45. schôdza

9.5.2019 - 22.5.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.5.2019 o 10:06 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 10:06

Branislav Gröhling
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona kolegyni Zimenovej, hoci naozaj tak, ako som spomínal a keď sme o tom diskutovali na výbore pre vzdelávanie, tak tie názory boli skôr také, že táto správa by mala byť prerokovaná priamo iba na výbore a nie tu v pléne Národnej rady. Myslím si opak, a preto veľmi podporujem tento návrh zákona, pretože takéto správy poznáme, máme ich aj na tejto schôdzi a mali by sme o nich rokovať. A tento návrh zákona by sme reálne mali schváliť, aby či už pani ministerka alebo budúca ministerka alebo minister priniesli takúto komplexnú správu aj do Národnej rady, aby sme mohli o nej diskutovať, aby sme ju mohli preberať, aby sme mohli vypočuť si celú tú analýzu iným spôsobom tu v pléne, kde by boli možno i médiá, kde by sme mohli o tom diskutovať.
Na výbore to tak nefunguje, na výbore je to prioritne o tom, že sa vyrozprávame v rámci opozície, že povieme nejaké názory, že vyslovíme nejaké myšlienky, ale tie myšlienky, tak ako spomínal kolega Sopko, tam reálne zapadnú a potom o ničom ďalej už nediskutujeme. Dôkaz je, toho dôkaz je aj to, ako funguje legislatívny proces v oblasti školstva momentálne, že neprebiehajú nejaké diskusie v rámci medzirezortného pripomienkového konania. To sme videli alebo sme toho súčasťou aj teraz v rámci návrhov zákona ohľadom školstva, ktoré sú ohľadom povinných škôlok alebo 9,5-percentnom navyšovaní platov učiteľov, pretože obidva tieto návrhy zákona prinášajú vládni poslanci, nerozprávalo sa o tom. Naozaj médiá nemajú tú možnosť, aby prediskutovali jednotlivé organizácie, nemajú možnosť, aby prediskutovali tieto body a tým pádom nejakým spôsobom poukazujem iba na to, že školstvo pre nás nie je dôležité. A toto by bol signál celého pléna o tom, že školstvo je dôležité, že by sme sa mu mali reálne venovať, že by sme mu mali venovať čas, tak ako venujeme čas aj všetkým ostatným správam.
Čaká nás určite správa činnosti komisárky pre deti za rok 2018, čo je veľmi dôležité a predpokladám, že sa k nej budeme všetci vyjadrovať a tá diskusia bude trvať veľmi dlho, pretože budeme vedieť rozobrať všetky problémy, ktoré sa týkajú činnosti pani komisárky, poprípade činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2018, čo je tiež dôležitá správa, o ktorej diskutujeme. A nemyslím si, že na výboroch, kde patria tieto jednotlivé správy, by bolo niečo také, že by sme nemali byť v pléne s touto správou alebo že by sme nemali o nej rozprávať, alebo že je nepodstatná. Práveže teraz je tá doba a tá situácia, kedy školstvo je dôležité, kedy ho kreujeme, kedy kreujeme budúcnosť mladých ľudí, kedy by sme mali vyslať signál aj na to, že takáto správa je dôležitá, a nie ju nejakým spôsobom negovať.
Myslím si, že celé ministerstvo so svojimi či už priamo riadenými organizáciami, alebo analytickým tímom vedia pripraviť takúto správu, nebolo by to náročné, tak ako boli tie argumenty zo strany vládnych poslancov, že táto správa bude veľmi náročná, že sa jej budú musieť venovať. Vôbec si to nemyslím, nie je to pravda, túto správu by vypracovali a potom každoročne by ju vedeli obmieňať a iba dopĺňať jednotlivé ukazovatele, ktoré by boli tam. Ak by sme začali s nejakými merateľnými ukazovateľmi, tak tie by sa dopĺňali a za jednotlivé roky by sme potom vedeli, akú to má trajektóriu, aká je trasovitosť možno absolventov, ako funguje celá oblasť školstva, či sa vyvíja alebo nevyvíja, či máme tam nárasty alebo nemáme nárasty, že či nejakým spôsobom ich naozaj posúvame a hlavne, či ju posúvame tým správnym smerom a tým správnym tým spôsobom, ktorý je.
Dovoľte mi, aby som využil ten čas a povedal vám takú predstavu, ako tá správa by mala vyzerať. Myslím si, že by mala byť rozložená na jednotlivé kapitoly v rámci regionálneho školstva. Regionálne školstvo by, samozrejme, malo byť rozdelené na základné školy, stredné školy a stredné školy by mali byť rozdelené na odborné školy a priemyslové školy a silné priemyslovky, tak ako aj vysoké školy, ktoré by mali mať samostatné veci.
My sme aj vypracovali materiál v rámci našej strany, kde sme spolupracovali všetci v rámci Spravme Slovensko vzdelanejším, kde tých kapitol sme rozdelili do desiatich častí. Ja prebehnem iba niektoré z týchto desiatich častí, ktoré by boli dôležité, ktorým by sme sa mohli venovať v rámci tejto správy ministerstva, ktoré by bolo predkladané každý rok.
Jedna tá správa alebo jedna tá časť by mala byť čisto venovaná financovaniu. Financovanie je veľmi dôležité. Financovanie je veľmi dôležité z toho dôvodu, že momentálne je veľmi neprehľadné. Je neprehľadné z toho dôvodu, že ide z dvoch kapitol. Ide z kapitoly ministerstva školstva a ide z kapitoly ministerstva vnútra. Vieme, že jednotlivé tieto pochody a tá trasovanosť financií nie je taká, aká by mala byť, a keď si povieme, že od roku 2005 až do roku 2013 tie financie plynuli reálne z ministerstva financií na ministerstvo školstva a krajský školský, krajský školský úrad, tak tieto financie proste boli, boli transparentné (povedané so smiechom), boli transparentné a neboli také, aké mali byť, od roku 2013 proste tá neprehľadná systémovosť, ktorá tam je, že školstvo je financované z dvoch kapitol, kde z ministerstva vnútra prechádzajú peniaze na okresný úrad v sídle kraja a z ministerstva školstva v podstate nie je ten priamy dopad financií a tá kontrolovanosť, ktorá tam je.
Určite by tá kapitola; určite by táto správa mala mať aj časť priamo riadených organizácií, ktoré sú pod ministerstvom, máme ich 17 a tieto organizácie odčerpávajú naozaj obrovský balík financií. A myslím si, že keby sme videli takúto správu, tak tie financie by boli omnoho ľahšie vnímané, boli by sledované a vedeli by sme s nimi viacej pracovať. Samozrejme, že by mala mať určitú časť základných škôl, kde by sme mohli rozprávať o kompenzačných príspevkoch a o tom, ako nám rastie demografická krivka, ako nám rastú školy a, samozrejme, ten dosah potom na odborné školstvo alebo stredné školstvo, či už silné priemyslovky alebo silné odborné školy a gymnáziá. A v konečnom dôsledku by mala zahŕňať aj správu alebo časť, o ktorej rozprávala kolegyňa Zimenová, a to je či už špeciálne školstvo, alebo inkluzívne školstvo, myslím si, že by malo byť rozdelené aj do dvoch častí. V rámci inkluzívneho školstva by sme tam videli, aký je nárast detí zo zdravotne znevýhodneného prostredia, ako by sme vedeli zvýšiť nárast asistentov učiteľov a ostatné náležitosti.
Vedeli by sme rozprávať o tejto téme veľmi dlho. To je tak v skratke a uvidíme, že či bude ešte záujem, že by sme potom pokračovali ďalej v rámci ústnej rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

