43. schôdza

26.3.2019 - 4.4.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.4.2019 o 15:09 hod.

Mgr.

Silvia Shahzad

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 14:32

Silvia Shahzad
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Milí kolegovia, milé kolegyne, dovoľte, aby som pokračovala v prednesení návrhu zmeny antidiskriminačného zákona, ktorého cieľom je, aby odmietnutie primeraných úprav sa považovalo za diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia.
Ja som tu v piatok predstavila niekoľko príkladov, kedy to u nás nefunguje a kedy si človek nevie dať rady, čo s tým, a dnes by som chcela teda pokračovať v tom, že práve riešením týchto všetkých problémov môže byť zmena antidiskriminačného zákona, pretože, ako som spomínala, náš antidiskriminačný zákon má isté medzery, na ktoré nás upozornil Výbor OSN pre osoby so zdravotným postihnutím ešte v roku 2016 a keďže aj Slovenská republika ratifikovala Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a je ním teda viazaná, malo by byť našou povinnosťou čo najrýchlejšie takéto odporúčania implementovať. Bohužiaľ, tak rýchlo sa to nedeje.
Tento návrh zákona sa presne o toto snaží a jeho cieľom je odstrániť jeden z nedostatkov v slovenskom antidiskriminačnom práve. Medzera je spôsobená chýbajúcou implementáciou zákazu diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ten v čl. 5 zakazuje diskrimináciu, pričom tou rozumie aj odmietnutie tzv. primeraných úprav. Právny koncept primeraných úprav je definovaný v čl. 2 Dohovoru OSN, takže ide o nevyhnutné a adekvátne zmeny a prispôsobenie, ktoré nepredstavuje neúmerné alebo nadmerné zaťaženie a ktoré sa robia, ak si to vyžaduje konkrétny prípad s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými. Inými slovami, aj odmietnutie nevyhnutných a adekvátnych zmien, napríklad aj fyzických úprav toaliet v nemocnici, tak ako to odznelo, by mala znamenať diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia.
Náš antidiskriminačný zákon právny koncept primeraných úprav v plnej šírke nepozná. V § 7 zákona, teda tohoto antidiskriminačného zákona je upravená iba vo vzťahu k zamestnávaniu ľudí so zdravotným postihnutím. To však je veľmi reštriktívny prístup, ktorý nezodpovedá Dohovoru OSN a obmedzuje ochranu ľudí so zdravotným postihnutím pred diskrimináciou. Túto skutočnosť potvrdil aj Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, ktorý vo svojich záverečných odporúčaniach publikovaných 18. apríla 2016 uviedol, že je znepokojený tým, že legislatíva, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia, nebola rozšírená nad rámec v oblasti zamestnanosti.
Zároveň výbor odporúča, aby zmluvný štát prijal legislatívu o zákaze diskriminácie na základe zdravotného postihnutia v rámci všetkých oblastí a zabezpečil odbornú prípravu a usmernenia pre verejný a súkromný sektor. Taktiež vyslovil znepokojenie z dôvodu, že primerané úpravy sa nesprávne interpretovali ako dočasné vyrovnávacie opatrenie a že v legislatíve chýba explicitná definícia primeraných úprav. Výbor je znepokojený tým, že zamietnutie primeraných úprav nie je v zákone upravené ako diskriminácia na základe zdravotného postihnutia. Preto Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím výslovne odporučil, aby sa novelizoval § 2a ods. 1 antidiskriminačného zákona tak, aby zahŕňal odmietnutie primeraných úprav ako diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia, a to práve v tomto návrhu zákona robím.
Len pripomínam, že z výboru OSN sme dostali v podstate 42 záverečných odporúčaní a veľmi by ma zaujímalo, v akom štádiu je ich implementácia do našej legislatívy a do života. Obávam sa, že veľa toho tam ešte nenájdeme. Zbytočne tu budeme viesť siahodlhé diskusie o tom, ako dôležité a záväzné sú pre nás medzinárodné zmluvy o ľudských právach, keď ich efektívnu implementáciu, bohužiaľ, ignorujeme.
Medzi týmito odporúčaniami je niekoľko ďalších, ktoré tiež zahŕňajú primerané úpravy a ktoré by som vám rada pripomenula a verím, že nebude problém podporiť zákon, ktorý nemá za cieľ nič iné, len vytvárať také právne prostredie, aby sa bežní občania mohli domôcť spravodlivosti.
Z tých odporúčaní, ktoré odzneli v záverečnej správe, je tam napríklad: "Výbor je znepokojený nedostatočným povedomím verejného a súkromného sektora o viacnásobnej diskriminácii a o povinnosti zabezpečiť primerané úpravy. Preto výbor odporúča, aby sa verejnému a súkromnému sektoru zabezpečovala povinná odborná príprava v oblasti viacnásobnej diskriminácie a zákonnej povinnosti zabezpečiť primerané úpravy v rámci všetkých oblastí." Ďalej, "výbor je znepokojený veľkým počtom osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú zamestnané v chránených dielňach a nedostatkom účinných opatrení zavedených na podporu zamestnávania na otvorenom trhu práce. Výbor odporúča, aby zmluvný štát zintenzívnil úsilie o prechod od chránených dielní k otvorenému trhu práce pre všetkých. Proces musí zahŕňať akčný plán, harmonogram, rozpočet a odbornú prípravu zamestnávateľov verejného a súkromného sektora, vrátane zabezpečenia primeraných úprav.".
Výbor ďalej odporúča, aby zmluvný štát venoval pozornosť súvislosti medzi článkom 27 dohovoru a cieľom udržateľného rozvoja č. 8. Úloha 8.5. V tomto zmysle čiastočne sa tvári aj náš minister práce, že má záujem zamestnávať ľudí na otvorenom trhu práce, ale ako to chce, chce v skutočnosti robiť, keď tie podmienky sa ťažko dosahujú a tie, naozaj tie primerané úpravy nám často chýbajú, naozaj netuším.
Primerané úpravy sú zadefinované, ako som už spomínala, v článku 2 dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a následne sa ne odkazuje v článku 5 - rovnosť a nediskriminácia. Na prvý pohľad to môže byť alebo sú to veľmi, veľmi nenápadné, krátke ustanovenia, ale o tom, že ide o dôležitú vec, svedčí komentár, ktorý bol vydaný k tomuto dohovoru a ktorý sa venuje práve, práve primeraným úpravám, ktorý bol vydaný v marci 2018, čiže je ešte pomerne čerstvý, a ktorý sa podrobne zaoberá pojmom primerané úpravy a vysvetľuje ho, aby nedochádzalo k mylným interpretáciám, tak ako sa to deje u nás.
Keďže na stránke ministerstva práce ešte stále nie je zverejnená slovenská verzia tohto komentáru, dovoľte, aby som vám z tohto komentáru niekoľko vecí zacitovala tak, ako ich nájdete práve, práve tam.
"Primerané úpravy sú neoddeliteľnou súčasťou uplatniteľnej povinnosti nediskriminácie v kontexte zdravotného postihnutia." Povinnosti dodržiavať primerané úpravy sa odlišuje, teda "povinnosť dodržiavať primerané úpravy sa odlišuje od povinnosti v oblasti prístupnosti. Cieľom oboch je zabezpečiť prístupnosť, ale povinnosť prístupnosti prostredníctvom univerzálneho navrhovania alebo asistenčných technológií je povinnosť ex ante, zatiaľ čo povinnosť poskytovať primerané úpravy je ex nunc povinnosť." A teda aký je v tom rozdiel? Ako povinnosť ex ante musí byť prístupnosť začlenená do systému a procesov bez ohľadu na potrebu konkrétnej osoby so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými. Teda napríklad mať prístup k budove, k službe alebo k výrobku. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, musia prijať štandardy, týkajúce sa prístupnosti. Povinnosť prístupnosti je proaktívna systémová povinnosť.
