45. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec, máte záujem o doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak.
Otázka č. 3 od poslanca Augustína Hambálka:
„Vážený pán premiér, minulý týždeň sa v Rumunsku konal neformálny samit EÚ. Aké nové úlohy, ktoré by mohli vytvoriť silnejšiu a kvalitnejšiu úniu, boli predmetom diskusie na samite?“

Vážený pán poslanec, áno, vo štvrtok 9. mája 2019 som sa zúčastnil na neformálnom samite Európskej únie v rumunskom meste Sibiu. Samit v Sibiu bol pokračovaním tradície summitov EÚ 27 mimo Bruselu, ktorých súčasťou býva prijatie spoločnej politickej deklarácie. Samit v Sibiu svojím zameraním na budúcnosť EÚ nadväzuje na samit v Bratislave 2016 a potom v Ríme v roku 2017. Pôvodnou ambíciou malo byť opätovné prihlásenie sa k európskemu projektu a k jednote už len EÚ 27 presne v Deň Európy, 9. mája, pretože Spojené kráľovstvo už malo byť k tomuto dátumu z Európskej únie preč a malo vystúpiť 29. marca. Samit v Sibiu mal prvý summitom po brexite. Realita je však taká, že Spojené kráľovstvo je naďalej súčasťou, a nedá sa predpokladať, dokedy to ešte bude trvať. Napriek tomu sa ale samit uskutočnil už len vo formáte EÚ 27 bez prítomnosti britskej premiérky. Na úvod samitu bolo odsúhlasené Vyhlásenie zo Sibiu obsahujúce 10 záväzkov zameraných na posilnenie Európskej únie a jej budúce smerovanie. Definuje záujem členských štátov na jednote a odhodlaní čeliť spoločne výzvam budúcnosti, byť solidárni, chrániť svojich občanov, spôsob nášho života, férovosť pri rozdeľovaní benefitov a ochrane pracovného trhu, ako aj spoločná vôľa na posilnenie globálneho postavenia Európskej únie vo svete.
Najdôležitejším signálom vyslaným lídrami je to, že Európska únia bude pokračovať v úsilí zachovať jednotu v hľadaní spoločných riešení, pretože delenia a rozkoly už nesmú mať v budúcnosti svoje miesto. Členské krajiny Európskej únie nenútia nikoho z tohto bloku odísť. Naopak, tvrdíme, že Európska únia má mať dvere otvorené aj pre tých, ktorí sa chcú pripojiť k nášmu spoločnému priestoru hodnôt, slobody a bezpečnosti, a to po splnení príslušných kritérií, tak ako ich onoho času splnila aj samotná Slovenská republika. Zároveň si ale Európska únia plne uvedomuje aj zodpovednosť za budúcnosť, a preto v Sibiu prebehla prvotná diskusia k príprave materiálu, ktorý určí vývoj v politikách Únie na nasledujúcich 5 rokov, tzv. Strategická agenda Európskej únie na roky 2019 až 2024. Priority sú rozčlenené do štyroch košov: ochrana občanov a slobôd, rozvoj ekonomickej základne a európsky model do budúcnosti, budovanie ekologicky únosnejšej, férovejšej a inkluzívnejšej budúcnosti a podpora európskych záujmov a hodnôt vo svete.
Hlavnými bodmi v predloženej novej strategickej agende na nasledujúce obdobie je ochrana občanov pred vonkajšími, ako aj vnútornými ohrozeniami vrátane boja proti terorizmu, hybridným hrozbám, zvyšovanie kybernetickej bezpečnosti, ako aj boj proti dezinformáciám. Členské štáty sa zhodli na potrebe budovania silnejšej úlohy Európskej únie vo svete, podpore ochrany ľudských práv v medzinárodnom prostredí a na politike otvorených dverí vo vzťahu k rozširovaniu Európskej únie.
Jednou z hlavných tém rokovaní aj v súvislosti s hnutím Fridays for Future boli opatrenia na bol proti klimatickej zmene a opatrenia na ochranu klímy do budúcnosti. Dohodnuté tézy sú výsledkom kompromisu medzi viacerými možnými prístupmi a záujmami jednotlivých krajín a naďalej o nich budeme rokovať s cieľom zjednotiť naše pozície a pretaviť záujmy jednotlivých štátov do finálneho dokumentu. A konečná verzia tejto strategickej agendy by mala byť schválená na riadnom zasadnutí Európskej Rady dňa 20. až 21. júna 2019.
