43. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som jeden taký postreh tiež k tejto téme ešte. Bolo to ešte za čias pani Radičovej, keď sme tu mali to krátke volebné obdobie a SaS strana robila tiež referendum, ktoré vtedy išlo. Myslím, že účasťou to bolo nejakých 22 % alebo tak nejako, keď si dobre spomínam. No a bolo tam niekoľko otázok a myslím, že tá otázka č. 5 znela: Ste za to, aby sa znížil počet poslancov v parlamente zo 150 na 100? Pri počte, teraz neberte ma za slovo, okolo 960-tisíc ľudí zúčastnilo sa tohto referenda, 935-tisíc z týchto povedalo, že áno. Ja som to bral, že to je hlas ulice, že milión ľudí chce, aby sme tu znížili, keď som tu vystúpil teda ako koaličný poslanec proti vlastným, že poďme s tým niečo robiť, lebo tie referendá by mali byť o tom, že nechcú politici počúvať hlas ulice, aké teda riešiť problémy a jeden z nich bolo tých 930-tisíc, že áno, tak viete, čo mi povedali? Čo chcete, pán kolega? Veď referendum by nebolo platné, to neni hlas ulice. Veď to je nonsens, toto, ľudia boží, to je nonsens. My prakticky máme jednoznačne odpoveď z terénu. A pre nás ani 930-tisíc ľudí neni hlas ulice. Takže ja som sa vtedy veľmi zarazil a som si dával otázku, že vlastne, čo vy tu vlastne politici robíte v tomto parlamente, keď takýto hlas ľudu neni vypočutý? Takže to je len na margo, aby ste vedeli, že aj takéto mali sme tu skúsenosti, ja teda osobne, aj kolega Poliačik je ďalší, ktorý tu bol v tomto období. Takže asi tak. Ďakujem.

Ďakujem. Martin, už som si spomenul. Takže rovnako chcem reagovať a poďakovať, že si upozornil na ten problém. Naozaj, keby aj sme mali tunák referendum, ktoré bude mať 50-percentnú účasť, tak my prakticky nie sme schopní, alebo za normálnych okolností by sme ho nevedeli zrealizovať, lebo naozaj nemôžeme donútiť tých poslancov. My máme naozaj tento zákon veľmi zle nastavený a aj sme sa bavili o, s ústavnými právnikmi. Skutočne, keby niekto chcel urobiť obštrukciu, urobí, keď niekto nebude chcieť, neurobí, proste máme to nejednoznačne stanovené, formulované a určite by sme mali tuto, v tomto, v tomto, v tejto sfére, aj keď nepohneme to kvórum toho referenda, mali by sme upraviť tento návrh zákona, alebo tento ústavný zákon, lebo on je nevykonateľný teoreticky. My zo zákona, teda vlastne urobíme referendum, mohla by byť aj účasť 50-percentná, 51-percentná, ale donúťte poslanca, ktorý zase z ústavy má právo podľa svojho slobodného vedomia a svedomia sa rozhodnúť pri hlasovaní. Akým spôsobom by sme ten zákon vyhlásili? To znamená, že je tunák problém v tomto, v tomto ústavnom zákone a bolo by ho dobré, veľmi dobré upraviť. Možno by som dal takto podnet na ústavnoprávny výbor, aby naozaj sa tým zaoberali a to treba v ústave určite odstrániť, tento, tento problém. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Nebojte sa páni, nebude to nadlho, len keďže Boris odpovedal faktickou, tak som už na to nemohol zareagovať, takže reagujem.
Toto je tiež jedna z tém, ktorú sme riešili aj na našom poslaneckom klube a všeobecne v akademickej sfére, že ak by sme upravili napríklad našu ústavu tak, že by referendum bolo výhradne fakultatívne, to znamená odporúčacie, tak v takom prípade asi tá diskusia o tom nulovom kvóre ani nemusí byť, lebo konečné slovo má nakoniec aj tak parlament. A aj toto je jedna z možností a tam si myslím, že by podstatne viac poslancov Národnej rady možno dokázalo toto vyhodnotiť, ako niečo, čo je zaujímavé alebo dôležité, alebo naopak. Potom to urobme obligatórne, nech je to dokonca v paragrafovej podobe. Ak si dobre pamätám, Fíni to tak majú, a v takom prípade to už nevyhlasuje Národná rada ako zákon, len tam by sme museli ústavu meniť, pretože podľa ústavy práve Národná rada je jediným zákonodarným orgánom, ale dá sa aj týmto smerom ísť, len potom sú tie pravidlá v týchto krajinách nastavené podstatne prísnejšie. Veľmi presne je to zadefinované vo švajčiarskej ústave. Ak je záujem, môžme sa naozaj veľmi odborne na túto tému porozprávať a tých možností, ako na to, je určite viac. Súhlasím s tým, že toto je jedna z tém, ktorú sme mali riešiť už dávno, akurát zatiaľ ešte nebol prípad, kvôli ktorému by sa to muselo robiť, tak ako zatiaľ ešte nebol prípad, kvôli ktorému by sme museli jasne povedať, či je prezident zvoliteľný všetkými zúčastnenými alebo všetkými voličmi. Takže asi na toto čaká táto Národná rada. Ja si nemyslím, že je to správne, keď je tu evidentný rozpor alebo minimálne nie jasno.
Ďakujem pekne.

