45. schôdza

Ďakujem, ja mám dva. Žiadam o presunutie bodov 89 a 90 programu (parlamentné tlače číslo 1477 a 1478) na nasledujúcu schôdzu. Ide o tlače: návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010 Z. z. a návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku (tlač 1478). Ďakujem veľmi pekne.
Ešte druhé upozornenie je, že včera celý čas veľmi zle išlo streamovacia služba. Kontaktovali nás občania, ktorí hovorili, že ten prenos nešiel, bol trhaný a nedal sa pozerať. Tak by som len chcela poprosiť o nápravu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som vás pozvala na 12.00 hod. na prezentáciu o hybridných hrozbách, ktorá sa uskutoční v miestnosti výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, miestnosť č. 148. Špeciálne by som chcela pozvať tých kolegov, ktorí neveria, že nejaké hybridné hrozby vôbec existujú.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dovoľte pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o 13.00 hod. v miestnosti č. 30 máme zasadnutie výboru s pánom predsedom vlády Petrom Pellegrinim. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Slávny režisér Ingmar Bergman povedal: „Divadlo je verná žena, film je nákladná, vzrušujúca milenka.“ Boli časy, keď aj na Slovensku sa mali tieto nákladné a vzrušujúce milenky celkom dobre, aj keď teda v spolupráci s našimi bratmi Čechmi, a filmári - a tým myslím všetkých, ktorí sa na filme podieľajú, scenáristami, producentami, režisérmi počnúc, vodičmi končiac - nemali o prácu núdzu, jediné, na čo nemali čas, bol ich rodina. Po revolúcii a totálnej deštrukcií filmových štúdií Koliba pánom Mečiarom a hlavne jeho dcérou Magduškou to už zďaleka také ružové nebolo a slovenskému filmu sa v tom čase podlomili kolená. Ja by som dokonca si dovolila povedať, že slovenský film sa spolu s týmito štúdiami pochoval. A to nehovoríme iba o budovách. To by v podstate bolo to najmenej. Ale my sme zdeštruovali kreatívne centrum, úplne sme roztrhali na cimpr-campr systém, kde všetko fungovalo, kde spolupracovali naozaj dramaturgovia, scenáristi, herci, skrátka všetci, ktorí sa na výrobe filmu podieľajú.
Potom sa ten náš film trošku rozbehol a tu si dovolím povedať, že viem, o čom hovorím, nakoľko od roku 1996 som spolupracovala viac či menej s kaskadérskou skupinou Borzeus, možno ju niektorí evidujete, možno niektorí nie. Pravda je taká, že táto kaskadérska skupina od roku ’96, keď k nám začali prichádzať zahraničné produkcie, ktoré tu točili filmy, ako napr. Dračie srdce, Peacemaker, Za nepriateľskou líniou, všetci títo naši veľmi skúsení ľudia, ktorí boli vysoko oceňovaní zahraničnými produkciami, na čele s Gustávom Kyselicom, pracovali na týchto filmoch, kým tu boli. Lenže potom tieto produkcie zahraničné odrazu k nám chodiť prestali a aj naši kaskadéri sa buď uplatnili v zahraničí, možno ste teraz zaregistrovali inak jedného z nich, Vladimíra Furdíka. V poslednom čase sa o ňom hovorí ako o človeku, ktorý spolupracuje na Game of Thrones, má tam dokonca svoju úlohu, inak spolupracoval aj na Sherlockovi Holmesovi, Skyfall, Robinovi Hoodovi, kadečom. Takže to je človek, ktorý, ktorý sa uplatnil v zahraničí, uznáva ho Steven Spilberg, vychovalo ho Slovensko. Potom sú tu takí, ktorí pracujú na menších zahraničných produkciách, a potom sú tu takí, ktorí, žiaľ, už pri filme robiť nemôžu, lebo nemajú kde a ako.
