46. schôdza

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o bode programu, ktorý nemal byť na programe tejto schôdze. Rokujeme o bode programu, ktorý by nebol na programe tejto schôdze, keby sa parlament, konkrétne parlamentná väčšina dokázala správať zodpovedne a splniť si povinnosť, ktorú parlamentu ukladá Ústava Slovenskej republiky.
Vo februári vypršalo funkčné obdobie deviatim z trinástich sudcov Ústavného súdu. V tej chvíli, najneskôr v tej chvíli mali byť zvolení osemnásti kandidáti na sudcov Ústavného súdu. Aby ešte pred tým, ako sa Ústavný súd stane nefunkčný, prezident republiky vymenoval deviatich ústavných sudcov a Ústavný súd ako dôležitý orgán ochrany ústavnosti mohol nerušene a bez prerušenia pokračovať ďalej. Parlament si túto úlohu nesplnil. Nesplnil si ju vo februári, keď sme o tom rokovali prvýkrát a keď vládna koalícia v dôsledku zmarených ambícií Roberta Fica stať sa predsedom Ústavného súdu zablokovala, zablokovala voľbu ústavných sudcov a nebol zvolený ani jeden, jediný kandidát. Len v dôsledku obštrukcie. Nie v dôsledku toho, že by parlamentnej väčšine nevyhovoval ani jeden zo štyridsiatich uchádzačov iba preto, že Robert Fico zistil, že sa nestane predsedom Ústavného súdu, že ho parlament nezvolí, že ho prezident nevymenuje, aj keby ho parlament zvolil, a že sa bude voliť verejne, lebo tak to odhlasoval parlament a tak to potvrdil ústavnoprávny výbor aj hlasmi poslancov za dve menšie koaličné strany, Slovenskú národnú stranu a MOST – HÍD.
Ale parlament si svoju povinnosť zvoliť osemnástich kandidátov na ústavných sudcov nesplnil doteraz. Doteraz sme v troch dvojkolových voľbách zvolili iba dvanástich z potrebných osemnástich kandidátov. Myslel som, že dnešný deň bude pokojný. Myslel som, že dnes o pätnástej začneme rokovať o bode voľba kandidátov na ústavných sudcov, že si povieme, ako je dôležité, aby bol Ústavný súd obsadený, alebo možno ani, ani to nie. Len jednoducho budeme hlasovať a zvolíme chýbajúcich šiestich kandidátov, lebo dvanástich sme už zvolili. Ale opäť vstúpil do hry Robert Fico a teraz už neviem z akého dôvodu, lebo vtedy som tomu ešte rozumel. Keď si človek nahovorí, že sa stane predsedom Ústavného súdu a potom zistí, že nie, tak to zamrzí. Tak, tak zablokujeme parlament, nezvolíme nikoho zo štyridsiatich kandidátov, ktorí si dali tú námahu, že prihlásili sa ako uchádzači, vystúpili pred ústavnoprávnym výborom, podstúpili grilovanie médiami aj poslancami. Odpovedali na otázky, ktoré často neboli príjemné. A len tak šmahom ruky všetkých štyridsiatich parlamentná väčšina hodila cez palubu. Je to neospravedlniteľné, je to nezodpovedné, ale aspoň ľudsky sa tomu vzhľadom na okolnosti dá rozumieť.
Potom sme dvakrát volili normálne, aj keď sme nezvolili potrebný počet kandidátov. A dnes opäť prišla obštrukcia alebo pokus o obštrukciu a opäť je za tým Robert Fico. Robert Fico spochybnil, koľko kandidátov sa má voliť. Hoci doteraz to bolo jasné, doteraz bolo úplne jasné, že máme voliť toľko kandidátov, aby dokopy zvolených kandidátov bolo 18. Uvoľnilo sa deväť miest na Ústavnom súde, prezident alebo teraz prezidentka má vybrať z dvojnásobného počtu kandidátov a keď sa má obsadiť deväť miest, je potrebné zvoliť osemnástich kandidátov. Doteraz to nikto nespochybňoval. Pán prezident Kiska hovoril, že takto to má byť a že troch ústavných sudcov, ktorých vymenoval, vymenoval ako mimoriadne opatrenie, aby Ústavný súd neostal dlhodobo úplne nefunkčný, aby plénum malo aspoň minimálnu väčšinu a aspoň teoreticky mohlo rozhodovať, aby miesto jedného senátu mohli byť aspoň dva senáty, ale zároveň povedal, že tým to končí a že bude čakať, až kým si parlament splní svoju ústavou danú povinnosť zvoliť 18 kandidátov. Nikto nespochybňoval, že ten počet má byť osemnásť. Dokonca ani parlament nespochybňoval, že je potrebné zvoliť celkovo 18 kandidátov. A tak keď ôsmi boli zvolení, napriek tomu, že z tých ôsmich boli vymenovaní len traja a piati ostali kandidátmi, tak na minulej schôdzi sme volili desiatich, aby ich spolu bolo osemnásť, nie aby ich spolu bolo dvanásť, lebo treba vymenovať iba šesť. Aby ich spolu bolo osemnásť. A hlasovali aj poslanci SMER-u a nebol s tým problém.
