45. schôdza

Ďakujem. Pán kolega, ďakujem za vystúpenie a ak je to pravda, čo si povedal, tak to nie je plytvanie finančnými zdrojmi, ale povedal by som, že to je obyčajné sprosté rozkrádanie. Mrzí ma, že NDS-ka nerieši programové vyhlásenie vlády, to by ich malo najviac zaujímať NDS-ku, ale rieši takéto kšefty.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Treba si naozaj uvedomiť, že bez infraštruktúry nieto ani práce. Východ Slovenska, juh Slovenska, všetci volajú po dobrej infraštruktúre a nám sa tu prelievajú milióny eur bez toho, žeby tie cesty reálne boli robené. A takí tí zodpovední, spomeniem jedno meno. Pán Stromček, no skúste identifikovať, kde sa nachádza pán Stromček. Podľa mojich informácií je niekde v zahraničí. Podobne, pripomína mi to Kočnera, ktorý hovorí, že už má pripravenú loď, alebo že ide kdesi na Nový Zéland.
Ja verím tomu, že každý z týchto, z týchto milionárov, ktorí takýmto spôsobom rozkrádajú verejné zdroje, už si chystá nejakú svoju loď kamsi. Ale ja verím tomu, že spravodlivosť raz týchto ľudí dostihne. A veľmi si želám a prajem, aby tie cesty boli naozaj efektívne robené tam, kde majú byť, lebo ony prinášajú život do tých regiónov, prinášajú prácu do regiónov. A ľudia si naozaj zaslúžia, aby po rokoch aj v tejto oblasti dopravy mali takých správcov, za ktorými vidno aj výsledky. Lebo za 12 rokov vlády Roberta Fica máme len sľuby, sľuby, termíny, ktoré sa neustále posúvajú. A jako to spievajú dvaja reperi na Kysuciach, že: čakáme, čakáme, výsledku nemáme, všetci len dúfame, že raz to nastane, diaľnica povstane, do varu nás dostane a všetci podporia toto kysucké povstanie. Ja som sa to naučil, lebo naozaj tí ľudia sú tam zúfalí na tých Kysuciach.
A ja vyčítam aj pánovi Podmanickému, aj ďalším smerákom, že sa jednoducho vykašľali na vlastných spoluobčanov. A teraz sami trčia v zápchach.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán riaditeľ. Ešte krátko sa chcem dotknúť v správe, k európskym fondom a prostriedkom zo zahraničia. Chcem sa dotknúť čerpania a navrhovaným zmenám, ktoré NKÚ tu presne popisuje.
Totižto 18 rokov som viedla organizáciu, mimovládnu, neziskovú organizáciu, ktorá poskytovala sociálne služby matkám s deťmi, rodinám v kríze. Takže sociálne služby, na ktoré by mal byť normálne že nárok, aby boli zabezpečené, nejaký štandard zabezpečený, aby mohli takéto sociálne služby 24 hodín fungovať pre tých, ktoré to potrebujú. Napriek tomu, že, že to boli sociálne služby, neboli dostatočne zabezpečené zo štátneho rozpočtu, a preto sme museli naozaj počítať aj s podporou v rôznych grantových výzvach aj eurofondových výzvach. Takže mám, mám obrovské skúsenosti s písaním projektov, ale následne aj s realizáciou schválených projektov z EÚ a aj s vyúčtovaním. Je to strašná fuška. Akože strašná robota, administrácia takéhoto projektu a realizácia, pretože zo strany úradu, ktorý kontroval realizáciu, to bola, dovolím si povedať, až šikana takýchto prijímateľov týchto peňazí. Kontrola je na mieste. Ale, ale buzerácia, byrokracia a šikana určite, určite nie. No a, čuduj sa svete, prešlo 20 rokov, sedím tu a pýtam sa ďalších a ďalších, ktorí dnes realizujú tieto projekty, nieže je to lepšie, ale hovoria mi, že je to horšie a horšie. A to ste hovorili aj vy, pán riaditeľ, keď ste spomenuli, že problémy odborného hodnotenia, potom následne administratívna práca, že je katastrofálna, možno, že ste presne nepoužili slovo katastrofálna, ale že NKÚ vyzýva k prijatiu opatrení pri účinnejšom čerpaní EÚ. Nuž, kto ich bude pýtať, ak majú takéto obrovské problémy pri realizácii a pri zúčtovaní?