Dokonca a hovorím to, už som tom opakovala aj takto pred rokom, keď sa tiež zákon o Audiovizuálnom fonde preberal tu v Národnej rade, sú aj takí, žiaľ, ktorých slovenský film viac či menej, priamo či nepriamo pochoval. Ale ako vravím, najhoršie časy má slovenský film, myslím si, už za sebou, rok ’17 bol toho celkom dobrým dôkazom. Ja vravím, že bol v podstate prelomovým po viacerých stránkach, a je na mieste povedať, že sa tak stalo aj vďaka Audiovizuálnemu fondu. Hoci jeho vznik v tom roku 2009 sprevádzali škandály aj medializované škandály, hovorilo sa nahlas o tom, že dotácie si prihrávajú veľkí producenti, riadiaci fond fungoval netransparentne, mal mnoho chýb a skrátka bolo tam na čom pracovať, otázkou bolo, či sa to spraví k lepšiemu, alebo nespraví.
Ja si dovolím tvrdiť, že dnes Audiovizuálny fond funguje, nie dokonale, zďaleka nie dokonale, ale v tom, čo robí, je užitočný a aj vďaka nemu sa tá podpora kinematografickej kultúry na Slovensku pohla k lepšiemu a v podstate neustále napreduje. Hovoria o tom aj čísla, ktoré poskytol pán Anton Škreko, vidím ho tu, sedí na balkóne, pozorne počúva, aj by som ho zacitovala, ale on vie, čo povedal, takže ja len to zhrniem, že napríklad informácia, v rokoch 2010 až 2018 fond podporil 2 790 žiadostí sumou 67 127 128 eur, čo je celkom veľká suma, vďaka ktorej aj ten film môže napredovať. Teraz je ten rozpočet vo výške 16 639 372 eur a vyskytla sa nám tu vďaka tejto novele zákona, ktorý tu teraz rozoberáme, podpora pre audiovizuálny priemysel vo výške 4 700-tisíc eur približne.
Nuž ja rovnako ako kolegyňa Kaščáková si nemyslím, že táto forma podpory je ideálna, a taktiež poviem svoje názory, prečo je to tak. Napríklad v Maďarsku keď chceli, aby ich kinematografia nabrala strmší a lepší spád, tak v roku 2014 prijali zákon, ktorý spôsobil nebývalý rozmach tej kultúry a filmovej produkcie, a Maďarsko sa potom stalo výrobnou halou amerických produkcií. My máme zatiaľ stále iba výrobné haly pre autá, oni sú už oveľa ďalej. Oni už naozaj majú štúdiá, ktoré poskytujú absolútny komfort pre natočenie viac-menej úplne čohokoľvek. A aby Maďari naštartovali tento svoj filmový priemysel, začali tým, že začali dávať daňové zvýhodnenia firmám, ktoré sa rozhodli do tohto priemyslu prispieť. To znamená akýmkoľvek súkromným firmám, ktoré sa rozhodli, že poskytnú finančné prostriedky na výrobu filmu, tým bolo poskytnuté daňové zvýhodnenie.
