43. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, toto je jeden zo série zákonov, ktorými sa snažíme zlepšiť kontrolné, kontrolné právomoci alebo posilniť kontrolné inštitúcie. Predtým ako sme navrhli, najprv to bol pozmeňujúci návrh, potom sme to navrhli aj ako novelu, novelu zákona o verejnom obstarávaní, sme sa stretli aj s predsedom Úradu pre verejné obstarávanie a snažili sme sa s pánom Hlivákom rokovať o tom, že je veľmi potrebné zabezpečiť kontrolu kartelov. Keď sme kontrolovali verejné obstarávanie a často sa nám stávalo, že sme zistili, že verejných obstarávaní sa zúčastnili majetkovo a personálne prepojené subjekty. To znamená, že vlastne tam nebola žiadna súťaž, súťaž bola fiktívna a odrazilo sa to aj v cene, že v tej výslednej cene, ako ony súťažili, tak sme zistili, že často sa znížila cena o 50 centov alebo o 1 euro. Čo je absurdné, lebo však súťaž je nato, aby sme tú cenu výrazne stlačili dole.
No a keď sme si pozerali potom následne tie firmy, to boli hlavne aj výzvy napríklad v eurofondoch z minulého programového obdobia, tak zistili sme, že tie firmy sú z jednej oblasti a vždy súťažia spolu, napríklad v trinástich tendroch vždy sa zúčastňujú tie isté firmy, vždy súťažia spolu a buď sú prepojené cez nejakého spolumajiteľa a konateľa, alebo majetkovo sú personálne prepojené. Takže to všetko boli len také fiktívne súťaže.
No a hovorili sme aj s pánom predsedom, kde sme mu naniesli tento problém, a chceli sme, aby bola možnosť vylúčiť firmy, u ktorých sa zistí majetkové alebo personálne prepojenie. Pán predseda povedal, že to bude riešiť s Protimonopolným úradom, doteraz ešte sme nedostali spätnú väzbu.
A len taký príklad poviem, že tie súťaže, aké sú, nechcem použiť slovo zmanipulované, ale dali sme kontrolovať Úradu pre verejné obstarávanie 13 verejných obstarávaní, kde sme mali podozrenie z majetkovo a personálne prepojených firiem. Úrad pre verejné obstarávanie tam našiel 104 porušení zákonov: fiktívna súťaž, diskriminačné podmienky a tak ďalej a tak ďalej. V trinástich verejných obstarávaniach 104 porušení zákonov.
No a keďže doteraz neprišla spätná väzba od predsedu a ani nevieme, ako sa ďalej vyvíjajú rokovania s Protimonopolným úradom, hoci si myslíme, že toto je veľmi potrebné riešiť, že ak chceme, aby sme ušetrili občanom peniaze, tak je potrebné, aby tá súťaž bola naozaj súťažou. Nie že sa tam prihlási moja firma a moja druhá firma a budú sa tváriť, že spolu súťažia a vlastne tá cena ostane rovnaká, ako bola na začiatku. Toto verejné obstarávanie ani nemusí byť a ušetríme, ušetríme byrokraciu.
Takže dávame to ako návrh zákona. Toto je hlavný cieľ, o ktorý nám ide. Vylúčiť majetkovo, personálne prepojené firmy zo súťaže, aby teda tá súťaž prebiehala naozaj férovo. A všetci veľmi dobre poznáte aj súťaže firmy BONUL. Na tie sme poukázali niekoľkokrát. Tam už boli také absurdnosti, že súťažili dve firmy, BONUL a firma VEL, a omylom jedna z tých firiem dávala potvrdenie, myslím, že zo Sociálnej poisťovne, a podala ho na tlačive tej druhej firmy. Čiže evidentne mali spolu nejaké prepojenie a zabudli to tlačivo nejak si vymeniť, vymazať alebo podať to na svojom vlastnom tlačive. A to nehovorím o nejakých nízkych sumách. To sú sumy, ktoré sú v miliónoch eur, konkrétne pri BONUL-e.
