43. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pekný deň prajem všetkým prítomným. Návrhom zákona, ktorý predkladám, je zavedenie povinnosti regulovaných subjektov, ktoré cenove, ktorých cenové návrhy a iné návrhy v cenovom konaní podliehajú súhlasu najvyššieho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva zverejniť na svojom webovom sídle znenie cenového návrhu a iných návrhov v cenovom konaní.
Navrhuje sa tiež explicitne vyčleniť tieto podania a ich obsah z kategórie obchodného tajomstva. Úrad bude oprávnený začať cenové konanie len v prípade, ak povinná osoba riadne zverejní príslušné podanie na svojom webovom sídle alebo na webovom sídle úradu, pokiaľ sama webové sídlo nezriaďuje.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou považuje transparentnosť za jednu zo základných zásad cenotvorby pri činnostiach majúcich infraštruktúrny a monopolný charakter.
Aplikácia predpisu do praxe prinesie vyššiu mieru verejnej kontroly cenotvorby, ale najmä cenovej regulácie, ktorá bola v ostatnom období niekoľkokrát vystavená pochybnostiam a verejnej kritike.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Nezakladá ani dodatočné vplyvy na informatizáciu spoločnosti, keďže úrad už v súčasnosti zverejňuje nemalý objem informácií týkajúcich sa jeho činnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ako je napr. verejná kontrola a možnosť poklesu cien energií, a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ako je verejná kontrola a takisto pokles cien energií pre podnikateľov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Alojzovi Baránikovi. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec Marosz, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 3. mája 2019 a v gestorskom výbore do 7. mája 2019.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa neprihlásil nikto.
O slovo požiadal navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som teda predstavil tento zákon, ktorého cieľom je vyššia transparentnosť, viac verejnej kontroly v cenovej regulácii, vďaka čomu by sme mohli dosiahnuť opätovne nižšie ceny energií. Opätovne hovorím nie preto, že by my sme tu mali dnes nižšie ceny energií alebo že by sme boli na ceste k nižším cenám energie, ale pretože v minulosti sme už viacero takýchto zákonov predkladali.
V tomto prípade sa tento zákon venuje najmä monopolným spoločnostiam, ktoré podnikajú v elektroenergetike, v plynárenstve, v teplárenstve a vodnom hospodárstve. Podotýkam, ide čisto-čiste o monopolné spoločnosti, ktoré na trhu nemajú prirodzenú konkurenciu. Podobný zákon o otvorenej regulácii sme tu už pritom v minulosti predkladali, a to formou novely zákona o regulácii. Tento nám však vtedy, bohužiaľ, neprešiel.
No a prečo je tu tento zákon opätovne, tentoraz s novelou iného zákona? Je to hlavne kvôli nedávnym udalostiam a najmä kontrole Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola vykonaná na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, kedy bolo poukázané na pochybné praktiky predchádzajúceho vedenia úradu, ktoré mohli mať významný vplyv na cenotvorbu v monopolných energetických činnostiach.
Najnovšie sa týmto prípadom začal zaoberať aj Úrad pre verejné obstarávanie, pričom títo sa pozrú na tri zákazky, v ktorých ÚRSO rozdelil predmet s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pre zadávanie nadlimitnej zákazky. Najvyšší kontrolný úrad, keď sa teda vrátim k jeho zisteniam, zistil, že predchádzajúce vedenie úradu realizovalo precenenie majetku distribučných spoločností, ktoré sa však – paradoxne – nezohľadnilo v cenotvorbe roku 2017, a teda ani v nasledujúcich rokoch.
Nedávno sme práve k tomuto mali aj vystúpenie pána Jahnátka, predsedu úradu, na výbore pre hospodárske záležitosti, kde sme sa dozvedeli, že podľa vykonaných analýz mal tento majetok, pokiaľ by teda boli reálne zohľadnené, tak mal stúpnuť. Ale, bohužiaľ, nebol si tým istý, keďže k tomuto nemal k dispozícii žiadnu záverečnú správu. Minuli sme tam asi 1,7 milióna eur na niečo, čo vôbec v konečnom dôsledku nebolo žiadnym spôsobom použiteľné. Týmto prípadom sa budú zaoberať aj orgány činné v trestnom konaní, ale, bohužiaľ, dnes tu máme situáciu, že sme sa vrátili k cenotvorbe, ktorá bola v prípade cien energií týchto distribučných poplatkov platná do roku 2016. A toto sa udialo na politický tlak. Takisto v tomto prípade NKÚ konštatovalo, že sa jednalo o zasahovanie do nezávislosti ÚRSO, ktoré je dané zákonom. Súčasne to ale malo za následok aj to, že majetok spoločnosti, ktorý vstupuje do distribučných poplatkov, ktorý, ktoré sú súčasťou týchto cien energií, je nielen neaktuálny, ale ešte aj neoverený.
Keď si otvoríte samotnú vyhlášku o cenovej regulácii v elektroenergetike, tak sa dozviete, že my dnes vychádzame v podstate zo znaleckých posudkov z roku – teraz sa podržte – roku 2005, ktoré sú navyše navýšené o úradom schválené investície nevyhnutne využívané na regulovanú činnosť v roku 2006 až 2010. Opätovne, nie skutočné, ale úradom schválené a tieto sa potom krátia o odpisy takisto schválené, nie skutočné, ktoré tou regulovanou činnosťou prebehli v období rokov 2006 až 2010.