V Českej republike to funguje tak, že tam je hlavným podporovateľom kinematografie... kinematografie a celkový rozpočet pre rok 2019, uvediem, je vo výške 46 mil. eur. Od roku 2010 má Česká republika program podpory filmového priemyslu, dotácie sú dostupné tak pre domáce produkcie, ako aj pre zahraničné produkcie, to platí aj u nás. A navyše Česi ešte stimulujú tých koproducentov zahraničných nasledovným spôsobom. Netvrdím, že sa musíme vydať práve touto cestou, ale možno ako návrh do budúcnosti to určite nie je zlé spomenúť. Oni sa rozhodli na takomto formáte. Pokiaľ sa rozhodne nejaký koproducent zdaniť odmeny pre zahraničných hercov v Čechách, vrátia im 15 % daní z príjmu, vo výške 66 %. Ja to teraz rozmením na drobné, lebo áno, keď som to takto povedala, tak to znie tak, a tam percentíčko, tam a nie sme v tom celkom doma. Ale v praxi čo to znamená? Za príklad som si vybrala herca Daniela Craiga, pretože on v Čechách, konkrétne v Prahe natáčal Jamesa Bonda, Casino Royale, našla som si, že jeho odmena mesačná, ale teraz to neberme tak, že každý mesiac, samozrejme, má túto odmenu, ale je vo výške 1 778 489 eur, čo je v celku veľká suma, možno ju dostal aj v tom čase, keď v Prahe natáčal Jamesa Bonda. To znamená, v Čechách odvedie všetky odvody potrebné, zaplatí daň z príjmu vo výške 15 %, čo je v tomto prípade cca 266-tisíc eur, a z toho mu Česi vrátia 66 %, čo je 176-tisíc približne (reakcia z pléna), a im ostane... (povedané so smiechom) z toho všetkého, to je matematické okienko (povedané so smiechom), 90-tisíc eur, čo, mohli by sme myknúť plecom, že z tej sumy milión takmer 800-tisíc to je nič, ale predsa aj myslím si, že aj tých 90-tisíc v tom štátnom rozpočte by vedelo celkom potešiť.
Táto vratka pre zahraničné koprodukcie, je vyplácaná štátom po ukončení natáčania a audite. To znamená, že dopredu nedostanú v podstate nič. Zrejme tam asi taktiež majú nejaké skúsenosti so špekulantami, by som povedala.
Čo je trošku u nás problém, je kontrolný mechanizmus, a to si môžme povedať úplne otvorene, že kontrolné mechanizmy aj v rámci tých fondov, ktoré kultúru podporujú, nie sú dostatočné a nevyžadujeme možno také striktné plnenie všetkých úloh, ktoré zadáme na poskytnutie tej dotácie, mali by sme v tom určite byť oveľa dôslednejší a oveľa viacej dbať na to, či tie peniaze boli vynaložené užitočne a..., lebo naozaj sú to peniaze daňových poplatníkov, takže nemôžeme ich rozhajdákať halabala.
Slovensko keď spustilo možnosť uplatniť filmové vratky pre zahraničné koprodukcie, bolo to v roku 2015 a hneď prvý projekt, ktorý sa o túto vratku zaujímal aj ju následne získal, bol už spomínaný projekt Marco Polo, od produkčnej spoločnosti Spectral. Ja si celkom dobre pamätám, keď sa rozvírila hladina medzi nami koničkármi, že teda príde na Slovensko obrovský projekt Marco Polo, už sme sa dohadovali o tom, že koľko, dva mesiace, opäť tu budeme na Slovensku točiť, bude to fantastické, zarobíme si, mädlili sme si ruky, a potom nastalo také ticho akési pred búrkou a realita bola taká, že na Slovensku sa Marco Polo točil necelé tri týždne a napríklad, čo sa konkrétne sveta koní týka, tak všetky kone, ktoré boli použité, boli z Maďarska až na jedného osamelého bežca, jeden, jeden kôň bol zo Slovenska, čo teda asi tie z Maďarska boli lacnejšie, neviem, aký tam bol dôvod. V každom prípade podľa mojich informácií od ľudí, ktorí sa priamo na natáčaní tohto projektu zúčastnili, pýtala som sa ich, či je možné, či za tie tri týždne bolo možné na Slovensku preinvestovať 2,2 mil., to je tá suma totižto, z ktorej tá vratka bola vo výške 412-tisíc. Bolo mi povedané, že teoreticky aj áno, aj keď nedá sa to úplne celkom dokázať.
