45. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Musím povedať, že k dvom veciam by som chcel uviesť taký príklad. Mali sme tu do tohto volebného obdobia dvoch milých, sympatických a statočných kolegov. Jeden bol Maňo Huba a druhý bol Janko Mičovský. Neviem si predstaviť, aký by mohol byť dôvod, aby ochranárske občianske združenie nemohlo osobne podporiť takéhoto človeka, hoc by bol na akejkoľvek kandidátke politickej strany, ako reprezentanta ich hodnotového sveta. Neviem si predstaviť, čo by na tom bolo zlého na to, aby to náš úplne v tomto bode chorý zákon zakazoval.
A k tomu druhému som už pri predchádzajúcom predkladaní povedal to, že v nepochybnej nemeckej demokracii som deň pred parlamentnými voľbami v hoteli Stadt Berlin na raňajkách dostal na stôl noviny Berliner Tageszeitung a v ňom som si prečítal posledný z dňa predtým prieskum verejnej mienky. Chce ma niekto presvedčiť, že Slováci sú tak hlúpi, že ich treba zákonom chrániť 14 dní pred voľbami pred nejakou informáciou? Obvyklé zdôvodnenie typu "prieskumy sú sfalšované", samozrejme, môže platiť pri každom prieskume na svete i pri tom 14 dní pred voľbami. Takže ak sa domnievame, že naši občania sú takí blbečkovia, že im musíme filtrovať a cediť informácie, lebo my vieme lepšie, čo by im poškodilo, tak to je trápne svedectvo zákonodarcu, ktorý takúto vec – asi ako jediný na svete – 14 dní, vymyslí.

Pán poslanec Klus; zapnite mikrofón pánovi poslancovi; nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja v zásade nadviažem len na jednu z vecí, ktorú si pán poslanec povedal, a to bola tá otázka zákazu pre občianske združenia. Predsa len tam ale existuje nejaká výnimka zo zákona, sám som si všimol, že napríklad v týchto eurovoľbách viaceré politické osobnosti kandidujúce využívajú aj podporu občianskych združení, tak možno keby si nám ešte k tomuto vedel dať nejaký konkrétnejší výklad, a teda v čom spočíva tá zmena, ktorú navrhujeme my. A k ostatným veciam by som si potom dovolil uviesť možno pár ďalších detailov v rámci rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Dostál, môžte reagovať.

Ďakujem. No tak, pán poslanec Klus, tá zmena spočíva v tom, že súčasné znenie zákona zakazuje kandidátovi na prezidenta a v ďalších veciach prijať dar na volebnú kampaň od občianskeho združenia a od iných typov mimovládnych organizácií. Ako som už povedal, je zjavné, že niektoré organizácie typu nadácia nemôžu poskytovať dar na politickú činnosť, pretože to majú zakázané priamo, priamo v zákonoch, na ktorých sú, na základe ktorých sú zriadené, a tieto organizácie sú vytvorené za iným účelom, než aby vyvíjali politickú činnosť.
Občianske združenia sú prejavom združovacieho práva, sú prejavom, prejavom práva občanov združovať sa na dosahovanie rôznych cieľov. Tie ciele môžu byť politické a môžu byť aj nepolitické. Čiže združovanie sa za účelom presadzovania nejakých politických cieľov nie je, nie je zakázané aj v rámci občianskych združení, a preto by nemalo byť zakázané, aby takýto, takýto typ právnických osôb mohol podporovať aj svojich kandidátov. A teda len zopakujem, že obchodné spoločnosti napríklad môžu.
K tomu hovoril, čo hovoril pán poslanec Osuský, samozrejme, že môžu vznikať výskumy, ktoré sú zmanipulované, ale opakujem, je to na ľuďoch, aby vedeli rozlišovať, ktorá agentúra robí dlhodobo prieskumy a ktorá ich posledné dva-tri dni pred zákazom začne, začne zverejňovať. A je to najmä zodpovednosť médií, aby dávali priestor tým serióznym.

Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Klus. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec, máte slovo. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, milí kolegovia, ako tak len pozerám, no, každopádne rád by som zaujal možno aj ja stanovisko k niektorým tým veciam, ktoré tu odzneli, nakoľko viaceré z nich sú súčasťou aj nášho programu, konkrétne sa jedná o známu brožúrku 18 vylepšení volebného systému a konkrétne k zvýšeniu, pardon, zrušeniu volebného moratória sa venujeme v zmene č. 11.
Tam som veľmi rád, že kolegovia uviedli aj ten historický kontext a zároveň že spomenuli aj, akým spôsobom to vyzerá v – podľa nášho názoru – podstatne lepšie fungujúcich, efektívnejšie fungujúcich demokraciách, akou je tá naša karpatského typu. No a práve od nich sme sa do istej miery inšpirovali, keď už tradične predkladáme tento návrh zákona, nakoľko si myslíme, že môže zásadným spôsobom zmeniť charakter volebnej kampane na Slovensku.
Naozaj to volebné moratórium nemá svoje opodstatnenie, keď sa pozrieme, akým spôsobom reálne vlastne volebná kampaň na Slovensku funguje. Mám na mysli predovšetkým jej pomerne značný presah prostredníctvom sociálnych sietí, kde máme veľmi zvláštny výklad, že napríklad napísanie statusu, odfotenie sa pri volebnej urne, prípadne priama podpora dokonca nejakej konkrétnej politickej strany alebo nejakého konkrétneho kandidáta či kandidátky nie je problém, pokiaľ toto nie je sponzorovaný príspevok. Presne ako povedal kolega Peter Osuský, keď predstavoval tento návrh zákona. Je zvláštne si predstaviť teraz skupinu ľudí, ktorá ide prelepovať bilbordy, ktoré nezriedka ešte svietia dodnes z rôznych kampaní. Ja tak trošku s úsmevom na tvári prechádzam pravidelne okolo jedného z nich, ešte z roku 2017, ktorý mám ja v mestskej časti Banskej Bystrici Šalková. Nejak nikto ďalší nejaví záujem o tento bilbord. Asi som teda neinvestoval svoje peniaze úplne ideálne, keďže už to tam svieti dva roky. (Povedané s pobavením.) No a takto by sme mohli, samozrejme, pokračovať.
Čiže na takéto nuansy a problémy reaguje táto novela. A ja verím tomu, že sa tu nenájde nik v tomto pléne, kto by tvrdil možno niečo iné, že teda skutočne máme mať 48-hodinové moratórium alebo naozaj máme začať prelepovať bilbordy 48 hodín pred voľbami, prípadne že občan, ktorý napíše takýto status, je ten, ktorý porušuje nevyhnutne zákon. Toto sú veci, na ktoré jednoducho reagujeme. A ja som sa nestretol ani medzi koaličnými kolegami, ani medzi ostatnými kolegami z opozície, že by s týmto mal niekto problém. Takže o to viac verím, že by sme takto na konci volebného obdobia, keďže sme už v štvrtom roku, našli politický konsenzus a podporili takúto zmenu.
Prečo je táto zmena nevyhnutná, o tom píšeme priamo v tej brožúrke, ktorú som vám spomínal a ktorú vám, bohužiaľ, vzhľadom na rokovací poriadok nemôžem ukázať, ale ste kedykoľvek vítaní si ju vyzdvihnúť a preštudovať kompletne. Ale predsa len dovolím si odcitovať jednu takú maličkosť, ktorú tam máme spomenutú. A tá súvisí práve s tzv. zmenou č. 2 alebo s pravidlom č. 2, ktoré chceme zaviesť, a to je transparentnosť namiesto stropu na kampane. A tu by som spomenul jeden odkaz, ktorý v rámci tejto brožúrky máme, a ten hovorí nasledovné: To, že pravidlá nefungujú, nevyhnutné upraviť; a je nevyhnutné ich upraviť a spresniť, dokázala napríklad strana SMER – sociálna demokracia vo voľbách v roku 2016, kedy hneď na začiatku predvolebnej kampane mali transparentné účty odkryť, koľko a za čo presne strany míňajú počas kampane. Avšak táto politická strana poslala väčšinu peňazí len jednej reklamnej agentúre, ktorá mala za neho realizovať, alebo za ňu teda, realizovať kampaň.
A v prípade viacerých strán či kandidátov sa objavili podozrenia, že im kampaň financuje tretia osoba, o ktorých tu tiež bolo čo-to povedané. A tieto, samozrejme, túto tretiu osobu nepriznali. Mediálne známym sa stal príklad strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko opäť vo voľbách v roku 2016, ktorá priznala len zopár malých darov o výške 1 050 eur napriek tomu, že je úplne evidentné, že kampaň tejto politickej strany v roku 2016 bola výrazne drahšia. A takto by sme mohli pokračovať príklad po príklade. Čiže aj toto sú veci, na ktoré treba nevyhnutne reagovať. Bohužiaľ, náš volebný zákon na to nemyslel dostatočne.
A už len takých pár možno praktických príkladov z toho, čo sme zažili v rôznych typoch volieb, počnúc voľbami do vyšších územných celkov v roku 2017, potom v 2018. roku komunálna kampaň, dnes prezidentská a najmä eurokampaň, ktorá ešte stále prebieha, kde by sme napríklad mali prostredníctvom známych údajov na bilbordoch alebo v tlačovinách – objednávateľ, dodávateľ – mať možnosť úplne presne odhaliť, akým spôsobom je celá kampaň financovaná. Ale keď sa na to pozriete úplne detailne, tak napríklad v takých voľbách do vyšších územných celkov podstatná väčšina kandidátov tento údaj na svojich propagačných materiáloch ignorovala. Napriek tomu, že Štátna volebná komisia bola o tom informovaná, tak tu platil dvojitý meter v prípade straníckych kandidátov a napríklad nestraníckych kandidátov. A takto by sme mohli ísť bod po bode. Maličkosti, nuansy, ktoré treba riešiť a ktoré do istej miery súvisia aj s tým, čo dnes tu navrhujeme my. A ja som presvedčený o tom, že keď začneme tými zmenami, ktoré sme predložili na dnešné rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, tak sa dokážeme pomaličky dostať k tomu, aby sme našu kampaň dokázali chápať ako adekvátne férovú a efektívnu.
A snáď ešte dve veci, ak stihnem. Tá anomália, ktorú spomínal kolega Ondrej Dostál v súvislosti s tým, že občan môže voliť zo zahraničia, dokonca vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky aj poštou, čo je taká zvláštnosť, keďže všetky ostatné voľby takúto možnosť neponúkajú napriek tomu, že sa o ňu dlhodobo pokúšame. Ale zároveň takýto občan, volič, nemôže podporiť politickú stranu alebo konkrétneho politického kandidáta či kandidátku. Toto je naozaj niečo, čo sa dá považovať za nie celkom zlučiteľné s akoukoľvek racionalitou, a preto je dôležité to v zákone upraviť. A potom práve ten problém s prieskumami verejnej mienky, ako povedal aj kolega Peter Osuský vo svojej faktickej poznámke, skutočne nerobme z našich občanov bezprizorných, ktorí nevedia vyselektovať, ktorý prieskum je ako preňho relevantný. A to, že tu máme takýto zákaz, je vo svojej podstate skutočne útokom proti slobode šírenia informácií, a preto verím, že sme schopní takúto anomáliu z nášho legislatívneho poriadku podľa možnosti dostať čo najskôr.
Ak teda hovoríme o prieskumoch verejnej mienky, tam len jedna maličkosť. Všimnite si rok 2016, ako vyzerali prieskumy verejnej mienky ešte tri týždne pred voľbami a ako v skutočnosti voľby dopadli. To je niečo, čo sa potom prieskumným agentúram aj často vyčítalo. Tam boli zásadné odchýlky, či už pri strane Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, do istej miery strany SMER – sociálna demokracia, strany Sloboda a Solidarita, strany SIEŤ, ktorá už dnes neexistuje, ktorá tu ešte donedávna mala svojich zástupcov. Tak ono to súvisí práve s tým, že tie posledné tri týždne kampane sú kľúčové a práve v týchto troch týždňoch sa už občan nemôže dozvedieť, ako sa vyvíjajú preferencie jednotlivých občanov, čo nepovažujeme za správne. A to, že tu naozaj existujú určité prieskumné agentúry, ktoré vzniknú len tesne pred voľbami, ktoré sú napríklad fungujúce na systéme akýchsi vyfabulovaných čísel, neexistujúcich respondentov a tak ďalej, tak to už je naozaj otázka na nás občanov, aby sme si dávali podstatne dôslednejší pozor, kto a za akých okolností nás v tejto veci informuje.
Čiže toľko z mojej strany a ja verím vo všeobecnú podporu tohto návrhu zákona, pretože sa nás to týka všetkých, ale je to v prvom rade, samozrejme, v prospech občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Klus bol posledný ústne prihlásený poslanec, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, v tomto návrhu sme si teda dovolili poukázať na viaceré veci, ktoré sú parciálne v protirečení s článkami ústavy, parciálne v protirečení so zdravým rozumom, parciálne v protirečení s realitou, aká existuje, a parciálne diskriminujúce niektorých občanov. Ja sa pamätám, ako sme tu pred rokmi mali našu novelu zákona venovanú sankcionovanému, pokutovateľnému a trestnému nepriznaniu miesta pobytu. Vtedy mi tu sediaci minister Kaliňák povedal, že my to aj tak nevymáhame. Ovšem je dosť trapné, keď ten, ktorý to má vymáhať, ti off record, mimo mikrofón, povie, my to aj tak nevymáhame.
Tak presne na takomto základe je postavená význačná časť bodov, ktoré chceme novelizovať. Lebo nikto, samozrejme, nevymôže žiadne statusy ani kdečo iné. Nikto nevymôže prekrytie bilbordov 48 hodín pred voľbami. Nikto nič z týchto vecí nevymôže. Ale tvárme sa, že je o tom zákon. Je to trapné, keď je zákon, kde sme vopred historicky v tisícoch prípadoch zrezignovali na jeho vymáhanie.
Bolo to kedysi témou. Náš Ústavný súd je taký, aký je. Ako som povedal, je to dokonalý obraz koalície. Ale keď prebehli voľby, tak dostal, a to už bolo pred rokmi, Ústavný súd niečo vyše 260 podnetov na tak závažnú a dramatickú vec, v súlade so zákonom boli tie podnety, že niekto niekomu dal niečo do poštovej schránky. Ako ja si nemyslím, že Ústavný súd je dekoratívny. Ja si myslím, že Ústavný súd má závažne rozhodovať o závažných veciach. Ale v súlade s vtedy platnými normami sa proste rozhnevaný držiteľ poštovej schránky rozhodol, no iste ich boli na Slovensku desaťtisíce, tých držiteľov, ktorí našli niečo v schránke, no ale len 269 z nich bolo dostatočne aktívnych, aby sa obrátilo na Ústavný súd. Samozrejme, k ničomu to neviedlo. Ale už len samotná skutočnosť, že je možné takéto niečo umožniť z podstaty zákona, je tak trošku mimo zdravý rozum.
Preto si myslím, že ak sa mi nezdá, my máme napríklad v našom dome pri schránkach takú veľkú papierovú krabicu, neviem, či z paradajok alebo uhoriek, kde končia neželané materiály. Teda celý úkon miesto písania na Ústavný súd v takom prípade, ak sa mi nepáči tvár toho, ktorý je na letáčiku, je presunutý do tej krabice. My vzorne separujúci dom so štyrma rôznymi nádobami, to keď sa to už dosť naplní, takí, čo sme mladší, to zdvihneme, ten kriedový papier je ťažký, a odnesieme to do príslušného kontajneru modrého.
