43. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja som chcel uviesť práve pozmeňujúci návrh, aby sme sa poprípade mohli aj o ňom baviť, aby to nebolo len o nejakom, o nejakej textácii, ktorá visí na internete.
Takže, ak dovolíte, je tu pozmeňujúci návrh, ktorý aktualizuje pojem ekonomicky oprávnené náklady, trošku odlišne od toho, ako je to uvedené v zákone. Zároveň sa dáva do zákona nová primeraná zisková prirážka, definícia, ktorá nahrádza pojem primeraný zisk. Upozorňujem, že to je len nahradenie pojmu týmto, týmto ustanovením a ide len o terminologické upresnenie. Tak ako som avizoval pri uvedení zákona, vypúšťa sa právna úprava primeranej obchodnej prirážky, ktorú sme v prvom čítaní zákona tam schválili. Precizuje sa navrhované ustanovenie a vecná pôsobnosť novej druhej vety na kupujúceho podľa § 12 ods. 1 písm. c) pri nákupe potravinárskych výrobkov. Znižujú sa oproti pôvodnému zneniu čiastočne sankcie, potom sú tam legislatívno-technické úpravy, ktoré vyšli práve z pripomienok aj legislatívy. Z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa prechodné ustanovenie a zároveň sa aj upravuje účinnosť tohto nového zákona.
Ak dovolíte, prečítal by som teda pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Irén Sárközy a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 1237.
Bod 1. V čl. I doterajší bod 1 znie:
"1. V § 2 ods. 3 písmená a) a b) znejú:
«a) ekonomicky oprávnenými nákladmi rozumejú skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy, odbytu, výskumu a vývoja vrátane k nim prislúchajúcich nepriamych nákladov, ktoré by vzhľadom na vykonávané funkcie, riziká a trhové podmienky boli uplatnené pri použití metódy čistého obchodného rozpätia^3a), pričom funkciami odbytu okrem činností predaja sa rozumejú aj činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných výrobkov,
b) primeranou ziskovou prirážkou rozumie prirážka, ktorá by vzhľadom na vykonávané funkcie, riziká a trhové podmienky bola uplatnená vo vzťahu k iným nezávislým osobám.»."
Poznámka pod čiarou k odkazu 3a) znie:
"^3a) § 18 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.".
2. V čl. I sa vypúšťajú doterajšie body 2, 4 a 6.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za doterajší bod 1 vkladajú nové body 2 až 4, ktoré znejú:
"2. V § 4a ods. 1 sa slová «§ 20 ods. 1 písm. a) až e)» nahrádzajú slovami «§ 20 ods. 1 písm. a), b) a d) až f)».
3. V § 7 prvej vete a v § 11 ods. 1 sa slová «§ 20 ods. 1 písm. a) až c)» nahrádzajú slovami «§ 20 ods. 1 písm. a), b) a d)».
4. V § 11 ods. 3 sa slová «§ 20 ods. 5» nahrádzajú slovami «§ 20 ods. 6»."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I doterajší bod 3 znie:
"3. V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
«c) predávajúci alebo kupujúci, ak je vo výhodnejšom hospodárskom postavení pri predaji alebo nákupe potravinárskych výrobkov; výhodnejšie hospodárske postavenie na účely tohto zákona má predávajúci alebo kupujúci, ktorý dohoduje cenu na trhu bez toho, aby bol vystavený podstatnej cenovej súťaži vo vzťahu predávajúceho a kupujúceho, pričom výhodnejšie hospodárske postavenie predávajúceho alebo kupujúceho posudzuje príslušný cenový orgán podľa objemu predaného alebo nakúpeného tovaru, podielu na trhu, hospodárskej sily a finančnej sily, právnych alebo iných prekážok vstupu na trh, miery personálneho prepojenia alebo majetkového prepojenia s inými osobami na danom trhu a podľa iných skutočností rozhodujúcich pre posúdenie hospodárskeho postavenia subjektu na trhu.».".