V každom prípade vieme, že tento projekt bol otázny, bol medializovaný, venoval sa mu aj Ján Kuciak, a tie prepojenia, si myslím, že ktoré, našiel boli nespochybniteľné. Ja tvrdím, že zahraničných producentov, určite treba motivovať. Motivujú ich v Maďarsku výškou 30 % tej vratky, v Čechách je to stále výška 20 %. Poviem dôvody, pre ktoré si myslím, že navýšiť túto sumu, považujem za nesystémové riešenie. Myslím si, že tento krok je v kroku filmovej abecedy písmeno M. Bolo by dobré, z môjho pohľadu, postupovať od písmena A. Obrovskou chybou je, že vo filme nefunguje niečo ako - nazvem to - sponzoring. V rozpočte Audiovizuálneho fondu na rok 2019 tam svieti krásna nula. V jednom roku predtým tam bola nejaká čiastka vo výške 166-tisíc a nejaké drobné, ale svieti tam nula, čo je veľká škoda. Myslím, že by sme sa mali v prvom rade zamyslieť nad tým, aby sme motivovali naše firmy, našich podnikateľov, súkromné osoby, aby investovali do tohto odvetvia, nazvem do biznisu, aby sa vo väčšej miere podporovali mladé talenty, a nehovoriac o tom, že čo by nám nesmierne pomohlo a pritiahlo sem tých filmárov, ktorí sem radi chodili v minulosti, skutočne my máme nádherné exteriéry. My sme mali štáb, ktorý fungoval na kľúčik, takto. Verím tomu, že by sa k nám vrátili, ale nemajú kam. Nemáme vybudované štúdiá, netvrdím, že by museli hneď priam také, ako majú v Maďarsku, ale stačilo by nám možno aspoň polovica z toho pre začiatok.
Druhým veľkým problémom vratiek je, že opäť raz pôjdu veľkým hráčom, producentským firmám, spomínanému Spectralu, ten už teraz žiada ďalšie. Vymenujem ešte: Maja, Trigon, Wandal, všetci títo sú ľudia, ktorí už v tomto filmovom biznise fungujú roky, a suma 4,7 mil, ktorá sa má prideliť v podstate im, lebo už to majú všetko rozbehnuté, ukracuje tých tvorcov, ktorí by možno tvorili nezávislejšie filmy, ale kvalitnejšie, v menšom rozsahu. Skrátka, že by tie peniaze mohli byť užitočnejšie tu, pre nás doma.
Ja sa vrátim ešte do roku 2003-4-5, kedy sa na Slovensku točili zahraničné produkcie, ako boli Frankenstein, v Tatrách sa točila ruská produkcia Vlkodal, nemecký Siegfried na Strečne a v 2005, v ’5. sa točila Posledná légia s britským hercom Colinom Firthom v hlavnej úlohe. Točilo sa to na Spiši. Na všetkých týchto filmoch som robila. Dennodenne na pľaci, pri pľaci, skutočne viem povedať, že v prvom rade som si príjemne zarobila, a nebola som to iba ja. Rovnako tak si zarobili všetci slovenskí členovia štábu, rovnako tak si zarobili všetky hotely od Spišského podhradia počnúc, myslím, že Krompachmi končiac, skutočne, lebo tam tých ubytovacích kapacít nebolo tak veľa a členov štábu bolo, nechcem to teraz len tak od buka do buka, ale 500 ľudí určite. Skrátka prišli si na svoje akvaparky, obchody s oblečením, pretože keď je zlé počasie, pamätám si, že pri ruskej filmovačke nám mesiac v kuse pršalo, takže zopár obchodoch s nepremokavým oblečením si celkom dobre zarobilo. Je smutné, že Posledná légia, myslím, že dokonale ten názov vystihol aj to posledné veľké koprodukčné, čo sa naozaj na Slovensku reálne natočilo po nej, keby som bola poét, tak poviem, že po nej potopa.
No ale ešte sa tu našťastie na Slovensku niečo aj deje. Diabol nosí Pradu (povedané so smiechom) a je skrytý v detailoch, tým budem pokračovať. Tak je to aj v tomto prípade, lebo mojou najväčšou obavou je totiž praktická realizácia a doterajšie skúsenosti s miliónmi vyplatenými na zahraničné filmovačky na Slovensku, presne tie diabolské detaily.