Takže chcem tým povedať, že toto všetko u nás rieši zákon, lebo my sme strašne zákonná krajina. Samozrejme, to, že existujú občania Slovenskej republiky, my sa hrdo hlásime k tomu, ako sa staráme, ako sú nám občania tým najvyšším, ktorým nedovoľuje niečo, čo dovoľuje iným občanom bez toho, aby som to mal napísané v ústave. A ako je známe, i zákon by mal fungovať tak, že neporušuje niečo, čo vopred ústava nepredpokladá, že by mohol ten zákon inak upraviť. Tak ja si nemyslím, že existujú rôzne kategórie občanov, z ktorých jedným môžme niečo dovoliť robiť a iným to nemôžme dovoliť, ak sme vopred nenapísali do ústavy, pozor, budú existovať rôzne kategórie v tejto veci. To teda je ďalšia taká vec, ktorú opravujeme v tomto zákone.
A na rozdiel od Martina Klusa si nerobím ilúzie, že táto novela prejde. Učia nás to mnohoročné skúsenosti s koalíciami či vládami jednej strany. Samozrejme, že táto novela neprejde, lebo to by sa muselo otvoriť nebo. Ale napriek tomu si myslím, že ak sa nad tým zamyslíte, i tí, ktorí za to nebudete, samozrejme, hlasovať, tak hádam pochopíte, že to moratórium a jeho zrušenie nie je v prospech SaS ani OKS, ani v prospech Klusa, Dostála a Osuského, ale že ho budete môcť využiť v rámci zdravého rozumu každá z vašich politických strán. A že tých prieskumov, ak sa ich bojíte, tak sa ich budeme báť všetci. Ale rozhodne to nie je preto, aby to pomohlo SaS a OKS.
Takže keď sa zamyslíme nad každým z tých bodov, i nad tými zahraničnými, v zahraničí sa trvale zdržujúcimi občanmi Slovenskej republiky, to nie sú – ak sa domnievate, tak nie som presvedčený, že máte pravdu – zásadne, výlučne a jedine voliči SaS. To môžu byť voliči všetkých, od ĽSNS po SMER. I vy môžte mať občanov, ktorí vás chcú a žijú v Londýne a majú tam trvalý pobyt, ale sú naši občania. A tak sa teda vlastne zamýšľam nad tým, aký by bol racionálny dôvod neprijať takúto novelu zákona. Lebo že nie je stranícka je jasné, lebo všetci sme politické strany. Že nie je protiústavná, lebo ruší protiústavnosť práve na šírení informácií je tiež jasné. Že je tým pádom racionálna, je na prvý, na druhý a skoro aj na poltretí pohľad jasné.
Ale keďže ratio nemusí v tejto sále vždy víťaziť, tak na rozdiel od kolegu Klusa v jeho víťazstvo toho času neverím. Ale možno raz príde deň.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje rokovanie o bodoch 76 až 78 schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava, tak ako sme sa už dohodli. Takže prvým bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Kiššovej, Ľubomíra Galka, Eugena Jurzycu a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/95 Z. z. o správnych poplatkoch, tlač 1466.
Druhým bodom je prvé čítanie takisto poslancov pani Kiššovej, Ľubomíra Galka, Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, tlač 1469.
A tretím bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Kiššovej, Ľubomíra Galka, Eugena Jurzycu a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, tlač 1475.
No, takže teraz dávam slovo pánovi poslancovi Rajtárovi, s ktorým sme chceli pozdraviť, predpokladám študentov, nevieme z akej školy, ale buďte vítaní na Slovensku a tu v Národnej rade. (Potlesk.)
Takže, pán poslanec, môžte odôvodniť všetky tri návrhy.

(Rokovanie v zlúčenej rozprave o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Ľubomíra Galka, Eugena Jurzycu a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1466, o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Ľubomíra Galka, Eugena Jurzycu a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 1469, a o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Ľubomíra Galka, Eugena Jurzycu a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1475.)