Martin, zaujímavý nápad, len pripomínam, že v zásade úplne fakultatívne referendum, to znamená, ponechané na rozhodovanie zákonodarných orgánov je v zásade technicky legislatíva i iniciatíva pre občanov. A potom to treba nazvať tak, a to je samostatná téma, o ktorej sa možno môžme rozprávať, či by v nejakej forme rovnako, ako sa cez veľkú petíciu dá napríklad zaradiť do medzirezortného pripomienkového konania, alebo kde cez rôzne komisie občianskej spoločnosti vstupujú občania aj do tvorby zákonov na úrovni buď ministerstiev alebo čokoľvek, čo funguje pod nimi, tak či by nemala byť petícia alebo, alebo nejaká forma legislatívnej iniciatívy, ktorá by pochádzala priamo od občanov a kde by vlastne korektívu voči nejakým excesom zabezpečovalo hlasovanie parlamentu. Viem si živo predstaviť, že akýkoľvek parlament, ktorý by dostal zákon s podporou dajme tomu 10 alebo 15 % obyvateľstva, by veľmi silno zvažoval, či ho nepodporí, a ak nie, tak by musel vysvetľovať veľkej časti občanov, že prečo sa takéto niečo nestalo, ale každopádne bola by tam korektíva presne voči takým excesom, ako vidíme vo Veľkej Británii, kde sa veľký komplexný problém vlastne dostal do rúk poslancov, ktorí s ním v zásade nemajú, nevedia, že čo s ním treba spraviť, lebo nedá sa jedným stlačením tlačítka povedať áno alebo nie, keď nie je povedané kedy a ako. Z tohto dôvodu, prosím, skôr hovorme o legislatívnej iniciatíve pre občanov a nerobme fakultatívne referendá.

Ja by som chcel na záver poďakovať všetkým kolegom za vecnú diskusiu. Ďakujem.

