešpektovaný, aby sa; ešte jednu vec som zabudol. Je tam vlastne zavedený aj pojem náhradného symbolu, a to je to ľudové na troch vŕškoch dvojitý kríž, hej, aj to sa pokladá za národný symbol bez ohľadu na to, akým spôsobom. A ten národný symbol už nie je takým spôsobom chránený ako znamenie štátneho znaku alebo ako štátny znak, ale takisto o ochranu, pretože mnohých ľudí uráža, keď sa ich symboly, ktoré pokladajú za svoje, ktoré pokladajú za svoju identitu, zosmiešňujú.
Ja si myslím, že medzi nami by mala existovať elementárna slušnosť a vzájomne by sme sa mali ctiť. Jednému sa to páči, druhému sa to nepáči, jeden je ateista, jeden je veriaci, jeden je katolík, druhý je evanjelik, ak sa nechceme v tomto štáte jednoducho, ľudovo povedané, požrať alebo zožrať, tak sa musíme v týchto osobitostiach rešpektovať a mali by sme rešpektovať aj to, že mnohým ľuďom záleží na tom, akým spôsobom sa nakladá s ich štátnym znakom alebo národným symbolom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

27.3.2019 o 14:24 hod.

PhDr. CSc.

Anton Hrnko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:24

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Karolovi Farkašovskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

27.3.2019 o 14:24 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:38

Karol Farkašovský

Vstup predsedajúceho 14:39

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pán poslanec Sloboda a pán poslanec Dostál. Nech sa páči, pán poslanec Sloboda. Nie je v sále, takže prepadá.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

