43. schôdza

Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani predsedajúca, začnem otázkou. Je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát? No uvažujme! "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát." Tak je to uvedené v prvom článku, v prvom odseku a v prvej vete ústavy. Pýtam sa, je to naozaj tak? Pýtam sa ešte raz, je to naozaj tak? Pretože článok 7 odsek 2 popiera aj zvrchovanosť, aj demokraciu, aj právny štát. Popiera všetky tri základné postuláty uvedené v prvom článku v prvom odseku a v prvej vete. Vysvetlenie je naozaj, div divúci, veľmi a veľmi jednoduché.
Po prvé. Aká je to zvrchovanosť, keď právo EÚ, dokonca v našej ústave je to určené, je nadradené pred slovenskými zákonmi? Je toto zvrchovanosť? Nie. Aká je to demokracia, keď predpisy EÚ, ak sú vydané formou nariadenia, majú automatickú platnosť na území Slovenskej republiky? To, kto na Slovensku sa demokraticky rozhodol v hlasovaní v parlamente či v referende o takýchto veciach? Hovorím vám, že nik. Je to automatická platnosť nariadenia. Aký je to, po tretie, aký je to právny štát, keď tu rozhoduje cudzie právo? A dokonca v prípade nerešpektovania cudzieho práva nám hrozia paušálne pokuty 886-tisíc eur a úžernícke "výpalné," za každý deň omeškania zaradenia EÚ predpisov do nášho prostredia.
Zaujímavosťou je, že medzi podmienkami prijatia do Európskej únie nebolo prijatie takéhoto ústavného článku. Niekto urobil nadprácu, ako bolo povedané, bol pápežskejší ako sám pápež. Asi mu veľmi záležalo, aby sme boli týmto de facto a de jure závislé na niekom inom a nie sami na sebe. Vieme, kto to bol. Bol to pelotón vedený jedným cyklistom. Tento cyklista, cyklista naozaj a cyklista aj s veľkým C, ako bola jeho prezývka, naše mužstvo nechal v pelotóne klesnúť na spodné priečky. Tento pelotón vedie a riadi niekto iný. Ten cyklista prijal pravidlo, ktoré mu určuje ostať vzadu a byť riadený inými. Tento tzv. dispečer bombardovania Juhoslávie docielil to, že sme sa týmto článkom stali obyčajnou kolóniou silnejších hráčov. Tento článok môže naordinovať hocijaký nezmysel odporujúci vôli väčšiny obyvateľov bez ich demokratického rozhodnutia, bez ich súhlasu presadiť skutočnosti, ktoré nám nevyhovujú, škodia, sú proti nášmu presvedčeniu, viere, tradíciám a zvykom. Neraz, naozaj neraz tu v parlamente som poukazoval na škodlivosť tohto článku ústavy, ktorý dehonestuje právo na Slovensku, dehonestuje náš štát na podradnú kolóniu, dehonestuje naše práva, našu hrdosť.
Na záver by som len povedal, čo je zlé a pochádza od zlého, je potrebné zrušiť. Toto si myslím o článku 7 odsek 2.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem. Je mi ľúto, ale v tých, ešte počas bývalého totalitného Československa u nás bola, teda v bývalom totalitnom Československu bola servilnosť veľmi známa. Častokrát ľudia robili nadprácu, teda verejní funkcionári voči Sovietskemu zväzu. A ja si viem veľmi dobre predstaviť tých, ktorí robia nadprácu teraz voči európskej byrokracii a voči Spojeným štátom, že keby sa prevrátila politická situácia a znova by tu bol Sovietsky zväz, tak by boli prví, ktorí by utekali servilne a robili znova tú istú nadprácu, ktorú teraz robia voči Bruselu a voči Spojeným štátom. Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Porovnávať Európsku úniu a Sovietsky zväz je neadekvátne, neprimerané a nezodpovedajúce skutočnosti. Právo Európskej únie má prednosť pred právom členských krajín. Vyplýva to z povahy Európskej únie, vyplýva to z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a je to súčasťou vyhlásenia o prednosti, ktoré bolo prijaté, myslím, pri Lisabonskej zmluve.
Môžete to navrhnúť, samozrejme, ale ak chcete navrhnúť, aby právo Európskej únie nemalo prednosť pred právom členských krajín, tak mali by ste navrhnúť vystúpenie z Európskej únie. Lebo nijako inak také spoločenstvo ako Európska únia nemôže fungovať, ako to, že sú zadefinované nejaké kompetencie. V rámci tých kompetencií časť kompetencií vykonávajú členské štáty, časť vykonávajú orgány Európskej únie, na veľmi veľkú časť tých rozhodnutí naďalej platí konsenzuálne rozhodovanie, ale keď sú tam tie rozhodnutia prijaté, keď Európska únia vydá nejaký právne záväzný akt, tak musí byť právne záväzný. Čiže je to nepoctivé z vašej strany. Nemá zmysel vypúšťať to zo slovenskej ústavy. Aj keby sme to vypustili zo slovenskej ústavy, tak to bude naďalej platiť. Bude to platiť preto, lebo to vyplýva z nášho členstva v Európskej únii. A pokiaľ chceme byť členskou krajinou Európskej únie, tak to musíme rešpektovať.
Ja za seba hovorím, že chcem, aby Slovensko aj naďalej bolo členskou krajinou Európskej únie, lebo je to v životnom záujme Slovenskej republiky. A v takom prípade to musíme rešpektovať. Čiže navrhnite vystúpenie z Európskej únie, nie vypustenie toho článku zo slovenskej ústavy.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Dostál, v jednej veci ste sa veľmi sekol. Ja som neporovnával Sovietsky zväz vo svojej rozprave. O Sovietskom zväze som nepovedal ani slovo. Hovoril ste od veci a pani predsedajúca vás mala upozorniť, že nereagujete na predrečníka. Ďakujem.

Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Beluský, pán poslanec Mazurek. Pán poslanec Beluský má slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Európska dohoda o pridružení uzavretá medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi bola podpísaná dňa 4. októbra 1993 a po skončení ratifikačného procesu v členských štátoch spoločenstva nadobudla platnosť 1. februára 1995.
V zmysle dohody sa malo konať zbližovanie existujúcich a budúcich právnych predpisov Slovenskej republiky a zabezpečovanie postupnej kompatibility, teda zlučiteľnosti slovenského práva s právom spoločenstiev. Z týchto dôvodov bolo neskôr do Ústavy Slovenskej republiky zakomponované nové znenie čl. 7 ods. 2, ktoré aj v súčasnosti znie: "Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády (...)." Takáto novela Ústavy Slovenskej republiky úplne podriadila Slovenskú republiku právu Európskej únie, čím sa dostala do rozporu s čl. 1 ods. 1, ktorý znie: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo." (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem, nerada to robím.
A, pán poslanec Marosz, vy ste spravodajca. Prepáčte, ale máte byť na mieste spravodajcu.
Nech sa páči, pán poslanec.

Beluský, Martin, poslanec NR SR
Pojem zvrchovanosť, ktorá ako prvá definuje Slovenskú republiku, znamená, že moc pochádza od ovládaných, nie od vládcov. Zvrchovanosť ľudu vychádza z ideí, že všetka zákonitá moc pochádza od ľudí, ktorým sa vládne, a nie z nejakého božského či iného externého zdroja. To znamená, že ak má byť Slovenská republika zvrchovaný štát, tak moc musí pochádzať od občanov Slovenskej republiky, ktorí si volia svojich zástupcov do najvyššieho zákonodarného zboru, to znamená, do Národnej rady Slovenskej republiky a volia si v priamych voľbách prezidenta Slovenskej republiky, ktorý potom na základe volieb do Národnej rady menuje vládu Slovenskej republiky.
Článok 7 ods. 2 pritom hovorí, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, teda pred zákonmi, ktoré prijala Národná rada Slovenskej republiky ako občanmi zvolený zákonodarný orgán. Orgán, ktorý dostal od občanov moc na prijímanie zákonov. Občania Slovenskej republiky si nevolia svojich zástupcov do Európskej komisie, ktorá má v Európskej únii legislatívnu právomoc, ale do Európskeho parlamentu, kde sedí 751 poslancov, má Slovenská republika minimálne zastúpenie, teda v súčasnosti iba 13 poslancov. Niet preto pochybností, že čl. 7 ods. 2 je v rozpore s čl. 1 ods. 1, ktorý Slovenskú republiku definuje ako zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Tento článok je v rozpore aj s akoukoľvek snahou občanov Slovenskej republiky, ktorí by chceli referendom vystúpiť z Európskej únie. Predstavme si scenár, že občania Slovenskej republiky vyzbierajú potrebných 350-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda. Prezident Slovenskej republiky referendum vyhlási a občania by sa v potrebnej väčšine vyjadrili, že nechcú, aby Slovenská republika zotrvala v Európskej únii. Výsledok tohto referenda by sa vyhlásil ako zákon a vláda Slovenskej republiky spolu s Národnou radou by museli urobiť potrebné kroky k naplneniu tejto požiadavky, ako je napríklad aktivácia čl. 50 Zmluvy o Európskej únii. Na novelizáciu ústavy, kde by sa musel neskôr tento sporný článok odstrániť, je však potrebná ústavná väčšina v Národnej rade Slovenskej republiky. To znamená, minimálne 90 hlasov. Ak by sa však nenašla potrebná väčšina v parlamente, nakoľko poslanci nie sú v zmysle ústavy viazaní žiadnymi príkazmi, mohlo by dôjsť k situácii, kedy Slovenská republika vystupuje, resp. vystúpi z Európskej únie, no napriek tomu má v Ústave Slovenskej republiky definované podriadenie sa nariadeniam Európskej únie. To by bol precedens, na ktorého vyriešenie by bol potrebný široký politický konsenzus, a ten by sa mohol hľadať ťažko. To by predlžovalo nezmyselný stav a z toho by mohlo vychádzať množstvo ďalších problémov.
Nielen kvôli tomu je potrebné toto ustanovenie čl. 7 ods. 2 odstrániť. Nielen kvôli tomu, že by raz mohla Slovenská republika z Európskej únie vystúpiť, ale najmä kvôli tomu, že tento článok Slovenskej republiky je absolútne zbytočný a nadbytočný. Veď pôvodné znenie čl. 7 ods. 2 bolo: "Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva. Ak takáto medzinárodná organizácia vydáva právne záväzne akty, sú tieto priamo záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky." Takéto ustanovenie bolo úplne dostačujúce na to, aby Slovenská republika počas svojho členstva prijímala nariadenie Európskej únii. A zároveň keby z Európskej únie vystúpila, nebolo by potrebné novelizovať Ústavu Slovenskej republiky.
My navrhujeme, aby sa táto veta o podradenosti voči Európskej únii z našej ústavy úplne odstránila a tým sa navrátila vážnosť Slovenskej republiky, aby sa začali potrebné kroky k návratu zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Mazurek.