Už svietim načerveno, to mi síce moc nevyhovuje, ale okej. Martin, no áno, toto je presne to, čo som spomínal v prípade Švajčiarska, tam majú štyri rôzne druhy referend zadefinovaných priamo v ústave, majú rôzne petičné prahy na tieto referendá a rôzne potom k nim Národná rada Švajčiarskej konfederácie pristupuje. Majú to veľmi komplexne vyriešené v rôznych zákonoch a myslím si, že touto cestou by sme sa mohli vydať a naozaj si myslím, že ak by sme tieto referendá - alebo ak chceme, nazvime to fakultatívne referendá, občianske iniciatívy, pripomienkovacie konania, akokoľvek - spájali so všetkými najbližšími voľbami, to znamená, že by nás nestáli ani cent z verejných prostriedkov, tak je to presne to, čo by táto krajina potrebovala pre to, aby sa, ako povedal poslanec Kollár, ľudia dôsledne naučili využívať referendovú demokraciu. Poďme do toho, diskutujme na túto tému, dajme legislatívne návrhy, ja ale vám úprimne poviem, že myslím si, že pri súčasnej vládnej konštelácii nemáme šancu to presadiť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Martin Beluský, Milan Uhrík a Milan Mazurek predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb., zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zlepšenie bezpečnostnej situácie na celom území Slovenskej republiky. Návrh zákona znižuje vek trestnej zodpovednosti zo súčasných 14 rokov na 12 rokov a priestupkovej zodpovednosti z 15 rokov rovnako na 12 rokov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti podľa tvorby zákonov.
Predseda parlamentu navrhol, aby zákon prerokoval ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor uviedol tiež tento výbor a do 7. mája 2019 mu dal termín.
Ako spravodajca určený gestorským výborom navrhujem, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla, že zákon prerokuje v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor bude určený ako gestorský výbor a tak isto budú uvedené aj lehoty podľa rokovacieho poriadku.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, štatistiky ministerstva vnútra, týkajúce sa trestne stíhaných maloletých osôb za rôzne formy kriminality, upozorňujú na nebezpečný trend. Opätovne nám narastá počet trestných činov páchaných maloletými osobami. V súvise s nárastom kriminality dochádza aj k čoraz významnejšiemu zníženiu veku páchateľov trestnej činnosti, čím sa častokrát dostávame k osobám, ktoré sú dnes podľa platnej legislatívy vyňaté z trestnej a priestupkovej zodpovednosti.
Takýto typ kriminality je na výraznom vzostupe práve v oblastiach s vysokým zastúpením asociálnych obyvateľov žijúcich najčastejšie v osadách v blízkosti miest a obcí. Asociáli čoraz viac využívajú maloletých do 14 rokov na páchanie rôznych foriem kriminality. V mnohých prípadoch sa dokonca jedná o ich vlastné deti. Rodičia vedomí si absentujúcej trestnej a priestupkovej zodpovednosti u takýchto maloletých osôb strácajú obavy z páchania kriminality a preto nahovárajú svoje deti na rôzne krádeže, no častokrát aj lúpežné prepady s tragickým koncom. Fyzická vyspelosť mnohých detí už vo veku 12 rokov im častokrát poskytuje potenciál spôsobiť aj ťažké ublíženie na zdraví, hlavne u chránených osôb, akými sú dôchodcovia alebo iné deti, pri útoku v organizovanej skupine dokonca aj dospelej osobe alebo osobám.
Snaha znížiť kriminalitu detí a mladistvých sa v minulosti premietla do § 211 ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, kde sa podľa písm. c) umožnenie konania trestnej činnosti stáva trestným činom jeho rodičov, ako aj ďalších zodpovedných osôb. V praxi však nastáva problém s dokazovaním toho, či rodičia umožnili maloletému páchať priestupky alebo trestné činy. Často dochádza k prípadom, že rodičia ani pri najlepšej snahe nedokážu zabrániť protiprávnej činnosti svojho potomka. Keďže však maloletý nie je zodpovedný za prípadné priestupky alebo trestné činy, ktoré spácha, zlyhávajú tak akékoľvek metódy a formy prevencie protiprávnej činnosti.
Rozhodli sme sa preto reagovať na tento nebezpečný trend vzostupu kriminality novelou Trestného zákona a zákona o priestupkoch, ktorým znižujeme hranicu trestnoprávnej a priestupkovej zodpovednosti na 12 rokov. V mnohých krajinách Európskej únie je uzákonená nižšia veková hranica trestnej zodpovednosti, než je tomu v právnom systéme Slovenskej republiky. V susednom Maďarsku je veková hranica trestnej zodpovednosti maloletých v prípade spáchania závažného trestného činu, napríklad vraždy, lúpežného prepadnutia, zabitia alebo znásilnenia určená vekom na 12 rokov, vo Francúzsku a Poľsku na 13 rokov, v Holandsku a Portugalsku na 12 rokov a v Anglicku a Walese dokonca na 10 rokov. Práve zníženie vekovej hranice trestnej a priestupkovej zodpovednosti považujeme za najefektívnejší nástroj prevencie kriminality správania maloletých osôb.
Ďakujem pekne za slovo.

Skutočnosť je taká, presne ako si hovoril, Martin, že na východe Slovenska by ľudia mohli rozprávať o stovkách a stovkách príbehov o tom, ako rôzne organizované skupiny maloletých kriminálnikov, ktorí, bohužiaľ, v súčasnom systéme a nastavení slovenského právneho systému nepodliehajú trestnej zodpovednosti a mnohokrát sú dokonca svojimi rodičmi vedení ku tejto kriminalite páchajú najrôznejšie formy trestnej činnosti, či už ide o žobranie, prepadávanie, lúpenie, dokonca násilnú kriminalitu v podobe toho, že niekoho dobijú, zmrzačia a častokrát aj zabijú a vidíme, že jednoducho množstvo takýchto páchateľov ostáva na slobode. A to vedomie tých rodičov, najčastejšie ide o osadníkov, nebudeme si pred tým zakrývať oči, to vedomie, že tie ich deti, ktoré už sú dostatočne fyzicky vyspelé v 12, 13 rokoch napríklad na to, aby páchali najrôznejšie formy kriminality, ale zároveň nepodliehajú trestnej zodpovednosti, ich častokrát motivuje k tomu, aby práve podnecovali v týchto deťoch tú, toto správanie a ja si myslím, že znížiť vekovú hranicu trestnej zodpovednosti predsa nemôže ublížiť nikomu. Kto chce žiť slušne, kto sa chce správať normálne, kto chce žiť hodnotným, zmysluplným životom, ktorý je pre spoločnosť prínosom, tak sa jednoducho nemusí obávať toho, že sa tu zníži veková hranica trestnej zodpovednosti. Tento zákon je úplne priamo a účinne mierený iba na kriminálnikov a na tie organizované skupiny, ktoré využívajú vlastné deti k tomu, aby páchali túto kriminalitu a týmto im môžeme úplne efektívne zabrániť.