43. schôdza

Aj sa pripájam k podpore kolegyni Shahzad. Jej návrh zákona vypĺňa naozaj medzeru v slovenskom antidiskriminačnom práve, lebo chýba implementácia zákazu diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím. Kto iný, kto iný by tomu naozaj lepšie rozumel, ako ty sama zo svojho vlastného života? Ja som počas svojej 20-ročnej praxe pomoci ženám s deťmi, sme vytvorili aj mnoho pracovných miest a boli to aj pracovné miesta jednak pre tie jednorodičovské rodiny, pre ženy, ale aj pre viacerých zdravotne znevýhodnených ľudí. A tak viem a našou motiváciou, viem teda, čo žijú, a našou motiváciou pri tom vytváraní pracovných miest som si uvedomila, že potrebujú naozaj rovnaké zaobchádzania a rovnaké príležitosti. Teda motiváciou nás všetkých doteraz často hnala len taká charita, len že potrebujú ľudia so zdravotným znevýhodnením pomoc. Ale oni naozaj už hovoria, a teraz to bolo aj cez slová kolegyne Silvii Shahzad, že prosíme vás, my len chceme tie isté rovnaké práva a rovnaké zaobchádzanie a rovnaké príležitosti, ako máte vy všetci. To je celé. Takže prihováram sa a verím, že tvoj zákon bude podporený. Ďakujem ti.

S reakciou pani poslankyňa Shahzad, nech sa páči.

Ďakujem kolegyniam. Ja teda som si naozaj nenechala ujsť túto príležitosť, aby som ten návrh zákona predstavila podrobne, lebo naozaj, tak ako to teraz spomínali kolegyne, tých problémov je príliš veľa a ako kolegyňa Verešová spomínala, tie pracovné príležitosti, keď sa aj vytvárajú, tak opäť sa nevytvárajú nejako univerzálne. Vytvárajú sa buď na konkrétnych ľudí alebo jednoducho tí ľudia, ktorí naozaj majú záujem pracovať, si tú prácu nájsť nevedia, práve preto, že nemajú primerané podmienky. Samozrejme, súvisí to aj s mnohými ďalšími vecami. Tí ľudia, ono sa tu iba stále hovorí o tom, ako ľudia so zdravotným postihnutím nechcú pracovať, ale reálne oni chcú pracovať, aj chcú, pretože tie invalidné dôchodky sú tak nízke, že jednoducho z toho sa žiť nedá. Čiže oni sú niekedy aj nútení pracovať a hľadajú nové a nové príležitosti. Pokiaľ sa nebudú vedieť brániť, tak ich mať nebudú.
To isté sa týka aj toho stavebného zákona, ako ďalšia kolegyňa spomínala, rôzne stavebné úpravy, nedoťahuje sa to do konca, neprihliada sa naozaj, robí sa to veľmi povrchným spôsobom a treba s tým niečo robiť. Mňa mrzí, že donekonečna musím ja stále s tým prichádzať. Ja naozaj očakávam, že to bude téma, ktorá bude zaujímať väčšiu časť ľudí, pretože je to naozaj spôsob, ktorý, alebo teda to prostredie pomôže všetkým, nielen tým, ktorí sú momentálne, ktorí majú zdravotné postihnutie.
Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán Budaj, to už bola reakcia. Pani navrhovateľka, asi nie. Chce zaujať stanovisko pani spravodajkyňa? Chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči.

Zdravotne ťažko postihnutá osoba, žena, muž, dieťa, senior, sa častokrát v svojom živote stretáva so zlým zaobchádzaním fyzických osôb, rodiny, susedov, samozrejme diskrimináciou až v zdravotníckych zariadeniach, nezdravotníckych zariadeniach, zariadeniach sociálnych služieb. Žiaľbohu, táto diskriminácia je aj vo veľkej miere, ich diskriminuje aj samostatný sociálny systém našej spoločnosti. Rozhodovacia prax úradov práce je z pohľadu osôb so zdravotným postihnutím, žiaľbohu, niekedy až likvidačná. Kolotoč opakovaných rozhodovacích procesov je časovo náročný natoľko, že veľakrát osoba so zdravotným postihnutím nenájde silu s celou tou mašinériou dlhodobo bojovať.
Zásahy do práv osôb so zdravotným postihnutím žiť nezávislý život na rovnakom základe a kvalite by sa mal čo najviac podobať a približovať životu osôb bez zdravotného postihnutia. Realita však nepotvrdzuje vôbec túto myšlienku. Každá osoba so zdravotným postihnutím má právo žiť v komunite a socializovať sa bez ohľadu na mieru a závažnosť zdravotného postihnutia. Zdravotne ťažko postihnuté osoby vlastnou usilovnosťou a vytrvalosťou dokážu prelomiť zdanlivo nepriedušný pancier sociálnej izolácie, tvorený ich fyzickým hendikepom, čo svedčí, samozrejme, o ich úžasnej sile a sile osobnosti, že toľké príkoria dokážu znášať a musia to znášať. A tieto príkoria ich vôbec nezlomili.
Častokrát sa práve na nás poslancov obracajú, lebo nevedia si už poradiť so systémom. V zúfalstve, pretože vyčerpali všetky ostatné dostupné prostriedky a nedočkali sa pomoci zo strany kompetentných orgánov verejnej správy. Práve preto by sme mali aktívne zapojiť sa do tejto agendy a prijímať také právne predpisy, ktoré osobám zdravotne ťažko postihnutým budú uľahčovať život a odbremenia ich od zbytočnej byrokracie.
Ja vás poprosím o podporu tohto návrhu zákona, ktorý predložila naša kolegyňa zdravotne ťažko postihnutá Silvia Shahzad.

Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme druhým čítaním o návrhu poslancov Petra Antala, Irén Sárközy a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 1237, spoločná správa výborov má tlač 1237a. Dávam slovo poslancovi Antalovi, aby návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Irén Sárközy a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 1237.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o cenách v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je nastaviť jasné pravidlá pri dohadovaní cien v prípade, ak jedným z účastníkov, v tomto prípade ide väčšinou o kupujúceho, je subjekt vo výhodnejšom hospodárskom postavení.
V prvom čítaní prešiel ešte návrh zákona aj s tzv. obchodnou prirážkou ako novým pojmom v zákone o cenách. Ak ste si mohli všimnúť, tak pozmeňujúci návrh, ktorý je, ktorý visí na stránke Národnej rady, už s obchodnou prirážkou neráta, vypúšťa sa práve z toho dôvodu, že nebolo jednoznačné stanovisko aj potravinárov, či viac pomôže alebo ublíži takéto, takéto definovanie, preto sme sa rozhodli ho vypustiť. Zároveň však v pozmeňujúcom návrhu budeme precizovať niektoré pojmy aj samotné ekonomicky oprávnené náklady, ako aj primeranú ziskovú prirážku a v podstate celý zákon sa ako keby venuje len ekonomicky oprávneným nákladom, ktoré považujú potravinárske subjekty za najdôležitejšie, aby bolo, bol tento zákon o cenách v tom, v týchto ustanoveniach dodržiavaný. Čiže sa precizuje tento pojem.
Zároveň chcem povedať, že to nie je pojem, s ktorým by narábala len legislatíva Slovenska, ale práve cez parlamentný inštitút sme získali informácie, že takéto obdobné, obdobné ustanovenie pozná aj nemecký právny poriadok, aj rakúsky právny poriadok, ktorí rovnako zakazujú nákup potravín, výlučne potravín alebo potravinárskych výrobkov v prípade, ak by malo ísť o nákup pod ekonomicky oprávnené náklady, za predpokladu, že nie sú na to dôvody. A tie dôvody môžu byť napríklad, že sa blíži dátum spotreby alebo, alebo niečo podobné.
Čiže to je v skratke uvedenie nášho návrhu zákona. Dáva sa ešte kompetencia ministerstvu pôdohospodárstva, ktoré sa vracia naspäť do zákona o cenách, ktoré voľakedy v tomto zákone bolo a dáva sa im kompetencia vydať všeobecne záväzný predpis, ktorý ustanoví spôsob výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov vo vybraných druhoch potravinárskych výrobkov. Sú to tie citlivé potraviny, ktoré práve, na ktoré, sú to viac-menej väčšinou základné potraviny, kde sú potravinári nútení predávať aj pod ekonomicky oprávnené náklady a obchod nereaguje na ich oprávnené požiadavky, že napriek zvyšujúcim sa vstupným cenám komodít, rovnako služieb, miest, že jednoducho nie sú im ochotní platiť ekonomicky oprávnenú, oprávnenú cenu. Čiže to sú tak, to je tak v skratke uvedené, ale rád odpoviem na vaše otázky a zároveň sa aj hlásim ako prvý do rozpravy, aby sme sa mohli potom baviť aj o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložím.

Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Adamčíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Antala, Sárközy a Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o cenách.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného poslaneckého návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 1518 zo 4. decembra 2018 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.
K predmetnému poslaneckému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Z uznesení výborov uvedených v treťom bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, uvedené pod bodom štyri spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade poslanecký návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich a návrhov. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 384 z 28. januára 2019. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom poslaneckom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, a to pán poslanec Heger. Nech sa páči, pán poslanec Heger, máte slovo. (Reakcia z pléna.)
Nech sa páči, pán navrhovateľ, ako prvý do rozpravy.