Ako povinnosť ex nunc, teda primerané úpravy musia byť poskytnuté od momentu, kedy osoba so zdravotným postihnutím vyžaduje prístup k neprístupným prostrediam alebo situáciám, alebo chce uplatniť svoje práva. Primerané úpravy sú často, ale nie nevyhnutne žiadané osobou, ktorá požaduje prístup, alebo príslušnými, alebo teda s ich, vyžadujú príslušní zástupcovia, osoby, alebo skupiny osôb. Primerané úpravy musia byť dohodnuté so žiadateľom. Za istých okolností sa požadované primerané úpravy stávajú kolektívnym, teda verejným statkom. V ostatných prípadoch požadované primerané úpravy sú iba benefitom pre žiadateľa, čiže vzťahujú sa na ten konkrétny prípad. Povinnosť poskytnúť primerané úpravy je reaktívna povinnosť, ktorá sa uplatňuje od momentu prijatia požiadavky na úpravu.
Povinnosť poskytnúť primerané úpravy v súlade s článkami 2 a 5 dohovoru môžeme rozdeliť do dvoch častí. Prvá časť ukladá pozitívnu právnu povinnosť poskytnúť primerané úpravy, ktoré sú zmenou alebo prispôsobením, ktoré sú nevyhnutné a vhodné v prípadoch na zabezpečenie uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím. Druhá časť tejto povinnosti zabezpečuje, že primerané úpravy nepredstavujú neprimeranú alebo nadmernú záťaž pre zodpovedný subjekt.
Primerané úpravy je jeden pojem a to slovo primerané by sa nemalo chápať ako doložka o výnimke. Pojem primerané by nemal fungovať ako samostatný kvalifikátor alebo modifikátor povinnosti. Nie je to prostriedok, pomocou ktorého by bolo možné hodnotiť náklady na úpravu alebo dostupnosť zdrojov. To sa hodnotí až v neskoršej fáze, keď sa vykonáva hodnotenie neprimeranej alebo nadmernej záťaže. Primeranosť úprav je skôr odkazom na relevantnosť, vhodnosť a účinnosť pre osobu so zdravotným postihnutím. Úpravy sú primerané, ak dosahujú účel, na ktorý sa vykonávajú a sú prispôsobené tak, aby spĺňali požiadavky pre osoby so zdravotným postihnutím.
Ešte jedna vec z tohoto komentáru. Primerané úpravy by sa nemali zamieňať s pojmom špecifické opatrenia, vrátane pozitívnej diskriminácie. Hoci cieľom oboch pojmov je dosiahnuť de facto rovnosť, "primerané úpravy" je nediskriminačnou povinnosťou, zatiaľ čo "špecifické opatrenia" znamenajú preferenčné zaobchádzanie s osobami so zdravotným postihnutím oproti ostatným. Príklady špecifických opatrení zahŕňajú dočasné opatrenia na boj proti nízkemu počtu zamestnávania žien napríklad so zdravotným postihnutím v súkromnom sektore a podporné programy na zvýšenie počtu študentov so zdravotným postihnutím v terciálnom vzdelávaní.
Nemalo by dôjsť tiež k zámene primeraných úprav s poskytovaním podpory, kde patria osobní asistenti na základe práva žiť nezávisle a byť začlenený do spoločnosti alebo podporovať právnu spôsobilosť.
Toľko aspoň niektoré citácie z komentára č. 6 k dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré bližšie špecifikujú primerané úpravy.
A tak opakujem, cieľom môjho návrhu je zosúladiť znenie nášho antidiskriminačného zákona so znením dohovoru OSN, a to podľa odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Zároveň tento návrh zodpovedá aj judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. A tak by som vám chcela predstaviť dva ďalšie príbehy, ktoré tento Európsky súd pre ľudské práva riešil.
Predstavte si, že nevidiace dievča, ktoré hrá na lutne, sa prihlási na umeleckú školu. Prejde talentovými skúškami, ale škola ju odmietne prijať kvôli jej zrakovému postihnutiu odvolávajúc sa na dokumenty školy vylučujúce prijatie tých žiakov, ktorí nemajú podľa školy dostatočnú zdravotnú spôsobilosť. Pôjde o diskrimináciu? Ide o prípad "Kam proti Turecku", v ktorom Európsky súd pre ľudské práva po prvýkrát jasne pomenoval, že odmietnutie prijatia primeraných úprav zakladá diskrimináciu podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach. Konkrétne, škola sa nikdy nepokúsila pomenovať potreby dievčaťa a ani nevysvetlila, ako jej slepota mohla ovplyvniť úspech v hudobnom vzdelaní. Naviac, nikdy neboli ani posúdené možné fyzické úpravy pri vyučovaní tak, aby zodpovedali jej potrebám. Preto došlo k jej diskriminácii práve z dôvodu nezaistenia primeraných úprav.
Ďalší prípad sa týka mladého študenta technickej školy, ktorý ochrnul v prvom ročníku pri nehode. Po rekonvalescencii sa chcel vrátiť do školy a požiadal o úpravu fyzického prostredia tak, aby sa mohol pohybovať po trojpodlažnej budove školy. Škola reagovala tým, že stavebné úpravy budú trvať nejakú dobu a ponúkla možnosť využiť asistenciu. Študent toto odmietol s tým, že by to bolo pre neho ponižujúce, nakoľko by ho musela iná osoba nosiť po škole. V rozsudku Enver Sahin proti Turecku Európsky súd pre ľudské práva uznal, že došlo k porušeniu jeho práv, a to konkrétne zákazu diskriminácie práve z dôvodu nezaistenia primeraných úprav.
Priznám sa, že mi na tomto návrhu zákona veľmi záleží. A tak som požiadala o podporu aj ministra práce, aj ministra spravodlivosti, aj predsedu vlády, aj vás, milí poslanci, prostredníctvom vašich predsedov klubov. Reakciu som dostala, čo ma teda teší, od ministra práce Richtera, a možno aj vďaka tomu tu môžu odznieť dnes argumenty, prečo si myslím, že jeho vyjadrenia nie sú celkom správne.
Dovoľujem si upozorniť, že podľa môjho názoru, a teda podľa názoru právnikov, s ktorými som to konzultovala, odkaz na § 2 ods. 3, tak ako sa uvádza v liste ministra Richtera, odkaz na § 2 ods. 3 antidiskriminačného zákona v tom zmysle, že zahŕňa, že teda antidiskriminačný zákon zahŕňa aj primerané úpravy podľa článku 2 dohovoru, je nesprávny. Paragraf 2 antidiskriminačného zákona, ktorý primárne upravuje, čo sa myslí pod pojmom "dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania", v ods. 1 je uvedené, že dodržiavanie tejto zásady spočíva v zákaze diskriminácie z vymenovaných dôvodov. V odseku 3 je potom uvedené, že zásada rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou. Zároveň ale neprijatie týchto opatrení podľa ods. 3 nebude samo o sebe znamenať diskrimináciu podľa § 2a antidiskriminačného zákona, teda nemôže ísť o primerané úpravy v zmysle článku 2 Dohovoru OSN. To ich odmietnutie je diskrimináciou na základe zdravotného postihnutia, samozrejme za predpokladu, že nejde o neprimeranú záťaž.
Podľa odseku 2, teda podľa § 2 ods. 3 antidiskriminačného zákona ide totiž o prevenciu pred diskrimináciou. Koncept primeraných úprav podľa všeobecného komentára však nie je primárne preventívny, ale ide o samostatnú formu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. Ide teda o úplne iný koncept. A samozrejme, s tým súvisia aj iné možnosti ochrany.
Treba pripomenúť, že s týmto argumentom, ktorý mi napísal minister práce teraz, vystúpilo v ministerstve, ministerstvo práce aj pred výborom OSN v roku 2016 a zo stranu, zo strany Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím bol tento argument striktne odmietnutý. Takže nerozumiem tomu, prečo mi ho napísal opäť.
