45. schôdza

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce ešte niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nech sa páči, pani ministerka.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja budem reagovať len na zopár veľmi konkrétnych otázok, lebo cítim potrebu ako odpovedať na ne.
Takže začnem od konca. Áno, presne o to ide, aby sa naštartoval proces lepšieho fungovania audiovizuálneho priemyslu.
Teraz idem otázky, tak ako som ich registrovala od začiatku. Prečo vlastne sme sa začali zaoberať týmto problémom? Jediná, jedna odpoveď - pritiahnuť súkromné investície. V debatách išlo presne o to, hej. Pritiahnuť súkromníkov, nejakým spôsobom zabezpečiť, aby tých 5-tisíc ľudí, ktorých na Slovensku momentálne v tom filmovom priemysle robí, aby sa opäť mohli naštartovať, aby opäť mohli byť hrdí na to, že napríklad pracujú v audiovizuálnom priemysle. Takže takáto je odpoveď. Pritiahnuť súkromné investície zahraničné.
33 % nie je vystrelených od pása. Hovorili sme o tom, že chceme byť konkurencieschopní. Ak Maďarsko má 30, Poľsko má 30, Česká republika, pani poslankyňa, teraz práve rokuje o tom, že z tých 20 pôjde na 30. Poliaci, Maďari, Česi, Fíni, dokonca Estónci, to sú všetko krajiny, ktoré majú tých 30 %. Ak chceme uspieť v konkurencii, tak vlastne, tak dajme 33. Absolútne logická, pragmatická odpoveď.
Zmluva z roku 2017, pani poslankyňa, sa netýkala percent, ale vstupného limitu a ten vlastne išiel z 2 mil. na tých 150-tisíc, o ktorých teraz sme hovorili. Sú to také spojené nádoby. Ja som si tu poznačila, že ako by som odpovedala, no viac filmov, viac práce. To je absolútne logické. Ak vieme, že vo filmovom priemysle teda zamestnaných toľko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani ministerka, ja sa ospravedlňujem, lebo je 10.00 hod. Budete dlhšie? Lebo ja vám dám priestor potom po obede, po prestávke, lebo je program, ktorý musím ísť...

Laššáková, Ľubica, ministerka kultúry SR
Nie, veľmi rýchlo, veľmi rýchlo odpoviem. Ako sú kryté financie, rozpočet ministerstva financií. Vratky sa vyplácajú postupne podľa skutočných požiadaviek. Peniaze skončia, kde končia peniaze, otázka. Podľa zmluvy o vratke musí producent minúť tieto peniaze na projekt, kontrola, Audiovizuálny fond môže konať kontrolu priamo na pľaci.
A ešte možno posledná vec, to LGBTI. Môžem vám to zodpovedať potom mimo? (Reakcia z pléna.) Dobre.
Takže ďakujem.

Ďakujem a ospravedlňujem sa, pani ministerka. Chce sa vyjadriť ešte pán spravodajca?
Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Súčasne, vážené pani poslankyne, poslanci, rokovanie 45. schôdze Národnej rady o 14.00 hod. začne hodinou otázok a potom budeme pokračovať bodmi ministerky vnútra, a to bodom 42 o sociálnom zabezpečení policajtov, vojakov (tlač 1338), druhé čítanie, a bodom 43 o vyslovení súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o aktualizácii hraničného dokumentárneho diela.
Ďakujem. Prerušujem schôdzu a prajem dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram.
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hod. 23 otázok na predsedu vlády a 49 otázok na členov vlády a generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Petra Pellegriniho, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. (Reakcie z pléna.)
Tak vyhlasujem prestávku, kým príde pán predseda vlády z výboru.

(Prestávka pre neprítomnosť predsedu vlády v rokovacej sále.)

(Po prestávke.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže vítam vás, pán predseda vlády, a zároveň vás žiadam, aby ste oznámili, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Vážený pán predseda Národnej rady, pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister životného prostredia László Sólymos, zastupuje ho pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý je na ZPC v Helsinkách, zastupuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
A podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho... nie sú otázky a na ministra spravodlivosti Gábora Gála nie sú otázky, tí sa dnešnej hodiny otázok nezúčastnia.

Ďakujem. Prosím vás, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Mikuláša Krajkoviča a znie: „Vážený pán predseda vlády, určite sa zhodneme v tom, že Slovenská republika potrebuje konsenzus nielen v zahraničnopolitických otázkach, ale aj o prezentácii Slovenskej republiky v zahraničí. Vaša prezentácia Slovenska a prezentácie Slovenska zo strany hlavy štátu je diametrálne odlišná. Určite viete, o čom hovorím.“ Ako to vnímate tak rozdielne... „Ako to vnímate, tak rozdielne názory na prezentáciu Slovenskej republiky medzi vami a prezidentom Slovenskej republiky?“