Dôležité je, čo píšete v správe, že rok 2018 bol poznamenaný procesom zúčtovania 12-ch operačných programov programového obdobia 2007 až 2013 zo strany Komisie a v tejto súvislosti ste zdôraznili vysokú pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, že úhrada záverečných platieb zo strany Európskej komisie bude nižšia, než deklarované sumy uvedené v záverečných žiadostiach o platbu. Kde nastala chyba? Kde spravili chybu? Som presvedčená, že je to práve v tejto obrovskej byrokracii, administrácii týchto projektov aj kontrol práve tých, ktorí sú realizátori projektov.
Ďalej som si všimla, že hovoríte aj upozorňujete na to, že vo svojich všetkých predošlých správach o výsledkoch kontrolnej činnosti ste upozorňovali na pretrvávajúce negatívne trendy v riadení, implementácii a kontrole fondov EÚ, o čom práve rozprávam. Ale tu chcem zdôrazniť, že vo všetkých svojich predošlých správach ste na to vytrvalo a dookola upozorňovali, napriek tomu tieto negatívne trendy, ako aj sama hovorím z vlastných skúseností, neustále pretrvávajú. A vyzývate k tomu, aby zodpovedné orgány Slovenskej republiky prijali efektívne manažérske rozhodnutia na účely maximálne absorpcie fondov EÚ a to aj s ohľadom na fakt, že riziká pre implementáciu finančných prostriedkov EÚ pre Slovenskú republiku na obdobie ´20, ´21 až ´27 rastú. A tak sa mi chce tak zakričať, že: haló, že, haló, vláda, počúvate to vôbec? Je to správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Opakovane za každý rok aj dozadu NKÚ upozorňoval na tieto negatívne trendy.
A dôležitá je posledná správa, v ktorom predstavujete nejaké opatrenia alebo nejaké upozornenia, teda že čo by sa malo robiť, že preto "ďalšie kroky", citujem z vašej správy, "všetkých zodpovedných orgánov v Slovenskej republike by mali viesť k účinnejšiemu čerpaniu európskych zdrojov a ktoré sú potrebné pre ďalší rozvoj krajiny a vlastne aj životne nevyhnutné, pretože financovanie väčšiny rozvojových potrieb z národného rozpočtu sa nepredpokladá, respektíve rozpočet ich nebude schopný zabezpečiť".
Takže chcem zakričať haló vláde, aby si prečítala správu kontrolného úradu, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky aj v časti čerpanie eurofondov.
Ďakujem vám.

Je dôležité, že pani poslankyňa je svedkyňa ťažkostí, ktoré sprevádzajú žiadateľov o eurofondy, a že je takýmto svedkom, svedkyňou už dlhé roky.
My všetci vieme, že vlastne potiaže pri čerpaní eurofondov a tá tajomne komplikovaná administratíva len sčasti pochádza z oficiálnych dôvodov. My vieme, že takáto tajomne zložitá administratíva sa pohodlne týka aj stavebného povolenia, výnosu o územnom rozhodnutí, prípadne nejakej investičnej stavby, že sa jednoducho týka mnohých aktivít, z ktorých môžu úradníci ťažiť korupciu, úplatky. Toto je aj dôvod, prečo Slovensko zlyháva. Tak presne, ako keď minulé leto sa koalícia pohádala, takisto išlo o záujmy. Preto strácame eurofondy, preto meškáme, preto máme také nízke plnenie. Pretože aj iné štáty Európskej únie majú administratívne bariéry z Bruselu, ale zdá sa, že tie si vedia poradiť s týmito problémami lepšie.
Je veľmi dôležité, aby štát dbal na dodržiavaní práva. A toto je slovenská rana bolesti, toto je, toto je naša choroba. My, tu sú iba reči o silnom štáte. Ale akýže silný štát, keď nevie vymôcť dodržiavanie práva, keď sa ho nebojí ani malý úradník, ktorý si zašmodrchá v nejakom eurofonde svoje kšeftíky a svoje záujmy? To je slabosť štátu, lenivosť vlády a alibizmus mocných, ktorí sa starajú o svoje záujmy a nechávajú bokom záujmy tých ostatných radových občanov.