Od roku 2015 prišlo 51 žiadostí o filmovú vratku, podporených bolo iba 6 a dve z nich získala tá istá firma a zas sme doma, firma Spectral. No tento, táto firma žiada aj momentálne vratku vo výške 800-tisíc eur, nebola ešte schválená. Ale za čo ju žiada? Možno ste niekde zachytili, že sa na Slovensku točil film Dracula. Tento film sa točil na troch lokáciách, Banská Štiavnica, Oravský hrad a Zuberec a točil sa tu za prísnych bezpečnostných opatrení 10 filmovacích dní, desať filmovacích dní. Za niečo viac ako týždeň, sa pýtam ja, sa tu preinvestovali 4 mil. eur? No, ja viem, že filmovačky sú drahé, ale 4 mil. za niečo vyše týždňa, to mi naozaj už príde strelené od boka, keby sme si to prepočítali, tak mi to vychádza, že by sa tam hádam asi všetci mali kúpať v šampanskom a zajedať kaviár v nejakým vírivkách, a tým by dokázali preinvestovať 17-tis. eur za jednu hodinu, ale inak mi to nijak matematicky nesedí.
Tým nechcem povedať, že mojím cieľom je potopiť tento návrh zákona, nie je. Som opozičná poslankyňa, mohla by som si to dovoliť s prehľadom, ale nepovažovala by som to za úplne správne, pretože si myslím, že filmový priemysel podporiť treba, avšak v tomto návrhu vidím veľké otázniky, myslím si, že sme strelili naozaj niekde do stredu, pritom nemáme pripravenú pôdu pre všetko ostatné, čo by malo byť vybudované predtým, než sa vrhneme do takejto v podstate jednorazovej akcie, ktorej, si myslím, že tie dôsledky nebudú až také pozitívne pre rozvoj nášho filmového priemyslu.
Ešte pred úplným záverom, si dovolím citát, ktorý možno v tomto prípade sedí ako zadok na šerbeľ: „Chceli sme to urobiť najlepšie, ale dopadlo tak ako vždy.“ Hej, tam sú asi zhrnuté všetky moje pochybnosti, a kým je tu ešte pani ministerka, mám ešte chvíľočku času, aj v súvislosti s Audiovizuálnym fondom, by som vyjadrila určité pochybnosti s medializovanou informáciou, ktorá teraz odznela v médiách, že ste svojím rozhodnutím stopla granty pre LGBT komunitu, a trošku mám obavy, aby to nebol precedens aj v rámci zasahovania vás z pozície ministerky do fungovania týchto nezávislých fondov, takže bola by som rada, keby ste sa, naozaj aj sa to týka aj tejto problematiky, tak by som poprosila pár slov.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, keď rozpráva tak nádherne o tých filmoch ako točila, určite má v mnohom pravdu, aby sa filmy teda na Slovensku točili, myslím si, že tento zákon to určite vylepšuje, ale spomínali ste aj väčšiu kontrolu, spomínali ste nezávislosť Audiovizuálneho fondu, ako vynikajúco funguje, a spomínali ste, že aj pani ministerka môže a má čo do toho povedať.