5. V čl. I doterajší bod 5 znie:
"5. V § 12 odsek 3 znie:
«(3) Za neprimeranú cenu u kupujúceho podľa odseku 1 písm. a) sa považuje dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady. Za neprimeranú cenu u kupujúceho podľa odseku 1 písm. c) sa považuje dohodnutá cena, ktorá nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady okrem nákupu potravinárskych výrobkov pri výpredaji skladových zásob z dôvodu blížiaceho sa dátumu spotreby alebo blížiaceho sa dátumu minimálnej trvanlivosti, alebo pri rušení prevádzky.».".
6. V čl. I doterajšom bode 7 sa suma "50 000 eur" nahrádza sumou "30 000 eur" a suma "100 000 eur" sa nahrádza sumou "75 000 eur".
7. V čl. I v doterajšom bode 8 sa suma "300 000 eur" nahrádza sumou "150 000 eur".
8. V čl. I sa za doterajší bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. V § 18 ods. 5 sa slová «§ 20 ods. 1 písm. a) až c), f) a g)» nahrádzajú slovami «§ 20 ods. 1 písm. a) až d), g) a h)» a slová «§ 20 ods. 1 písm. d) a e)» sa nahrádzajú slovami «§ 20 ods. 1 písm. e) a f)».".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I doterajší bod 11 znie:
"11. V § 20 sa za doterajší odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
«(4) Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vykonáva pôsobnosť podľa odseku 2 písm. d) až f) v oblasti cien potravinárskych výrobkov a na účely § 12 ods. 3 druhej vety môže ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom pre oblasť cien vybraných potravinárskych výrobkov rozsah, spôsob stanovenia a ostatné podrobnosti nevyhnutné pre určenie ekonomicky oprávnených nákladov u predávajúceho, ktorý predáva kupujúcemu vo výhodnejšom hospodárskom postavení.».".
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8.
10. Čl. I sa dopĺňa novými bodmi 13, 14 a 15, ktoré znejú:
"13. V § 20 ods. 8 sa slová «2 až 5» nahrádzajú slovami «2 až 6».
14. Za § 23f sa vkladá § 23g, ktorý vrátane nadpisu znie:
«§ 23g Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2019.
Cenový orgán uvedený v § 20 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1. mája 2019 vykonáva kontrolu v rozsahu kompetencií ustanovených v § 20 ods. 4 v znení účinnom od 1. mája 2019 po 30. apríli 2019.».
15. Slová «primeraný zisk» vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami «primeraná zisková prirážka» v príslušnom tvare.".
11. Čl. II sa upraví tak, aby zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2019, okrem čl. I bodov 1 (§ 2 ods. 3. písm. a) a b)) a 15 (úprava pojmu "primeraný zisk" v celom texte zákona), ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2020.
Koniec pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem. S faktickou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa.
Takže nech sa páči, príhovor pána poslanca Hegera.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel kratučko zareagovať hlavne teda na ten pozmeňujúci návrh. Som rád, že teda odznel, keďže budem naňho reagovať. Pretože keď sme sa bavili vlastne o tom zákone v prvom čítaní, tak tá prvá z vecí, ktorá tam vyskočila ako taký najkritickejší bod, bolo práve zavedenie toho dvojnásobku cenovej marže, ktoré, teda verím tomu, že bolo mienené dobre, ale určite by vypálilo zle práve z toho dôvodu, že naozaj to trhové hospodárstvo prináša realitu, kde môžete mať v jednom produkte tie marže a z veľmi legitímneho dôvodu, či už sa jedná o luxusný tovar a podobne, väčšie rozpätie a toto by bola deformácia, ktorá by mohla spôsobovať a v konečnom dôsledku by na ňu mohli doplatiť aj domáci producenti. Takže myslím si, že je fajn aj z hľadiska teda fungovania trhového hospodárstva alebo mechanizmu trhu, z hľadiska obchodu je dobré, keď sa takýto prvok nezavádza. Takže kvitujem to, že pán predkladateľ toto odkonzultoval a vlastne došlo k takejto úprave.