No, takže toto je hlavný cieľ toho zákona. Je to, relatívne je to, podľa môjho názoru, nie je to nejaká zmena, ktorá by teraz vyžadovala obrovskú, prekopanie celého zákona o verejnom obstarávaní. Na druhej strane je to zmena relatívne jednoduchá, ktorá môže veľmi pomôcť stransparentniť verejné obstarávanie a urobiť tú súťaž férovou.
Takže bola by som veľmi rada, keby sa u vás našlo pochopenie pre túto zmenu a, samozrejme, budeme o tom ďalej rokovať aj s predsedom Úradu pre verejné obstarávanie, aj s Protimonopolným úradom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to pod tlačou 1390.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 3. mája 2019 a v gestorskom výbore do 7. mája 2019.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Môžem poprosiť niekoho? (Poslankyňa Remišová pomáha rečníčke uviesť do chodu mikrofón pri rečníckom pulte.) Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesla návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z., tzv. antidiskriminačný zákon.
Návrh zákona vypĺňa medzeru v slovenskom antidiskriminačnom práve spôsobenú chýbajúcou implementáciou zákazu diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor OSN v čl. 5 zakazuje diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím, pričom diskrimináciou z dôvodu zdravotného postihnutia sa podľa čl. 2 Dohovoru OSN rozumie aj odmietnutie tzv. primeraných úprav. Keďže toto sa v našom antidiskriminačnom zákone nenachádza, cieľom návrhu zákona je tak zosúladiť znenie antidiskriminačného zákona so znením Dohovoru OSN, a to podľa odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Tým dôjde nielen k naplneniu povinnosti, ktorá Slovenskej republike vyplýva z ratifikovanej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, ale aj k posilneniu ochrany osôb so zdravotným postihnutím.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet aj verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená predsedajúca, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam v súlade s § 73 rokovacieho poriadku informáciu k uvedenému návrhu zákona (tlač 1391).
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou uvedeného návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1465 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor. Odporúčam, aby návrh zákona určené výbory prerokovali do 3. mája, resp. gestorský výbor do 7. mája 2019.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Tak, milí kolegovia, dovoľte, aby som uviedla ešte raz návrh zákona, ktorým sa mení, alebo teda dopĺňa antidiskriminačný zákon. Rada by som tento návrh zákona predstavila predovšetkým na príbehoch, ktoré vás, dúfam, oslovia a takto na piatok popoludnie, ale ešte predtým by som chcela povedať, že akurát v tejto chvíli pred pár minútkami mi prišlo vyjadrenie, aj vyjadrenie ministra práce k tomuto návrhu zákona, tak, bohužiaľ, som si ho ešte nestihla prečítať veľmi celé a neviem naň reagovať momentálne v tejto chvíli, ale vyplýva tam niečo v zmysle, že sa odvoláva na, na to, že tu máme medzinárodnú zmluvu, dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý má prednosť pred zákonmi. Takže je to trošku také paradoxne, že kým sa tu dva dni rozprávame o medzinárodnej zmluve, ktorú nechceme prijať, tak zrazu nám vyhovuje, že sa môžeme odvolávať na nejakú inú medzinárodnú zmluvu. Predpokladám, že takto to bude u nás fungovať vždycky.
Takže napriek tomu, že, že teda, ešte čo som si tam stihla prečítať, je, že, že naozaj v tom slovenskom práve nám táto úprava chýba a budeme sa odvolávať len na tú medzinárodnú zmluvu, zatiaľ. Neviem, či, či ten môj návrh pán minister podporuje alebo nie, tak ďaleko som sa nedočítala, ale verím, že to tak bude.
