45. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za túto vašu otázku. Ako je známe, a ja som o tom viackrát verejne hovoril, prezident republiky Andrej Kiska už v priebehu minulého, ale aj počas tohto roka pri svojich návštevách v zahraničí viackrát vykresľoval Slovensko v úplne negatívnom svetle, keď o našej krajine hovoril a stále hovorí, že je mafiánskym štátom, a toto tvrdenie viackrát zopakoval a naposledy ho ako nadpis zverejnil aj jeden z najväčších nemeckých denníkov Die Welt, krátko predtým aj maďarský týždenník Vasárnap. A pre mňa je to vždy veľmi prekvapujúce, keď nakoniec prezident Slovenskej republiky, ktorý má práve naopak chrániť dobré meno Slovenska, sa správa takýmto štýlom, a zdá sa, že nás pán prezident začína povyšovať svoje politické ambície nad záujmy našej krajiny.
My sa s pánom prezidentom nerozchádzame pri našej zahraničnopolitickej orientácii. My obidvaja veľmi jasne vieme, že naše, naším životným priestorom je Európska únia, že našu ochranu si vieme zabezpečiť len prostredníctvom kolektívnej ochrany nášho členstva v Severoatlantickej aliancii, že máme podporovať medzinárodné organizácie, ktorých je Slovenská republika členov a ktoré slúžia na riešenie veľkých medzinárodných konfliktov a cez ktoré sa je možné dosiahnuť mnohé dojednania. Tam si myslím, že nie je medzi nami žiaden problém.
Ale tam, kde sa s pánom prezidentom absolútne rozlišujeme a nezhodneme sa, je vnútorná politika. V poslednom období sme naozaj vo viacerých prípadoch svedkami, že vnútorná politika sa čoraz viac premiešava aj s tou zahraničnou, a ak si tento politický mix vydiskutujeme doma, ešte sa s tým viem stotožniť, pretože ak si máme niečo vyčítať, tak si to máme vyčítať tu.
Ale keď do vnútropolitických záležitostí vzťahujeme zahraničie a o Slovensku rozprávame ako o krajine, v ktorej nefungujú základné princípy, kde pán prezident o krajine rozpráva, že tu nefunguje pomaly nič a ako hrozne sa tu žije a ako treba tejto vláde tú moc z rúk, z rúk vytrhnúť a zobrať naspäť štát do vlastných rúk a nejakým spôsobom to tu všetko zmeniť, to nie je politika, ktorú by mal robiť prezident.
Pán prezident Slovenskej republiky slovenský je jediný prezident v rámci Európy a možno aj sveta, ktorý počas zahraničných pracovných ciest na Slovensko nadáva a hádže vedrá špiny. Ja som ešte nevidel prezidenta, ktorý by sa nezastal vlastnej krajiny. A hoc aj krajina má, môže mať svoje domáce problémy, môže mať, lebo tak sa to deje aj na Slovensku, a tak sa to deje aj v iných častiach Európy, premiéri, prezidenti, predsedovia parlamentov svoju krajinu vždy bránia a snažia sa ju vykresliť v tom najlepšom svetle, pretože vytvárajú obraz o krajine v zahraničí. A ja som to hovoril veľmi otvorene aj na tlačovej konferencii. Kto po takýchto slovách bude ďalej uvažovať o tom, že na Slovensku vytvorí ďalšie nové pracovné miesta? Kto príde sem, aby sem investoval, keď mu je od hlavy štátu tlmočené, že tu je všetko prerastené a nič nefunguje a treba tu spraviť pomaly ďalšiu revolúciu.