Čo sa týka samotného pozmeňujúceho návrhu, tam by som len možno takých pár vecí chcel spomenúť a prvý je teda tie ekonomicky oprávnené náklady. Ja si myslím, že tuto je dôležité, práve pri tomto pojme je dôležité jednak aj ten samotný fakt, že samotní odberatelia nemajú právo nazerať do tých nákladov a tvorby ceny dodávateľov, čo je teda prirodzené, pretože to je práve to know-how. Každý, kto sa pohybuje v obchode, vie, že obchodníci alebo výrobcovia si nechcú dať nahliadnuť, pokiaľ to nie je nevyhnutné, do tvorby ceny. A je to niečo, kde práve majú tú komparatívnu výhodu, že práve je pre nich nevýhodné, keď zákazník si vie veľmi jednoducho tú cenu porovnať a snažia sa to riešiť rôznymi spôsobmi práve preto, aby sa odlíšili. Ale teda máme to aj legislatívne ošetrené a preto nie je podľa mňa vhodné, ak za zodpovednosť za to, že ekonomicky tie oprávnené náklady má vyhodnocovať odberateľ, pretože ten dodávateľ mu prirodzene tieto náklady odhaliť nechce, takže skôr by to malo byť tým, že deklaruje, že dobre, dodávateľ deklaruje, ale tuto je, samozrejme, toto sa týka len špecifikácie toho pojmu. Ale chcel som teda len poukázať na to, že v obchodnom vzťahu je dôležité, aby teda sa neprekračovalo. Tu sa teda vyprecizuváva samotný pojem, okej, beriem na vedomie.
Ešte z hľadiska fungovania toho trhu je dôležité, aby tí výrobcovia alebo dodávatelia, farmári, producenti, potravinári mali možnosť priniesť na, do, na trh aj produkty, ktoré jednak sú sezónne, alebo sú krátko pred, by som povedal, dátumom spotreby. A v takom prípade je dôležité, aby ich mohli predať za akciovú cenu. Netýka sa to priamo tohto zákona, ale chcem to pri tomto, práve pri tomto bode spomenúť, že je dôležité, aby v obchode bolo možné teda s tou cenou hýbať. A dáva zmysel predávať aj tovar pod cenu, práve obzvlášť v potravinárskom biznise, keď sa jedná o tovar, ktorý už je tesne pred koncom spotreby a týmto je, lebo vždy pre toho výrobcu, či už zeleniny, ovocia, alebo aj iného potravinárskeho tovaru, je lepšie, keď pred dátumom spotreby ten dovar predá a dostane aspoň nejaké peniaze za to, ako keby nedostal žiadne. To sú tiež také základné princípy obchodu, že je lepšie, preto vidíme aj v obchodných domoch často výpredaj a podobne, lebo im je lepšie za to dostať aj pod, možno ísť pod výrobné náklady, ale mať aspoň nejakú-takú hotovosť, lebo inak by jednak musel to vyhadzovať, s čím sú náklady spojené a nemal by za to žiadne peniaze. Takže by vlastne išiel do väčšej straty. Takže túto nielen sezónnosť, ale aj tú akciu, akciovoschopnosť, alebo schopnosť prinášať akcie je dôležitý prvok z hľadiska obchodovania. Samozrejme, nesmie to byť zneužívané na to, že tlačíme aj klasicky tovar do toho, aby bol predávaný pod cenu, to v žiadnom prípade.
Ďalšia vec, ktorú by som ešte tuto spomenul, takú kuriozitku, je, že samotné, samotná legislatíva by mohla ísť ešte ďalej v tomto, že samotný EAN kód, čiže ten čiarový kód, ktorý poznáte, už dnes sa dá vytvoriť tak, že vám zakomponujú do toho dátum spotreby. A toto by sa dalo ľahko ošetriť tým, že keď príde tovar, ktorý je po dátume spotreby k pokladni, tak tá pokladňa automaticky vyhodí a povie, že tento tovar nemôžem predať, pretože je po dátume spotreby. Čiže je to ako keby ošetrenie toho ľudského faktora, lebo nie vždy si to ten pokladník môže všimnúť, nie vždy si to všimne ten človek. Tak to len hovorím ako takú kuriozitku z hľadiska toho obchodu, že aj týmto smerom sa dá ísť a posilniť ako keby ochranu zákazníka, ak sa dátum spotreby zapracuje priamo do EAN kódu a tým pádom tá kvalita, komfort a istota toho, že zákazník si kupuje tovar, ktorý je v dátume spotreby, je zachovaná.
Čo by som chcel spomenúť, čo mi vyvoláva otázniky, je práve to ustanovenie v čl. I doterajší bod 11 znie, a teda jedná sa o § 20, kde teda sa hovorí o tom, že, tam v odôvodnení, že dochádza k precizovaniu kompetencií ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré sa okrem iného zmocňuje, okrem iného zmo..., sa okrem iného zmocňuje, tak je to napísané, k vydaniu vykonávacieho predpisu, ktorým sa určia podrobnosti pre určenie ekonomicky oprávnených nákladov pre oblasť vybraných potravinárskych výrobkov, pričom nebude určená ich konkrétna výška, len rozsah, spôsob stanovenia a ostatné nevyhnutné podrobnosti. Čiže dávame ako keby širšiu kompetenciu ministerstvu pôdohospodárstva. Ja v tomto vidím taký otáznik a určite to budeme sledovať, že akým spôsobom sa teda toto bude uplatňovať, pretože ministerstvo pôdohospodárstva má za posledné tri roky veľmi zlý kredit, veľmi zlú povesť. Takže sám som, keď som to čítal, tak tá formulácia ma tak trošku akože, mi vyhodila takú kontrolku, že na toto si treba dať pozor. Aj keď teda môže to byť len nejaká technická vec, ale pre istotu som na to poukázal, pretože ma zaujíma, že akým spôsobom, ak samozrejme, chce na to predkladateľ reagovať a vysvetliť to, či to je riziko alebo nie je, tak samozrejme budem rád. Čiže dávam to ako otázku do pléna pánovi predkladateľovi.
Posledná vec, ktorú by som chcel spomenúť, sú práve tie pokuty, pretože zaviedli sa vlastne v prvom čítaní, ak to správne chápem, vyššie pokuty, teraz sa znižujú. Ja osobne nie som úplne zástanca toho, že riešiť veci pokutami. Áno, samozrejme, niekedy už to zájde tak ďaleko, že ich treba riešiť, ale teda tie pokuty sú stále vyššie ako, ako doteraz. Ja som sám zvedavý, do akej miery toto opatrenie bude účinné, pretože si myslím, že na Slovensku je takým športom to, že, aj sa to v štátnom rozpočte uvádza ako parameter, že koľko sme vybrali pokút a rastú nám pokuty a podobne. Ja si myslím, že tento ukazovateľ je zlý ukazovateľ, ak nám rastú pokuty, pretože to len hovorí o tom, že niečo na tom trhu nefunguje a ak tie pokuty rastú, tak znamená, že to nefunguje ešte viac. Čiže v skutočnosti, ak by veci fungovali, tak by pokuty neboli potrebné. A vieme, že by mali pokuty fungovať ako represívny prvok na to, aby sme vrátili ľudí do obsahu tých ustanovení, ktoré máme a cieľom je, cieľom je nevyberať pokuty. Čiže nezarábať na pokutách, to nie je zárobková činnosť. Takže preto som zvedavý, že do akej miery tieto vyššie sankcie, hoci znížené v druhom čítaní, prinesú, prinesú výsledok, lebo to si musíme vždycky vyhodnocovať tie opatrenia, do akej miery prinášajú výsledok. Ak neprinášajú, tak ich treba nahradiť lepšími, zrušiť a hľadať tú cestu. Pretože myslím si, že cieľom je naplnenie tej myšlienky toho zákona a nie výber, výber pokút.
Takže toto boli také moje pripomienky k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Teda hodnotím tento zákon ako zákon, ktorý koriguje teda to prvé čítanie. Prináša to, teda tak ako to už sám predkladateľ, predkladateľ prezentoval, prináša určitú bližšiu špecifikáciu, ale stále ja s týmto zákonom vidím, že nie je to, niečo je na ňom pozitívne, ale určite vidím tam aj isté negatíva. Takže to som len chcel predkladateľovi predostrieť. Ak teda budete, pán predkladateľ, reagovať, budem rád.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Antal. Končím možnosť prihlásiť sa.

Ďakujem pekne, pán poslanec Heger, za vystúpenie v rozprave. Aj pozitívne, aj trošku kritické alebo teda s otáznikmi.
Ja tento zákon vnímam, že sa dáva nástroj ministerstvu pôdohospodárstva na to, aby vedel ustrážiť to, čo už v princípe aj bolo nejakým spôsobom v tomto zákone, avšak nikto to, nikto to nepoužíval, nikto to neuplatňoval. Ministerstvo financií v princípe takéto kontroly ani mechanizmy nepoužívali, hoci napríklad poviem, pekári tu kričia už dlhú dobu, že pečivo alebo konkrétne ten obyčajný rožok a konkrétne najobyčajnejší chlieb sa predáva pod ekonomicky oprávnené náklady. Nehovorí to jeden, hovorí to celý zväz, napriek tomu obchodníci nereflektujú na to. Však ktorýkoľvek produkt, ktorý si kupujeme, keď si spätne premietnete, koľko stál pred, ja neviem, 2008 roku a koľko stojí v 2019 roku, tak všetky išli radovo hore.
Chlieb stál 29 korún a dneska stojí 90 centov. Je toto normálne? Neni to normálne. A toto obchodníci nechcú počuť. Neviem, z akého dôvodu, lebo je to, áno, tovar, ktorý ťahá ľudí do obchodu a kúpia si aj drahšie veci popri ňom. Ale nemôžu doplácať na to naši potravinári. Jednoducho to musí skončiť. A práve ministerstvo pôdohospodárstva bude môcť v tejto veci vydať vyhlášku, podobne ako je všeobecná vyhláška k tomuto zákonu, kde povie, čo sa ráta do ekonomicky oprávnených nákladov v tých, v týchto jednotlivých komoditách. Tam sa nebudú žiadne sumy uvádzať. Tam bude len návod, ako sa to má vypočítať a trebárs výskumný ústav ekonomiky v pôdohospodárstve, v poľnohospodárstve vie potom exaktne pre niektoré obdobie povedať, aká tá cena jednoducho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa viac-menej od školy pohybujem v obchode a naozaj vidím, že je to mnohokrát o tom, čo si, čo si obchodník vie dohodnúť s výrobcom alebo výrobca s obchodníkom. Tento vzťah je naozaj veľmi dynamický a reaguje aj na, by som povedal, relevantnosť doby. To, čo ste povedali, že nástroj a ustrážiť, že dávame nástroj ministerstvu pôdohospodárstva, aby ustrážil, že toto práve za súčasnej situácie, ešte za normálneho stavu by som si povedal, okej, už je to také, že štát chce niečo strážiť, už by som to trošku z hľadiska toho obchodu a tých skúseností, ktoré mám, by som bral tak citlivo, ale za súčasného kreditu a povesti ministerstva vidím, že toto je skôr, práve tu vidím to riziko, že toto je omnoho väčšie riziko, keď ministerstvo dostáva s takouto povesťou takýto nástroj, že to môže byť skôr zneužité, môžu prichádzať neprimerané zásahy do trhu. Môže nastať diskriminácia výrobcov v prospech nejakých vybraných a čiže tu vidím práve to veľké riziko a chápem ten úmysel. A to som chápal aj pri tom prvom čítaní. Chápal som ten dobrý úmysel predkladateľov, ale myslím si, že ten nástroj je naozaj v tejto dobe skôr nebezpečný, a o to viac, akú povesť má samotné ministerstvo.
A ja som skôr zástancom toho, že potrebujeme zlepšovať to podnikateľské prostredie tak, aby bolo čo najmenej regulácií a byrokracie zo strany štátu, aby naozaj mohli vznikať dohody a máme tu rôzne agentúry aj štátne, ktoré by mali pomáhať tým obchodníkom dosahovať dohodu, pretože ten synergický efekt, práve tá dohoda a dobrá spolupráca prináša dobré výsledky. Takže tu vidím skôr tú prácu takej nielen osvety, ale aj pomoci práve tým podnikateľom, aby vychádzali spolu a uspeli v tej konkurencii, v ktorej sme v rámci Európy.
Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem, pardon, pýtam si, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechce zaujať stanovisko.
Spoločný spravodajca, prosím, termín hlasovania len.

Hlasovanie bude dnes o 17.00 hodine.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o návrhu poslancov Bélu Bugára a Petra Antala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1285, spoločná správa výborov má tlač 1285a. Dávam slovo poslancovi Antalovi, aby návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Bélu Bugára a Petra Antala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1285.)