Ako som spomínala, malo by to byť o, a teda hlavne o tých príbehoch ľudí. A prečo tento návrh zákona predkladám? Bohužiaľ, stále tu ja prichádzam s témami, ktoré sa týkajú prístupnosti, bezbariérovosti a podobne, a je to, je to na jednej strane logické, na druhej strane veľmi rada by som prijala, keby, keby nemusíme riešiť vlastné problémy my a rieši to niekto z kolegov a ktorý, a že nás v tom naozaj výrazne podporujete, ale zatiaľ asi inú možnosť nemáme.
Takže k tým spomínaným príbehom.
Skúste si predstaviť, že sa vyberiete na nákup do obchodného centra, ktorých tu máme, na nejaké stretnutie. Až donedávna boli tieto, aj tieto obchodné centrá sa stávali také, také najprístupnejšie aj z pohľadu ľudí so zdravotným postihnutím, ale musím povedať, že aj vplyvom toho, že sa v tejto krajine toho veľa nemení, čo sa týka prístupnosti, bezberiérovosti a vôbec ponímania, alebo teda ako sa ten priestor chápe z pohľadu ľudí so zdravotným postihnutím, tak sa aj tieto priestory výrazne menia. V nákupných centrách, v jednom konkrétnom momentálne pribudla oddychová zóna, rekonštruovaná, úplne nová, nová gastropasáž, ktorá na prvý pohľad vyzerá veľmi pekne, sú tam vysoké drevené schody, vkusne vypĺňajú priestor pod sklenenou strechou, vedú do poschodia, je, dá sa tam dostať do reštaurácie hore, alebo teda je tam nejaká kaviareň, je tam nejaký výťah, ale celé to schodisko, ktoré slúži ako relaxačná zóna, je bariérové. Je to obrovský priestor, kde sa dá proste sedieť, kde sú, kde sú nabíjacie stanice, kde sú proste zásuvky, človek na vozíku proste nemá šancu.
Okrem toho sú tam, samozrejme, sú tam, sú tam niektoré prvky, niektoré kaviarne, ktoré sú úplne nedostupné a ktorými sa inak veľmi chvália práve, práve prevádzkovatelia tohto obchodného centra, že aký to je vkusný priestor, ale, ale z pohľadu človeka na vozíku zrazu zistíte, že keď tam niekde hore uvidíte svojho kolegu, svojho priateľa, svojho známeho a chcete sa s ním porozprávať, tak musíte to riešiť tak, že a len jedine opustí ten priestor a zíde k vám dole. Takisto je tam aj priestor na jedenie, ktorý, ktorý je kompletne skoro celý bariérový. Dole sú možno nejaké také symbolické dva-tri stoly, ale inak celá časť je postavená na schodisku.
Možno si to neuvedomujete do tej chvíle, dokiaľ sa vás to netýka, ale keď zistíte, že takýchto priestorov nám pribúda bežne, tak zistíte, že vás to potom obťažuje, a zistíte potom, že ono to má mnohé ďalšie nedostatky a vy jednoducho s tým neviete pohnúť. Zistíte, že, áno, aj dizajn býva často k vám krutý a momentálne aj mnohé ocenenia, myslím, že dokonca majú prebehnúť nejaké ďalšie ocenenia stavbárov a podobne práve v týchto dňoch, neviem, či aj nie dneska zrovna, alebo nejako takto, som veľmi zvedavá, koľko z týchto ocenených objektov bude naozaj bezbariérových.
Je to vizitka tejto spoločnosti. A myslíte si, že toto nie je diskriminácia, ak tieto priestory, ktoré, ktoré sú určené verejnosti a hoci sú súkromné, myslíte si, že by nemali byť bezbariérové? Ony pritom doteraz bezbariérové v podstate kompletne boli.
Možno tento, toto nákupné centrum ešte nie je až taký problém sám osebe, lebo, okej, stále je tam ešte dosť priestoru, kde sa dá realizovať, ak teda nespomeniem tie konkrétne, tie nabíjacie stanice, ktoré tam sú. Dnes už všetci chodíme s notebookmi, s mobilmi a všetci sa potrebujeme neustále dobíjať, tak tieto zásuvky sú naozaj úplne všetky nedostupné. Takže toto je ešte stále ten menší problém.