Členovia výboru OSN boli prekvapení nepochopením konceptu primeraných úprav zo strany zástupcov ministerstva práce a dokonca preto v záverečných odporúčaniach explicitne uviedli to, čo som už čítala, že vyjadrili znepokojenie, že primerané úpravy sa nesprávne interpretovali ako dočasné vyrovnávacie opatrenie.
A teda znovu upozorňujem na komentár č. 6 k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sa podrobne venuje definícii primeraných úprav a kde sa jednoznačne uvádza, že ide o jednu z foriem diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a teda nejde o preventívne opatrenie.
Dovoľujem si nesúhlasiť s tým, tak ako to napísal minister práce, že by už teraz antidiskriminačný zákon upravoval odmietnutie primeraných úprav ako formu diskriminácie. V opačnom prípade by sme to odporúčanie nemali a tak je potrebné to zapracovať. Obávam sa, že v prípadnom súdnom spore by obeť diskriminácie pravdepodobne neuspela. Verím, že o to ministrovi nejde. Predpokladám, že naším spoločným cieľom je, aby človek so zdravotným postihnutím v takýchto sporoch uspel.
Pán minister alebo jeho ministerstvo ďalej namieta, že zákon nezahŕňa všetky úpravy, ktoré by si vyžadoval, že kvantitatívne by bolo nutné novelizovať aj iné zákony. Súhlasím, sama som čítala niekoľko ďalších odporúčaní, kde boli primerané úpravy, bolo by ich treba zahrnúť viacej, ale domnievam sa, že v prvom rade je potrebné zmeniť túto všeobecnú normu, ktorá zakazuje diskrimináciu. A to tak, že sa vytvoria jasné predpoklady pre možné ďalšie novelizácie aj iných odporúčaní, ak to bude potrebné. Ale argumentovať s tým, že je to nedostatočné alebo to nie je komplexné, je vlastne podľa ministra málo a že sa tým nezmení vôbec nič. Pri všetkej úcte, pán minister, je to veľmi zvláštny argument a, bohužiaľ, tento prístup u nás sa často uplatňuje.
Tiež si dovolím nesúhlasiť s názorom, že zavedenie definície primeraných úprav bez ďalšej vykonávacej právnej úpravy, tak ako sa to píše v liste, by nemalo pridanú hodnotu.
1. Zavedenie definície primeraných úprav od nás vyžaduje výbor OSN. Je veľmi pravdepodobné, že toto odporúčanie sa bude opakovať aj (zaznievanie gongu) v ďalšej časti alebo teda pri ďalšom hodnotení a že budeme musieť pred orgánmi OSN vysvetľovať, prečo nerešpektujeme ich odporúčania. Nejde o to, nejde len o to, že zamestnanci ministerstva práce, ktorí budú toto vysvetľovať, sa budú cítiť trápne, ale ide aj o reputáciu krajiny a koniec koncov aj o slušnosť. Právnik by povedal dokonca - o právnu povinnosť akceptovať takéto odporúčania. Platí totiž, že zmluvy sa majú dodržiavať. A to, akým spôsobom sa má dodržiavať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, stanovuje Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, ktorý má na to jediný mandát.
2. Definícia v súlade s dohovorom, ktorá bude súčasťou antidiskriminačného zákona, môže priniesť veľmi pozitívne praktické dopady. Vyjasní sa, čo sa rozumie pod pojmom primerané úpravy a nebude nutné riešiť napríklad komplikovanú otázku vykonateľnosti dohovoru v prípadnom diskriminačnom spore.
3. Pán minister vyžaduje vykonávaciu úpravu, ale neviem, o akú vykonávaciu úpravu by sa malo jednať a tak by som bola veľmi rada, keby toto vedel vysvetliť. Takáto definícia aj bez vykonávacej vyhlášky by mala mať pridanú hodnotu.
Preto prosím ministra Richtera o prehodnotenie stanoviska, ktoré mi zaslal a podporu tohto návrhu zákona. Som presvedčená, že argumenty, ktoré som uviedla, by mu mali dovoliť zmeniť názor. Samozrejme, že tieto argumenty som mu už poslala.
Myslím si, že je dôležité urobiť aspoň nejaké kroky a teda zmeniť túto všeobecnú normu. V tomto prípade nejde o žiadny zásah do rozpočtu, ide hlavne o dobrú vôľu, lebo návrh zákona nemá vplyv na rozpočet. Verím, že sa tá vôľa nájde, teda predovšetkým v pléne tohoto parlamentu a že mi pomôžete posunúť návrh zákona do druhého čítania. Veď predsa máme ďalší legislatívny proces, v ktorom si môžeme vydiskutovať a doplniť možno tie chýbajúce ďalšie úpravy, ktoré, o ktorých sa aj pán minister zmieňoval.
Ja, samozrejme, spoluprácu len privítam, preto by som chcela požiadať spravodajkyňu, aby sa hlasovanie o tomto návrhu zákona odložilo na zajtra o sedemnástej a v súvislosti s tým by som ešte, ešte uviedla jeden ďalší prípad zo Slovenska, a to konkrétne tento.
Rodičia majú dcérku Elu, ktorá má Downov syndróm. Rozhodli sa, že Elu zapíšu v mieste jej bydliska do školy. Zdalo sa im prirodzené a poznali už viaceré príklady dobrej praxe od rodín, ktoré mali deti s Downovým syndrómom integrované. Vedeli, že je možnosť, aby mala v triede asistenta učiteľa a tiež to, že môže mať vypracovaný individuálny vzdelávací plán. Samozrejme, pri takomto type vzdelávania je nevyhnutná spolupráca všetkých zainteresovaných strán, čiže rodina, škola (zaznievanie gongu), špeciálna pedagogická poradňa plus ďalší odborníci podľa potreby. Je potrebné takéto kľúčové vytvorenie tých podmienok na to, aby mohla Ela nastúpiť do základnej školy. S týmto teda išli na zápis a škola odmietla Elu prijať, pretože má Downov syndróm a poruchu sluchu. Nastalo sklamanie a rozčarovanie. Rodičia sa rozhodli konať.
Obrátili sa na advokáta a zažalovali správnou žalobou rozhodnutie Mestského úradu Bratislava - Rača a rozhodnutie riaditeľa školy o neprijatí Ely do školy na krajskom súde, kde však neuspeli. Koncom októbra 2015 však Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil všetky napadnuté rozhodnutia, vrátane rozhodnutia riaditeľa školy a povedal, že bolo v najlepšom záujme Ely, aby s náležitou podporou bola vzdelávaná inkluzívne. Najvyšší súd teda rozhodol , že deti so zdravotným postihnutím majú právo na inkluzívne vzdelávanie podľa čl. 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a aj právo na zaistenie primeraných úprav podľa čl. 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. V rozsudku Najvyšší súd uviedol, že ak by napríklad škola trvala na tom, že musí zamestnávať psychológa, pričom ale dieťa by potrebovalo iba prítomnosť asistenta, mohlo by ísť o diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia. Išlo by práve o odmietnutie prijatia primeraných úprav, v tomto konkrétnom prípade najmä zaistenie podpory zo strany asistenta. Problém by bol ale ten, že náš antidiskriminačný zákon túto situáciu vlastne nedokáže dobre pomenovať napriek očividnej diskriminácii. A preto je potrebné antidiskriminačný zákon zmeniť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, takže ešte raz zhrnutie. Odmietnutie primeraných úprav je diskrimináciou na základe zdravotného postihnutia. Slovenské právo túto situáciu takto nechápe a neumožňuje sa efektívne brániť. Preto je tu táto novela, ktorá mení antidiskriminačný zákon tak, že odmietnutie primeraných úprav je vyslovene chápané ako diskriminácia na základe zdravotného postihnutia. Verím, že vám rovnako ako mne záleží na tom, aby tu nedochádzalo k diskriminácii, a preto prosím o podporu tohto návrhu, ktorý zlepší právnu ochranu ľudí so zdravotným postihnutím a umožní im v prípade potreby efektívne bojovať o svoje práva.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

2.4.2019 o 14:32 hod.

Mgr.

Silvia Shahzad

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:05

Soňa Gaborčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, kolegyňa, že si teda tak vyčerpávajúco uviedla tému, ktorej sa venujeme len určite okrajovo. Tým, že žiješ tak v tomto prostredí, tak vidíš, aké je veľmi dôležité, aby to malo svoju zákonnú normu a z toho vychádzajúci aj praktický život. V podstate nadviažem na to, že nikto v teréne neoveruje funkčnosť, či bezbariérové veci sú ozaj bezbariérové. Súvisí to vlastne s primeranými úpravami, mnohokrát sa zavedie niekde nejaký schodolez, kde reálne títo ľudia nemôžu na tom schodoleze ani prejsť do tej inštitúcie, ale teda ako prvok bezbariérovosti majú čiarku a teda ten človek akože kvázi sa tam môže dostať, pritom reálne v rámci zariadenia, ktoré som viedla, sme išli s našimi prijímateľmi sociálnej služby vybavovať občiansky preukaz a nemohli sa dostať na okresný úrad, takže naozaj bolo toto tam, ten schodolez, ale reálne akože sa to nedalo použiť. Preto si myslím, že aj tí členovia výboru v tom 2016 explicitne uviedli, že primerané úpravy nemajú byť definované ako dočasné úpravy, ale je potrebné upraviť priamu normu, kde sa zabráni takejto diskriminácii a nebudeme veci robiť len tak, akože sú bezbariérové, akože pomáhajú zdravotne ťažko postihnutému človeku. Ďakujem ti.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.4.2019 o 15:05 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:07

Anna Verešová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Aj sa pripájam k podpore kolegyni Shahzad. Jej návrh zákona vypĺňa naozaj medzeru v slovenskom antidiskriminačnom práve, lebo chýba implementácia zákazu diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím. Kto iný, kto iný by tomu naozaj lepšie rozumel, ako ty sama zo svojho vlastného života? Ja som počas svojej 20-ročnej praxe pomoci ženám s deťmi, sme vytvorili aj mnoho pracovných miest a boli to aj pracovné miesta jednak pre tie jednorodičovské rodiny, pre ženy, ale aj pre viacerých zdravotne znevýhodnených ľudí. A tak viem a našou motiváciou, viem teda, čo žijú, a našou motiváciou pri tom vytváraní pracovných miest som si uvedomila, že potrebujú naozaj rovnaké zaobchádzania a rovnaké príležitosti. Teda motiváciou nás všetkých doteraz často hnala len taká charita, len že potrebujú ľudia so zdravotným znevýhodnením pomoc. Ale oni naozaj už hovoria, a teraz to bolo aj cez slová kolegyne Silvii Shahzad, že prosíme vás, my len chceme tie isté rovnaké práva a rovnaké zaobchádzanie a rovnaké príležitosti, ako máte vy všetci. To je celé. Takže prihováram sa a verím, že tvoj zákon bude podporený. Ďakujem ti.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.4.2019 o 15:07 hod.

Mgr.

Anna Verešová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:09

Silvia Shahzad
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem kolegyniam. Ja teda som si naozaj nenechala ujsť túto príležitosť, aby som ten návrh zákona predstavila podrobne, lebo naozaj, tak ako to teraz spomínali kolegyne, tých problémov je príliš veľa a ako kolegyňa Verešová spomínala, tie pracovné príležitosti, keď sa aj vytvárajú, tak opäť sa nevytvárajú nejako univerzálne. Vytvárajú sa buď na konkrétnych ľudí alebo jednoducho tí ľudia, ktorí naozaj majú záujem pracovať, si tú prácu nájsť nevedia, práve preto, že nemajú primerané podmienky. Samozrejme, súvisí to aj s mnohými ďalšími vecami. Tí ľudia, ono sa tu iba stále hovorí o tom, ako ľudia so zdravotným postihnutím nechcú pracovať, ale reálne oni chcú pracovať, aj chcú, pretože tie invalidné dôchodky sú tak nízke, že jednoducho z toho sa žiť nedá. Čiže oni sú niekedy aj nútení pracovať a hľadajú nové a nové príležitosti. Pokiaľ sa nebudú vedieť brániť, tak ich mať nebudú.
To isté sa týka aj toho stavebného zákona, ako ďalšia kolegyňa spomínala, rôzne stavebné úpravy, nedoťahuje sa to do konca, neprihliada sa naozaj, robí sa to veľmi povrchným spôsobom a treba s tým niečo robiť. Mňa mrzí, že donekonečna musím ja stále s tým prichádzať. Ja naozaj očakávam, že to bude téma, ktorá bude zaujímať väčšiu časť ľudí, pretože je to naozaj spôsob, ktorý, alebo teda to prostredie pomôže všetkým, nielen tým, ktorí sú momentálne, ktorí majú zdravotné postihnutie.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.4.2019 o 15:09 hod.

Mgr.

Silvia Shahzad

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:11

Elena Červeňáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Zdravotne ťažko postihnutá osoba, žena, muž, dieťa, senior, sa častokrát v svojom živote stretáva so zlým zaobchádzaním fyzických osôb, rodiny, susedov, samozrejme diskrimináciou až v zdravotníckych zariadeniach, nezdravotníckych zariadeniach, zariadeniach sociálnych služieb. Žiaľbohu, táto diskriminácia je aj vo veľkej miere, ich diskriminuje aj samostatný sociálny systém našej spoločnosti. Rozhodovacia prax úradov práce je z pohľadu osôb so zdravotným postihnutím, žiaľbohu, niekedy až likvidačná. Kolotoč opakovaných rozhodovacích procesov je časovo náročný natoľko, že veľakrát osoba so zdravotným postihnutím nenájde silu s celou tou mašinériou dlhodobo bojovať.
Zásahy do práv osôb so zdravotným postihnutím žiť nezávislý život na rovnakom základe a kvalite by sa mal čo najviac podobať a približovať životu osôb bez zdravotného postihnutia. Realita však nepotvrdzuje vôbec túto myšlienku. Každá osoba so zdravotným postihnutím má právo žiť v komunite a socializovať sa bez ohľadu na mieru a závažnosť zdravotného postihnutia. Zdravotne ťažko postihnuté osoby vlastnou usilovnosťou a vytrvalosťou dokážu prelomiť zdanlivo nepriedušný pancier sociálnej izolácie, tvorený ich fyzickým hendikepom, čo svedčí, samozrejme, o ich úžasnej sile a sile osobnosti, že toľké príkoria dokážu znášať a musia to znášať. A tieto príkoria ich vôbec nezlomili.
Častokrát sa práve na nás poslancov obracajú, lebo nevedia si už poradiť so systémom. V zúfalstve, pretože vyčerpali všetky ostatné dostupné prostriedky a nedočkali sa pomoci zo strany kompetentných orgánov verejnej správy. Práve preto by sme mali aktívne zapojiť sa do tejto agendy a prijímať také právne predpisy, ktoré osobám zdravotne ťažko postihnutým budú uľahčovať život a odbremenia ich od zbytočnej byrokracie.
Ja vás poprosím o podporu tohto návrhu zákona, ktorý predložila naša kolegyňa zdravotne ťažko postihnutá Silvia Shahzad.
Skryt prepis

2.4.2019 o 15:11 hod.

Mgr.

Elena Červeňáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:15

Peter Antal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o cenách v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je nastaviť jasné pravidlá pri dohadovaní cien v prípade, ak jedným z účastníkov, v tomto prípade ide väčšinou o kupujúceho, je subjekt vo výhodnejšom hospodárskom postavení.
V prvom čítaní prešiel ešte návrh zákona aj s tzv. obchodnou prirážkou ako novým pojmom v zákone o cenách. Ak ste si mohli všimnúť, tak pozmeňujúci návrh, ktorý je, ktorý visí na stránke Národnej rady, už s obchodnou prirážkou neráta, vypúšťa sa práve z toho dôvodu, že nebolo jednoznačné stanovisko aj potravinárov, či viac pomôže alebo ublíži takéto, takéto definovanie, preto sme sa rozhodli ho vypustiť. Zároveň však v pozmeňujúcom návrhu budeme precizovať niektoré pojmy aj samotné ekonomicky oprávnené náklady, ako aj primeranú ziskovú prirážku a v podstate celý zákon sa ako keby venuje len ekonomicky oprávneným nákladom, ktoré považujú potravinárske subjekty za najdôležitejšie, aby bolo, bol tento zákon o cenách v tom, v týchto ustanoveniach dodržiavaný. Čiže sa precizuje tento pojem.
Zároveň chcem povedať, že to nie je pojem, s ktorým by narábala len legislatíva Slovenska, ale práve cez parlamentný inštitút sme získali informácie, že takéto obdobné, obdobné ustanovenie pozná aj nemecký právny poriadok, aj rakúsky právny poriadok, ktorí rovnako zakazujú nákup potravín, výlučne potravín alebo potravinárskych výrobkov v prípade, ak by malo ísť o nákup pod ekonomicky oprávnené náklady, za predpokladu, že nie sú na to dôvody. A tie dôvody môžu byť napríklad, že sa blíži dátum spotreby alebo, alebo niečo podobné.
Čiže to je v skratke uvedenie nášho návrhu zákona. Dáva sa ešte kompetencia ministerstvu pôdohospodárstva, ktoré sa vracia naspäť do zákona o cenách, ktoré voľakedy v tomto zákone bolo a dáva sa im kompetencia vydať všeobecne záväzný predpis, ktorý ustanoví spôsob výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov vo vybraných druhoch potravinárskych výrobkov. Sú to tie citlivé potraviny, ktoré práve, na ktoré, sú to viac-menej väčšinou základné potraviny, kde sú potravinári nútení predávať aj pod ekonomicky oprávnené náklady a obchod nereaguje na ich oprávnené požiadavky, že napriek zvyšujúcim sa vstupným cenám komodít, rovnako služieb, miest, že jednoducho nie sú im ochotní platiť ekonomicky oprávnenú, oprávnenú cenu. Čiže to sú tak, to je tak v skratke uvedené, ale rád odpoviem na vaše otázky a zároveň sa aj hlásim ako prvý do rozpravy, aby sme sa mohli potom baviť aj o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložím.
Skryt prepis

2.4.2019 o 15:15 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:20

Eduard Adamčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Antala, Sárközy a Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o cenách.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného poslaneckého návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 1518 zo 4. decembra 2018 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.
K predmetnému poslaneckému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Z uznesení výborov uvedených v treťom bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, uvedené pod bodom štyri spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade poslanecký návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich a návrhov. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 384 z 28. januára 2019. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom poslaneckom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

2.4.2019 o 15:20 hod.

Ing.

Eduard Adamčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:22

Peter Antal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja som chcel uviesť práve pozmeňujúci návrh, aby sme sa poprípade mohli aj o ňom baviť, aby to nebolo len o nejakom, o nejakej textácii, ktorá visí na internete.
Takže, ak dovolíte, je tu pozmeňujúci návrh, ktorý aktualizuje pojem ekonomicky oprávnené náklady, trošku odlišne od toho, ako je to uvedené v zákone. Zároveň sa dáva do zákona nová primeraná zisková prirážka, definícia, ktorá nahrádza pojem primeraný zisk. Upozorňujem, že to je len nahradenie pojmu týmto, týmto ustanovením a ide len o terminologické upresnenie. Tak ako som avizoval pri uvedení zákona, vypúšťa sa právna úprava primeranej obchodnej prirážky, ktorú sme v prvom čítaní zákona tam schválili. Precizuje sa navrhované ustanovenie a vecná pôsobnosť novej druhej vety na kupujúceho podľa § 12 ods. 1 písm. c) pri nákupe potravinárskych výrobkov. Znižujú sa oproti pôvodnému zneniu čiastočne sankcie, potom sú tam legislatívno-technické úpravy, ktoré vyšli práve z pripomienok aj legislatívy. Z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa prechodné ustanovenie a zároveň sa aj upravuje účinnosť tohto nového zákona.
Ak dovolíte, prečítal by som teda pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Irén Sárközy a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 1237.
Bod 1. V čl. I doterajší bod 1 znie:
"1. V § 2 ods. 3 písmená a) a b) znejú:
«a) ekonomicky oprávnenými nákladmi rozumejú skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy, odbytu, výskumu a vývoja vrátane k nim prislúchajúcich nepriamych nákladov, ktoré by vzhľadom na vykonávané funkcie, riziká a trhové podmienky boli uplatnené pri použití metódy čistého obchodného rozpätia3a), pričom funkciami odbytu okrem činností predaja sa rozumejú aj činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných výrobkov,
b) primeranou ziskovou prirážkou rozumie prirážka, ktorá by vzhľadom na vykonávané funkcie, riziká a trhové podmienky bola uplatnená vo vzťahu k iným nezávislým osobám.»."
Poznámka pod čiarou k odkazu 3a) znie:
"3a) § 18 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.".
2. V čl. I sa vypúšťajú doterajšie body 2, 4 a 6.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za doterajší bod 1 vkladajú nové body 2 až 4, ktoré znejú:
"2. V § 4a ods. 1 sa slová «§ 20 ods. 1 písm. a) až e)» nahrádzajú slovami «§ 20 ods. 1 písm. a), b) a d) až f)».
3. V § 7 prvej vete a v § 11 ods. 1 sa slová «§ 20 ods. 1 písm. a) až c)» nahrádzajú slovami «§ 20 ods. 1 písm. a), b) a d)».
4. V § 11 ods. 3 sa slová «§ 20 ods. 5» nahrádzajú slovami «§ 20 ods. 6»."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I doterajší bod 3 znie:
"3. V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
«c) predávajúci alebo kupujúci, ak je vo výhodnejšom hospodárskom postavení pri predaji alebo nákupe potravinárskych výrobkov; výhodnejšie hospodárske postavenie na účely tohto zákona má predávajúci alebo kupujúci, ktorý dohoduje cenu na trhu bez toho, aby bol vystavený podstatnej cenovej súťaži vo vzťahu predávajúceho a kupujúceho, pričom výhodnejšie hospodárske postavenie predávajúceho alebo kupujúceho posudzuje príslušný cenový orgán podľa objemu predaného alebo nakúpeného tovaru, podielu na trhu, hospodárskej sily a finančnej sily, právnych alebo iných prekážok vstupu na trh, miery personálneho prepojenia alebo majetkového prepojenia s inými osobami na danom trhu a podľa iných skutočností rozhodujúcich pre posúdenie hospodárskeho postavenia subjektu na trhu.».".
5. V čl. I doterajší bod 5 znie:
"5. V § 12 odsek 3 znie:
«(3) Za neprimeranú cenu u kupujúceho podľa odseku 1 písm. a) sa považuje dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady. Za neprimeranú cenu u kupujúceho podľa odseku 1 písm. c) sa považuje dohodnutá cena, ktorá nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady okrem nákupu potravinárskych výrobkov pri výpredaji skladových zásob z dôvodu blížiaceho sa dátumu spotreby alebo blížiaceho sa dátumu minimálnej trvanlivosti, alebo pri rušení prevádzky.».".
6. V čl. I doterajšom bode 7 sa suma "50 000 eur" nahrádza sumou "30 000 eur" a suma "100 000 eur" sa nahrádza sumou "75 000 eur".
7. V čl. I v doterajšom bode 8 sa suma "300 000 eur" nahrádza sumou "150 000 eur".
8. V čl. I sa za doterajší bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. V § 18 ods. 5 sa slová «§ 20 ods. 1 písm. a) až c), f) a g)» nahrádzajú slovami «§ 20 ods. 1 písm. a) až d), g) a h)» a slová «§ 20 ods. 1 písm. d) a e)» sa nahrádzajú slovami «§ 20 ods. 1 písm. e) a f)».".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I doterajší bod 11 znie:
"11. V § 20 sa za doterajší odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
«(4) Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vykonáva pôsobnosť podľa odseku 2 písm. d) až f) v oblasti cien potravinárskych výrobkov a na účely § 12 ods. 3 druhej vety môže ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom pre oblasť cien vybraných potravinárskych výrobkov rozsah, spôsob stanovenia a ostatné podrobnosti nevyhnutné pre určenie ekonomicky oprávnených nákladov u predávajúceho, ktorý predáva kupujúcemu vo výhodnejšom hospodárskom postavení.».".
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8.
10. Čl. I sa dopĺňa novými bodmi 13, 14 a 15, ktoré znejú:
"13. V § 20 ods. 8 sa slová «2 až 5» nahrádzajú slovami «2 až 6».
14. Za § 23f sa vkladá § 23g, ktorý vrátane nadpisu znie:
«§ 23g Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2019.
Cenový orgán uvedený v § 20 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1. mája 2019 vykonáva kontrolu v rozsahu kompetencií ustanovených v § 20 ods. 4 v znení účinnom od 1. mája 2019 po 30. apríli 2019.».
15. Slová «primeraný zisk» vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami «primeraná zisková prirážka» v príslušnom tvare.".
11. Čl. II sa upraví tak, aby zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2019, okrem čl. I bodov 1 (§ 2 ods. 3. písm. a) a b)) a 15 (úprava pojmu "primeraný zisk" v celom texte zákona), ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2020.
Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

2.4.2019 o 15:22 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:30

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel kratučko zareagovať hlavne teda na ten pozmeňujúci návrh. Som rád, že teda odznel, keďže budem naňho reagovať. Pretože keď sme sa bavili vlastne o tom zákone v prvom čítaní, tak tá prvá z vecí, ktorá tam vyskočila ako taký najkritickejší bod, bolo práve zavedenie toho dvojnásobku cenovej marže, ktoré, teda verím tomu, že bolo mienené dobre, ale určite by vypálilo zle práve z toho dôvodu, že naozaj to trhové hospodárstvo prináša realitu, kde môžete mať v jednom produkte tie marže a z veľmi legitímneho dôvodu, či už sa jedná o luxusný tovar a podobne, väčšie rozpätie a toto by bola deformácia, ktorá by mohla spôsobovať a v konečnom dôsledku by na ňu mohli doplatiť aj domáci producenti. Takže myslím si, že je fajn aj z hľadiska teda fungovania trhového hospodárstva alebo mechanizmu trhu, z hľadiska obchodu je dobré, keď sa takýto prvok nezavádza. Takže kvitujem to, že pán predkladateľ toto odkonzultoval a vlastne došlo k takejto úprave.
Čo sa týka samotného pozmeňujúceho návrhu, tam by som len možno takých pár vecí chcel spomenúť a prvý je teda tie ekonomicky oprávnené náklady. Ja si myslím, že tuto je dôležité, práve pri tomto pojme je dôležité jednak aj ten samotný fakt, že samotní odberatelia nemajú právo nazerať do tých nákladov a tvorby ceny dodávateľov, čo je teda prirodzené, pretože to je práve to know-how. Každý, kto sa pohybuje v obchode, vie, že obchodníci alebo výrobcovia si nechcú dať nahliadnuť, pokiaľ to nie je nevyhnutné, do tvorby ceny. A je to niečo, kde práve majú tú komparatívnu výhodu, že práve je pre nich nevýhodné, keď zákazník si vie veľmi jednoducho tú cenu porovnať a snažia sa to riešiť rôznymi spôsobmi práve preto, aby sa odlíšili. Ale teda máme to aj legislatívne ošetrené a preto nie je podľa mňa vhodné, ak za zodpovednosť za to, že ekonomicky tie oprávnené náklady má vyhodnocovať odberateľ, pretože ten dodávateľ mu prirodzene tieto náklady odhaliť nechce, takže skôr by to malo byť tým, že deklaruje, že dobre, dodávateľ deklaruje, ale tuto je, samozrejme, toto sa týka len špecifikácie toho pojmu. Ale chcel som teda len poukázať na to, že v obchodnom vzťahu je dôležité, aby teda sa neprekračovalo. Tu sa teda vyprecizuváva samotný pojem, okej, beriem na vedomie.
Ešte z hľadiska fungovania toho trhu je dôležité, aby tí výrobcovia alebo dodávatelia, farmári, producenti, potravinári mali možnosť priniesť na, do, na trh aj produkty, ktoré jednak sú sezónne, alebo sú krátko pred, by som povedal, dátumom spotreby. A v takom prípade je dôležité, aby ich mohli predať za akciovú cenu. Netýka sa to priamo tohto zákona, ale chcem to pri tomto, práve pri tomto bode spomenúť, že je dôležité, aby v obchode bolo možné teda s tou cenou hýbať. A dáva zmysel predávať aj tovar pod cenu, práve obzvlášť v potravinárskom biznise, keď sa jedná o tovar, ktorý už je tesne pred koncom spotreby a týmto je, lebo vždy pre toho výrobcu, či už zeleniny, ovocia, alebo aj iného potravinárskeho tovaru, je lepšie, keď pred dátumom spotreby ten dovar predá a dostane aspoň nejaké peniaze za to, ako keby nedostal žiadne. To sú tiež také základné princípy obchodu, že je lepšie, preto vidíme aj v obchodných domoch často výpredaj a podobne, lebo im je lepšie za to dostať aj pod, možno ísť pod výrobné náklady, ale mať aspoň nejakú-takú hotovosť, lebo inak by jednak musel to vyhadzovať, s čím sú náklady spojené a nemal by za to žiadne peniaze. Takže by vlastne išiel do väčšej straty. Takže túto nielen sezónnosť, ale aj tú akciu, akciovoschopnosť, alebo schopnosť prinášať akcie je dôležitý prvok z hľadiska obchodovania. Samozrejme, nesmie to byť zneužívané na to, že tlačíme aj klasicky tovar do toho, aby bol predávaný pod cenu, to v žiadnom prípade.
Ďalšia vec, ktorú by som ešte tuto spomenul, takú kuriozitku, je, že samotné, samotná legislatíva by mohla ísť ešte ďalej v tomto, že samotný EAN kód, čiže ten čiarový kód, ktorý poznáte, už dnes sa dá vytvoriť tak, že vám zakomponujú do toho dátum spotreby. A toto by sa dalo ľahko ošetriť tým, že keď príde tovar, ktorý je po dátume spotreby k pokladni, tak tá pokladňa automaticky vyhodí a povie, že tento tovar nemôžem predať, pretože je po dátume spotreby. Čiže je to ako keby ošetrenie toho ľudského faktora, lebo nie vždy si to ten pokladník môže všimnúť, nie vždy si to všimne ten človek. Tak to len hovorím ako takú kuriozitku z hľadiska toho obchodu, že aj týmto smerom sa dá ísť a posilniť ako keby ochranu zákazníka, ak sa dátum spotreby zapracuje priamo do EAN kódu a tým pádom tá kvalita, komfort a istota toho, že zákazník si kupuje tovar, ktorý je v dátume spotreby, je zachovaná.
Čo by som chcel spomenúť, čo mi vyvoláva otázniky, je práve to ustanovenie v čl. I doterajší bod 11 znie, a teda jedná sa o § 20, kde teda sa hovorí o tom, že, tam v odôvodnení, že dochádza k precizovaniu kompetencií ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré sa okrem iného zmocňuje, okrem iného zmo..., sa okrem iného zmocňuje, tak je to napísané, k vydaniu vykonávacieho predpisu, ktorým sa určia podrobnosti pre určenie ekonomicky oprávnených nákladov pre oblasť vybraných potravinárskych výrobkov, pričom nebude určená ich konkrétna výška, len rozsah, spôsob stanovenia a ostatné nevyhnutné podrobnosti. Čiže dávame ako keby širšiu kompetenciu ministerstvu pôdohospodárstva. Ja v tomto vidím taký otáznik a určite to budeme sledovať, že akým spôsobom sa teda toto bude uplatňovať, pretože ministerstvo pôdohospodárstva má za posledné tri roky veľmi zlý kredit, veľmi zlú povesť. Takže sám som, keď som to čítal, tak tá formulácia ma tak trošku akože, mi vyhodila takú kontrolku, že na toto si treba dať pozor. Aj keď teda môže to byť len nejaká technická vec, ale pre istotu som na to poukázal, pretože ma zaujíma, že akým spôsobom, ak samozrejme, chce na to predkladateľ reagovať a vysvetliť to, či to je riziko alebo nie je, tak samozrejme budem rád. Čiže dávam to ako otázku do pléna pánovi predkladateľovi.
Posledná vec, ktorú by som chcel spomenúť, sú práve tie pokuty, pretože zaviedli sa vlastne v prvom čítaní, ak to správne chápem, vyššie pokuty, teraz sa znižujú. Ja osobne nie som úplne zástanca toho, že riešiť veci pokutami. Áno, samozrejme, niekedy už to zájde tak ďaleko, že ich treba riešiť, ale teda tie pokuty sú stále vyššie ako, ako doteraz. Ja som sám zvedavý, do akej miery toto opatrenie bude účinné, pretože si myslím, že na Slovensku je takým športom to, že, aj sa to v štátnom rozpočte uvádza ako parameter, že koľko sme vybrali pokút a rastú nám pokuty a podobne. Ja si myslím, že tento ukazovateľ je zlý ukazovateľ, ak nám rastú pokuty, pretože to len hovorí o tom, že niečo na tom trhu nefunguje a ak tie pokuty rastú, tak znamená, že to nefunguje ešte viac. Čiže v skutočnosti, ak by veci fungovali, tak by pokuty neboli potrebné. A vieme, že by mali pokuty fungovať ako represívny prvok na to, aby sme vrátili ľudí do obsahu tých ustanovení, ktoré máme a cieľom je, cieľom je nevyberať pokuty. Čiže nezarábať na pokutách, to nie je zárobková činnosť. Takže preto som zvedavý, že do akej miery tieto vyššie sankcie, hoci znížené v druhom čítaní, prinesú, prinesú výsledok, lebo to si musíme vždycky vyhodnocovať tie opatrenia, do akej miery prinášajú výsledok. Ak neprinášajú, tak ich treba nahradiť lepšími, zrušiť a hľadať tú cestu. Pretože myslím si, že cieľom je naplnenie tej myšlienky toho zákona a nie výber, výber pokút.
Takže toto boli také moje pripomienky k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Teda hodnotím tento zákon ako zákon, ktorý koriguje teda to prvé čítanie. Prináša to, teda tak ako to už sám predkladateľ, predkladateľ prezentoval, prináša určitú bližšiu špecifikáciu, ale stále ja s týmto zákonom vidím, že nie je to, niečo je na ňom pozitívne, ale určite vidím tam aj isté negatíva. Takže to som len chcel predkladateľovi predostrieť. Ak teda budete, pán predkladateľ, reagovať, budem rád.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

2.4.2019 o 15:30 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:39

Peter Antal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán poslanec Heger, za vystúpenie v rozprave. Aj pozitívne, aj trošku kritické alebo teda s otáznikmi.
Ja tento zákon vnímam, že sa dáva nástroj ministerstvu pôdohospodárstva na to, aby vedel ustrážiť to, čo už v princípe aj bolo nejakým spôsobom v tomto zákone, avšak nikto to, nikto to nepoužíval, nikto to neuplatňoval. Ministerstvo financií v princípe takéto kontroly ani mechanizmy nepoužívali, hoci napríklad poviem, pekári tu kričia už dlhú dobu, že pečivo alebo konkrétne ten obyčajný rožok a konkrétne najobyčajnejší chlieb sa predáva pod ekonomicky oprávnené náklady. Nehovorí to jeden, hovorí to celý zväz, napriek tomu obchodníci nereflektujú na to. Však ktorýkoľvek produkt, ktorý si kupujeme, keď si spätne premietnete, koľko stál pred, ja neviem, 2008 roku a koľko stojí v 2019 roku, tak všetky išli radovo hore.
Chlieb stál 29 korún a dneska stojí 90 centov. Je toto normálne? Neni to normálne. A toto obchodníci nechcú počuť. Neviem, z akého dôvodu, lebo je to, áno, tovar, ktorý ťahá ľudí do obchodu a kúpia si aj drahšie veci popri ňom. Ale nemôžu doplácať na to naši potravinári. Jednoducho to musí skončiť. A práve ministerstvo pôdohospodárstva bude môcť v tejto veci vydať vyhlášku, podobne ako je všeobecná vyhláška k tomuto zákonu, kde povie, čo sa ráta do ekonomicky oprávnených nákladov v tých, v týchto jednotlivých komoditách. Tam sa nebudú žiadne sumy uvádzať. Tam bude len návod, ako sa to má vypočítať a trebárs výskumný ústav ekonomiky v pôdohospodárstve, v poľnohospodárstve vie potom exaktne pre niektoré obdobie povedať, aká tá cena jednoducho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.4.2019 o 15:39 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video