43. schôdza

Ja chcem poďakovať kolegovi za podporné stanovisko, plne sa s ním stotožňujem a chcem povedať, že dokonca reprezentácia hokejová, Slovenský zväz ľadového hokeja to dokonca vydáva ako nie za reprezentáciu Slovenskej republiky, ale ako za reprezentáciu zväzu slovenského ľadového hokeja. Tak ja si myslím, že tu naozaj treba urobiť poriadok, a teda na jednej strane veď fandíme našim hokejistom a tešíme sa, že budú úspešní. A iste všetci to budeme s napätím sledovať, ale má to byť naozaj reprezentácia Slovenskej republiky so všetkým, čo k tomu patrí, a, samozrejme, aj s jasným označením so slovenským znakom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Reakcia? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, záverečné slovo.

Vážení páni poslanci, pani poslankyne, prepáčte, mal som to naopak povedať, ale viete mám to trošku v tej hlave pomiešané teraz, momentálne. Tak, ďakujem za všetky príspevky, ktoré odzneli. A najmä ďakujem za príspevok pána Dostála, lebo bol konštruktívny.
Čo sa týka jeho druhého bodu, už minule v našej rozprave som povedal, že naším cieľom nie je pokutovať. Naším cieľom je vychovávať, naším cieľom je, aby si ľudia vážili svoju obec, svoj kraj, svoju krajinu, Slovenskú republiku, aby si vážili obecné erby, aby si vážili župné erby, aby si vážili štátne erby, štátne vlajky, štátne symboly. Tá pokuta, to je len pre takých ľudí, ktorí si myslia, že môžu druhých ľudí urážať. Nebudem rozprávať, na koho narážam, ale myslím si, že každého normálneho Slováka, každého normálneho Slováka určite urazilo to, keď si jeden pseudoumelec do známeho kosoštvorca dal to, čo my tu definujeme ako národný symbol. Na takýchto ľudí asi dobré slovo neplatí. Pretože tí ľudia si nevážia okrem seba nikoho a ich cieľom je urážať, urážať ľudí, ktorí majú vzťah k svojmu mestu, ktorí majú vzťah k svojmu štátu, ktorí majú vzťah k druhým ľuďom a na týchto ľudí treba určitým spôsobom mať aj malleus maleficarum, teda nejaké to kladivo na čarodejnice.
Preto vôbec mi nerobí problém osvojiť si váš druhý návrh, a dokonca odporúčam spravodajcovi, aby ho podporil. Aký je rozdiel medzi 10- a 7-tisíc? Žiaden. Veď ja tú pokutu ani my tu pokutu nechceme dávať. Ale nech si ľudia uvedomia, že jednoducho veci, ktoré sú pre druhých ľudí posvätné, majú si ich vážiť.
Čo sa týka toho prvého bodu, už na ústavnoprávnom výbore a myslím, že pán Vrtel, ktorý je hlavný heraldik Slovenskej republiky, sa celkom jasne vyjadril, čo sú to štátne symboly a akým spôsobom sa tie štátne symboly majú používať. A to "iba" sa vzťahuje k tomu, čo tam je napísané pred tým "iba". Sa nevzťahuje na to, že chlapci na lúke si sadnú a začnú si vyhrávať alebo si pustia telefóny a začnú si vyhrávať svoje hymny, ktoré sa im páčia. Tento zákon to nerieši. Tento zákon rieši oficiálne podujatia, a preto to "iba", si myslím, že tam treba, aby tam zostalo.
Viete, možno nám chýba taká sebaúcta. Nevieme si vážiť seba samých. Potom podliezame, tvárime sa, že sme tí úbožiaci, najúbožejší úbožiaci na svete, ale nemôžeme chcieť, aby si nás niekto vážil, keď my sami seba si nevážime. A to je aj odkaz pre mňa, pre tých, ktorí sa rozhodnú o tomto zákone hlasovať. Vážme si sami seba.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán spravodajca, záverečné slovo a zároveň vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne, ja budem len krátko. Vznikla tu téma pokuty od pána Dostála. Myslím si, že pán Hrnko reagoval celkom logicky a zrozumiteľne. Ja len chcem zdôrazniť na túto tému to, že pokuta nie je represia, alebo nie je myslená v zmysle represie, ale je to vlastne výstraha pred zneužitím alebo ľahostajnosťou inštitúcií či právnických osôb, ktoré by sa vedome alebo nevedome dopustili porušenia ustanovenia zákona. Čiže naozaj to treba vnímať v tej výchovnej polohe, v akej to spomenul pán Hrnko. Lebo trest alebo sankcia prichádza až po nejakom, až po nejakej akcii, ktorá je v rozpore so zákonom. Ale myslím si, že v bežnom živote nie je záujmom žiadnej povedzme PR alebo reklamnej agentúry, alebo športovej agentúry, aby vedome sa dopúšťala nejakých prehreškov voči zákonu. Ak to bude úmyselné, tak potom nemáme o čom hovoriť, lebo sankcia je namieste.
Veľmi zaujímavá otázka tu padla v parlamentných kuloároch od pána Pčolinského, že čo v prípade, ak fanúšikovia na majstrovstvách sveta si trebárs pomaľujú tvár štátnym znakom alebo dajú si na ruky nejaký štátny znak, alebo eventuálne na vlajku, ktorou budú povzbudzovať hokejistov, napíšu Bardejov alebo Orava, alebo Nižný Hrabovec povedzme, že čo v takom prípade.
Samozrejme, je to oficiálne športové podujatie, ale ide o fanúšikov, ide o povzbudzujúcich fanúšikov. A v prípade, ak si to pomaľujú na tvár alebo na nejaké časti tela, alebo dajú ten nápis na vlajku, to nie je porušenie symboliky. Lebo to sa neráta do oficiálneho rámca, ktorý vlastne, o ktorom pojednáva tento zákon. V prípade, ak by tam bol hanlivý výraz, na tej vlajke, áno, dotyčný človek, ktorý bude držať alebo ktorý ju bude mať, pomaľovanú tvár nejakým hanlivým výrazom a štátnym znakom, podlieha, samozrejme, inému zákonu, ktorý na to pamätá. Ale tam je pokuta nepomerne nižšia ako v prípade právnických osôb alebo, alebo reklamných agentúr. Ale myslím si, že to taktiež nehrozí, pretože už mi len ukážte jedného hokejového fanúšika, ktorý na zástavu pomaľuje nejakým hanlivým výrazom trebárs aj v situácii, keby Slovensko prehrávalo 0:8. Tak určite nie, pretože to naše cítenie je niekde inde a tie emócie by mali byť nasmerované niekde inde a nie na urážku štátnych symbolov. Čiže to je na vysvetlenie ako tej kuloárnej otázky.
A rád by som zdôraznil to naozaj, že cieľom tohto zákona je naozaj podporiť vedomie našej národnej identity, našej národnej hrdosti, nebojím sa povedať aj vlasteneckého cítenia, lebo toho nikdy nie je nadostač a treba to upevňovať aj v mladých ľuďoch, aj v strednej, aj v staršej generácii. Takže nám ide len o to, aby sme stanovili určité zákonné pravidlá na dodržiavanie týchto náležitostí.
Navrhujem a žiadam o hlasovanie o tomto zákone dnes o 17. hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje druhé čítanie o

návrhu poslancov Martiny Šimkovičovej a Petra Marčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Návrh zákona je pod tlačou 1270, spoločná správa výborov má tlač 1270a.
Dávam slovo poslankyni Martine Šimkovičovej, aby návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v druhom čítaní poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Civilný mimosporový poriadok vylučuje možnosť, aby rodič podal vo veci, kde ide o deti, o najlepší záujem dieťaťa, žalobu na obnovu konania. Hlavnou myšlienkou návrhu zákona je, aby sa do nášho právneho poriadku vniesol princíp najlepšieho záujmu dieťaťa v tzv. únosových rodičovských veciach, a teda aby bolo možné v týchto citlivých záležitostiach podať žalobu na obnovu konania. Únosové rodičovské veci znamenajú napríklad to, keď slovenské dieťa jeden z rodičov z cudziny premiestni na územie Slovenskej republiky a rodič, ktorý je v cudzine, podá návrh, aby slovenský súd rozhodol o navrátení dieťaťa.
Prosím vás, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste tento návrh zákona podporili. Vysvetlenie k tejto novele a podrobnejšie informácie podám v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Alojzovi Baránikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1623 z 5. februára 2019 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Šimkovičovej a Petra Marčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (tlač 1270), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to aj ako gestorskému výboru, a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva jeden pozmeňujúci návrh s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť aj ako celok a to v znení uvedeného pozmeňujúceho návrhu.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 1270a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 587 z 19. marca 2019. Týmto uznesením ma výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, a to od pani poslankyni Blahovej.
Ale predtým, pani navrhovateľka, nech sa páči.