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za túto vašu otázku. Ako je známe, a ja som o tom viackrát verejne hovoril, prezident republiky Andrej Kiska už v priebehu minulého, ale aj počas tohto roka pri svojich návštevách v zahraničí viackrát vykresľoval Slovensko v úplne negatívnom svetle, keď o našej krajine hovoril a stále hovorí, že je mafiánskym štátom, a toto tvrdenie viackrát zopakoval a naposledy ho ako nadpis zverejnil aj jeden z najväčších nemeckých denníkov Die Welt, krátko predtým aj maďarský týždenník Vasárnap. A pre mňa je to vždy veľmi prekvapujúce, keď nakoniec prezident Slovenskej republiky, ktorý má práve naopak chrániť dobré meno Slovenska, sa správa takýmto štýlom, a zdá sa, že nás pán prezident začína povyšovať svoje politické ambície nad záujmy našej krajiny.
My sa s pánom prezidentom nerozchádzame pri našej zahraničnopolitickej orientácii. My obidvaja veľmi jasne vieme, že naše, naším životným priestorom je Európska únia, že našu ochranu si vieme zabezpečiť len prostredníctvom kolektívnej ochrany nášho členstva v Severoatlantickej aliancii, že máme podporovať medzinárodné organizácie, ktorých je Slovenská republika členov a ktoré slúžia na riešenie veľkých medzinárodných konfliktov a cez ktoré sa je možné dosiahnuť mnohé dojednania. Tam si myslím, že nie je medzi nami žiaden problém.
Ale tam, kde sa s pánom prezidentom absolútne rozlišujeme a nezhodneme sa, je vnútorná politika. V poslednom období sme naozaj vo viacerých prípadoch svedkami, že vnútorná politika sa čoraz viac premiešava aj s tou zahraničnou, a ak si tento politický mix vydiskutujeme doma, ešte sa s tým viem stotožniť, pretože ak si máme niečo vyčítať, tak si to máme vyčítať tu.
Ale keď do vnútropolitických záležitostí vzťahujeme zahraničie a o Slovensku rozprávame ako o krajine, v ktorej nefungujú základné princípy, kde pán prezident o krajine rozpráva, že tu nefunguje pomaly nič a ako hrozne sa tu žije a ako treba tejto vláde tú moc z rúk, z rúk vytrhnúť a zobrať naspäť štát do vlastných rúk a nejakým spôsobom to tu všetko zmeniť, to nie je politika, ktorú by mal robiť prezident.
Pán prezident Slovenskej republiky slovenský je jediný prezident v rámci Európy a možno aj sveta, ktorý počas zahraničných pracovných ciest na Slovensko nadáva a hádže vedrá špiny. Ja som ešte nevidel prezidenta, ktorý by sa nezastal vlastnej krajiny. A hoc aj krajina má, môže mať svoje domáce problémy, môže mať, lebo tak sa to deje aj na Slovensku, a tak sa to deje aj v iných častiach Európy, premiéri, prezidenti, predsedovia parlamentov svoju krajinu vždy bránia a snažia sa ju vykresliť v tom najlepšom svetle, pretože vytvárajú obraz o krajine v zahraničí. A ja som to hovoril veľmi otvorene aj na tlačovej konferencii. Kto po takýchto slovách bude ďalej uvažovať o tom, že na Slovensku vytvorí ďalšie nové pracovné miesta? Kto príde sem, aby sem investoval, keď mu je od hlavy štátu tlmočené, že tu je všetko prerastené a nič nefunguje a treba tu spraviť pomaly ďalšiu revolúciu.
Takto si ja výkon politiky prezidenta Slovenskej republiky nepredstavujem a mám plné právo ako predseda vlády o tom veľmi otvorene hovoriť. Prezident Slovenskej republiky má svoje reprezentatívne povinnosti, o mnohých veciach, o ktorých rozpráva, nemá šancu ani nejakým spôsobom vplývať, mnohé z tých vecí pred piatimi rokmi pán prezident sľuboval, ako ich vyrieši vediac, že nikdy nebude môcť nič vyriešiť, lebo kompetencia prezidenta Slovenskej republiky je taká, aká je. Neuzná a nespráva sa spravodlivo, pretože ja rešpektujem a vždy budem rešpektovať kritiku, ale na druhej strane žiadam, aby v oblastiach, kde sa Slovenskej republiky podarilo posunúť dopredu, prezident a hlava štátu ocenila aj pokrok v oblastiach, kde sa pokrok dosiahol. Vtedy budem brať aj kritiku za konštruktívnu. Ale pokiaľ sa len kritizuje, kritizuje, kritizuje a naschvál sa zamlčiavajú úspechy, ktoré sme dosiahli, aj výrazný pokrok v oblasti zdravotníctva, vážny posun v oblasti kvality služieb v iných častiach Slovenska a toto nepovie hlava štátu, tak vtedy je to pre mňa len prezident, ktorý sa rozhodol, že ide robiť politiku a rezignoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky a nerobí ju tak, ako mu vyplýva z Ústavy, a už vôbec nie, že neochraňuje dobré meno našej krajiny, naopak, poškodzuje zahraničné meno Slovenskej republiky. A to ja nikdy nebudem tolerovať a to mu nikdy ani neodpustím, že sa takto ako hrdý Slovák ku svojej vlastnej krajine správa.
Prepáčte, ale je to môj osobný názor. (Potlesk.)