Až tento týždeň prišiel Robert Fico s tým, že to problém je. Prišiel s konštruktom nejakých ústavných sťažností, znevýhodnenia niektorých kandidátov. A keď to už vyzeralo, že sú to len jeho reči, lebo ani jeho koaliční partneri ho v tom nepodržali, tak dnes bolo pár hodín pred tým, ako budeme hlasovať v štvrtej voľbe o nových ústavných sudcoch, bolo poslanecké grémium, kde sa tento problém riešil a kde nedošlo k dohode. A nedošlo k dohode preto, lebo Robert Fico s tým má problém. Nikto iný s tým nemá problém, pretože všetci ostatní vedia, že keď máte zvoliť osemnásť kandidátov a doteraz ste zvolili dvanásť, tak potrebujete zvoliť ešte šesť. Lebo tak to je, osemnásť mínus dvanásť je šesť.
Keďže nebola zhoda, tak pán predseda Národnej rady požiadal predsedu ústavnoprávneho výboru, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k otázke, koľko kandidátov máme dnes voliť. Keby s tým bol naozaj problém, tak predpokladám, že by s tým niekto vystúpil na minulej schôdzi, lebo to bola identická situácia. Aj tam tie počty sedeli iba z hľadiska celkového, nie z hľadiska toho, koľko ešte sa má vymenovať a koľko je už zvolených. Alebo keď na to neskôr prišiel, no tak by s tou otázkou vyšiel na začiatku schôdze, nie v deň, keď sa má voliť.
Takže sme mali ústavnoprávny výbor, ktorý bol zvolaný štvrť hodinu pred tým, ako sa zišiel. Je to situácia, ktorá je veľmi neštandardná, a samozrejme, že sa stáva, že je potrebné náhle prerokovať nejaký bod programu, hlasujeme a predseda výboru oznámi, že o päť minút sa uskutoční výbor. Ale toto je predsa problém, o ktorom každý, kto ho za problém považuje, musel vedieť hodiny, dni, týždne dopredu.
Prečo teda táto otázka bola otvorená až dnes, pár hodín pred hlasovaním? Prečo bol výbor, ktorý má rozhodnúť o tom, čo odporúča predsedovi Národnej rady, koľko máme voliť kandidátov na ústavných sudcov, zvolaný v priebehu pätnástich minút? Toto je zodpovedný prístup k výkonu ústavných funkcií parlamentu, že v takom časovom strese máme rozhodovať? Ústavnoprávny výbor rozhodol a rozhodol siedmimi hlasmi k piatim, že 18 - 12 = 6. Teda že máme voliť šiestich kandidátov na ústavných sudcov.
Chcem sa poďakovať aj koaličným poslancom, ktorí hlasovali za to, že máme voliť šiestich, teda za to, čo doteraz nebolo sporné, ale napriek tomu musel k tomu ústavnoprávny výbor narýchlo zasadnúť a prijať stanovisko. A keď sme si toto vyjasnili, tak už len posledný krok nás delí od toho, aby sme si konečne na štvrtýkrát splnili svoju povinnosť a zvolili všetkých kandidátov, ktorých zvoliť v zmysle ústavy máme. Budeme voliť šiestich kandidátov a môžme zvoliť šiestich kandidátov, lebo v tej šestnástke určite je šesť ľudí, ktorí majú kvality na to byť ústavnými sudcami. Ja ich tam vidím aj viac ako šesť. Ale budeme voliť šiestich. A keď k tomu rovnako zodpovedne pristúpi aj parlamentná väčšina, nemusí byť druhé kolo štvrtej voľby. Keď sa spočítajú hlasy odovzdané zrejme v tajnej voľbe o 17. 00 hodine, môže, môžu skrutátori oznámiť, že boli zvolení šiesti kandidáti, parlament to už má za sebou, parlament si svoju povinnosť, síce neskoro, ale splnil, a pani prezidentka, verím tomu, že v priebehu týždňa dokáže z tých kandidátov, ktorí boli zvolení teraz, minule a predminule, dokáže vymenovať šesť ústavných sudcov a môže táto nekonečná sága konečne skončiť.