Chcem sa možno pristaviť, pán poslanec, pri jednej otázke, o ktorej som pred chvíľkou hovoril, a to sú opatrenia na boj proti klimatickej zmene. Je to veľká téma, Európska únia je lídrom v mnohých oblastiach, ale tu prichádzame k určitému bodu, kedy si budeme musieť povedať, ako ďalej. Z rôznych údajov vyplýva, že ak hovoríme o CO2 emisiách, tak z celosvetového meradla sa ich na pôde Európskej únie vytvorí asi 9 - 11 %, to znamená jedna desatina. Ostatok sa tvorí úplne v iných častiach sveta, na iných kontinentoch, Čína, India, Latinská Amerika, Spojené štáty americké. A tu Európska únia chce byť lídrom a chce, samozrejme, byť čo najprísnejšia na seba a chce plniť tie najväčšie kritériá, čo, samozrejme, je veľmi fajn, ak by to robili aj ostatné časti sveta. Tam ale to nie je, myslím, tento prípad a vtedy sa únia dostáva do vážneho problému, kedy si sťažuje svoje postavenie na trhu, pretože má zásadný vplyv na náš priemysel, na potrebu investícií, čím sa stávame nekonkurencieschopní a kde nakoniec vypúšť..., akoby uvoľňujeme trh pre výrobu z Číny, z Indie, z Latinskej Ameriky, zo Spojených štátov, ktorí nerešpektujú tieto prísne limity, a preto budeme musieť v najbližšej dobe viesť vážnu diskusiu, minimálne ten claster krajín, ktoré sú viac orientované na priemysel tak ako Slovensko, Nemecko alebo iní, kde nájsť ten zdravý balans medzi tým, tou snahou znižovať emisie a tým, aby sme udržali nejakú trvalú udržateľnosť nášho priemyslu a hlavne pracovné miesta, kde pracujú občania Slovenskej republiky, občania Európskej únie, za ktoré dostávajú svoj plat a za ktorý môžu žiť kvalitný a bezpečný život v rámci Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem. Pán poslanec, máte záujem o doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak a zrejme už ani by sme, už pán predseda vlády by ani nestihol odpovedať.
Takže budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslankyne Veroniky Remišovej na ministerku vnútra Denisu Sakovú a znie:
„Vážená pani ministerka, v poslednej dobe sa množia závažné informácie o tom, ako nefunguje Úrad pre ochranu ústavných činiteľov. Hovorí sa o šikane zo strany funkcionárov spájaných aj s bývalým ministrom vnútra Kaliňákom. Nejde pritom len o sťažnosti policajtov, ale aj samotných vládnych politikov. Napriek týmto skutočnostiam do dnešného dňa nie sú známe žiadne opatrenia ministerstva vykonané na nápravu tohto stavu. Aké kroky podniklo ministerstvo vnútra na zabezpečenie profesionálnej a fungujúcej ochrany ústavných činiteľov a tiež dôkladného vyšetrovania podozrení despotických metód vedenia úradu voči jeho príslušníkom?“

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, k vami uvedeným tvrdeniam je potrebné uviesť, že všetci policajti, ktorí sú zaradení na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, sú policajti zaradení na výkon služby v činnosti na tzv. elitnom úrade, ktorého vybrané odbory sú ministrom vnútra interným predpisom označené ako tzv. určené útvary, teda útvary najvyššej fyzickej a psychickej náročnosti. Policajti úradu musia spĺňať vyššie nároky fyzickej zdatnosti, sebaobrany a profesionálnej etiky ako policajt na základnom útvare, nakoľko plnia úlohy súvisiace s ochranou ústavných činiteľov a iných určených osôb.