Takto si ja výkon politiky prezidenta Slovenskej republiky nepredstavujem a mám plné právo ako predseda vlády o tom veľmi otvorene hovoriť. Prezident Slovenskej republiky má svoje reprezentatívne povinnosti, o mnohých veciach, o ktorých rozpráva, nemá šancu ani nejakým spôsobom vplývať, mnohé z tých vecí pred piatimi rokmi pán prezident sľuboval, ako ich vyrieši vediac, že nikdy nebude môcť nič vyriešiť, lebo kompetencia prezidenta Slovenskej republiky je taká, aká je. Neuzná a nespráva sa spravodlivo, pretože ja rešpektujem a vždy budem rešpektovať kritiku, ale na druhej strane žiadam, aby v oblastiach, kde sa Slovenskej republiky podarilo posunúť dopredu, prezident a hlava štátu ocenila aj pokrok v oblastiach, kde sa pokrok dosiahol. Vtedy budem brať aj kritiku za konštruktívnu. Ale pokiaľ sa len kritizuje, kritizuje, kritizuje a naschvál sa zamlčiavajú úspechy, ktoré sme dosiahli, aj výrazný pokrok v oblasti zdravotníctva, vážny posun v oblasti kvality služieb v iných častiach Slovenska a toto nepovie hlava štátu, tak vtedy je to pre mňa len prezident, ktorý sa rozhodol, že ide robiť politiku a rezignoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky a nerobí ju tak, ako mu vyplýva z Ústavy, a už vôbec nie, že neochraňuje dobré meno našej krajiny, naopak, poškodzuje zahraničné meno Slovenskej republiky. A to ja nikdy nebudem tolerovať a to mu nikdy ani neodpustím, že sa takto ako hrdý Slovák ku svojej vlastnej krajine správa.
Prepáčte, ale je to môj osobný názor. (Potlesk.)

A viete, možno nadviažem na tú otázku, ktorú ste povedali, pán Krajkovič, ešte vy predtým. Tak to máte odpoveď na to, asi ako je vnímaná Slovenská republika v zahraničí. Myslíte si, že do Bieleho domu len tak pozývajú hocikoho a že by do Bieleho domu teda zobrali premiéra, ak by si mali zobrať obraz o Slovensku, ktorý vykresľuje o našej krajine prezident Kiska? Myslíte si, že by som sa tam mohol dostať? To je odpoveď, ako je vnímaná Slovenská republika v zahraničí, že sme plne akceptovanou krajinou, medzinárodne uznanou, ktorá je a dostalo sa jej cti byť pozvaná aj do Bieleho domu, kde sa mnohí zástupcovia rôznych krajín snažia dlhé roky dostať, a sa im to nepodarilo. A musím priznať, že po nástupe do horúceho premiérskeho kresla pred mesiacom aj..., pred rokom a dvomi mesiacmi ma ani nenapadlo, že sa nám podarí takýto diplomatický úspech a že Slovenská republika bude sedieť za stolom s jedných z najsilnejších ekonomík sveta a s jedným z najsilnejších prezidentov na svete. A musím povedať, že to pracovné stretnutie a pracovná cesta s americkými partnermi bola veľmi pozitívna.
Okrem prezidenta som sa stretol s predstaviteľmi tých najvýznamnejších amerických firiem, ktoré zamestnávajú desiatky tisíc ľudí aj na Slovensku. A musím povedať, že vyjadrili všetci do jedného veľkú spokojnosť s tým, ako sa im na Slovensku funguje, ako sa im podniká, akí sú spokojní so zamestnancami, ktorých na Slovensku majú, a že uvažujú mnohí o práve navýšení svojich investícií a rozšírení pracovných miest. To sú dobré správy pre krajinu.
Zároveň musím povedať, že aj samotný priebeh stretnutia s prezidentom Trumpom bol veľmi konštruktívny, vo veľmi priateľskej a otvorenej atmosfére, kde sme si prešli všetky otázky, ktoré nás trápia. Hovorili sme veľmi intenzívne o energetickej bezpečnosti, o našom vzťahu k Ukrajine, o reverznom toku, ktorým Slovenská republika fyzicky pomáha zabezpečovať energetickú bezpečnosť Ukrajiny. Hovorili sme o projekte Nordstream 2, kde máme spojenca v Spojených štátoch, ktorý takisto považujú tento projekt za nebezpečný pre Ukrajinu a pre energetickú bezpečnosť Európskej únie. Hovorili sme aj o vplyve obchodnej vojny nielen na Nemecko, ale aj Slovensko a mal som možnosť priamo zoči-voči amerického prezidenta informovať o tom, že tie dopady zavedenia ciel na automobily by neboli likvidačné len pre Nemecko, ale boli by zásadne negatívne aj na slovenskú ekonomiku, nakoľko zo Slovenska sa značné množstvo tých luxusnejších vozidiel vyváža priamo do Spojených štátov amerických.