Máme tu, máme tu omnoho horšie situácie. Máme tu, máme tu budovy, ktoré boli skolaudované, ktoré boli bezbariérové a ktoré, ktoré sa časom, časom sa z nich tie bezbariérové prvky jednoducho strácajú. Jednu takú budovu máme napríklad na Einsteinovej, je to, je tam nejaké fitnescentrum, je tam nejaké zdravotnícke stredisko, a v tejto budove, určite bola celá budova bezbariérová, lebo naozaj tam bolo aj označenie, aj miesta, aj všetko, aj pekný prístup, najprv zanikla bezbariérová toaleta, bolo to ešte v roku 2015, teda resp. tá neviem, kedy zanikla, ale v roku 2015 tam ešte mala aspoň označenie na dverách, ale toaleta tam už nebola v tom čase. Neskôr zmizla už aj táto ceduľka, už tam nie je žiadna a už vás odkazujú už len na bežné verejné toalety. No a asi pred mesiacom zmizlo asi podľa mňa už aj posledné parkovacie miesto, ktoré, postupne sa to rozpredáva, postupne sa prenajíma prevádzkovateľom, a ak tam boli v garážach nejaké vyhranené parkovacie miesta pre vozičkárov, tak dnes ich tam už ťažko nájdete a naozaj, fakt to posledné tam ešte pred mesiacom bolo, dnes tam už nie je.
Takže potrebujeme sa proste proti tomu brániť, lebo zisťujeme, že takéto, takýto prístup tých prevádzkovateľov, ktorí si, ktorí si robia s tou budovou, čo chcú, je úplne bežný. Myslíte si, že toto nie je diskriminácia?
To isté sa stáva pri, pri súkromných bytoch, pri ktorých sú vyhradené parkovacie miesta, ale tie vyhradené parkovacie miesta, ako sme sa už niekoľkokrát rozprávali aj na stavebnom úrade, ony sú vyhradené pre návštevy, nie, nie na to, aby sa rozpredávali potom s bytmi. Lenže v našej praxi je skúsenosť iná a rozpredávajú sa aj tie parkovacie miesta, ktoré, ktoré tam bežne by mali fungovať proste pre návštevy, pre, pre ľudí, ktorí tam prichádzajú do týchto objektov. Jednoducho sa predajú a po čase sa tá ceduľka stratí a značka, označenie, že je to vyhradené miesto pre vozičkára, všeobecné, zanikne, ani nie je tam žiadne, ani už potom ani vodorovné, ani žiadne zvislé značenie. Stavebné úrady, vyzerá, že sú na toto prikrátke.
No a môžem ešte pritvrdiť. Predstavte si, že ste v nemocnici, nie v súkromnej, ale v štátnej, predstavte si, že sa dostanete do našeho najväčšieho komplexu na Slovensku, na Kramáre, a potrebujete ísť s niekým, kto je na vozíku, na bezbariérovú toaletu. Čo myslíte, koľko bezbariérových toaliet nájdete na Kramároch? Keď som sa na to pýtala aj na ministerstve zdravotníctva, odpoveď bola, že jedna, niekde pri vrátnici. Čiže vy keď potrebujete ísť na nejaké, neviem ktoré poschodie, tak pokiaľ ste na vozíku, tak sa nenachodíte, ale pokiaľ ste doprovod, tak sa nachodíte.
Našťastie ja som si to teda trošku zmapovala a bola som sa tam pozrieť. Je tam aj Detská fakultná nemocnica, ktorú do tohoto nezahrnuli, sú tam ďalšie dve, lenže problém je, že ani tieto, všetky tieto tri priestory, ktoré tam sú, neviem, či sa tam nejaké ďalšie nachádzajú, ale nikto vás nevie nasmerovať bežne. Ani jeden z týchto troch priestorov nespĺňa parametre podľa vyhlášky. Tá vyhláška tu je od roku 2002. Tá jedna toaleta, ktorú spomínalo ministerstvo zdravotníctva, je tam údajne osem rokov. Čiže niekde v polovici platnosti tej vyhlášky. Napriek tomu pre mňa neuveriteľným spôsobom tam umiestnili umývadlo, kde sa vozičkár k nemu vôbec nedostane, čo akože neviem, neviem, ako čo, čo to bolo za, za projektanta, ale naozaj mám pocit, že by si mal zopakovať nejaké štúdium.
Okrem toho v tej detskej časti je jeden priestor, ktorý je označený ako prebaľovací pult. Na to ma upozornili mnohí rodičia, ktorí tam chodia, a teda potrebujú naozaj takýto priestor mať. Mala by to mať každá verejná inštitúcia. Verím, že sa takýto priestor podarí vybudovať napríklad na, na hlavnej autobusovej stanici, lebo naozaj to je miesto kľúčové, kde by takéto miesta mali byť, aj ten prebaľovací pult pre väčšie deti a pre dospelých ľudí, lebo, lebo naozaj nie všetci potrebujú len tie bezbariérové toalety, ale aj takýto väčší priestor, kde je lôžko a kde proste naozaj môžu tú hygienu celú vykonať.
Úplne na výsmech je, že keď otvoríte dvere na Kramároch, tak hneď medzi dverami sa vám zjaví posteľ a aj človek chodiaci má problém vedľa tej postele stáť, nieto ešte, aby ste sa tam dostali s vozíkom. Jednoducho ten rodič alebo tá osoba, ktorá potrebuje využiť tento priestor, jediná šanca je nechať vozík pred dverami a neviem, čo tam vlastne ako keby mal robiť.
Takže, takže takéto priestory my máme a je to naozaj tragédia.
Samozrejme, keby sme sa tu začali baviť o hygiene, lebo sa bavíme o zdravotníckom zariadení, tak by sme mali ďalší obrovský problém, hygienu neskúma už vôbec nikto. Napriek tomu, že máme veľmi prísne nároky, keď chceme otvárať akékoľvek prevádzky a teraz máme tam požiadavky na hygienu zariadení, tak v týchto prípadoch to vôbec nikto nerieši.
Myslíte si, že keď chcete ísť do tohoto zdravotníckeho zariadenia a nemáte proste možnosť ísť na, teda na, napríklad na tú toaletu, že to nie je diskriminácia?
Bohužiaľ, je to slovenská realita a možno aj z tohto dôvodu mnoho ľudí naozaj reálne odkladá svoje zdravotné problémy, pretože má problém sa vôbec do toho zdravotníckeho zariadenia dostať a vôbec tam fungovať. A naozaj toto je často problém, že teda nielen, nielen, samozrejme, takéto podružné veci, ale aj to, že, že nemáte ani ten prístup k tým, k tomu, k tým vyšetreniam a k, nevedia vám poskytnúť odbornú starostlivosť, lebo nemajú na vás priestory, nemajú na vás vybavenie, nemajú na vás personál, a ľudia naozaj sa tomuto vyhýbajú.
Myslíte si, že sú tieto situácie v poriadku? Som presvedčená, že nie. Myslíte si, že ide o diskrimináciu? Určite áno.
Ale ako sa proti tomu brániť? Lebo všade vám povedia, že však máme, ale nikto nepozerá na to, že ako to vyzerá, v akom je to stave, že či to spĺňa podmienky, nespĺňa. Nemáme sa ako brániť.
A dokonca tu nemá byť ani rozdiel medzi verejným a súkromným subjektom, pretože tieto podmienky by mali platiť pre všetkých rovnako, tak, tak to hovorí dohovor a takto by sme to mali mať nastavené aj v našej legislatíve.
Ešte by som spomenula jeden prípad, lebo toto ma celkom zaujalo. Kolegyňa Zuzana Zimenová, už som videla minulý týždeň, že mala uverejnený status, ktorý tiež veľa hovorí o tej spoločnosti a ochote riešiť problémy, a to, že na školskom výbore sa ministerky Martiny Lubyovej pýtala, teda citujem z jej statusu, že prečo nenasmeruje eurofondy v školstve tam, kde peniaze zúfalo chýbajú. Za 5 rokov vyčerpal totiž rezort školstva len 5 % z ponúkaných peňazí. Ako príklad teda uviedla kolegyňa debarierizáciu škôl a odborný servis pre učiteľov v základných školách, kde je čoraz viac žiakov so špeciálnymi potrebami. Ministerka odpovedala k tej debarierizácii, podľa teda statusu kolegyne, že "debarierizáciu ministerstvo riešiť nemusí, lebo školské budovy nie sú majetkom štátu a štát nie je zriaďovateľom škôl, preto to majú riešiť obce". Samozrejme, podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány však už predtým na výbore upozornil, že samospráva nemá z čoho zaplatiť ani Ficove obedy zadarmo, ani Dankove rekreačné poukazy pre zamestnancov, takže debarierizácia fakt nehrozí. Toto bolo presne z jej statusu a verím tomu, a nie nadarmo som tu pred časom predkladala zmenu kompetenčného zákona, ktorý mal zaviazať tak ministerstvo školstva, ako aj ministerstvo zdravotníctva, aby sa zajímali o to, v akých priestoroch sú ich kľúčové inštitúcie, teda školy a nemocnice, zdravotnícke zariadenia, ktoré patria do týchto rezortov, a nevyzúvali sa zo zodpovednosti, pretože stav, ktorý tu máme, je aj preto taký, že túto činnosť nikto nekoordinuje.
Možno by sa našlo aj na tom ministerstve školstva alebo zdravotníctva alebo kdekoľvek inde oveľa viac finančných prostriedkov aj na tento účel, keby sme zistili, akú zúfalú situáciu tu máme. Lenže my si len zakrývame oči pred tým, že však to nie je náš problém, a keďže to nemáme na papieri, nemáme to nikde zrátané, spočítané, tak sa to proste nerieši.
Obávam sa, že pokiaľ sa tento problém, hlavne čo sa týka škôl a čo sa týka zdravotníckych zariadení, bude hádzať iba na zriaďovateľov, tak sa nikam nepohneme. Proste to sú, to sú väčšinou zariadenia, ktoré majú problém prežiť bežnú existenciu a nieto ešte riešiť debarierizáciu, ktorá naozaj v tom čase nebola a jednoducho tieto veci väčšinou alebo tieto objekty väčšinou zdedili.
Čiže nám zase nič iné neostáva, bežným občanom, ako sa sťažovať na diskrimináciu, lebo tak nedostanete sa tam, tam, tam, neviete si vybrať školu podľa toho, čo naozaj chcete, a vyberáme si donekonečna stále len to, kde sa dostaneme.
Riešenie v mnohých prípadoch by mohol byť práve tento antidiskriminačný zákon. Ale aj náš antidiskriminačný zákon má isté medzery, na ktoré nás upozornil Výbor OSN pre osoby so zdravotným postihnutím ešte v roku 2016. A keďže aj Slovenská republika ratifikovala Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a je teda ním viazaná, malo by byť našou povinnosťou čo najrýchlejšie implementovať takéto odporúčania. A tento návrh zákona sa presne o toto snaží. Jeho cieľom je odstrániť jeden z nedostatkov v slovenskom antidiskriminačnom práve. Medzera je spôsobená chýbajúcou implementáciou zákazu diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ten v čl. 5 zakazuje diskrimináciu, pričom to rozumie aj odmietnutie tzv. primeraných úprav. Právny koncept primeraných úprav je definovaný v čl. 2 Dohovoru OSN tak, že ide o nevyhnutné a adekvátne zmeny a prispôsobenie, ktoré nepredstavuje neúmerné alebo nadmerné zaťaženie a ktoré sa robia, ak si to vyžaduje konkrétny prípad s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými. Inými slovami, aj odmietnutie nevyhnutných a adekvátnych zmien, napríklad aj fyzických úprav toaliet v nemocnici tak, aby sa dala používať vozičkárom, by mala znamenať diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia.
Náš antidiskriminačný zákon právny koncept primeraných úprav v plnej šírke nepozná. V § 7 zákona, antidiskriminačného zákona je upravený iba vo vzťahu k zamestnávaniu ľudí so zdravotným postihnutím. A to je veľmi reštriktívny prístup, ktorý nezodpovedá Dohovoru OSN a obmedzuje ochranu ľudí so zdravotným postihnutím pred diskrimináciou. Túto skutočnosť potvrdil aj Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, ktorý vo svojich záverečných odporúčaniach, publikovaných 18. apríla 2016, uviedol, že je znepokojený tým, že legislatíva, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia, nebola rozšírená nad rámec oblasti zamestnanosti.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, vládny návrh zákona o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol predložený do legislatívneho procesu z dôvodu potreby implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1143/2014 z 22. októbra 2014, o prevencii a manažmente introdukcie a šírení inváznych nepôvodných druhov, ako aj z dôvodu riešenia formálneho oznámenia, č. 2018/23/22, ktorým Európska komisia začala konanie o porušení zakladajúcich zmlúv Európskej únie, vedené podľa čl. 258 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Hrozba pre biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ktoré predstavujú invázne nepôvodné druhy, má rozličné formy, vrátane vážnych vplyvov na pôvodné druhy a štruktúru a fungovanie ekosystémov, a to najmä zmenu biotopov predátorským správaním, konkurenciou, prenosom chorôb, nahradením pôvodných druhov vo významnej časti v oblasti výskytu a genetickými vplyvmi prostredníctvom hybridizácie. Okrem toho môžu mať invázne nepôvodné druhy významný nepriaznivý vplyv aj na ľudské zdravie a hospodárstvo. Vo všeobecnosti je prevencia z environmentálneho hľadiska žiadajúcejšia a nákladovo efektívnejšia, ako následná reakcia.
Aj z tohto dôvodu sa návrh zákona a s ním súvisiace nariadenie Európskej únie zameriava na zabránenie úmyselnej, ale i neúmyselnej introdukcie aj takých potencionálnych inváznych druhov, ktorých výskyt nebol v Európskej únii dosiaľ zaznamenaný, alebo takých druhov, ktoré sa v členských štátoch Európskej únie nachádzajú v skorom štádiu invázie.
Návrh zákona je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady a ustanovuje pravidlá na prevenciu, minimalizáciu a zmiernenie nepriaznivého vplyvu introdukcie a šírenie inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ako aj ľudské zdravie, bezpečnosť a hospodárstvo.
Vážené pani poslankyne, vážení pani poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2019 a v gestorskom výbore do 7. mája 2019.
Pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, predložený vládny návrh zákona je druhou novelou zákona č. 346/2013 Z. z. o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 314/2016 Z. z. a zabezpečuje úplnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2017/2102 sa zameriava na problémy týkajúce sa rozsahu pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/65 z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach, ktoré nie je možné vyriešiť nahradením látky alebo výnimkami a usmerneniami.
Napríklad v prípade konkrétnych skupín výrobkov s pretrvávajúcimi problémami s dosiahnutím súladu so Smernicou 2011/65/EÚ, alebo v prípadoch, keď ustanovenia o rozsahu pôsobnosti vedú k deformáciám trhu. Ďalej sa vytvára výnimka zo všeobecného obmedzenia používania určitých nebezpečných látok pre káble a náhradné diely určené na opravu, opätovné použitie, modernizáciu funkcií alebo zvýšenie kapacity skupín elektrozariadení, na ktoré sa postupne začína vzťahovať rozsah pôsobnosti tejto smernice. Mení sa vymedzenie necestných pojazdných strojov sprístupnených výlučne na profesionálne používanie tak, aby zahŕňalo aj stroje s trakčným pohonom a taktiež sa pridávajú do zoznamu vyňatých zariadení napríklad píšťalové organy z dôvodu neexistujúcich alternatív, ktoré by mohli nahradiť túto používanú a zakázanú látku.
Vážená Národná rada, verím, že predložený návrh schválite do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2013 Z. z. o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v prvom čítaní.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako spravodajca k návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2019 a v gestorskom výbore do 7. mája 2019.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Dobré ráno, vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som na rokovanie Národnej rady predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov. Základom pre túto novelu zákona je uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 404 z 5. septembra 2018, z ktorého vyplýva, že Slovensko má nedostatkový počet zdravotníckeho personálu a pociťujeme teda akútnu prioritnú potrebu prijať opatrenia na stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov na Slovensku, aby vykonávali prácu na našom trhu práce, aby neodchádzali do zahraničia, najmä po tom, ako absolvujú vzdelávanie v rámci našich verejnoprávnych inštitúcií na Slovensku.
Toto uznesenie vlády predpokladá poskytovanie stabilizačných pôžičiek prostredníctvom Fondu na podporu vzdelávania za účelom podpory a stabilizácie povolaní ohrozených nedostatkom pracovných síl. Pristúpili sme teda k riešeniu tohto problému koncepčne, a to nielen prostredníctvom nejakého jednorazového štipendia, ale úpravou zákona, pretože očakávame, že nielen zdravotnícke profesie, ale mnohé ďalšie profesie budú nedostatkové na slovenskom trhu práce, mnohé z nich už aj nedostatkové sú, a že boríme sa často s tým, že absolventi nám odchádzajú do zahraničia a zostávajú pracovať v zahraničí.
Práve preto sme navrhli túto novelu, aby sme mohli systémovo riešiť tieto problémy budúcnosti, a to tým, že nebude sa vzťahovať len na zdravotníckych pracovníkov, ale bude sa to môcť použiť na všetky ďalšie možné nedostatkové profesie. Preto medzi najpodstatnejšie zmeny, ktoré táto reforma prináša, patria nasledovné:
- jednak zavedenie nového druhu pôžičky, ktorá sa bude nazývať stabilizačná pôžička pre študentov a bude sa vyplácať pre vybrané skupiny študentov konkrétnych študijných odborov, alebo ich kombinácii naviazaných na výkon regulovaného povolania, ktoré je nedostatkové na pracovnom trhu Slovenskej republiky;
- ďalej pôjde o zavedenie zoznamu týchto nedostatkových regulovaných povolaní, ktorý sa bude vytvárať v súčinnosti inštitútu vzdelávacej politiky nášho rezortu v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a s príslušným ústredným orgánom štátnej správy, ktorý bude dotknutý vecnou pôsobilosťou, to znamená, do ktorého vecnej pôsobilosti daná, daná profesia bude spadať;
- a aby teda tá pôžička bola stabilizačná a naozaj motivačná, tak zavádzame inštitút odpúšťania časti dlhu, za každý jeden rok, počas ktorého bude absolvent vykonávať toto nedostatkové regulované povolanie na území Slovenskej republiky.
Ide teda o kontraaktuálny vzťah, ide o vzťah na dobrovoľnej báze, to znamená, nezakazujeme mladým ľuďom ísť do zahraničia, ale motivujeme ich k tomu, aby si tieto svoje zahraničné stáže prípadne vybavili nejakým dočasným pobytom počas štúdia v rámci programov ERASMUS a hlavne, aby nám natrvalo potom neodchádzali zo Slovenska, aby zostali pracovať v Slovenskej republike.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.