Čakal som, že keď sa obzriem, či tu bude sedem statočných, ale je tu ďaleko viac, najmenej deväť.
Dámy a páni, naša rozprava o jednej z najdôležitejších správ, pretože NKÚ je kontrolór moci, kontrolór aj samosprávy, kontrolór mnohých inštitúcií, táto správa sa chýli ku koncu a ja by som chcel najprv sa dotknúť tej konštrukcie.
NKÚ, napriek tomu, že veľmi rešpektujem správy v ostatných rokoch, odkedy je toto volebné obdobie, predsa len treba popravde povedať, že NKÚ je vytvorená v partokratickom systéme. Čiže predsedov volí parlament, ktorý, parlamentná väčšina zároveň volí vládu a inštitúcie, šéfov inštitúcií, čiže de facto je to jasná, jasný konflikt záujmov. Predseda NKÚ musí byť naozaj poctivý úradník a odvážny muž alebo žena, aby si plnil túto úlohu a išiel aj proti záujmom tých, ktorí ho tam menovali.
Druhá stránka tej politickej konštrukcie je, že správy NKÚ odznievajú iba v tejto sále a to za takej rozpravy, akú vidíte. Diskutovali de facto iba predstavitelia opozície. Nediskutovali tak, že by chrlili nadávky na vládu. Tá správa je vypracovaná nezávislou inštitúciou, ktorá, chvalabohu, hoci vznikla v takomto parlamentnom prostredí, predsa len si táto inštitúcia plní svoje, svoje úlohy. Musím povedať, že je to bezpochyby aj zásluhou jej predsedu, pretože pamätáme si aj iné časy, kedy, kedy sa išlo viac po srsti tým, ktorí vládnu.
To, že parlament dodnes nezriadil výbor pre NKÚ, kde by sa tieto správy detailne preberali, kde by sa prijímali uznesenia a kde by sa prípadne aj adresovali podania na, na orgány, ktoré sú k tomu príslušné, či už teda trestného stíhania alebo ďalšie orgány, toto považujem za zlyhanie doterajšieho obdobia. NKÚ pracuje, možno sa nemusí každému zdať, že kontroluje presne to, čo by si sám prial, ale pracuje, ale jeho správy odznievajú v poloprázdnej sále za nezáujmu poslancov a najmä za nezáujmu tých, ktorí riadia štát, čiže vládnej koalície. No česť tým – raz, dva, tri, štyrom poslancom? – piatim, ktorí načúvajú aspoň tieto argumenty, ale to je naozaj málo. Mali by tu predovšetkým byť ministri, o ktorých rezortoch sa pomerne detailne správa zmieňuje. Či to je životné prostredie, zdravotníctvo, doprava. Tá správa má svoje priority, ktoré si stanovila, myslím, to bolo v marci minulého roku na konferencii, a išla za týmito prioritami.
Ja musím povedať, že viem si predstaviť, keby NKÚ mala väčšie kapacity, že by ma veľmi zaujímala, aj ďalšie témy. Čo s Gabčíkovom? Bol som sa tam pozrieť a vidíme všetci, že tam budú obrovské výdaje. Budeme mať naozaj taký rytmus, že vždy to niekto sprivatizuje, zakomaltuje dno, pokazí vráta, poničí všetko a potom to vráti štátu, za drahé peniaze sa to reprivatizuje v prospech štátu a štát zaplatí stovky miliónov eur, aby potom rozmýšľal, komu to zase obnovené a znovu v kondícii odovzdá?
Potom je tu už spomínané, diaľnice. Máme tu kauzu Višňové, to je naozaj vážna kauza. Máme tu vážnu kauzu Mochoviec. Máme tu otázku efektivity našej účasti v tomto podniku a nakoniec aj také, v úvodzovkách, menšie radosti, ako sú Rázsochy, kde ministri predvádzali pred celou verejnosťou, že ani za svet nevedia, či sa to naozaj musí zo statických alebo iných technických dôvodov zbúrať. Preto aj chvíľami tvrdili, že nie. Stámiliónová investícia, ktorá sa teraz za obrovské peniaze začína búrať, aby sa znovu stavala.
