43. schôdza

Ja ďakujem pánovi kolegovi za vecné vystúpenie. Veľa podnetných vecí sme sa dozvedeli, na veľa podnetných vecí ste upozornili, cez to všetko nemyslím si, že, a musím to povedať, že to referendum, ktoré bolo v Chorvátsku a ktoré bolo aj u nás, že to je téma, ktorá by nemala rezonovať. Referendum o rodine je podľa mňa úplne to jedno z najdôležitejších otázok a tém v spoločnosti a netreba ho znižovať a znižovať mu absolútne váhu. Ďakujem.

Pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne za obe faktické poznámky. Ja súhlasím s tým, že sa nevylučuje možnosť sfunkčnenia referenda s tým, že by sme zároveň riešili otázku miestnych a regionálnych referend. Ja len hovorím o tom, že to musí mať nejakú časovú následnosť. Toto je podstatné v tejto chvíli, pretože, ak naučíme ľudí, že sa ich miestne alebo regionálne referendum bezprostredne týka, som si istý, že inak potom budú pristupovať aj k tomu národnému a v takom prípade ja som veľmi otvorený tej diskusii, nielen k zníženiu, ale dokonca k zrušeniu kvóra ako takého na národnej úrovni.
Čo sa týka brexitu, samozrejme, že si treba ctiť rozhodnutie voličov a ja o tom absolútne nepochybujem, len som zároveň poukázal na to, že aj v samotnom tábore pro brexit nebolo jasné v tom alebo nebolo jasno v tom, kedy sa má takýto brexit udiať a hlavne za akých okolností. To vidíte dnes na tej rozštiepenosti Konzervatívnej strany, ale aj labouristickej do určitej miery. A áno, súhlasím s tým, že neférové argumenty, to je taká typická, taký typický jav pri presviedčaní o čomkoľvek v rámci referend, ktoré sa dejú naprieč Európou, ktoré aktívne sledujem.
A pokiaľ išlo o tú otázku referenda o rodine, tak tam ja poukazujem najmä na to, že minimálne dvaja ústavní sudcovia boli proti tomu, aby takéto referendum bolo, pretože sa týkali ľudských práv a o tom podľa našej ústavy sa referendum konať nemá. Ja som sa stotožnil s týmto názorom. Väčšina sa nestotožnila, tým pádom sme referendum mali, čo ja rešpektujem.

O slovo požiadal navrhovateľ.
Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