Ja apelujem na vás všetkých, aby sme sa správali zodpovedne, aby sme si uvedomili, že meškáme so splnením si svojej povinnosti, že je potrebné zvoliť šiestich kandidátov, lebo keď sa to nepodarí na tejto schôdzi, najbližšia schôdza bude v septembri, tak to znamená, že zase ďalšie týždne a mesiace budeme čakať, kým doplníme Ústavný súd, lebo pani prezidentka Čaputová rovnako ako pán prezident Kiska trvajú na tom, že budú menovať ústavných sudcov až po tom, keď bude navolený úplný počet kandidátov. A berme ohľad na Ústavný súd. Berme ohľad na to, že Ústavný súd nemôže normálne fungovať. Berme ohľad na ľudí, ktorí sa uchádzajú o posty ústavných sudcov, z ktorých viacerí tam boli už štvrtýkrát. Štvrtýkrát podali prihlášku, vyplnili všetky potrebné vyhlásenia a tlačivá, prišli na zasadnutie ústavnoprávneho výboru, počúvali otázky, ktorých už bolo teraz viditeľne menej. Lebo čo už sa budete pýtať niekoho, ktorého, koho ste už predtým dvakrát alebo trikrát vypočuli a spýtali ste sa na skoro všetko, čo ste sa spýtať chceli? Je to nedôstojné voči ľuďom, z ktorých niektorí zrejme zasadnú na Ústavnom súde a dvanásť rokov budú súčasťou jedného z najdôležitejších ústavných orgánov.
Padol návrh, aby sa volilo tajne. Ja budem tak ako predtým hlasovať za verejnú voľbu, pretože si myslím, že je zodpovednosťou poslancov ako volených zástupcov priznať, ako hlasovali nielen v tých vecných otázkach, keď hlasujeme o zákonoch, ale aj v personálnych otázkach. Medzi tým nie je zásadný rozdiel. Zásadný rozdiel je medzi tým, ako hlasujú voliči, tam má byť voľba tajná, a ako hlasujú poslanci, kde prevažuje ten záujem, aby sa zodpovedali svojim voličom. A majú hlasovať slobodne bez ohľadu na to, že sa bude vedieť, ako hlasovali. Ale predpokladám, že áno, matematika, odhlasujete si tajnú voľbu, tak vás prosím aspoň o to, aby ste tú tajnú voľbu využili na to, aby sme ako parlament zvolili chýbajúcich šiestich kandidátov. Prestaňme hrať politické hry. Rozhodnime dnes tak, aby o týždeň mohol byť Ústavný súd v kompletnom zložení a plne funkčný.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

Kolega Ondrej Dostál, všetko si povedal, čo sa povedať k tomuto dalo. Dá sa to len potvrdiť, že naozaj je to strašná hanba a celá tá hanba sa odohráva len kvôli ohrdnutému jedinému kandidátovi, ktorý, bohužiaľ, nespĺňa ani základné podmienky, nehľadiac na to, že ak, ako neprimerane ľahko splniteľné tie podmienky sú. Čiže zabudnime na to, čo bolo. Zabudnime na to, že jediným cieľom toho, že sa voľba plného počtu kandidátov ešte neuskutočnila, je to, že tento dotyčný ohrdnutý kandidát potrebuje vyvolávať neustále spory, zvady, konflikty, pretože to je jediné pole, kde sa reálne vie on teraz realizovať, potrebuje na seba strhávať pozornosť, pretože jeho zaujíma Slovensko asi tak, ako nás všetkých zaujíma on sám. Je to skrátka celé jedna strašná hanba len kvôli jednému človeku. Ja si myslím, že aj jeho kolegovia už začínajú chápať, že takto to ďalej nejde. Prosím, aby sa pridali na stranu rozumu. Ďakujem.