Ja som sa stretla s prácou Audiovizuálneho fondu pri komunálnych voľbách, kedy Audiovizuálny fond sa miešal do politiky, a to poviem, že podporil študenta pána Cihu, budem hovoriť o vlastných skúsenostiach, ktorý natočil film o pani Radičovej, aká je úžasná, ako bola u veštici, ako má ďalej pokračovať v svojej politickej kariére, treba ju naspäť pozvať do politiky a zrazu ten Audiovizuálny fond, ten istý mládenec natočil film o Vaľovej a zrazu dostal peniaze z Audiovizuálneho fondu, vycestoval do Spojených štátov amerických, pýtal sa pána Brainera, prečo nie je v Humennom pomenovaná škola po pánovi Brainerovi, čo už nemohla byť pomenovaná, pretože po živých sa škola nedá pomenovať. Všetci dobre vedeli, že ministerstvo školstva napísalo mestu Humennému, že neexistuje takúto školu pomenovať, aj napriek tomu sa tento film točil za peniaze Audiovizuálneho fondu, kde sa miešala politika, kde to bolo jasne točené ku komunálnym voľbám, kde financovali firmy ESET a podobne, Denník N bol ten, ktorý tento film propagoval. A poviem, čo bolo najviac zarážajúce na konci. Naozaj tú kontrolu treba. Keď skončil film o Jane Vaľovej, o ľudovej škole, čo si myslím, že je 90 % vymyslených vecí, ako sa ma niekto bojí, lebo strach sa nedá vôbec, vôbec niečím merať a už nie pani učiteľka, ktorá vystupovala dennodenne na slušnom Slovensku, už dneska v Humennom ani sviečky Kuciakovi nezapálili, lebo všetci sedia na mestskom úrade. Na konci bolo napísané, príďte voliť, voľby sú 10. novembra. To, čo je za film, ktorý podporil Audiovizuálny fond, že na konci filmu je napísané, príďte voliť, lebo voľby sú 10. novembra?! Tak ja si myslím, pani mini... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegyni Milanovej, lebo veľmi pekne vlastne zo svojej praktickej skúsenosti zdokumentovala, ako tento priemysel naozaj funguje. Ja by som možno zareagovala, je tam viac vecí, na ktoré by sa dalo reagovať, ale iba o tom, ako je ten Audiovizuálny fond užitočný a koľko peňazí tam vlastne na tú filmovú produkciu dnes máme. Áno, ja netvrdím, že Audiovizuálny fond je zlý nápad, samozrejme, že je to ako nápad dobrý, len celý čas hovorím o tom, že tie peniaze v ňom by mali byť oveľa lepšie kontrolované, o tom si v podstate hovorila aj ty, a nie, aby sa tam vyúčtovávali projekty systémom papier znesie všetko, lebo aj ako teda vidíme na príklade toho projektu Dracula, aby sa za štyri dni dokázalo preinvestovať, či za desať dní, preinvestovať 4 mil. eur, no tak to už by teda museli byť aké náklady, aké kulisy, priam pozlátené, aby sa toto teda zvládlo, ale takémuto projektu sme schopní na vratke vyplatiť 800-tisíc, ak sa to, teda ak sa to schváli, ale tých 800-tisíc proste ide z nejakého balíka, ktorý ten fond k dispozícii má, a naozaj za tieto peniaze by mohlo byť podporených ix iných menších projektov, ktoré tým pádom podporené nebudú.
A to je tá efektivita, o ktorej ja stále hovorím, a to, že sa tu točí stále viac filmov a že teda sa tu používa stále viac peňazí na ne, no to nie je úplný ukazovateľ v tom, o čom má byť tento zákon, a to že či sa naozaj týmto, týmito investíciami štartuje to celé prostredie filmové, tie profesie, ktoré by mali byť viacej zamestnané, viac vyťažené, ľudia by tam mali mať viacej práce, viacej tých multiplikačných efektov. To jako keď povieme, že keď, keď dávame čím viac peňazí do zdravotníctva, tak to zdravotníctvo proste funguje lepšie. No nefunguje. To nie je ukazovateľ. Ten ukazovateľ musí byť zameraný na tom, na to meranie tých výstupov, výsledkov, nielen výstupov. Teda ten počet filmov je len nejaký výstup, ale ten skutočný výsledok, ten, o tom veľmi silno pochybujem, že tento zákon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegyni Milanovej za jej príspevok. Vidno Natália, že táto téma ťa baví a tejto téme sa venuje dlhodobo, už 20 rokov a má prehľad o tom.
Samozrejme, krajiny V4 sú úplne inde, čo sa týka kinematografie, ako Slovensko. Je to ozaj škoda, lebo ako sa hovorí, musí byť zdravé telo, ale, samozrejme, mal by byť zdravý aj duch. A točenie filmov aj k tomu prispieva, samozrejme.
