43. schôdza

Naším záujmom sú bezpečné pomery v okolí, v okolí Slovenska a musíme aj sami sebe gratulovať k tomu, že grécko-severomakedónska dohoda ukončila jeden potenciálny konflikt, pretože dokedy sa tam nevyjasnili ich vzťahy, tak mohlo sa, ako poznáme Balkán, tam udiať všeličo. Klobúk dolu pred, pred politikmi obidvoch národov, ktorí uprednostnili zdravý rozum pred nenávistnou politikou, a naozaj dneska je lopta na našej strane ihriska aj od Slovenska, keďže v NATO je vetovací princíp, aj od Slovenska záleží, či tento zatiaľ success story, či tento úspešný príbeh dospeje aj do úspešného konca.

S reakciou pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ďakujem obom kolegom za reakcie a zároveň považujem za ďalšiu symboliku, tak ako je, ako je symbolika v tom, že rokujeme o vstupe Severomacedónskej republiky do Severoatlantickej aliancie v deň, keď si pripomíname 70. výročie jej vzniku. Aj to, že na moje vystúpenie reagovali práve Peter Osuský a Ján Budaj, teda poslanci, ktorí v 90. rokoch stáli v čelných pozíciách zápasu s mečiarizmom, ktorý odkláňal trajektóriu Slovenska od prozápadného smerovania a ktorý spôsobil zaostávanie Slovenskej republiky v integračnom úsilí ako do Severoatlantickej aliancie, tak do Európskej únie. A práve vtedy sa rodil ten zahraničnopolitický konsenzus, keď bol Vladimír Mečiar a jeho koalícia v roku 1998 porazený vo voľbách a nastúpila a nastúpila prvá Dzurindova vláda, tak obaja páni, ktorí na mňa reagovali, tak sa stali poslancami Národnej rady práve za Slovenskú demokratickú koalíciu a bolo to obdobie práve to, ktoré zvrátilo negatívne trendy a vypadávanie Slovenska z integračných trendov. A teda síce členmi Severoatlantickej aliancie sme sa stali až v tom nasledujúcom volebnom období, ale bolo to práve to obdobie ´98 až 2002, keď sa Slovensko nasmerovalo na západnú trajektóriu, na trajektóriu smerujúcu do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
A verím, že ten zahraničnopolitický konsenzus, ktorý sa vtedy vytvoril, že Slovensko patrí na Západ, bude rásť, a dúfam, že čoskoro opäť realitou.

Ďalší v rozprave pán poslanec Dostal, nech sa páči, á, pán poslanec Klus, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka, dovoľte mi možno pár slov ešte k tomu, keď sme túto dôležitú vec schvaľovali na Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, tak sme zároveň schválili veľmi zaujímavé uznesenie, ktorým sme v podstate len podčiarkli to, čo už tu bolo povedané, a teda, že po 27 rokoch vzájomných sporov medzi Gréckou republikou a republikou Severné Macedónsko dnes sme v štádiu, kedy práve na 70. výročie vzniku Severoatlantickej aliancie môžme v Národnej rade Slovenskej republiky, v tomto pléne, potvrdiť, ako nám veľmi záleží na princípoch kolektívnej obrany a bezpečnosti v tomto regióne, ktorý naša zahraničná politika považuje za absolútne prioritný.
Ak teda dovolíte, ja si dovolím odcitovať z tohto nášho uznesenia, pretože ho považujem za dôležitý aj v zmysle akéhosi signálu našim priateľom a partnerom, a to rovnako v Grécku, ako aj v Severnom Macedónsku: "Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky v súlade so spoločnú pozíciou členských krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie víta všetky uskutočnené aktivity parlamentov Gréckej republiky a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko v súvislosti s ukončením 27 rokov trvajúcich sporov vychádzajúcich najmä z otázky názvu bývalej Juhoslovanskej republiky. Vlády oboch štátov dali napriek viacerým prekážkam jednoznačnými rozhodnutiami najavo, že sú ochotné a pripravené spolupracovať v budúcnosti ako partneri v rámci euroatlantických štruktúr, čo je aj z pohľadu Slovenskej republiky veľmi vítané.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky má záujem pripojiť sa k stanovisku Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, v ktorom oceňuje dosiahnutý pokrok v podobe Dohody medzi Gréckou republikou a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko, podpísanej 17. júna 2018. Táto aj podľa Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v sebe nesie pozitívny dopad nielen na bilaterálne grécko-macedónske vzťahy," a to by som rád zdôraznil, "ale je dôležitým prínosom pre celý región juhovýchodnej Európy, ktorý je dlhodobou zahraničnopolitickou politikou Slovenskej republiky," ako som to už zdôrazňoval.
"Aj z tohto dôvodu je Zahraničný výbor Národnej rady pripravený poskytnúť maximálnu podporu a súčinnosť s cieľom naplnenia dohody a následnej perspektívy začiatku integrácie republiky Severné Macedónsko do euroatlantických štruktúr."
A som rád, že ten prvý bod tohto záväzku, na ktorom sa zahraničný výbor zhodol, tu dnes v pléne Národnej rady máme.
Tým ďalším dôležitým bodom bude prístupové, budú prístupové rokovania Severného Macedónska do Európskej únie a podľa možností naša bilaterálna pomoc v tejto záležitosti. Podľa mojich informácií viacerí kolegovia zo Severného Macedónska už prejavili záujem zdieľať naše skúsenosti nielen s prístupovým procesom, ale aj s tým, čo všetko tento proces obnášal bezprostredne po vstupe. A takisto sa poučiť z niektorých chýb, ktoré, pochopiteľne, aj Slovenská republika pri integrácii do Európskej únie urobila.
V tomto smere chcem poprosiť všetkých kolegov a kolegyne, poslankyne a poslancov, aby sme podľa možností boli súčinní a nápomocní, pretože práve integrácia západobalkánskych krajín do Európskej únie je jedným z nástrojov, ako dosiahnuť trvalý mier a podľa možnosti demokraciu, bezpečnosť a prosperitu v tejto časti Európy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto.
O vystúpenie v rozprave požiadal spravodajca Martin Fedor, nech sa páči.

Naozaj len krátko zopár krátkych poznámok, pretože v súvislosti s touto témou sa ma viacerí pýtali aj v minulosti, aký už len prínos môže mať vstup takejto malej krajiny, približne dvojmiliónovej krajiny, s otáznym výkonom svojho hospodárstva. Aký prínos to môže byť pre systém kolektívnej obrany jednej teda z najsilnejších, alebo resp. najsilnejšieho zoskupenia demokratických krajín, aký to môže byť prínos.
No tak hovorím, niekoľko, niekoľko poznámok k tomu by som chcel povedať, že mali by sme sa trošku zbaviť takého pocitu nadradenosti, pretože to podobne rozprávali aj o nás. Pretože 5-miliónová krajina v porovnaní s inými obrovskými štátmi s výkonnými ekonomikami, silnými bezpečnostnými štruktúrami a armádami ťažko môže byť nejakým extra prínosom pri kolektívnom zabezpečovaní obrany teritória týchto štátov.
V každom prípade ten prvý princíp je, že by sme nemali upierať žiadnemu štátu, ani tomu najmenšiemu, rozhodovať o tom, akým spôsobom chce vyriešiť tú najzákladnejšiu otázku, životnú otázku každého štátu, o to, o to viac nového, novovzniknutého štátu, akým spôsobom garantovať svoje, svoju bezpečnosť. Nám sa to podarilo. Myslím si, že je naším veľkým záujmom, aby aj takáto krajina, ako je Macedónsko, mohla, mohlo byť súčasťou kolektívnej obrany, pretože tie bezpečnostné garancie týmto pádom a dnešným hlasovaním budeme preberať vlastne aj my. A je veľmi dôležité pre nás a je to, je to zahraničnopolitický záujem Slovenska, aby sme prispeli aj touto mierou k stabilnému Balkánu. Pretože to je región, naozaj, ktorý dokáže prekvapiť, ako vieme z histórie veľmi veľa.
Takže aj malá krajina má nárok na svoje vlastné rozhodovanie. Som veľmi rád, že práve aj perspektíva členstva v NATO znamenala dohodu s Gréckom. A vidíme, že práve NATO funguje stabilizačne, perspektíva členstva v NATO funguje stabilizačne.
A už ako poslednú perličku by som chcel len povedať, že okrem série dohôd, ktoré sa podarilo uzatvoriť medzi Gréckom a Severným Macedónskom v poslednej dobe po odstránení tej konfliktnej situácie, tak jeden z takých najdôležitejších alebo najvážnejších signálov je aj to, že Gréci sa podujali na ochranu vzdušného priestoru tejto republiky. Čo je teda niečo, čo, čo by sme mohli začať rozprávať o svojej suverenite alebo podobne. Je to, je to obrovský krok, je to priateľský krok, je to spojenecký krok, a preto, Severné Macedónsko, vitajte medzi nami.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci.
Pán poslanec Osuský ako prvý.

Ďakujem pekne. Skutočne tie také zľahčujúce úvahy posudzujúce krajiny podľa ich veľkosti práve v NATO neplatia. Ako zaznelo v predchádzajúcom vystúpení, existuje, samozrejme, i pri vstupe do NATO právo veta. A to právo veta je silná zbraň, keby ho niekto chcel zneužiť. A to právo veta nie je vôbec viazané na veľkosť krajiny. Ako hovorí pekné latinské úslovie "e pluribus unum" (z mnohých jedno), takto je NATO zložené a, samozrejme, kádrovať krajinu podľa veľkosti, špeciálne, ak by to malo zaznieť na Slovensku, je skutočne smiešne, pretože, samozrejme, sú krajiny ako Slovensko alebo Estónsko, ktoré sú menšie ako my, potom sú ďalšie malé krajiny, ako sme my, a potom sú väčšie krajiny. Československo napríklad bola 15-miliónová krajina, čo bola už istá váha a veľkosť. Ale práve NATO je dokladom toho, že nikto nie je taký malý, aby nemohol mať v tomto zmysle hlas.
A preto je i našou takou povinnosťou voči Macedónsku, Severnému, teda už teraz, aby sme sa k nim správali tak, ako to zaznelo v prechádzajúcom vystúpení, ako sa správali tí veľkí k nám. A my nie sme veľkí, ale máme možnosť ukázať nielen veľkosť, ale aj férovosť. Lebo každá krajina sa môže rozhodnúť a je našou aj ľudskou povinnosťou umožniť im naplniť vôľu, ak splnia podmienky.

Nech sa páči, pán poslanec Klus, reakcia. Pán poslanec Klus, faktická. Potom reakcia, pán poslanec Fedor.