S reakciou na faktickú pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Baránik, nemôžem než súhlasiť. Naozaj je to strašná hanba, je to strašná hanba nás všetkých, lebo aj my, čo sa snažíme, aby bol zvolený potrebný počet kandidátov, aj my, čo k tomu pristupujeme zodpovedne, čo sa rozhodujeme podľa toho, čo o tých kandidátoch vieme, nie podľa toho, či je to náš človek alebo nie náš človek, aj my sme za to zodpovední. Aj my sme súčasťou parlamentu a aj na nás tá hanba ostáva. Je to hanba, ale dnes máme možnosť tú hanbu ukončiť a vrátiť sa k normálnemu fungovaniu. Máme možnosť dať to zo stola, zvoliť šiestich kandidátov. Nie je to nijako zložité, vybrať si zo šestnástich šiestich je veľmi jednoduchá voľba. Kto o tých ľuďoch niečo vie, niečo si o nich prečítal alebo, nebodaj, absolvoval niektoré z tých vypočúvaní, alebo si to pozrel, určite si tam šiestich vyberie. Nepredpokladám, že si všetci vyberieme rovnakých šiestich. Stačí, aby si parlamentná väčšina tých šiestich vybrala, aby si parlament konečne splnil svoju povinnosť.
Ďakujem.

Teraz otváram možnosť prihlásiť sa k tomuto bodu do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Prihlásila sa pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, k tejto téme už pomaly nie je ani čo nové povedať, lebo už toľkokrát sme tu vystupovali, že sme povedali prakticky všetko. Ale predsa, posledné dva dni sme vlastne mali na stole zase nové interpretácie právnej situácie. A dokonca ešte dnes sme riešili, koľko sudcov má parlament voliť, čo je podľa mňa úplne paradoxná situácia, pretože v rovnakej situácii sme volili už minule a neriešili sme, koľkých máme voliť. Tak som z toho taká prekvapená.
Ale myslím si, že dnes sú to všetko zástupné témy, pretože to podstatné, čo treba povedať, je, a ja to zopakujem, aj keď to povedal aj Ondrej Dostál, aj keď sme to povedali už aj minule, za túto situáciu, situáciu právnej neistoty a situáciu, že nemáme kompletne vytvorený Ústavný súd, jednoznačne zodpovedá parlament Slovenskej republiky a pochopiteľne tú najväčšiu zodpovednosť znáša parlamentná väčšina. A treba to znova a znova opakovať, pretože je to jednoducho tak a je to, je to veľká škoda, pretože to znižuje aj dôveryhodnosť parlamentu ako inštitúcie, ale zároveň aj my, parlament, znižujeme aj dôveryhodnosť Ústavného súdu ako takého, a myslím si, že to je situácia, ktorá je, ktorá je jednoducho neprijateľná.
Preto áno, dnes asi bez ohľadu na rôzne interpretácie, bez ohľadu na to, že či niekto podá raz sťažnosť alebo nepodá, no keď podá, tak sa s tým Ústavný súd bude musieť vysporiadať, jediné riešenie je voliť a zvoliť. To je jediné (vyslovené s pobavením), ako môžme dnes napomôcť vyriešiť túto situáciu. Preto aj ja si dovolím obrátiť sa na všetkých kolegov, aj koaličných kolegov, aby sme volili a zvolili šiestich kandidátov. A musím povedať, že stále platí to, čo platilo vo všetkých voľbách: máme dosť kandidátov, máme z koho vyberať a môžeme pri troche vôli vybrať takých kandidátov, ktorí budú kandidátmi, z ktorých prezidentka môže vybrať sudcov Ústavného súdu, ktorí budú garantovať nezávislý a nestranný výkon funkcie sudcu Ústavného súdu a tým aj Ústavného súdu ako takého. A to je podľa mojej mienky tá pozitívna stránka tejto situácie, že máme z koho vyberať a máme koho voliť a môžeme aj dobre voliť. Tak opakujem, poďme voliť, zvoľme a zvoľme kvalitných kandidátov, pretože ten priestor tu je. A ja v tejto situácii chcem urobiť z tohto miesta naozaj už len jednu vec, a síce poďakovať všetkým kandidátom, ktorí opakovane kandidujú, ktorí nanovo kandidujú, že táto situácia ich jednoducho neodradila a máme ten komfort, že máme z koho vyberať a môžme zvoliť dobrých kandidátov.
Ďakujem veľmi pekne.