15.5.2019 o 10:06 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:10

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Jedna jediná faktická poznámka, pán poslanec Sloboda.
Skryt prepis

15.5.2019 o 10:10 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:14

Vladimír Sloboda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. No otázka znie naozaj, že z akého dôvodu by takáto správa nemohla byť v pléne. Či už možno sa hanbia za to, že čo by bolo samotným obsahom, že vôbec by bol slabý a nezobrazoval by skutočnosti, ktoré naozaj sú v školstve. Alebo naopak, že by poukazoval na tieto zlé skutočnosti a vlastne tie nedostatky by boli príliš často na očiach a trajektória, ktorú si spomínal, by vlastne smerovala úplne nesprávnym smerom?
Čo sa týka obsahu, dovolím si len pripomenúť, že nezabudnime na školské zariadenia, ktoré sú takisto dôležitou súčasťou a mali by naozaj mať svoju samostatnú položku v takejto správe. Takisto, tak ako si spomenul, tie priamo riadené zariadenia, ktoré sú obzvlášť dôležité, hlavne keď majú dosť vysokú rozpočtovú kapitolu. A nezabudni aj na to, na centrá, cez ktoré sa vôbec financuje prenesený výkon štátnej správy a týka sa to aj, aj školstva. A zároveň takáto správa by aj ukázala to, že zakaždým, keď sa zvýšia náklady v školstve, tak sa na tieto zvýšené náklady presunie len časť peňazí do školstva a zvyšok vždy musí hľadať či už obecná samospráva, alebo samosprávne kraje v svojich rozpočtových kapitolách úplne niekde inde. To znamená, že odoberajú iným svojim kompetenciám peniaze na to, aby dofinancovali to, čo do školstva vláda nedá.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.5.2019 o 10:14 hod.