27.3.2019 o 14:39 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 14:45

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, k tomuto návrhu zákona bola obsiahla diskusia v prvom čítaní, kde som aj ja prezentoval svoje výhrady. Myslím, že ja som nebol medzi tými, ktorí označili ten návrh za bezvýznamný. Mne sa zdá dôležitý, aj keď s ním, aj keď s ním vecne nesúhlasím. A teda keďže sme v druhom čítaní, tak by som sa venoval viacej tomu, čo sa má v tom návrhu zákona, o ktorom rokujeme, zmeniť oproti tomu, ako sme ho dostali, dostali v prvom čítaní.
Chcem oceniť, že predkladatelia si vypočuli tú kritiku a niečo z toho si aj osvojili, špeciálne teda ten pozmeňujúci návrh, ktorý je súčasťou slobodnej správy; spoločnej správy, pardon, a ktorý sa týka vypustenia toho zámeru zahrnúť do zákona o štátnych symboloch aj pokutovanie fyzických osôb, sa mi zdá krokom dobrým smerom. Je mi jasné, že by nemali, nemali šancu nejaké zásadné zmeny, ktoré by úplne zvrátili charakter toho návrhu, ako je predložený, a teda všetkých tých problematických vecí, o ktorých som hovoril v prvom čítaní, preto by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh, resp. dva pozmeňujúce návrhy alebo dva body pozmeňujúceho návrhu, ktoré sú veľmi stručné a ktoré sa dotýkajú, dotýkajú dvoch, dvoch okruhov problémov. Jeden, jedna téma súvisí s hraním štátnej hymny, aj o tom som tu hovoril v prvom čítaní, a druhá s pokutami pre právnické osoby.
Pokúsim sa to stručne vysvetliť. V § 13 ods. 2 je dnes ustanovenie, ktoré sa týka štátnej hymny, že "štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru; štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia."
V návrhu zákona sa predpokladá, že sa tam doplnia slová vo vzťahu k tej štátnej hymne "alebo spieva, iba". Čiže, čiže tá veta za bodkočiarkou, ktorá sa týka hrania a spievania štátnej hymny cudzieho štátu, by potom znela: "Štátna hymna iného štátu sa hrá alebo spieva, iba ak je prítomná jeho oficiálna delegácia."
To, čo tam považujem za problematické, je práve to slovo "iba", ktoré navrhujem vypustiť a to z toho dôvodu, že ak sa tam to slovo "iba" dá, tak sa nielen doplní slovo alebo teda úprava toho, že štátna hymna cudzieho štátu sa bude nielen hrať, ale aj bude tam možnosť spievania, ak je tam, ak tam bude prítomná oficiálna delegácia toho cudzieho, iného štátu, ale zároveň sa tým vylúči možnosť hrania alebo spievania štátnej hymny iného štátu pri iných príležitostiach, pokiaľ tam nebude, nebude prítomná delegácia, oficiálna delegácia toho iného štátu.
Tá prvá časť vety, ktorá hovorí o štátnej hymne Slovenskej republiky, hovorí o tom, že "štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru". A tak, ako je to formulované, je to v podstate nejaký pokyn, že pri týchto príležitostiach by sa mala hrať štátna hymna Slovenskej republiky, ale nevylučuje to, že by niekto hral štátnu hymnu Slovenskej republiky aj pri nejakej inej príležitosti. Nie je tam slovo "iba". A dnes je to tak upravené aj vo vzťahu, vo vzťahu k hraniu štátnej hymny iného štátu, ak je prítomná oficiálna delegácia, čo, pochopiteľne, nevylučuje, že aj pri iných príležitostiach je možné hrať alebo spievať štátne hymny iného štátu.
Keď sa pozrieme do dôvodovej správy k návrhu zákona, tak účel tejto zmeny v tomto bode je vysvetlený nasledovne. "V § 13 ods. 2 sa dopĺňa dosiaľ chýbajúca časť o spievaní štátnej hymny cudzieho štátu, ktorá vzhľadom na platné znenie tohto paragrafu pred bodkočiarkou v tomto ustanovení absentovala." Čiže ak je účelom tejto zmeny iba doplniť, doplniť spievanie štátnej hymny iného štátu, tak, samozrejme, nie je tam potrebné dopĺňať to slovo "iba".
Ak je účelom tej zmeny aj to, aby sa vylúčilo hranie alebo spievanie štátnej hymny pri akejkoľvek príležitosti, ak tam nie je prítomná oficiálna delegácia toho štátu, tak potom prinajmenšom to malo byť priznané, lebo nič také z dôvodovej správy nevyplýva, ale vyplýva to z textu zákona. Lebo keď tam raz bude napísané, že sa hrá iba, ak je prítomná oficiálna delegácia toho iného štátu, tak to znamená celkom logicky, že nemôže byť štátna hymna cudzieho štátu hraná alebo spievaná pri inej príležitosti. Keď niekto spraví koncert, na ktorom bude hrať štátne hymny členských krajín Európskej únie, tak v zásade, pokiaľ tam nebudú prítomné oficiálne delegácie všetkých ostatných štátov, ktorých hymny sa tam budú stáť; hrať, tak by v prípade, že schválime ten návrh tak, ako bol predložený, porušoval nové znenie, nové znenie toho zákona, preto navrhujeme vypustiť to slovo, to slovo "iba". A vypustením slova "iba", keď tam ostane to doplnenie iba "o spievanie", tak sa naplní to, čo je deklarované v dôvodovej správe ako účel, a zároveň, a zároveň sa tým nezasiahne do možnosti hrania štátnych hymien iných štátov pri iných príležitostiach bez prítomnosti, prítomnosti oficiálnej delegácie toho štátu.
Druhý návrh alebo druhý bod pozmeňujúceho návrhu sa týka, sa týka pokút. Ako som povedal, oceňujem, že predkladatelia upúšťajú od zámeru pokutovať fyzické osoby, vo vzťahu k právnickým osobám sa tam však nachádza zvýšenie hornej hranice pre pokuty za porušovanie určitých ustanovení zákona o štátnych symboloch z 6 638 na 10-tisíc eur. To je obsiahnuté v texte zákona, pričom v dôvodovej správe to nie je nijako vysvetlené, prečo by sa mala zvýšiť horná hranica pre pokutovanie právnických osôb za porušovanie zákona o štátnom, o štátnych symboloch.
Neviem, možno, možno máte nejaké vedomosti o tom ako predkladatelia, že dochádza k porušovaniu zákona o štátnych symboloch právnickými osobami. Tieto právnické osoby sú na to upozorňované, sú za to pokutované, dostávajú pokuty na hornej hranici tej možnej sadzby, čiže okolo 6 638 eur, a nepomáha to, je tá pokuta nedostatočná. Keby sme boli v takejto situácii, tak potom asi áno, potom, potom by boli nejaké dôvody, pretože ak máme stanovenú nejakú sankciu a tá sankcia nie je dostatočná na to, aby odradzovala od porušovania nejakej povinnosti uloženej zákonom, tak potom je asi namieste diskusia o tom, že či tá sankcia je dostatočná. A teraz naozaj odhliadnem od toho, že či si myslím, že by porušovanie zákona o štátnych symboloch malo byť sankcionované a v akej výške by malo byť sankcionované, a teda vychádzam z predpokladu, že v zákone je stanovená nejaká povinnosť a existuje sankcia za porušenie tejto povinnosti. Ale ani v dôvodovej správe, ani v rozprave a možno teda to bude ešte teraz dodatočne doplnené, ani v mediálnom nejakom diskurze som sa nestretol s nejakou argumentáciou, prečo je tá pokuta vo výške, v maximálnej výške 6 638 eur nedostatočná a prečo je potrebné zvyšovať ju na 10-tisíc eur. Lebo, samozrejme, že niektoré, niektoré veci sú detaily, ktoré sú v návrhu zákona, ale v dôvodovej správe by malo byť vysvetlené, ak sa niečo v zákone mení.
Ak v tom prvom prípade chceme, chceme zakázať hranie a spievanie štátnych hymien iných štátov okrem situácií, keď je prítomná oficiálna delegácia toho štátu, tak to treba napísať do dôvodovej správy a otvorene priznať a netvrdiť, že riešime iba spievanie štátnej hymny. Ak teda ide iba o spievanie štátnej hymny, tak to slovo "iba" tam nepatrí a mali by sme ho, mali by sme ho vypustiť. Pokiaľ je zámer nahradiť slovo "obvodný úrad" slovom "okresný úrad", alebo zaviesť, zaviesť sankcie nielen pre právnické osoby, ale aj pre fyzické osoby, a to je tam pomenované aj v dôvodovej správe, a teda čo opakovane tretíkrát oceňujem, že od toho predkladatelia upustili, ale je tam aj zvýšenie, a teda nie je to úplne bezvýznamné zvýšenie, z 6 638 na 10-tisíc eur, tak aj to zvýšenie by malo byť nejako odôvodnené niečím z reality, s niečím z reálneho života, že niečo nefunguje a myslíme si, že ak budú vyššie pokuty, tak to fungovať bude.
Čiže zhrniem obsah tých pozmeňujúcich návrhov. V jednom prípade je vypustiť slovo "iba" z ustanovenia, ktoré rieši hranie a spievanie štátnej hymny cudzieho štátu. V druhom prípade, v druhom prípade navrhujem, aby sa horná hranica pre uloženie pokuty za porušenie zákona pre právnické osoby nezvyšovala zo 6 638 eur na 10-tisíc eur, ale teda keďže sa už zasahuje do textu, do textu tohto ustanovenia, tak navrhujem, aby sa to iba povedzme zaokrúhlilo na 7-tisíc eur, keďže viaceré ustanovenia o pokutách sú z minulosti, tým, že sme mali pokuty stanovené v korunách nejakou okrúhlou sumou a potom, keď sa to prerátalo na eurá, tak sme prišli, prišli k nejakým číslam. Čiže dovoľte, aby som na záver prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Ondreja Dostála a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Hrnka, Jaroslava Pašku, Štefana Zelníka, Tibora Jančulu a Dušana Tittela na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov (tlač 1221).
1. V čl. I bod 5 sa vypúšťa slovo "iba".
2. V čl. I bod 8 sa slová "do 10-tisíc eur" nahrádzajú slovami "do 7-tisíc eur".
O bode 1 a bode 2 pozmeňujúceho návrhu žiadame hlasovať samostatne.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