Vskutku, dámy a páni, NKÚ potrebuje výsledky, ktoré prevezmú jeho zistenia. Potrebuje väčšiu kapacitu, pretože najmä, ak sa blížia voľby, tak vidíme, že rozhadzovanie peňazí už nepozná žiadne medze.
Čiže ešte raz oceňujem správu o plnení a neplnení napríklad elektronizácie zdravotníctva, kde konštatujete nefunkčnosť. Zostali sme štátom, kde pri operácii kolena ste, si musíte zabezpečiť informatizáciu cez príbuzných. Najlepšie by bolo, keby vám namaľovali to koleno, ale možno aj to by si pomýlili. Čiže aj tá, táto aféra, veľmi zahanbujúca, lebo to naozaj vyzerá ako z nejakého Kocúrkova, a pritom išlo o telo a zdravie, možno aj o život človeka, ktorý podstúpil ťažkú operáciu omylom na zdravom kolene. Toto, ak sa stane u nás, a pritom vláda má podpredsedu pre informatizáciu, tak nečudo, že NKÚ konštatuje, že s informatizáciou zdravotníctva niečo nie je v poriadku.
Oceňujem, že sa predseda NKÚ a celé NKÚ nedali opiť rožkom iluzívneho projektového rozpočtovania. Naozaj to projektové rozpočtovanie zostáva formálnosťou a tak ako upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, naša, naše hospodárenie s tými dobrými príjmami, ktoré teraz máme, je žalostné.
Napokon by som ešte pár zmienok povedal k dvom témam, ktoré, ktoré mi mimoriadne ležia na srdci. Jednou je samospráva. NKÚ robilo nejaké skúmania, ale samospráva to je obrovský kolos, a treba povedať, že bez jej reformy nikdy NKÚ nemôže postihnúť podozrenia z plytvania a nehospodárnosti alebo rovno rozkrádania verejného majetku. Kolega Dostál hovoril, že on nepobadal ani ambíciu. Nie. Boli tu kedysi reči. Priznajme to aj pánovi Kaliňákovi, aj pánovi Ficovi, sľubovali prednedávnom, relatívne prednedávnom redukciu počtu VÚC, redukciu vôbec celého systému samosprávy. Ale politické ohľady, zrejme vychádzajúce najmä z ich vnútrostraníckych tlakov, alebo neodvaha, to už nech posúdi niekto iný, nakoniec urobili z týchto plánov zdrap papiera. Nič sa nezredukovalo, Slovensko má jednu z najdrahších a najrozsiahlejších správ svojho štátu pravdepodobne na svete. Ak si zoberiete, samospráv máme toľko, ako máme, počkajte, o tisícku viac než Poľsko. Poľsko má 2-tisíc. Štyridsaťmiliónové Poľsko, päť a polmiliónové Slovensko. U nás 3-tisíc, tam 2-tisíc. Áno, takto vyzerá krajina, ktorá aj v 20-člennej alebo 30-člennej obci si trúfa financovať osobitnú samosprávu. Poľská ministerka vnútra, ktorá to mala na starosti, mi povedala: okej, nech sa dohodnú, 6-tisíc a my im pošleme poľskú zástavu štátnu a dáme im, dáme im štatút.
Takisto som rád, že... Čiže, aby som to uzavrel, samospráva stojí pred zásadnou rekonštrukciou, na ktorú si táto koalícia netrúfla, obrala nás tak o dlhé roky, lebo vládne Robert Fico už naozaj viac než dekádu, kedy bola, už na začiatku jeho nástupu k moci bola reforma samosprávy viac než nevyhnutná, viac než nevyhnutná. A to hovorím aj ako komunálny poslanec Bratislavy, ktorá sa teraz doslova zvíja v kŕčoch, že či má peniaze, ktoré jej, ktoré jej súčasný systém, daňový systém nedopraje, dokonca ani systém prideľovania podielových daní. Pretože, preto jej ktosi veľmi čudne pobabral sčítanie obyvateľstva, tak Bratislava sa doslova zvíja v kŕčoch, že koho oberieme o tie chýbajúce groše, či majiteľov áut alebo, alebo zvýšime dane za byty. Pritom ale Bratislava je už veľmi drahé mesto a ak to pôjde takto ďalej, tak budú z nej ľudia odchádzať do iných miest, ktoré sú aj krajšie, aj majú lepšiu infraštruktúru, aj sú tam väčšie platy.
Ja som veľmi rád, že sa do Bratislavy, že do Bratislavy prichádzajú ľudia z rôznych regiónov Slovenska, lebo toto je naše hlavné mesto, potrebujeme ho dobudovať, potrebujem tu mať bázu našich mozgov, našich schopných ľudí, bez toho, že by som sa, preboha, chcel dotýkať, aby podobné bázy boli aj v ostatných krajoch. Ale toto je hlavné mesto, to je naša matička Bratislava, tak jak majú Češi matičku Prahu. Ale v momente, keď začnú naši mladí utekať ďalej, ak toto bude už len medzistanica, tak to bude začiatok konca.
Napokon sa ešte zmienim o tom, že formalizmus vlády v prístupe k záväzkom Agendy 2030, ktorý podčiarkla správa NKÚ, je veľmi znepokojivý a skutočne onedlho bude už len 10 rokov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, čas. Ďakujem.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Onedlho bude už len 10 rokov do naplnenia tejto správy, čo už bude vlastne nereálne ju naplniť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že si jednotlivé oblasti rozobral tejto správy. A ja by som sa chcel tiež poďakovať, že v tejto správe sme našli aj náš rezort pôdohospodárstva, hlavne živočíšnu výrobu, ktorú tam veľmi zaujímavo a zaujímavo, v úvodzovkách teda, bola spomenutá. A je to inšpiratívny materiál možnože pre budúce vlády a budúcich ministrov. Chcem veriť, že raz sa dožijeme toho, že na Slovensku nebude fungovať všecko akože funguje, pretože veľa vecí nefunguje, a táto správa ukazuje tým prstom, že, pozrite, tu treba, tu treba, tu treba ukončiť a začať robiť tak, ako nás naši rodičia a starí rodičia učili, že zdravý gazdovský rozum musí zvíťaziť nad kadejakými inými skutočnosťami v živote. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, len krátko zareagujem. Pán poslanec Simon ma priamo vyzval, aby sme boli explicitní a že by som zverejnil tú spoločnosť, ktorá má prenajatý tento majetok.
Je to spoločnosť Wood Working, Čadca, s. r. o., ktorá má prenajaté podľa môjho názoru a podľa protokolu, ktorý som čítal, štyri píly, ktoré prenajala. A k tomuto bol záväzok k zmluve, že bude štátny podnik dodávať 50-tisíc kubíkov dreva ročne. Dodáva 200-tisíc kubíkov, preto to vychádza na tých 24 %, je schopná na tých pílach spracovať, ostatné obchoduje.
Ale čo je podstatné, táto zmluva bola uzatvorená v roku 2010. Ak si dobre pamätám, v roku 2010 až 2012 pán poslanec Simon bol vtedy ministrom poľnohospodárstva.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Správa o stave vysielania a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2018, nech je akokoľvek každoročne rozsiahla, nemôže do detailu podať obraz o činnosti Rady.
Hlavnou oblasťou našej činnosti je oblasť regulácie z hľadiska dohľadu dodržiavania zákona č. 308 a s ním súvisiacich predpisov a udeľovanie licencií na rozhlasové a televízne vysielanie a na registráciu subjektov poskytujúcich retransmisiu. Rada je jediným kompetentným orgánom na Slovensku pre oblasť udeľovania týchto licencií.
Len pre predstavivosť, niekoľko čísiel aktuálnych k 1. januáru 2019, keďže tieto čísla sa každé dva týždne podľa rokovania Rady menia. K 1. januáru 2019 sme registrovali 223 televíznych licencií, 67 rozhlasových licencií a 149 registrácií retransmisie. Tu treba povedať, že postup pri prideľovaní licencií je rozdielny u televíznych žiadateľov a iný u žiadateľov na rozhlasové vysielanie. U žiadateľov na rozhlasové vysielanie je zložitejší v tom, pretože udelenie licencie je viazané na pridelenie frekvencií. Tie prideľujeme podľa zoznamu regulačného úradu dvakrát do roka, na jar, na jeseň. Napríklad napozajtra bude vypočutie 10 žiadateľov na 20 frekvencií a rozhodovať sa o nich bude v stredu.
Aj z týchto čísiel, koľko je licencií na rozhlasové, televízne vysielanie, na retransmisiu, je zrejmé, že nie je možné, aby 36 pracovníkov kancelárie zmonitorovalo každoročne vysielanie. Uskutočnili sme však plánované monitoringy vysielania najmä spravodajstva a publicistiky pri dôležitých spoločenských udalostiach, ako boli napríklad voľby, okrem toho sme v období koncoročných sviatkov monitorovali rozsah vysielanej reklamy v hlavných vysielacích časoch, robíme námatkové kontrolné monitoringy, ale najrozsiahlejšiu oblasť monitorovania vysielania predstavovala, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kontrola obsahu vysielania na základe doručených sťažností. Okolo 376 sťažností bolo posúdených a predložených na rokovanie Rady. Týkali sa podnetov na 382 programov a zvyšok, asi 600 podaní, to boli rôzne informácie, odpovede pre médiá, všeobecná korešpondencia fyzických osôb a podobne. Ale tých 382 programov sa týkalo lokálnych celoslovenských multiregulárnych vysielateľov. Keď som už spomenula toto číslo 382 programov, v jednom podnete môžu byť aj sťažnosti na troch, štyroch vysielateľov. Presná tabuľka s porovnávajúcimi údajmi za predchádzajúci rok 2017 je na strane 198. Nechcem vás zdržiavať, podrobne sme o tom hovorili na mediálnom výbore. Tam je presne tabuľka, na ktorých vysielateľov koľko prišlo sťažností a o koľko je to viac alebo menej s predchádzajúcim obdobím. Samozrejme, že u vysielateľov, ktorí majú viac programových služieb, je ten počet sťažností niekoľkonásobne vyšší, ale stále ešte tieto sťažnosti nevypovedajú o kvalite vysielania. Rada sa nezaoberá sledovanosťou a nespokojnosťou vysielateľov, my monitorujeme a teda preskúmavame len podnety na konkrétne komunikáty.
V čom je zmena oproti roku 2017, čo som tu v správe pred rokom hovorila v porovnaní s rokom 2018? Kým v roku 2017 prišlo najviac podnetov na jednotný systém označovania, v roku 2018 sa najviac sťažností týkalo objektivity a vyváženosti spravodajských a politicko-publicistických programov. Na druhom mieste bol zásah do ľudskej dôstojnosti, na treťom bol ten jednotný systém označovania a potom už štandardne na množstvo vysielanej reklamy, telenákupu, sponzoringu a podobne.
Z tohto množstva sťažností bola väčšina vyhodnotených ako neopodstatnených, čo ale neznamená, že bez výhrad a už vôbec nie jednohlasne. Tu si dovolím pripomenúť, že Rada pre vysielanie a retransmisiu posudzuje výhradne celkové vyznenie. Keďže vysielateľ vysiela slobodne a nezávisle, nám neprislúcha, hoci sa mnohé sťažnosti odvolávajú na to, že aká bola vybratá téma, akí tam boli hostia, zle postavená dramaturgia, štruktúra komunikátu, tak týmto sa Rada nemôže zaoberať, ale v prvom rade pri týchto reláciách hodnotíme teda vyznenie, či to boli komunikáty presné, aktuálne, vyvážené, vecné, zrozumiteľné, transparentné.
V prípade porušenia zákona, ktoré nasleduje, teda rozhodnutie po skúmaní dlhodobejšom, tam sa už potom rozhoduje o sankciách, buď sa konanie zastaví, alebo sa dávajú sankcie od najnižších upozornení až potom po finančné. Pri určovaní pokuty samozrejme berieme do úvahy viacero kritérií, závažnosť deliktu, mieru zavinenia, dôraz na výchovnú a nie represívnu zložku, trvanie, následky porušenia. Takže my sa snažíme skôr pôsobiť preventívne, nie represívne. A tam máme celkom dobrý pocit, že ten výber pokút a tých sankcií je menej, a ukazuje sa, že vysielatelia, ktorí sa zaoberajú a analyzujú rozhodnutia Rady, tam ten efekt sa prejavil v znížení počtu sťažností a aj v znížení podaní návrhov na súd.