Ďakujem pekne. Pán kolega, vo veľa veciach ste ma primäli k ďalším návrhom zákonov, takže ďalší návrh zákona o referende bude úplné zrušenie kvóra, to môžem (povedané so smiechom) už teraz povedať, veľmi podnetný návrh a myslím si, že by som si to vedel predstaviť pri 350-tisíc podpisoch bez obmedzenia času a kvórum nula. Máte pravdu, veľmi správne. A ja vám poviem jednu vec, s ktorou s vami nesúhlasím, že treba učiť národ na referendá na miestnej samosprávnej úrovni. Nemyslím si to, že proste človek má robiť vodičský preukaz a povedia mu, že choď, jazdite iba na hradských cestách, keď sa naučíš, potom môžeš ísť na diaľnicu. No na tej diaľnici sa ľahšie jazdí, ako na tých hradských cestách, to vám garantujem.
To znamená, že tento národ nie je hlúpy, ale nemá možnosti a my im, tie možnosti my im ako politici im, nedávame tomu národu využiť toto, tento inštitút referenda.
Krásny podnet ste dali, veľmi pekne ďakujem, nabudúce predložím tento návrh zákona, aby sme to úplne zrušili, to kvórum. Preto, lebo som presvedčený.
A teraz idem k tomu, k tej edukácii. Tak poďme učiť tých ľudí naučiť sa, zvyknúť si na referendum. To znamená, že spravíme prvé o rodine a dôjde iba 15 % a schválime ho. To bude úžasná vec, s pätnástimi percentami. Potom sa slniečkam všetkým vypáli kotol a potom asi pochopia alebo uvedomia si, že keď budú kašľať na veci verejné, tak potom nejakých 15 % obyvateľov tohto štátu im bude meniť životy a meniť zákony.
To znamená, že vám garantujem, pán poslanec, že v druhom akomkoľvek referende zrazu sa dostaví podstatne (povedané s úsmevom) viacej ľudí, aby si povedali, no tak treba sa zaujímať o veci verejné, nemôžem sa na to vykašľať, lebo potom nejakých 12 % o mne rozhodne. A to znamená, že týmto spôsobom poďme učiť ľudí. Poďme učiť ľudí a ja som to chcel spraviť ešte tak akože veľmi korektne tými 30 % kvôli tomu, aby proste to nebolo také ľahko, veľmi ľahko dosiahnuteľné. Ale potrebujeme tým ľuďom dať svetlo na konci tunela, že áno, tých 30 % sa dá, dá spraviť. Je to, potrebovalo by to veľmi veľa úsilia, veľmi veľa vysvetľovania, veľmi veľa marketingu, ale myslím si, že 30 % by sa dalo dosiahnuť. Ale môžeme sa baviť aj o dvadsiatich piatich percentách z OĽANA, lebo to je určite ľahšie dosiahnuteľné, jak naša, naša 30-percentná hranica tohto, tohto kvóra.
V každom prípade si myslím, že by sme sa ako poslanci, ako poslanci tohto národného parlamentu nemali, Národnej rady, nemali by sme sa báť hlasu ľudí, nemali by sme sa báť v zásadných témach, ktoré proste, ľudia už keď raz niekde dajú 350-tisíc podpisov, tak to musíme rešpektovať, preboha živého, to sú vážne veci a dovoľme týmto ľuďom sa rozhodnúť. Keď vidíme, že niečo nefunguje, tak to opravme. A keď vidíme, že to referendum naozaj pri tých päťdesiatich percentách nefunguje, tak to opravme. Keď sme schopní rešpektovať 12-percentnú účasť pri eurovoľbách, 42-percentnú účasť pri, za 42 % si vieme zvoliť predsedu, teda prezidenta republiky, nemáme s tým problém, a teraz sa budeme tam hádzať o zem, no a čo tých šesťdesiat, čo tých 60 % zvyšných, alebo, ja neviem, 58, ktoré sú nezúčastnili, jak tí si to teraz budú znášať toho nového prezidenta? No preboha živého, tak mali prísť a mohli vyjadriť sa. A keď nevyjadrili sa, je to ich problém, rešpektujme to.
Ale v tomto prípade si myslím, že by sme už konečne mali k tomuto prísť a urobiť to takým spôsobom, aby tam tí ľudia videli v tom zmysel. Keď ti raz niekto povie, že máme zákon, že môžete, ktorýkoľvek občan môžete slobodne, bez dane vyliezť na Mesiac. No môžeme prijať taký blbý zákon, už sme tuná kopec blbých zákonov prijali, ako posledne dvojpercentný odvod za reťazce a teraz ho meníme. Takže blbostí už tuná bolo prijatých dosť, môžeme aj toto urobiť. Lenže keď tí ľudia, im je jasné, že sa na ten Mesiac nedá vyliezť, tak, tak nebudú sa ho ani pokúšať, aj keď tunák taký zákon prijmeme. Tak proste keď im neumožníme aspoň vidieť to svetlo na konci tunela, tak, bohužiaľ, nebudú to využívať, pochopiteľne, lebo to nemá význam.
A jednu ešte poslednú vec by som chcel reagovať, ktorú ste povedali veľmi správne, že, a teraz mi to vypadlo (povedané so smiechom). Chcel som ešte reagovať na, na jeden moment. (Reakcia z pléna.) Áno, jasné (povedané so smiechom), dobre. Takže som sa, uletel som na dvojpercentnom (povedané so smiechom), takže mi, mi to dneska nenaskočí.
Cez to všetko vám ďakujem za vaše vystúpenie, preto, lebo keď toto nezmeníme, tak tí ľudia k tomuto referendu budú takýmto spôsobom pristupovať. Učiť ľudí na lokálnych úrovniach, ja si myslím, nemá význam. Treba učiť tých, ktorí sa nechcú zúčastňovať na veciach verejných, že pokiaľ sa nebudú zúčastňovať na veciach verejných, tak bude o nich rozhodovať menšina, ktorá sa je ochotná zúčastňovať na týchto veciach verejných. A tým my naučíme tých ľahostajných, benevolentných, ktorí na to kašľú, tak ich naučíme, že v prípade, že to nebudú využívať, no tak potom tá menšina bude rozhodovať o tej väčšine. A veľmi rýchle, ja si myslím, že sa naučia.
Ďakujem velice pekne za pozornosť.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne. Ja oceňujem hlavne konštruktívnu diskusiu, ktorú vedieme na túto tému, a v zásade v mnohom sa zhodujeme, akurát že ja som trošku konzervatívnejší v tomto prípade, čo asi medzi nami znie dosť zvláštne, ale áno, je to tak v tomto konkrétnom, v tejto konkrétnej téme a ja si nemyslím, že liečba šokom je v tomto smere úplne správna, pokiaľ ide o národné témy. Šokujme ľudí na tých miestnych a regionálnych témach, tam si viem predstaviť, že by práve takéto niečo mohlo, mohlo zaúčinkovať omnoho, omnoho viac, ako, ako v prípade, že napríklad vystúpi krajina z Európskej únie a vieme, aké nedozerné škody by to malo. Takže preto si nemyslím, že je dobré urobiť to v duchu laboratórnom na národnej úrovni.
A dotknem sa ešte jednej veci, ktorú spomínal pán poslanec v tomto vystúpení, a to sú tie hanebné účasti - 13-percentná do Európskeho parlamentu, 41-percentná prezident Slovenskej republiky, konkrétne prezidentka, aby som bol presnejší, atď., atď., mohli by sme takto pokračovať. Opäť raz sa pýtam, prečo sme tieto voľby nepospájali? Ja som navrhoval, aby druhé kolo prezidentských volieb mohlo byť spojené s voľbami do Európskeho parlamentu. Krásne by to vyšlo. Nič tomu nebránilo. Bolo to tu pred tromi mesiacmi. Ako to dopadlo? Ako vždy. Pretože vládna koalícia nepodporí opozičný návrh len preto, lebo je opozičný a len preto, lebo pani ministerka vnútra potrebuje byť mimoriadne alibistická v tejto záležitosti. Mali by sme celkom iné účasti, keby sme trošku používali rozum, akurát že na to nie je v tejto miestnosti vôľa a nezabúdajme aj na to, že by to ušetrilo nemalé množstvo verejných prostriedkov, čo je tiež dôležitá téma aj v súvislosti s referendami, lebo také referendum vôbec nie je jednoduchá a lacná záležitosť.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Ja by som jeden taký postreh tiež k tejto téme ešte. Bolo to ešte za čias pani Radičovej, keď sme tu mali to krátke volebné obdobie a SaS strana robila tiež referendum, ktoré vtedy išlo. Myslím, že účasťou to bolo nejakých 22 % alebo tak nejako, keď si dobre spomínam. No a bolo tam niekoľko otázok a myslím, že tá otázka č. 5 znela: Ste za to, aby sa znížil počet poslancov v parlamente zo 150 na 100? Pri počte, teraz neberte ma za slovo, okolo 960-tisíc ľudí zúčastnilo sa tohto referenda, 935-tisíc z týchto povedalo, že áno. Ja som to bral, že to je hlas ulice, že milión ľudí chce, aby sme tu znížili, keď som tu vystúpil teda ako koaličný poslanec proti vlastným, že poďme s tým niečo robiť, lebo tie referendá by mali byť o tom, že nechcú politici počúvať hlas ulice, aké teda riešiť problémy a jeden z nich bolo tých 930-tisíc, že áno, tak viete, čo mi povedali? Čo chcete, pán kolega? Veď referendum by nebolo platné, to neni hlas ulice. Veď to je nonsens, toto, ľudia boží, to je nonsens. My prakticky máme jednoznačne odpoveď z terénu. A pre nás ani 930-tisíc ľudí neni hlas ulice. Takže ja som sa vtedy veľmi zarazil a som si dával otázku, že vlastne, čo vy tu vlastne politici robíte v tomto parlamente, keď takýto hlas ľudu neni vypočutý? Takže to je len na margo, aby ste vedeli, že aj takéto mali sme tu skúsenosti, ja teda osobne, aj kolega Poliačik je ďalší, ktorý tu bol v tomto období. Takže asi tak. Ďakujem.

Pán poslanec Kollár.