Ing.

Vladimír Sloboda

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:14

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.
Skryt prepis

15.5.2019 o 10:14 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 10:16

Zuzana Zimenová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Naozaj budem veľmi stručná, všetko už bolo povedané. Len zopakujem, že správa o stave a úrovni vzdelávania v školách býva predkladaná ministerstvu školstva, tak to je doteraz v zákone napísané, a chcem pripomenúť, že býva predkladaná obvykle v novembri po skončení toho školského roka, o ktorom tá správa pojednáva, to znamená v novembri nasledujúceho školského roka.
My prerokúvame vo výbore školskom túto správu až ten ďalší rok, obvykle v marci. Čiže keď bola táto správa, o ktorej dnes hovoríme a z ktorej som citovala, predložená v novembri 2018 ministerstvu, tak do výboru sa dostala v marci 2019. Ja len preto na to upozorňujem, že je to príležitosť, kedy ak by aj náhodou sa koalícia opäť rozhodla z politických dôvodov nepodporiť opozičný návrh zákona, hoci logika veci hovorí, že niet najmenšieho dôvodu, prečo ho nepodporiť, tak upozorňujem na to, že po pol roku je opäť príležitosť, aby som tento návrh predložila a predložím ho, aby sme prerokúvali najnovšiu správu štátnej školskej inšpekcie opäť v pléne. Čiže nie je to žiaden dôvod na to, aby tá správa v pléne nezaznela.
Ja len chcem pripomenúť, že dnes nie je žiadna opora v zákone, že tá správa sa dostane aspoň na výbor. A preto hovorím, že je našou povinnosťou a zodpovednosťou v nasledujúcom volebnom období urobiť všetko pre to, aby takéto dôležité informácie v pléne mohli zaznieť aj bez toho, že si to niekto z poslancov vezme ako svoju úlohu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

15.5.2019 o 10:16 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:16

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov, tlač 1449. Pani poslankyňa tu nie je. Teraz tu bola, akurát že odišla. Takže ide na koniec schôdze a otázne je, či sa to nepreradí na ďalšiu schôdzu. V poriadku.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Kiššovej a Radoslava Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, tlač 1450.
Pani poslankyňa Kiššová, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej a Radoslava Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 1450.)
Skryt prepis