Ďalšiu poznámku, ako si uviedla, treba pouvažovať, ale malo by význam pouvažovať aj o tom, že firmy mali by podporovať točenie filmov, a akým spôsobom nejaký mechanizmus, aby firmy ozaj podporovali.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické. Budem reagovať na pani Vaľovú. Aj v tomto návrhu zákona už je stanovená vlastne možnosť zrušiť registráciu projektu, pokiaľ nesplní tie podmienky, ktoré boli dané. Takže asi aj na margo takýchto vecí, ktoré sa v minulosti odohrali, tak ten samoozdravný mechanizmus zrejme funguje a nepovedala som, že fond funguje dokonalo. Povedala som, že má ešte stále nedostatky a vady, ale myslím, že sa neustálymi krokmi pracuje na tom, aby sa odstraňovali.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja budem reagovať len na zopár veľmi konkrétnych otázok, lebo cítim potrebu ako odpovedať na ne.
Takže začnem od konca. Áno, presne o to ide, aby sa naštartoval proces lepšieho fungovania audiovizuálneho priemyslu.
Teraz idem otázky, tak ako som ich registrovala od začiatku. Prečo vlastne sme sa začali zaoberať týmto problémom? Jediná, jedna odpoveď - pritiahnuť súkromné investície. V debatách išlo presne o to, hej. Pritiahnuť súkromníkov, nejakým spôsobom zabezpečiť, aby tých 5-tisíc ľudí, ktorých na Slovensku momentálne v tom filmovom priemysle robí, aby sa opäť mohli naštartovať, aby opäť mohli byť hrdí na to, že napríklad pracujú v audiovizuálnom priemysle. Takže takáto je odpoveď. Pritiahnuť súkromné investície zahraničné.
33 % nie je vystrelených od pása. Hovorili sme o tom, že chceme byť konkurencieschopní. Ak Maďarsko má 30, Poľsko má 30, Česká republika, pani poslankyňa, teraz práve rokuje o tom, že z tých 20 pôjde na 30. Poliaci, Maďari, Česi, Fíni, dokonca Estónci, to sú všetko krajiny, ktoré majú tých 30 %. Ak chceme uspieť v konkurencii, tak vlastne, tak dajme 33. Absolútne logická, pragmatická odpoveď.
Zmluva z roku 2017, pani poslankyňa, sa netýkala percent, ale vstupného limitu a ten vlastne išiel z 2 mil. na tých 150-tisíc, o ktorých teraz sme hovorili. Sú to také spojené nádoby. Ja som si tu poznačila, že ako by som odpovedala, no viac filmov, viac práce. To je absolútne logické. Ak vieme, že vo filmovom priemysle teda zamestnaných toľko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani ministerka, ja sa ospravedlňujem, lebo je 10.00 hod. Budete dlhšie? Lebo ja vám dám priestor potom po obede, po prestávke, lebo je program, ktorý musím ísť...

Laššáková, Ľubica, ministerka kultúry SR
Nie, veľmi rýchlo, veľmi rýchlo odpoviem. Ako sú kryté financie, rozpočet ministerstva financií. Vratky sa vyplácajú postupne podľa skutočných požiadaviek. Peniaze skončia, kde končia peniaze, otázka. Podľa zmluvy o vratke musí producent minúť tieto peniaze na projekt, kontrola, Audiovizuálny fond môže konať kontrolu priamo na pľaci.
A ešte možno posledná vec, to LGBTI. Môžem vám to zodpovedať potom mimo? (Reakcia z pléna.) Dobre.
Takže ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister životného prostredia László Sólymos, zastupuje ho pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý je na ZPC v Helsinkách, zastupuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
A podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho... nie sú otázky a na ministra spravodlivosti Gábora Gála nie sú otázky, tí sa dnešnej hodiny otázok nezúčastnia.