27.3.2019 o 14:45 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:54

Martin Glváč
Skontrolovaný text
S faktickými poznámkami dvaja pos; traja poslanci, končím možnosť prihlásiť sa.
Prvý, pán poslanec Poliačik, nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

27.3.2019 o 14:54 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:59

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som svoj názor na túto novelu povedal už v prvom čítaní, nevidím dôvod to opakovať. Oceňujem aspoň tú časť pozmeňujúceho návrhu, ktorá teda berie na vedomie, že sa zmenil svet z analógového na digitálny, ale stále si myslím, že keď už by sme mali; keď už ideme robiť takéto rozsiahle zmeny, tak by to malo ísť cez ministerstvo kultúry a cez riadne pripomienkovacie konanie a nie v novele, ktorá je poslanecká, v parlamente, ale budiš. Dúfam, že aspoň všetky príslušné organizácie, ktoré sa tým zaoberali a zaoberajú, mali možnosť sa k tomu vyjadriť.
Čo sa týka pozmeňováku, podporujem ho, dúfam, že si ho osvoja aj navrhovatelia a že ten pozmeňovák podporia aj pri hlasovaní.
Ja mám potom otázku ešte pri tých hymnách iných štátov, ako sa to vzťahuje napr. na hymny už neexistujúcich štátov, pretože pri príležitosti vzniku Česko-Slovenska celkom určite už oficiálnu delegáciu Česko-Slovenska mať nebudeme, ale hádam nebudeme zakazovať hranie česko-slovenskej hymny každý rok len kvôli tomu, že nemôže byť prítomná oficiálna delegácia štátu, ktorý už neexistuje, preto podporujem ten pozmeňovák. To slovíčko "iba" by malo byť celkom určite vyškrtnuté, nijakým spôsobom sa nenachádza ani v dôvodovej správe, a preto si myslím, že ten pozmeňovák iba vlastne vracia ten nápad a ten, tú novelu tam, kde chcela byť, a to slovíčko je tam zbytočné.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.3.2019 o 14:59 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:59

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Pán poslanec Tittel.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

27.3.2019 o 14:59 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom