43. schôdza

Ďakujem. Martin, už som si spomenul. Takže rovnako chcem reagovať a poďakovať, že si upozornil na ten problém. Naozaj, keby aj sme mali tunák referendum, ktoré bude mať 50-percentnú účasť, tak my prakticky nie sme schopní, alebo za normálnych okolností by sme ho nevedeli zrealizovať, lebo naozaj nemôžeme donútiť tých poslancov. My máme naozaj tento zákon veľmi zle nastavený a aj sme sa bavili o, s ústavnými právnikmi. Skutočne, keby niekto chcel urobiť obštrukciu, urobí, keď niekto nebude chcieť, neurobí, proste máme to nejednoznačne stanovené, formulované a určite by sme mali tuto, v tomto, v tomto, v tejto sfére, aj keď nepohneme to kvórum toho referenda, mali by sme upraviť tento návrh zákona, alebo tento ústavný zákon, lebo on je nevykonateľný teoreticky. My zo zákona, teda vlastne urobíme referendum, mohla by byť aj účasť 50-percentná, 51-percentná, ale donúťte poslanca, ktorý zase z ústavy má právo podľa svojho slobodného vedomia a svedomia sa rozhodnúť pri hlasovaní. Akým spôsobom by sme ten zákon vyhlásili? To znamená, že je tunák problém v tomto, v tomto ústavnom zákone a bolo by ho dobré, veľmi dobré upraviť. Možno by som dal takto podnet na ústavnoprávny výbor, aby naozaj sa tým zaoberali a to treba v ústave určite odstrániť, tento, tento problém. Ďakujem pekne.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne. Nebojte sa páni, nebude to nadlho, len keďže Boris odpovedal faktickou, tak som už na to nemohol zareagovať, takže reagujem.
Toto je tiež jedna z tém, ktorú sme riešili aj na našom poslaneckom klube a všeobecne v akademickej sfére, že ak by sme upravili napríklad našu ústavu tak, že by referendum bolo výhradne fakultatívne, to znamená odporúčacie, tak v takom prípade asi tá diskusia o tom nulovom kvóre ani nemusí byť, lebo konečné slovo má nakoniec aj tak parlament. A aj toto je jedna z možností a tam si myslím, že by podstatne viac poslancov Národnej rady možno dokázalo toto vyhodnotiť, ako niečo, čo je zaujímavé alebo dôležité, alebo naopak. Potom to urobme obligatórne, nech je to dokonca v paragrafovej podobe. Ak si dobre pamätám, Fíni to tak majú, a v takom prípade to už nevyhlasuje Národná rada ako zákon, len tam by sme museli ústavu meniť, pretože podľa ústavy práve Národná rada je jediným zákonodarným orgánom, ale dá sa aj týmto smerom ísť, len potom sú tie pravidlá v týchto krajinách nastavené podstatne prísnejšie. Veľmi presne je to zadefinované vo švajčiarskej ústave. Ak je záujem, môžme sa naozaj veľmi odborne na túto tému porozprávať a tých možností, ako na to, je určite viac. Súhlasím s tým, že toto je jedna z tém, ktorú sme mali riešiť už dávno, akurát zatiaľ ešte nebol prípad, kvôli ktorému by sa to muselo robiť, tak ako zatiaľ ešte nebol prípad, kvôli ktorému by sme museli jasne povedať, či je prezident zvoliteľný všetkými zúčastnenými alebo všetkými voličmi. Takže asi na toto čaká táto Národná rada. Ja si nemyslím, že je to správne, keď je tu evidentný rozpor alebo minimálne nie jasno.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

Martin, zaujímavý nápad, len pripomínam, že v zásade úplne fakultatívne referendum, to znamená, ponechané na rozhodovanie zákonodarných orgánov je v zásade technicky legislatíva i iniciatíva pre občanov. A potom to treba nazvať tak, a to je samostatná téma, o ktorej sa možno môžme rozprávať, či by v nejakej forme rovnako, ako sa cez veľkú petíciu dá napríklad zaradiť do medzirezortného pripomienkového konania, alebo kde cez rôzne komisie občianskej spoločnosti vstupujú občania aj do tvorby zákonov na úrovni buď ministerstiev alebo čokoľvek, čo funguje pod nimi, tak či by nemala byť petícia alebo, alebo nejaká forma legislatívnej iniciatívy, ktorá by pochádzala priamo od občanov a kde by vlastne korektívu voči nejakým excesom zabezpečovalo hlasovanie parlamentu. Viem si živo predstaviť, že akýkoľvek parlament, ktorý by dostal zákon s podporou dajme tomu 10 alebo 15 % obyvateľstva, by veľmi silno zvažoval, či ho nepodporí, a ak nie, tak by musel vysvetľovať veľkej časti občanov, že prečo sa takéto niečo nestalo, ale každopádne bola by tam korektíva presne voči takým excesom, ako vidíme vo Veľkej Británii, kde sa veľký komplexný problém vlastne dostal do rúk poslancov, ktorí s ním v zásade nemajú, nevedia, že čo s ním treba spraviť, lebo nedá sa jedným stlačením tlačítka povedať áno alebo nie, keď nie je povedané kedy a ako. Z tohto dôvodu, prosím, skôr hovorme o legislatívnej iniciatíve pre občanov a nerobme fakultatívne referendá.

Pán poslanec Kollár.

Ja by som chcel na záver poďakovať všetkým kolegom za vecnú diskusiu. Ďakujem.

Pán poslanec Klus.

Už svietim načerveno, to mi síce moc nevyhovuje, ale okej. Martin, no áno, toto je presne to, čo som spomínal v prípade Švajčiarska, tam majú štyri rôzne druhy referend zadefinovaných priamo v ústave, majú rôzne petičné prahy na tieto referendá a rôzne potom k nim Národná rada Švajčiarskej konfederácie pristupuje. Majú to veľmi komplexne vyriešené v rôznych zákonoch a myslím si, že touto cestou by sme sa mohli vydať a naozaj si myslím, že ak by sme tieto referendá - alebo ak chceme, nazvime to fakultatívne referendá, občianske iniciatívy, pripomienkovacie konania, akokoľvek - spájali so všetkými najbližšími voľbami, to znamená, že by nás nestáli ani cent z verejných prostriedkov, tak je to presne to, čo by táto krajina potrebovala pre to, aby sa, ako povedal poslanec Kollár, ľudia dôsledne naučili využívať referendovú demokraciu. Poďme do toho, diskutujme na túto tému, dajme legislatívne návrhy, ja ale vám úprimne poviem, že myslím si, že pri súčasnej vládnej konštelácii nemáme šancu to presadiť.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Martina Beluského, Milana Uhríka a Milana Mazureka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1373, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1447.
Dávam slovo poslancovi Martinovi Beluskému, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Martina Beluského, Milana Uhríka a Milana Mazureka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1373.)