Vlani sme mali na súde ešte 59 žiadostí o preskúmanie našich rozhodnutí, v 20 podaniach, teda prakticky vo všetkých, ktorými súd rozhodoval, sa súdy stotožnili s rozhodnutiami Rady, ale sú tam ešte, asi 30 sťažností a niektoré ešte aj z roku 2009.
V dvoch bodoch by som sa venovala záveru roka 2018, ktorý bol v dvoch veciach pre nás iný ako ten predchádzajúci. Vždy koncom roka v decembri sme udeľovali výnimky na základe žiadostí z hrania slovenskej hudby. V decembri Rada neudelila ani jednu výnimku, pretože vysielatelia dostatočne nepreukázali, že programová služba úplne vylučuje splnenie zákonom stanovených kvót. Nepotešiteľná správa, že, minulý týždeň to tuším bolo, z ministerstva kultúry prišla správa, že ešte v tomto roku sa chcú zaoberať návrhmi na prehodnotenie doterajšieho znenia zákona.
No a rok 2018, jeho záver priniesol zásadnú zmenu aj v základnom právnom rámci EÚ, keď sa ukončili viac ako dva roky trvajúce rokovania o revízii smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Revízia prináša do mediálneho prostredia viacero zmien, na ktorých sa zúčastňujeme nielen ako členovia komisie na ministerstve kultúry, ale aj priamo v Erge, ako oficiálnom poradnom orgáne Európskej komisie, ktorému od augusta minulého roka predsedá riaditeľ našej Kancelárie Dr. Kukliš. Teda sme priamo pri vzniku návrhov zmien, ktoré významnou mierou budú v budúcich obdobiach, rokoch ovplyvňovať rozhodovaciu činnosť Rady.
Stručne toľko. Ďakujem za pozornosť.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá o prerokovaní Správy o stave vysielania a retransmisie v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2018 vo výbore.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady za rok 2018 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1486 z 29. marca 2019 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor Národnej rady prerokoval správu a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 160 z 9. mája 2019 schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, po prvé, schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2018, po druhé, vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Súčasne výbor určil poslanca Karola Farkašovského za spravodajcu výboru a poveril ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore.
Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č. 161 z 9. mája 2018. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe informácie.
Pán predseda, ďakujem pekne, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len krátko chcem poukázať na význam inštitúcie a organizácie, akou je Rada pre vysielanie a retransmisiu v Slovenskej republike, pretože je to dozorujúci orgán, ktorý naozaj bdie so všetkou profesionalitou jemu vlastnou nad dodržiavaním pravidiel a čistoty mediálneho prostredia. Je to regulatívny orgán a jeho závery a skúsenosti môže využiť ktokoľvek, či už z poslancov alebo Národnej rady pri príprave mediálnej legislatívy. Myslím si, že studnica skúseností a poznatkov je nevyčerpateľná a určite bude užitočná pri tvorbe mediálnej legislatívy aj v budúcnosti.
No a chcem zdôrazniť to, že tento regulatívny orgán, čo zdôraznila aj pani predsedníčka Marta Danielová, je braný a vnímaný hlavne v tej preventívnej pozícii alebo v tej preventívnosti, že naozaj tá represívnosť v zmysle udeľovania pokút je až druhoradá činnosť Rady. A Rada si toto poslanie a túto povinnosť naozaj plní so všetkou profesionalitou a má aj veľmi dobrý výchovný vplyv na médiá.
Samozrejme, to mediálne prostredie je zložité v súčasnosti. Určite tam budú možnosti na zlepšenie práce aj Rady pre vysielanie a retransmisiu. A chcel by som apelovať aj na kolegov, aby v budúcnosti sme sa snažili nájsť nejakú spoločnú reč, nejaký konsenzus v tom, aby sme pozíciu, legislatívnu pozíciu Rady pre vysielanie a retransmisiu v tejto spoločnosti posilnili, pretože je to naozaj veľmi dôležitý a veľmi významný orgán, ktorý garantuje vyváženosť mediálneho prostredia na Slovensku.
Ďakujem pekne.