Preto som veľmi rád, že tá návšteva aj na základe hodnotenia ministra zahraničných vecí splnila svoj účel, že potvrdila naše veľmi dobré vzťahy. My sme partnermi tak v Aliancii, ako aj v iných medzinárodných organizáciách a Slovensko, ešte raz, pozvaním do Bieleho domu dostalo jasné potvrdenie a jasný signál, že je plne akceptovanou krajinou a že vláda pod mojím vedením je legitímne uznaná a je prijímaná na najvýznamnejších poschodiach najvýznamnejších krajín vo svete. A svedčia o tom aj mnohé významné návštevy, ktoré nielen prijímajú nás v zahraničí, ale aj ktorí významní politici navštevujú Slovenskú republiku. Naposledy to bol prvýkrát v histórii japonský premiér, mali sme tu nemeckú kancelárku, francúzskeho prezidenta, chystá sa na návštevu izraelský premiér. Dúfame, že možno aj americký prezident počas jeho turné po európskych krajinách môže možno aj na základe pozitívneho výsledku našej návštevy zavítať do Slovenskej republiky.
Takže áno, cesta bola veľmi, poviem, úspešná a myslím si, že splnila do bodky ten účel, s akým sme do Spojených štátov a do Bieleho domu išli.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, áno, vo štvrtok 9. mája 2019 som sa zúčastnil na neformálnom samite Európskej únie v rumunskom meste Sibiu. Samit v Sibiu bol pokračovaním tradície summitov EÚ 27 mimo Bruselu, ktorých súčasťou býva prijatie spoločnej politickej deklarácie. Samit v Sibiu svojím zameraním na budúcnosť EÚ nadväzuje na samit v Bratislave 2016 a potom v Ríme v roku 2017. Pôvodnou ambíciou malo byť opätovné prihlásenie sa k európskemu projektu a k jednote už len EÚ 27 presne v Deň Európy, 9. mája, pretože Spojené kráľovstvo už malo byť k tomuto dátumu z Európskej únie preč a malo vystúpiť 29. marca. Samit v Sibiu mal prvý summitom po brexite. Realita je však taká, že Spojené kráľovstvo je naďalej súčasťou, a nedá sa predpokladať, dokedy to ešte bude trvať. Napriek tomu sa ale samit uskutočnil už len vo formáte EÚ 27 bez prítomnosti britskej premiérky. Na úvod samitu bolo odsúhlasené Vyhlásenie zo Sibiu obsahujúce 10 záväzkov zameraných na posilnenie Európskej únie a jej budúce smerovanie. Definuje záujem členských štátov na jednote a odhodlaní čeliť spoločne výzvam budúcnosti, byť solidárni, chrániť svojich občanov, spôsob nášho života, férovosť pri rozdeľovaní benefitov a ochrane pracovného trhu, ako aj spoločná vôľa na posilnenie globálneho postavenia Európskej únie vo svete.
Najdôležitejším signálom vyslaným lídrami je to, že Európska únia bude pokračovať v úsilí zachovať jednotu v hľadaní spoločných riešení, pretože delenia a rozkoly už nesmú mať v budúcnosti svoje miesto. Členské krajiny Európskej únie nenútia nikoho z tohto bloku odísť. Naopak, tvrdíme, že Európska únia má mať dvere otvorené aj pre tých, ktorí sa chcú pripojiť k nášmu spoločnému priestoru hodnôt, slobody a bezpečnosti, a to po splnení príslušných kritérií, tak ako ich onoho času splnila aj samotná Slovenská republika. Zároveň si ale Európska únia plne uvedomuje aj zodpovednosť za budúcnosť, a preto v Sibiu prebehla prvotná diskusia k príprave materiálu, ktorý určí vývoj v politikách Únie na nasledujúcich 5 rokov, tzv. Strategická agenda Európskej únie na roky 2019 až 2024. Priority sú rozčlenené do štyroch košov: ochrana občanov a slobôd, rozvoj ekonomickej základne a európsky model do budúcnosti, budovanie ekologicky únosnejšej, férovejšej a inkluzívnejšej budúcnosti a podpora európskych záujmov a hodnôt vo svete.