Splnenie týchto požiadaviek sa preveruje pravidelne raz ročne absolvovaním previerok, ktorých výsledky sú podkladom hodnotenia zo strany nadriadeného. Policajt má na splnenie fyzických previerok riadny a opravný termín, ako aj náhradný termín, takže má dostatok príležitostí preukázať svoje schopnosti. Okrem toho ešte podľa § 48 ods. 3 písm. u) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície a v znení neskorších predpisov je policajt povinný si zvyšovať svoje odborné vedomosti, zručnosti aj na udržiavanie a zdokonaľovanie si svojej fyzickej zdatnosti. Policajt je podľa § 14 ods. 5 citovaného zákona povinný spĺňať podmienku fyzickej zdatnosti po celý čas trvania služobného pomeru. Nadriadený posudzuje absolvovanie fyzických, odborných a streleckých previerok ako jeden z ukazovateľov pripravenosti policajta na plnenie úloh štátnej služby, okrem toho posudzuje aj jeho znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov, takže sú posudzovaní komplexne.
Pokiaľ ide o otázku k prijatým opatreniam, tieto boli prijaté už v roku 2018 v podobe personálneho opatrenia voči tým policajtom, ktorí nesplnili podmienky previerok opakovane viackrát, a ostatným bola daná príležitosť sa zdokonaliť a dosiahnuť požadované kritériá. Previerky stále prebiehajú.
Môžem povedať, že vzhľadom na medializované prípady a vzhľadom na zvukové a obrazové záznamy, ktoré prebehli v médiách, sme v krátkom čase prijali opatrenia s riaditeľom Úradu na ochranu ústavných činiteľov a taktiež s policajným prezidentom zriaďujeme nezávislú odbornú komisiu, v ktorej budú sedieť ľudia z iných organizačných štruktúr Policajného zboru a budú transparentne a spravodlivo zabezpečovať uskutočnenie jednotlivých fyzických previerok, ktoré boli tak kritizované v médiách.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Pani poslankyňa má doplňujúcu otázku, nech sa páči.

Ďakujem, pani ministerka. Neodpovedali ste celkom na moju otázku. Rozumiem, že je to elitný útvar, rozumiem tomu, že majú prísne kritériá na preferovanie fyzickej, psychickej spôsobilosti, ale pýtam sa na konkrétne kroky. Vy ste povedali, že zriadite komisiu, ktorá bude dozerať na tieto fyzické previerky, ale pýtam sa na konkrétne kroky, ktoré ste podnikli na prešetrenie medializovaných informácií o tom, ako daní príslušníci tohto útvaru boli šikanovaní, a o tom, aká je tam atmosféra, lebo to nehovorí opozícia, ale na, na toto sa sťažujú aj príslušníci koalície, napr. pán predsedajúci Hrnčiar.

Všetky tieto medializované informácie, ktoré sa objavili aj ohľadne šikany, ohľadne atmosféru na úradu, na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov, inšpekcia podpísala v pondelok podnet a všetko toto preveruje, akonáhle budeme mať výsledky vyšetrovania, budeme vás o nich informovať a dúfam, že to bude vo veľmi krátkej dobe.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Otázka č. 2 od poslankyni Anny Verešovej pre ministerku vnútra Slovenskej republiky Denisu Sakovú:
Denisy Sakovej sa pýta verejná ochrankyňa práv: „V správe o činnosti za rok 2018 poukázala na problémy a negatívne skúsenosti žiadateľov o trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na Cudzineckej polícii, strana 35 správy. Zároveň máme informácie, že Oddelenie cudzineckej polície v Bratislave nezvláda nápor cudzincov. Existujú 18 mesiacov nevybavené žiadosti. Pred budovou žiadatelia kempujú.
Pani ministerka, viete o týchto problémoch, ako ich chcete riešiť?“

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom Úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru eviduje podnety a nespokojnosť občanov a cudzincov súvisiacu s činnosťou jednotlivých oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v rámci pobytovej agendy. Ide o problém, ktorý má oveľa dlhodobejší charakter, a jeho závažnosť si plne uvedomujeme.
Čo sa týka riešenia tohto problematického stavu, postupne realizujeme konkrétne úkony, ktoré majú napomôcť k zlepšeniu danej situácie. Úrad dlhodobo pracuje na skvalitnení práce cudzineckej polície vo vzťahu k cudzincom. V posledných rokoch sme vynaložili nemalé úsilie zamerané predovšetkým na zlepšenie podmienok práce policajtov v cudzineckej polícii v rámci vybavovacieho procesu a v rámci prvého kontaktu s cudzincom, čo nás stálo aj nemalé finančné prostriedky, ktoré, samozrejme, pri skvalitnení služieb nehrajú podstatnú rolu. K riešeniu súčasného problematického stavu už realizujeme súbor legislatívnych, personálnych aj technických opatrení, ktorý prispeje k minimalizovaniu problémov tohto druhu.