Toto je to, na základe čoho sa dnes stanovujú poplatky pre distribučné spoločnosti. Hodnota RAB-u sa následne, samozrejme, koriguje koeficientom, ale tento sa uplatňuje iba dva roky spätne.
Nebudem vás ďalej zaťažovať touto vyhláškou, pretože dôležité hlavne pre tento zákon sú iné skutočnosti a to aj to, že práve to predchádzajúce vedenie bolo autorom aktuálne platných pravidiel cenovej regulácie, ktorých striktné uplatňovanie zo strany distribučných spoločností v roku 2017 viedlo k vzniku krízy, na ktorej bola výmena vedenia úradu. Možno si pamätáte na tú kauzu vysokých cien energií. Samotné súčasné vedenie úradu po týchto zisteniach na NKÚ podalo trestné oznámenie. Jedná sa o tie isté pochybenia, kvôli ktorým som pred dvoma rokmi podával identické podania na Generálnu prokuratúru aj ja. Toto mi bolo vtedy, paradoxne, zamietnuté, ale teda držím pánovi Jahnátkovi palce a dúfam, že keď teda podáva trestné oznámenie osoba so správnym politickým tričkom, tak konečne takéto oznámenie bude úspešné, pretože tak ako vtedy naším cieľom nebol, nebola žiadna politická prezentácia, ale nižšie ceny energií. A toto, toto chceme dnes dosiahnuť takisto práve týmto zákonom o otvorenej regulácii.
Čo je ale dôležité, verejnosť dnes nemá dôveru k férovosti a k zákonnosti procesu cenovej regulácie, ktoré vykonáva tento úrad. Ak by aj mali, ak sa vymení vedenie, ak naozaj bude na jeho čele politicky nezávislý nominant a úrad bude fungovať tak, ako má, spotrebitelia stále nemajú možnosť zmeniť dodávateľa monopolných služieb a sú plne odkázaní na kvalitu dohľadu, ktorý vykonávajú štátne orgány. Proces cenovej regulácie je dôverný, pričom regulačný úrad v praxi odmieta aj sprístupňovanie čiastkových informácií týkajúcich sa cenotvorby monopolných spoločností, no a odôvodňujú to obchodným tajomstvom.
Ale ja sa pýtam, aké obchodné tajomstvo, pokiaľ sa bavíme naozaj o čisto-čiste monopoloch, ktoré na svojom vymedzenom území nemajú už zo zákona žiadnu možnosť vzniku prirodzenej konkurencie. Nehrozí im tak žiadne zneužitie informácií, ktoré označujú za obchodné tajomstvo, v hospodárskej súťaži ani v konkurenčnom boji. Táto argumentácia tak slúži výlučne len ako nástroj obmedzovania prístupu verejnosti k informáciám o hospodárení týchto spoločností.
Tento návrh zákona má za cieľ zvýšiť verejnú kontrolu hospodárenia a cenotvorby prirodzených monopolov v energetike, tepelnej energetike, vodnom hospodárstve a zvýšiť ich spoločenskú zodpovednosť, pretože inak iba plne využívajú výhody, ktoré im vyplývajú z nízkej, resp. žiadnej konkurencie na tom-ktorom relevantnom trhu. Činnosti, ktoré sú vykonávané týmito prirodzenými monopolmi, majú pritom povahu činností vykonávaných vo verejnom záujme, ktoré bezprostredne vplývajú na kvalitu života obyvateľov a na podnikateľskú činnosť. Z týchto dôvodov sú aj aktivity spojené s obstarávaním zákaziek pre tieto subjekty podriadené pravidlám verejného obstarávania. Verejná kontrola cenotvorby môže viesť k účinnej prevencii pred vznikom kríz, teda aj takých, ako sme to videli v tom roku 2017, ktorá bola dôsledkom nezvládnutia úrad; predchádzajúceho vedenia úradu dovŕšená.
Takže ešte raz opakujem, tento zákon, veľmi v kocke, má za cieľ zvýšiť transparentnosť. Umožniť ľuďom, aby si sami vedeli skontrolovať, za čo vlastne platia distribučným, najmä distribučným alebo prenosovým alebo prepravným spoločnostiam, ktoré nemajú možnosť zmeniť. Jednoducho sú to prirodzené monopoly, ktoré na tom svojom vymedzenom území nemajú žiadnu inú konkurenciu. My chceme, aby, keď oni podávajú na úrad, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nejaký cenový návrh, tak aby ho najprv zverejnili na svojom webovom sídle a až potom o ňom mohol rozhodovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Cieľom je okrem zvýšenia transparentnosti aj to, aby sme sa naozaj pozreli práve na tieto, na tieto výdavky, ktoré si uplatňujú, a verím, že by sme tým dosiahli aj ich zníženie.
Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie, teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce niekto zaujať stanovisko? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Miroslava Ivana, Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej a Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 1369. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1443.
Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Ivanovi, aby návrh zákona uviedol.