15.5.2019 o 10:16 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 10:19

Jana Kiššová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov z klubu SaS predložiť návrh zákona, ktorým sa mení Zákonník práce a upravuje podmienky pre brigádnické práce študentov.
Tento návrh vznikol v spolupráci strany SaS a našej mládežníckej organizácie Mladí SaSkári v mnohých diskusiách o tom, prečo tak veľa mladých ľudí odchádza zo Slovenska do zahraničia, prečo si hľadajú uplatnenie vonku a čo by sme vedeli spraviť pre to, aby tomu tak nebolo. Prišli sme na niektoré úpravy a motivácie pre študentov, ako ostať doma, a výsledkom toho je aj tento a nasledujúci návrh na zmenu zákona. Jeho cieľom je teda zlepšiť podmienky uplatnenia absolventov stredných a vysokých škôl na trhu práce, a to zvýhodnením a zjednodušením podmienok pri brigádnických prácach študentov.
Novela Zákonníka práce reaguje na súčasný platný právny stav, podľa ktorého na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere. Priemer sa vypočítava z celého obdobia trvania dohody o brigádnickej práci študenta, najviac však z obdobia 12 mesiacov, keďže Zákonník práce vymedzuje, že sa dohoda uzatvára na určitú dobu, maximálne na tých 12 mesiacov.
Takýchto dohôd môže mať ale študent viac a brigádnik súčasne neobmedzený počet takýchto dohôd a tým pádom aj tie hodiny, tých 20 priemerných hodín týždenne, môže byť tým pádom navýšený. Tieto limity preto považujeme za nezmyselné, ľahko obíditeľné, a teda len generujú zbytočnú byrokraciu. Ak jednoducho môže mať niekto viac dohôd, prečo potom v jednej dohode nemôže mať viac hodín?
Následkom toho je stav, kedy je maximálny rozsah pracovného času na základe dohody o brigádnickej práci študentov obchádzaný tak, že zamestnávatelia uvádzajú či už nepravdivé údaje o odpracovaných hodinách študentov alebo zvyšujú časť odmeny vyplácanú vo forme tzv. mimoriadnej odmeny. Dochádza takisto k situáciám, kedy sa v dohode o brigádnickej práci študentov dohodne dvojnásobok reálne vyplatenej odmeny a potom sa vykazuje dvojnásobne menší počet odpracovaných hodín. Takéto obmedzenie teda nie je efektívne, je to zasa len priestor na nejaké špekulácie a na taký ten, na takú tú optimalizačno-technicko-byrokratickú gymnastiku a je to skutočne, skutočne zbytočné. Návrh zákona preto navrhuje zvýšiť rozsah týždenného pracovného času študentov z dvadsať hodín na štyridsať.
Zároveň dnes platí, že dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na dobu určitú, a to je tých už spomínaných 12 mesiacov. Následkom súčasnej právnej úpravy je stav, kedy zamestnávateľ v prípade, že chce, aby pre neho študent ďalej vykonával práce, musí po uplynutí týchto 12 mesiacov so študentom uzavrieť novú brigádnickú dohodu na ďalšie obdobie. A toto je zasa ďalšia byrokracia. Čiže ukončiť jednu pracovnú zmluvu, poodhlasovať, zasa spraviť novú pracovnú zmluvu, poprihlasovať. Byrokracia, ktorá v podstate na skutkovom stave, že ten študent naďalej pre toho zamestnávateľa pracuje, na tom sa nič nemení.
My teda rušíme túto podmienku tých maximálnych 12 mesiacov a hovoríme, že pokiaľ študent spĺňa podmienky, ktoré sú stanovené na to, aby mohol vykonávať dohodu o brigádnickej práci študenta, nech ju môže vykonávať počas celého tohto obdobia, pokiaľ tú podmienku spĺňa.
V apríli roku 2019 Sociálna poisťovňa evidovala spolu 90 772 brigádujúcich študentov, ktorých sa predložený návrh zákona dotýka. Nehovoríme teda o zanedbateľnom počte pracujúcich študentov. Je nemysliteľné, aby vládla, vláda kládla takéto nezmyselné polená pod nohy mladým, ktorí majú záujem popri štúdiu aj pracovať, možno si práve prácou na toto štúdium zarobiť. Ale nielen to. V práci títo mladí ľudia získavajú potrebné skúsenosti a znalosti, ktoré im potom pomôžu pri uplatnení v ďalšom zamestnaní.
Dámy a páni, v neposlednom rade je cieľom návrhu zákona aj odstránenie administratívnej záťaže pre zamestnávateľov, a to už som spomínala, to sú tie prihlášky, odhlášky opätovné na úrady, ktoré sú skutočne jednak zbytočné, jednak zaťažujúce, a aj v kontexte toho, že Slovensko je mimoriadne prebyrokratizovanou krajinou, že obrovská byrokracia je jedným z top dôvodov, prečo Slovensko nevie konkurovať iným podnikateľským prostrediam v iných krajinách, preto som presvedčená, že všade tam, kde vidíme čo len milimeter zbytočnej byrokracie, mali by sme ju zrušiť, pretože na finále nás to odľahčí všetkých, rozviaže nám to ruky a v konečnom dôsledku aj zvýši disponibilné prostriedky, pretože všetci veľmi dobre vieme, že čas sú peniaze.
Dámy a páni, tento návrh zákona nijako nezaťaží štátnu kasu, jeho zavedenie nie je komplikované, je to veľmi jednoduché, pomôže študentom a pomôže aj zamestnávateľom. Pre poriadok uvediem ešte z náležitostí, že tento návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na zamestnanosť a ani na, vplyv na informatizáciu spoločnosti. Zároveň nemá negatívny sociálny vplyv ani vplyv na hospodárenie obyvateľstva.
Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je v súlade aj s právom Európskej únie. Účinnosť tohto návrhu stanovujeme na 1. augusta, pretože nemá vplyv na účtovníctvo, preto sme presvedčení, že zákony, ktoré či už odstránia nejakú nezmyselnú hlúposť, alebo zavedú nejaké zmysluplné zjednodušenie, treba s nimi prísť čo najskôr, a preto tento čo najskorší termín.
Dámy a páni, tento návrh zákona nie je pravicový, nie je ľavicový, je to opäť z dielne tzv. vecí, ktoré skutočne myslia len a len na občana. A ja verím tomu, že sa nájde v tejto sále dostatok ľudí, ktorí to presne takto vnímajú a chcú pomôcť v snahe pomôcť študentom. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

15.5.2019 o 10:19 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:25

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajkyni z gestorského výboru pre sociálne veci pani poslankyni Gaborčákovej. Nech sa páči.
Skryt prepis

15.5.2019 o 10:25 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:27

Soňa Gaborčáková

10:27

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že k neexistujúcej rozprave sa nechcete vyjadriť. Ďakujem veľmi pekne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme ďalej pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Jany Kiššovej a Radoslava Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 1451.
Znovu dávam slovo pani poslankyni Kiššovej, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej a Radoslava Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1451.)
Skryt prepis

15.5.2019 o 10:27 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom