46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa rada vyjadrila k niektorým častiam štátneho záverečného účtu, ktoré tu boli niektoré už aj spomínané, o niektorých hovoril pán predseda NKÚ.
Chcela by som poukázať aj vás poprosiť, pán, pán minister, pri príprave nového štátneho rozpočtu, že na tie nedostatky, ktoré by som chcela, o nich hovoriť, ak by sa im dalo predísť pri príprave nového štátneho rozpočtu. Týka sa to najmä programovej časti rozpočtu a ich monitorovania a stanovenia merateľných ukazovateľov.
Aj v správe NKÚ je spomenuté, že toto programové monitorovanie je len veľmi formálne a monitorovacie ukazovatele sú nastavené, len aby boli. Kapitoly, ktorým som sa podrobne venovala, boli vlastne kapitola ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva a monitorovacie ukazovatele, ako plán, áno, a či bol splnený, áno, na 100 %, alebo na niekoľko, ale pritom nevieme, že čo vlastne za plnením bolo, tak to naozaj je formálne.
Ja očakávam, že rozpočet a verejné financie, keď sa míňajú na nejaké aktivity, mali by mať jasný cieľ a jasný výsledok. V podstate tú hodnotu za peniaze, po ktorej všetci voláme, tá by mala byť preukázaná práve v tomto, v týchto merateľných ukazovateľov (pozn. red.: správne "ukazovateľoch"). Potom je veľmi ťažko posúdiť efektivitu vynaložených prostriedkov. Tá sa preukazuje aj v množstve záväzkov, ktoré Slovenská republika prijala pri prvom šíku najmä v oblasti ochrany životného prostredia, kde sa zaväzujeme k rôznym opatreniam, avšak keď nemáme nastavené dobré monitorovacie ukazovatele, tak nebudeme vedieť, ako tieto ciele napĺňame, a žiadne právne úpravy, ktoré budú len sprísňovať prostredie, podnikateľské prostredie, budú regulovať našu spoločnosť, tak neprispeje k dosiahnutiu týchto cieľov.
Poukazujem na nedostatočné stanovenie priorít pri návrhu rozpočtu, a tým pádom aj pri prijímaní štátneho rozpočtu, či už je to v ochrane pred povodňami, alebo ďalšími výdavkami, napríklad na ochranu ovzdušia, kde chcem poukázať na paralelu aj s nedostatkami, ktorá bola vytýkaná, ktoré sú vytýkané napríklad v rezorte ministerstva dopravy pri investíciách dopravy, kde práve v ovzduší malé častice PN 2,5 a PN 10 sú práve identifikované ako znečistenie z emisií z dopravy. A práve cesty I. triedy, diaľničné úseky, budovanie nových železničných tratí a rekonštrukcie prispievajú k tomu, aby sa lepšie napĺňali ciele v ochrane ovzdušia.
A keď môžem citovať zo správy, tak bolo nula kilometrov diaľnic a minimálne úseky ciest I. triedy, ktoré boli obnovené, a žiadne kilometre nových alebo rekonštruovaných železničných tratí.
Čiže chýbajú nám priority, chýbajú merateľné ukazovatele, stanovenie cieľov napríklad aj v odpadovom hospodárstve, kde sa tvárime, že ideme napĺňať tie nejaké európske štatistiky zvýšenia recyklácie, ale my dnes vlastne nevieme, z akého percenta počítame všetky tieto podiely, pretože aj tieto evidencie, analýzy, ktoré má ministerstvo životného prostredia, sú nedostatočné a vlastne neporovnateľné.
Taktiež chcem poukázať na konštatovanie dokumentov, ktoré boli predložené, a na nevýhodné zmluvy, ktoré boli napríklad prijaté, podpisované v rezorte životného prostredia. Tu by som chcela spomenúť len zopár. Jednu z tých, čo je spomenuté aj v správe NKÚ, a je to nevýhodná zmluva na prevoz ľudí v rámci Dobrohošte a Kyselice cez Vodné dielo Gabčíkovo, ktorú prevádzkuje Vodohospodárska výstavba.
Ďalej chcem poukázať na to, čo v správe sa nenachádza, ale bola by som veľmi rada, aby sa rezort financií, ale aj samotné NKÚ, neviem, pán predseda, tu nevidím ho, ale snáď počúva, sa zameral na hospodárenie Environmentálneho fondu, kde najmä v čase, kedy prevzal záväzky z Recyklačného fondu, tak sa ukazuje na viacerých prípadoch, že dochádza k veľmi neefektívnemu vynakladaniu týchto verejných zdrojov bez toho, aby dochádzalo k spätnej kontrole. Napríklad poukážem na nedostatkoch pri čistiarni odpadových vôd. Je to jedna z priorít, tiež ktorú potrebujeme riešiť v rámci vodného hospodárstva, zvýšiť kvalitu povrchových tokov a na znečistení ktorých sa najmä podieľajú v súčasnosti tie, množstvo malých neodkanalizovaných obcí. Tento problém kanalizácie sa už vyriešil pri veľkých sídlach, ale obce s obyvateľmi do dvetisíc obyvateľov sú stále úhrnom jedným z najväčších znečisťovateľov. A je paradoxné, že v mnohých obciach, a nie sú to už jednotlivé obce, sa stretávam často, že za drahé peniaze boli postavené čistiarne odpadových vôd s drahými technológiami, ktoré stoja už niekoľko rokov, dá sa to už pomaly rátať cez desať rokov, a ktoré nie sú napojené na kanalizáciu, pretože nemajú dobudované a vybudovanú kanalizačnú sieť nevyhnutnú pre to, aby tá čistiareň bola vôbec spustená do prevádzky. Toto považujem za neuveriteľné plytvanie s verejnými zdrojmi, keď nám stoja technológie, a obce, ktoré majú hotovú čistiareň odpadových vôd, vypúšťajú znečistené splašky do našich tokov.
Taktiež chcem poukázať na tabuľku, ktorú máte, ako obchádza..., á, tabuľka limitu počtov zamestnancov v jednotlivých kapitolách. Chcem poukázať na to, ako sa obchádzajú tieto stanovené limity zamestnancov, konkrétne v rezorte životného prostredia, kde sa v minulosti uzatvárali zmluvy o spolupráci napríklad spolu s občianskym združením Komplexná centrálna záchranná služba a o zdôvodnenie zmlúv, ktoré boli vyhodnotené cez Úrad verejného obstarávania ako nezákonné. Tak dôvod bol, že Štátna ochrana prírody Slovenska, ako aj Slovenský vodohospodársky podnik, pre ktoré mala táto organizácia poskytovať služby, nemajú dostatok pracovníkov, takže musia úlohy, ktoré majú štátom zverené, plniť cez túto podivuhodnú organizáciu, ktorá je podľa ich slov ďaleko lepšie materiálne, technicky vybavená. Je to z toho dôvodu, že dostáva dotácie z ministerstva vnútra cez Policajný zbor, že dostáva, dostala takmer 10 mil. eur z rezortu životného prostredia možno od roku 2010. Keby tieto peniaze išli do tých organizácií, do ktorých má, tak určite by dokázali si svoje povinnosti riadne plniť.
Len tým chcem poukázať na to, že sa tuná hráme na nejaký limit ľudí, ktorí pracujú vo verejnej sfére, ale takýmto spôsobom sa kamuflujú počty. Buď si priznajme, že naozaj úlohy, ktoré tieto organizácie majú plniť, majú zvýšené nároky a treba im priznať to, čo majú mať, treba im priznať dostatok ľudí, aby dokázali efektívne svoju činnosť vykonávať. Máme na stole dnes možno zákon o ochrane prírody, kde práve Štátna ochrana prírody dostáva dôležité kompetencie vydávania záväzných stanovísk, ktoré keď nebudú mať dostatočne kapacitne pokryté, tak môže to spôsobovať vážne škody a súdne procesy.
Ešte v krátkosti opatrenia v rezorte pôdohospodárstva. Chcela by som sa opýtať, či odvod 5 mil. eur pre Lesy Slovenskej republiky naďalej bude súčasťou návrhu štátneho rozpočtu, čo sa mi zdá už naozaj neprimerané, aby Lesy Slovenskej republiky mali osobitnú daň, osobitný odvod do štátneho rozpočtu 5 mil. eur, čo spôsobuje zvýšený tlak na ekonomickú výnosnosť ťažby, to znamená zvýšené nároky na množstvo vyťaženého dreva.
Darmo ukazujete na hodinky, ešte mi neodťuklo. Takže keby ste mi vedeli dať odpoveď na túto moju otázku, tak - aspoň na túto jednu - budem veľmi, veľmi rada.

Ďakujeme, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem. Veľmi krátko. Ja chápem kolegov zo strany SaS, ktorí poukazujú na všetko, čo sa tvári ako skryté zdanenie. Ten štát funguje aj tak, že proste keď má niekde podiely, tak dostane aj dividendy. Otázka je, že či sú to ESO-vské dividendy, alebo sú to príjmy nominálne, čiže len tie dividendy, ktoré chodia pravidelne SPP. Ak sú to jednorazové, tak nejdú na vylepšenie rozpočtu verejných financií.
Čo sa týka pani kolegyne, to isté. Je to veľmi špecifická oblasť možno práve na to, čo ste hovorili, sa týkalo životného prostredia predovšetkým a pôdohospodárstva. Opätovne veľmi podobná odpoveď. Tak to proste dnes funguje a je to nastavené a skôr by sa k tomu možno mohli aj vyjadriť aj kolegovia, ktorých sa to týka, to znamená aj minister životného prostredia, aj minister hospodárstva.
Ja by som sa chcel skôr pristaviť o tom, čo hovoril pán Heger ohľadne dlhovej, teda dlhovej medzery. Stále spomína nominálne čísla a tu chcem povedať, že ono to tak nefunguje proste. Všetko sa meria nejakými pomerovými ukazovateľmi. Ja si pamätám, keď som prišiel do Národnej rady, že HDP sme mali na úrovni niekde okolo 70 mld. Dnes proste tá ekonomika rastie a hýbeme sa v roku 2018 na úrovni 90 mld., a teda ja sa teším, že v roku 2020 pravdepodobne prvýkrát prekročíme úroveň 100 mld.
Čo sa týka teda medzery na DPH, chcem podotknúť, že dnes som sa stretol aj s predstaviteľmi Štatistického úradu a budeme analyzovať, v čom je tá dlhová medzera. Nejak sa pokúsime to kvantifikovať, aby sme sa vedeli zamerať na to, akým spôsobom ju efektívne znižovať. Čiže zaoberáme sa tou metodikou. Samozrejme, mne nie je pochopiteľné, že niektoré krajiny, ktoré skutočne deklarujú veľmi nízke úrovne dlhovej medzery, akým spôsobom ju počítajú, čiže s týmto sa budeme zaoberať.
Na záver, chcem stále zdôrazniť, že skutočne sme sa prvýkrát v tomto roku 2018 dostali mimo teda všetkých pásiem, teda ktoré, nejakých sankčných pásiem dlhovej brzdy a po prvýkrát sme dosiahli teda úroveň dlhu, ktorá je pod všetkými sankčnými pásmami. A na dôvažok za rok 2017, 2018 táto krajina mala po prvýkrát vôbec deficit nižší ako jedno percento.
Ďakujem pekne.