Hlavnými bodmi v predloženej novej strategickej agende na nasledujúce obdobie je ochrana občanov pred vonkajšími, ako aj vnútornými ohrozeniami vrátane boja proti terorizmu, hybridným hrozbám, zvyšovanie kybernetickej bezpečnosti, ako aj boj proti dezinformáciám. Členské štáty sa zhodli na potrebe budovania silnejšej úlohy Európskej únie vo svete, podpore ochrany ľudských práv v medzinárodnom prostredí a na politike otvorených dverí vo vzťahu k rozširovaniu Európskej únie.
Jednou z hlavných tém rokovaní aj v súvislosti s hnutím Fridays for Future boli opatrenia na bol proti klimatickej zmene a opatrenia na ochranu klímy do budúcnosti. Dohodnuté tézy sú výsledkom kompromisu medzi viacerými možnými prístupmi a záujmami jednotlivých krajín a naďalej o nich budeme rokovať s cieľom zjednotiť naše pozície a pretaviť záujmy jednotlivých štátov do finálneho dokumentu. A konečná verzia tejto strategickej agendy by mala byť schválená na riadnom zasadnutí Európskej Rady dňa 20. až 21. júna 2019.
Chcem sa možno pristaviť, pán poslanec, pri jednej otázke, o ktorej som pred chvíľkou hovoril, a to sú opatrenia na boj proti klimatickej zmene. Je to veľká téma, Európska únia je lídrom v mnohých oblastiach, ale tu prichádzame k určitému bodu, kedy si budeme musieť povedať, ako ďalej. Z rôznych údajov vyplýva, že ak hovoríme o CO2 emisiách, tak z celosvetového meradla sa ich na pôde Európskej únie vytvorí asi 9 - 11 %, to znamená jedna desatina. Ostatok sa tvorí úplne v iných častiach sveta, na iných kontinentoch, Čína, India, Latinská Amerika, Spojené štáty americké. A tu Európska únia chce byť lídrom a chce, samozrejme, byť čo najprísnejšia na seba a chce plniť tie najväčšie kritériá, čo, samozrejme, je veľmi fajn, ak by to robili aj ostatné časti sveta. Tam ale to nie je, myslím, tento prípad a vtedy sa únia dostáva do vážneho problému, kedy si sťažuje svoje postavenie na trhu, pretože má zásadný vplyv na náš priemysel, na potrebu investícií, čím sa stávame nekonkurencieschopní a kde nakoniec vypúšť..., akoby uvoľňujeme trh pre výrobu z Číny, z Indie, z Latinskej Ameriky, zo Spojených štátov, ktorí nerešpektujú tieto prísne limity, a preto budeme musieť v najbližšej dobe viesť vážnu diskusiu, minimálne ten claster krajín, ktoré sú viac orientované na priemysel tak ako Slovensko, Nemecko alebo iní, kde nájsť ten zdravý balans medzi tým, tou snahou znižovať emisie a tým, aby sme udržali nejakú trvalú udržateľnosť nášho priemyslu a hlavne pracovné miesta, kde pracujú občania Slovenskej republiky, občania Európskej únie, za ktoré dostávajú svoj plat a za ktorý môžu žiť kvalitný a bezpečný život v rámci Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, k vami uvedeným tvrdeniam je potrebné uviesť, že všetci policajti, ktorí sú zaradení na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, sú policajti zaradení na výkon služby v činnosti na tzv. elitnom úrade, ktorého vybrané odbory sú ministrom vnútra interným predpisom označené ako tzv. určené útvary, teda útvary najvyššej fyzickej a psychickej náročnosti. Policajti úradu musia spĺňať vyššie nároky fyzickej zdatnosti, sebaobrany a profesionálnej etiky ako policajt na základnom útvare, nakoľko plnia úlohy súvisiace s ochranou ústavných činiteľov a iných určených osôb.
Splnenie týchto požiadaviek sa preveruje pravidelne raz ročne absolvovaním previerok, ktorých výsledky sú podkladom hodnotenia zo strany nadriadeného. Policajt má na splnenie fyzických previerok riadny a opravný termín, ako aj náhradný termín, takže má dostatok príležitostí preukázať svoje schopnosti. Okrem toho ešte podľa § 48 ods. 3 písm. u) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície a v znení neskorších predpisov je policajt povinný si zvyšovať svoje odborné vedomosti, zručnosti aj na udržiavanie a zdokonaľovanie si svojej fyzickej zdatnosti. Policajt je podľa § 14 ods. 5 citovaného zákona povinný spĺňať podmienku fyzickej zdatnosti po celý čas trvania služobného pomeru. Nadriadený posudzuje absolvovanie fyzických, odborných a streleckých previerok ako jeden z ukazovateľov pripravenosti policajta na plnenie úloh štátnej služby, okrem toho posudzuje aj jeho znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov, takže sú posudzovaní komplexne.
Pokiaľ ide o otázku k prijatým opatreniam, tieto boli prijaté už v roku 2018 v podobe personálneho opatrenia voči tým policajtom, ktorí nesplnili podmienky previerok opakovane viackrát, a ostatným bola daná príležitosť sa zdokonaliť a dosiahnuť požadované kritériá. Previerky stále prebiehajú.
Môžem povedať, že vzhľadom na medializované prípady a vzhľadom na zvukové a obrazové záznamy, ktoré prebehli v médiách, sme v krátkom čase prijali opatrenia s riaditeľom Úradu na ochranu ústavných činiteľov a taktiež s policajným prezidentom zriaďujeme nezávislú odbornú komisiu, v ktorej budú sedieť ľudia z iných organizačných štruktúr Policajného zboru a budú transparentne a spravodlivo zabezpečovať uskutočnenie jednotlivých fyzických previerok, ktoré boli tak kritizované v médiách.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ďakujem, pani ministerka. Neodpovedali ste celkom na moju otázku. Rozumiem, že je to elitný útvar, rozumiem tomu, že majú prísne kritériá na preferovanie fyzickej, psychickej spôsobilosti, ale pýtam sa na konkrétne kroky. Vy ste povedali, že zriadite komisiu, ktorá bude dozerať na tieto fyzické previerky, ale pýtam sa na konkrétne kroky, ktoré ste podnikli na prešetrenie medializovaných informácií o tom, ako daní príslušníci tohto útvaru boli šikanovaní, a o tom, aká je tam atmosféra, lebo to nehovorí opozícia, ale na, na toto sa sťažujú aj príslušníci koalície, napr. pán predsedajúci Hrnčiar.

Všetky tieto medializované informácie, ktoré sa objavili aj ohľadne šikany, ohľadne atmosféru na úradu, na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov, inšpekcia podpísala v pondelok podnet a všetko toto preveruje, akonáhle budeme mať výsledky vyšetrovania, budeme vás o nich informovať a dúfam, že to bude vo veľmi krátkej dobe.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom Úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru eviduje podnety a nespokojnosť občanov a cudzincov súvisiacu s činnosťou jednotlivých oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v rámci pobytovej agendy. Ide o problém, ktorý má oveľa dlhodobejší charakter, a jeho závažnosť si plne uvedomujeme.