Nie je záujem o doplňujúcu otázku.
Otázka č. 2 od poslanca Ľuboša Martináka:
„Vážený pán premiér, mohli by ste v hlavných rysoch zhodnotiť výsledky vašej oficiálnej návštevy USA a hlavne jej prínos pre Slovensko?“

A viete, možno nadviažem na tú otázku, ktorú ste povedali, pán Krajkovič, ešte vy predtým. Tak to máte odpoveď na to, asi ako je vnímaná Slovenská republika v zahraničí. Myslíte si, že do Bieleho domu len tak pozývajú hocikoho a že by do Bieleho domu teda zobrali premiéra, ak by si mali zobrať obraz o Slovensku, ktorý vykresľuje o našej krajine prezident Kiska? Myslíte si, že by som sa tam mohol dostať? To je odpoveď, ako je vnímaná Slovenská republika v zahraničí, že sme plne akceptovanou krajinou, medzinárodne uznanou, ktorá je a dostalo sa jej cti byť pozvaná aj do Bieleho domu, kde sa mnohí zástupcovia rôznych krajín snažia dlhé roky dostať, a sa im to nepodarilo. A musím priznať, že po nástupe do horúceho premiérskeho kresla pred mesiacom aj..., pred rokom a dvomi mesiacmi ma ani nenapadlo, že sa nám podarí takýto diplomatický úspech a že Slovenská republika bude sedieť za stolom s jedných z najsilnejších ekonomík sveta a s jedným z najsilnejších prezidentov na svete. A musím povedať, že to pracovné stretnutie a pracovná cesta s americkými partnermi bola veľmi pozitívna.
Okrem prezidenta som sa stretol s predstaviteľmi tých najvýznamnejších amerických firiem, ktoré zamestnávajú desiatky tisíc ľudí aj na Slovensku. A musím povedať, že vyjadrili všetci do jedného veľkú spokojnosť s tým, ako sa im na Slovensku funguje, ako sa im podniká, akí sú spokojní so zamestnancami, ktorých na Slovensku majú, a že uvažujú mnohí o práve navýšení svojich investícií a rozšírení pracovných miest. To sú dobré správy pre krajinu.
Zároveň musím povedať, že aj samotný priebeh stretnutia s prezidentom Trumpom bol veľmi konštruktívny, vo veľmi priateľskej a otvorenej atmosfére, kde sme si prešli všetky otázky, ktoré nás trápia. Hovorili sme veľmi intenzívne o energetickej bezpečnosti, o našom vzťahu k Ukrajine, o reverznom toku, ktorým Slovenská republika fyzicky pomáha zabezpečovať energetickú bezpečnosť Ukrajiny. Hovorili sme o projekte Nordstream 2, kde máme spojenca v Spojených štátoch, ktorý takisto považujú tento projekt za nebezpečný pre Ukrajinu a pre energetickú bezpečnosť Európskej únie. Hovorili sme aj o vplyve obchodnej vojny nielen na Nemecko, ale aj Slovensko a mal som možnosť priamo zoči-voči amerického prezidenta informovať o tom, že tie dopady zavedenia ciel na automobily by neboli likvidačné len pre Nemecko, ale boli by zásadne negatívne aj na slovenskú ekonomiku, nakoľko zo Slovenska sa značné množstvo tých luxusnejších vozidiel vyváža priamo do Spojených štátov amerických.
Preto som veľmi rád, že tá návšteva aj na základe hodnotenia ministra zahraničných vecí splnila svoj účel, že potvrdila naše veľmi dobré vzťahy. My sme partnermi tak v Aliancii, ako aj v iných medzinárodných organizáciách a Slovensko, ešte raz, pozvaním do Bieleho domu dostalo jasné potvrdenie a jasný signál, že je plne akceptovanou krajinou a že vláda pod mojím vedením je legitímne uznaná a je prijímaná na najvýznamnejších poschodiach najvýznamnejších krajín vo svete. A svedčia o tom aj mnohé významné návštevy, ktoré nielen prijímajú nás v zahraničí, ale aj ktorí významní politici navštevujú Slovenskú republiku. Naposledy to bol prvýkrát v histórii japonský premiér, mali sme tu nemeckú kancelárku, francúzskeho prezidenta, chystá sa na návštevu izraelský premiér. Dúfame, že možno aj americký prezident počas jeho turné po európskych krajinách môže možno aj na základe pozitívneho výsledku našej návštevy zavítať do Slovenskej republiky.
Takže áno, cesta bola veľmi, poviem, úspešná a myslím si, že splnila do bodky ten účel, s akým sme do Spojených štátov a do Bieleho domu išli.
Ďakujem veľmi pekne.