Zároveň je potrebné si uvedomiť, že ide o náročný proces a nie je ho možné vyriešiť iba zo dňa na deň. Potrebné je zdôrazniť, že cudzinecká polícia pri tejto, pri tejto svojej činnosti vykonáva komplex rôznych úloh, ktoré sú pre oko bežného občana a cudzinca úplne nepodstatné až latentné. Príslušníci Policajného zboru zaradení na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru vo väčšine prípadov nevybavujú cudzincov na počkanie. Vykonávajú množstvo úkonov spojených s prijímaním žiadostí o pobyt cudzincov v rámci správneho konania prepojených na široké spektrum ďalších právnych predpisov a prepojené na široké spektrum ďalších štátnych inštitúcií.
Čo sa týka vášho poukázania na neprimerané časové dlhé lehoty na spracovanie žiadostí o pobyt, spomínané až 18 mesiacov, uvádzam, že každé konanie o udelenie pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky sa riadi postupmi zákona o pobyte cudzincov č. 404/2011 Z. z., ktorý okrem iného ustanovuje aj maximálne lehoty konania o udelení pobytu, a taktiež postupmi správneho konania, ktoré upravujú ďalšie podmienky plynutia týchto lehôt. V prípade aj kedy cudzincovi sa zdá lehota na rozhodnutie o jeho žiadosti neprimerane dlhá, napríklad 18 mesiacov, ide v tomto prípade pravdepodobne o to, že konanie bolo o udelení jeho pobytu prerušené zo zákonného dôvodu, pričom lehota počas prerušeného konania neplynie. Táto lehota začne plynúť až v prípade, kedy sa odstránia dôvody na prerušenie konania. Napríklad väčšinou sa nám stáva, zo štatistiky vieme, že je to doloženie chýbajúceho dokladu k žiadosti o pobyt. V žiadnom prípade nejde o veľké množstvo takýchto pravidelne sa opakujúcich prípadov.
Čo sa týka náporu cudzincov na oddeleniach cudzineckej polície, túto situáciu monitorujeme a snažíme sa, aby tento proces prebiehal, prebiehal skutočne plynule. V súvislosti, v rámci tohto riešenia opatrení prebehla v roku 2018 reorganizácia úradu a Úradu cudzineckej polície a jeho podriadených súčastí, kde presúvaním tabuľkových miest sme navýšili počty policajtov na stránkových pracoviskách najviac zaťažených oddelení cudzineckej polície Policajného zboru. Takisto máme ďalšie navýšenie týchto mzdových a resp. aj systemizačných miest plánovaný aj na tento rok. V marci 2019 bolo Oddelenie cudzineckej polície Bratislava presťahované do nových priestorov, ktoré spĺňajú súčasné štandardy vybavovacích priestorov pre klientov. V máji sa sťahovalo, minulý rok, pardon, to bolo minulý rok, v máji sa sťahovalo minulý rok do nových priestorov aj oddelenie v Michalovciach. Zároveň sa pracuje na presťahovaní ďalších oddelení cudzineckej polície, v Žiline, v Dunajskej Strede a v Nitre. V apríli 2019 sme pristúpili k ďalšiemu konkrétnemu opatreniu, a to k spusteniu elektronického objednávacieho systému, ktorý urýchli a zabezpečí istotu vybavenia na stránkovom pracovisku pre cudzincov, ktorí budú využívať jeho služby, a od júla 2019 otvárame aj nové oddelenie cudzineckej polície v Ružomberku.
Taktiež pripravujeme realizáciu tvorby nového informačného systému evidencie cudzincov, ktorý by mal spružniť celé správne konanie o udelení pobytu a umožniť ľahšiu kontrolu jednotlivých úkonov v danom konaní. Do budúcnosti tiež plánujeme rozšírenie personálnych kapacít, ako som povedala, predpokladá sa približne 70 pracovných miest pre civilných zamestnancov. Ich činnosť by bola zameraná na prijímanie a kompletizovanie žiadostí cudzincov, čím by sme odbremenili policajtov, ktorí by sa mohli venovať ďalším fázam rozhodovacieho procesu, čím by konanie o pobyte cudzinca urýchlilo a zefektívnilo.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa má záujem o doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.