Čo sa týka riešenia tohto problematického stavu, postupne realizujeme konkrétne úkony, ktoré majú napomôcť k zlepšeniu danej situácie. Úrad dlhodobo pracuje na skvalitnení práce cudzineckej polície vo vzťahu k cudzincom. V posledných rokoch sme vynaložili nemalé úsilie zamerané predovšetkým na zlepšenie podmienok práce policajtov v cudzineckej polícii v rámci vybavovacieho procesu a v rámci prvého kontaktu s cudzincom, čo nás stálo aj nemalé finančné prostriedky, ktoré, samozrejme, pri skvalitnení služieb nehrajú podstatnú rolu. K riešeniu súčasného problematického stavu už realizujeme súbor legislatívnych, personálnych aj technických opatrení, ktorý prispeje k minimalizovaniu problémov tohto druhu.
Zároveň je potrebné si uvedomiť, že ide o náročný proces a nie je ho možné vyriešiť iba zo dňa na deň. Potrebné je zdôrazniť, že cudzinecká polícia pri tejto, pri tejto svojej činnosti vykonáva komplex rôznych úloh, ktoré sú pre oko bežného občana a cudzinca úplne nepodstatné až latentné. Príslušníci Policajného zboru zaradení na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru vo väčšine prípadov nevybavujú cudzincov na počkanie. Vykonávajú množstvo úkonov spojených s prijímaním žiadostí o pobyt cudzincov v rámci správneho konania prepojených na široké spektrum ďalších právnych predpisov a prepojené na široké spektrum ďalších štátnych inštitúcií.
Čo sa týka vášho poukázania na neprimerané časové dlhé lehoty na spracovanie žiadostí o pobyt, spomínané až 18 mesiacov, uvádzam, že každé konanie o udelenie pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky sa riadi postupmi zákona o pobyte cudzincov č. 404/2011 Z. z., ktorý okrem iného ustanovuje aj maximálne lehoty konania o udelení pobytu, a taktiež postupmi správneho konania, ktoré upravujú ďalšie podmienky plynutia týchto lehôt. V prípade aj kedy cudzincovi sa zdá lehota na rozhodnutie o jeho žiadosti neprimerane dlhá, napríklad 18 mesiacov, ide v tomto prípade pravdepodobne o to, že konanie bolo o udelení jeho pobytu prerušené zo zákonného dôvodu, pričom lehota počas prerušeného konania neplynie. Táto lehota začne plynúť až v prípade, kedy sa odstránia dôvody na prerušenie konania. Napríklad väčšinou sa nám stáva, zo štatistiky vieme, že je to doloženie chýbajúceho dokladu k žiadosti o pobyt. V žiadnom prípade nejde o veľké množstvo takýchto pravidelne sa opakujúcich prípadov.
Čo sa týka náporu cudzincov na oddeleniach cudzineckej polície, túto situáciu monitorujeme a snažíme sa, aby tento proces prebiehal, prebiehal skutočne plynule. V súvislosti, v rámci tohto riešenia opatrení prebehla v roku 2018 reorganizácia úradu a Úradu cudzineckej polície a jeho podriadených súčastí, kde presúvaním tabuľkových miest sme navýšili počty policajtov na stránkových pracoviskách najviac zaťažených oddelení cudzineckej polície Policajného zboru. Takisto máme ďalšie navýšenie týchto mzdových a resp. aj systemizačných miest plánovaný aj na tento rok. V marci 2019 bolo Oddelenie cudzineckej polície Bratislava presťahované do nových priestorov, ktoré spĺňajú súčasné štandardy vybavovacích priestorov pre klientov. V máji sa sťahovalo, minulý rok, pardon, to bolo minulý rok, v máji sa sťahovalo minulý rok do nových priestorov aj oddelenie v Michalovciach. Zároveň sa pracuje na presťahovaní ďalších oddelení cudzineckej polície, v Žiline, v Dunajskej Strede a v Nitre. V apríli 2019 sme pristúpili k ďalšiemu konkrétnemu opatreniu, a to k spusteniu elektronického objednávacieho systému, ktorý urýchli a zabezpečí istotu vybavenia na stránkovom pracovisku pre cudzincov, ktorí budú využívať jeho služby, a od júla 2019 otvárame aj nové oddelenie cudzineckej polície v Ružomberku.
Taktiež pripravujeme realizáciu tvorby nového informačného systému evidencie cudzincov, ktorý by mal spružniť celé správne konanie o udelení pobytu a umožniť ľahšiu kontrolu jednotlivých úkonov v danom konaní. Do budúcnosti tiež plánujeme rozšírenie personálnych kapacít, ako som povedala, predpokladá sa približne 70 pracovných miest pre civilných zamestnancov. Ich činnosť by bola zameraná na prijímanie a kompletizovanie žiadostí cudzincov, čím by sme odbremenili policajtov, ktorí by sa mohli venovať ďalším fázam rozhodovacieho procesu, čím by konanie o pobyte cudzinca urýchlilo a zefektívnilo.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem vám pekne, pani ministerka. Som si vedomá, že toto sú veľmi náročné úkony a je potrebné sa tomu naozaj veľmi vážne venovať, ale ja som najmä chcela aj poukázať a je to zo správy verejnej ochrankyne práv, kde hovorí o tom, že od dvoch podávateľov dostala pani ombudsmanka informácie, že cudzinecká polícia vybaví ich vec, konkrétne žiadosť o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, až potom, ako stiahnu svoj podnet na preskúmanie ich konania u nej samej, u ombudsmanky. Tak to je také dosť celkom závažné.
Samozrejme, že je to, je to v činnosti pani verejnej ochrankyne práv, ale keďže práve teraz máme túto správu v pléne v parlamente, tak som chcela na to poukázať.

Pani poslankyňa, ja sa k tomu vyjadrím úplne jasne, stručne. Všetky tieto podnety môžu títo dvaja žiadatelia o udelenie pobytu smerovať na inšpekciu ministerstva vnútra, kde to preveríme veľmi operatívne.
Páči sa.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za položenú otázku. V prvom rade chcem poznamenať, že Štátny pedagogický ústav je inštitúcia so svojou vlastnou právnou subjektivitou, čiže táto otázka mierená na ne, ktorá sa týka jeho každodennej činnosti nemôže byť mnou zodpovedaná možno až do takej miery, ako by ste si predstavovali, pretože tlmočím vlastne ich odpoveď, ale teda som sa pokúsila s celou tématikou oboznámiť a gro mojej odpovede je v tom, čo teda mám od Štátneho pedagogického ústavu.
V prvom rade Štátny pedagogický ústav sa nebráni podpisovať rôzne memorandá a akty o spolupráci na najmä na bezodplatnej osnove s rôznymi organizáciami, ktoré o to prejavia záujem.
Táto nadácia Aľony Kurotovej realizuje študijný program v rámci štipendijného programu Krok za krokom so súkromnou jazykovou školou iCan, iCan, ktorá sídli na Lazaretskej 8, v Bratislave, a táto škola je veľmi prestížnou. Inštitúciou je zaradená do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky a je najstaršou súkromnou jazykovou školou v Bratislave a štvrtou najstaršou školou v Slovenskej republike. Okrem kurzov Slovenského jazyka ako cudzieho jazyka pre žiakov vo veku od 15 rokov a dospelých poskytuje spolu s touto nadáciou Aľony Kurotovej, čiže v spolupráci v rámci štipendijného programu Krok za krokom aj kurzy slovenského jazyka ako cudzieho jazyka pre deti predškolského veku a žiakov prvého a druhého stupňa základnej školy. Pri výučbe detí predškolského veku a mladšieho školského veku pociťujú nedostatok učebných materiálov. Preto sa táto súkromná jazyková škola, ktorá vykonáva kurzy, a Nadácia Aľony Kurotovovej obrátili na Štátny pedagogický ústav na základe jeho poslania a činnosti so žiadosťou o spoluprácu o metodickú podporu, usmernenie pri tvorbe učebných materiálov pre deti cudzincov vo veku od 5 do 15 rokov a pri aktualizácii školského vzdelávacieho programu. Čiže bola to iniciatíva zo strany teda súkromnej jazykovej školy a nadácie. Vzhľadom na to, že ŠPÚ má tieto funkcie, tak teda je, samozrejme, povinné týmto subjektom, ktoré žiadajú nejakú metodickú pedagogickú pomoc poskytovať, poskytovať tieto služby.
Štátny pedagogický ústav na základe čl. II ods. 2, písm. e) a f) svojho štatútu v rámci svojho poslania práve zabezpečuje riadenie, koordináciu a odborno-metodické usmerňovanie, poradenskú a konzultačnú činnosť. Problematika vyučovania slovenského jazyka ako cudzieho jazyka je premietnutá aj do viacerých úloh Plánu hlavných úloh Štátneho pedagogického ústavu a operatívnych úloh. Ich cieľom je jednak príprava východiskových dokumentov, ktoré špecifikujú najdôležitejšie aspekty problematiky vyučovania slovenského jazyka ako cudzieho jazyka, a to sú metodické odporúčania, učebné plány, učebné osnovy a tieto sú dostupné na webovom sídle Štátneho pedagogického ústavu a tiež štátneho vzdelávacieho programu a vzdelávacích štandardov pre jazykové školy. Pri plnení týchto úloh Štátny pedagogický ústav úzko spolupracuje aj s jazykovými školami na Slovensku v rámci implementácie návrhov koncepcie vzdelávania v jazykových školách. Táto koncepcia bola schválená ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu ešte 21. decembra 2016. Štátny pedagogický ústav realizoval dotazníkový prieskum za účelom identifikovania aktuálneho stavu potrieb ponuky a dopytu výučby slovenského jazyka ako cudzieho jazyka v jazykových školách. Jazykové školy zapojené do dotazníkového prieskumu okrem iného prejavili len čiastočnú spokojnosť s dostupnými vzdelávacími materiálmi. Dostupné vzdelávacie materiály nevyhovujú potrebám kurzu na jazykovej úrovni A1 vzhľadom na náročné komunikačné témy z oblasti pracovného trhu, náročnú slovnú zásobu a neprehľadnú štruktúru dostupných učebníc. Vrámci memoranda o porozumení k posilneniu spolupráce Štátny pedagogický ústav na základe svojho poslania a činnosti poskytne bezodplatne jazykovej škole iCan a nadácii Alony Kurotovej metodické usmernenie, poradensko-konzultačnú činnosť pri aktualizácii školského vzdelávacieho programu a tvorbe učebných materiálov pre deti cudzincov vo veku od 5 do 15 rokov, ak o to, tá jazyková škola iCan alebo nadácia tej Aľony Kurotovej požiadajú. Jazyková škola iCan a Nadácia Aľony Kurotovej bude zdieľať so Štátnym pedagogickým ústavov teda na báze reciprocity všetky výsledky a skúsenosti z dobrej praxe v oblasti poskytovania vzdelávania cudzincom na Slovensku, ako aj sprístupňovať vytvorené učebné pomôcky na čo najširšie využitie.
Štátny pedagogický ústav pri riešení danej problematiky spolupracuje aj s inými inštitúciami na Slovensku aj v zahraničí. Štátny pedagogický ústav bol partnerskou organizáciou v medzinárodnom projekte programu Erasmus+ vzdelávanie učiteľov k inklúzii detí cudzincov. Koordinačnou organizáciou projektu bol Národný inštitút pre ďalšie vzdelávanie Českej republiky. Partnermi boli Asociácia C.E.M.E.A. v Neapole, Taliansko, a Prvé všeobecné lýceum Trikala v Grécku. Čiže ŠPÚ spolupracuje s rôznymi ďalšími subjektami v tejto oblasti, nie je to len nejaká jedna nadácia alebo len jeden inštitút, na ktorý sa vy pýtate. V rámci projektu ŠPÚ realizovalo workshop Vzdelávanie učiteľov k inklúzii detí cudzincov, ktorého cieľom bolo poskytnúť zástupcom partnerskej organizácie informácie o súčasnej situácii... Čas?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pani poslankyňa, doplňujúca otázka.