46. schôdza

Ďakujem za slovo. Ešte raz, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súčasnosti zákon o podmienkach výkonu volebného práva určuje povinnosť všetkým volebným komisiám na všetkých úrovniach vyhotoviť písomne zápisnicu o výsledku hlasovania občanov vo voľbách. Tieto zápisnice kontrolujú a podpisujú členovia volebných komisií, ktorých delegovali kandidujúce politické strany alebo koalície. Po ukončení volieb sa tieto zápisnice spolu s ostatnými volebnými dokumentmi odovzdajú do úschovy obciam, resp. okresným úradom alebo Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Žiaden zákon však neustanovuje povinnosť obciam, okresným úradom alebo Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky zverejňovať tieto zápisnice o výsledku volieb. Zákon však takúto možnosť ani nevylučuje, preto je bežnou praxou, že niektoré obce tieto zápisnice na svojich webových sídlach zverejňujú. Pritom medzi základné politické práva každého občana patrí právo na informácie a medzi základné povinnosti orgánov verejnej moci je povinnosť informovať o svojej činnosti. Aj v zmysle § 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám má každý právo na prístupe k informáciám ma každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Preto každý občan by mal mať právo nahliadnuť do hociktorej zápisnice o výsledku volieb. Toto právo by nemalo zostať iba pre politickými stranami delegovaných členov komisií.
Preto navrhujeme, aby obce boli povinné zverejniť na svojom webovom sídle a na svojej úradnej tabuli zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebných okrskoch na území obce, aby okresné úrady boli povinné zverejniť na svojom webovom sídle a na svojej úradnej tabuli zápisnicu okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania a aby štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán bola povinná zverejniť na svojom webovom sídle a na svojej úradnej tabuli zápisnicu o výsledku volieb.
Týmto spôsobom bude mať možnosť každý občan alebo subjekt dohľadať si informácie priamo zo zápisníc volebných komisií, čím sa prispeje k transparentnosti a posilneniu práva občanov na informácie. Predložený návrh zákona nebude mať žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Martin, myslím si, že táto naša iniciatíva je maximálne aktuálna, pretože už pred voľbami do Európskeho parlamentu v podstate celé Slovensko rozprávalo o tom, ako veľmi významne rôzne IT firmy vstupujú do procesu sčítavania volebných výsledkov. A že či sa zase nestane niečo také ako počas posledných parlamentných volieb, keď ten supermoderný nejaký sčítavací volebný systém na tri hodiny na štatistike mal výluku alebo výpadok. A jednoducho občania majú oprávnené pochybnosti o tom, ako to v skutočnosti bolo s ich hlasmi a že či ich hlasy boli pripočítané tým kandidátom a tým stranám, ktoré, ktorým ich teda naozaj dali.
Čiže táto naša iniciatíva by veľkou mierou umožnila spätnú kontrolu toho, ako sú evidované hlasy, ako sú rozdelené hlasy v jednotlivých obciach, v jednotlivých tých obvodoch, kde by tieto zápisnice boli povinne zverejňované. A ja si myslím, že nikto z férových účastníkov volebnej súťaže na akejkoľvek úrovni nemôže mať problém s takýmto mechanizmom, pretože tí, ktorí nemajú záujem o falšovanie volieb, nemôžu mať strach z mechanizmu spätnej kontroly. Ak ale uvidíme, že tu v pléne Národnej rady zasa sa nájdu skupiny alebo politické strany alebo kluby, ktoré budú mať problém s podporením takéhoto návrhu, tak nemôžme to čítať inak ako tak, že si vytvárajú do budúcna priestor na manipuláciu volieb.

Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, slobodné voľby sú jedným zo základných pilierov demokracie. Občania si v nich vyberajú svojich zástupcov, ktorí ich potom reprezentujú po určité volebné obdobie. Preto je veľmi dôležité, aby voliči mali plnú istotu v tom, že ich hlas bol spravodlivo zarátaný do výsledku volieb.
Súčasný systém zverejňovania informácií Štatistickým úradom je v mnohom dobrý. Vyžaduje však prístup k internetu aj akú-takú zručnosť v ovládaní webových stránok, to stále môže byť pre počítačovo menej zdatných problém. Na druhej strane však Štatistický úrad zverejňuje iba digitalizované údaje, ktoré by mali byť zhodné so zápisnicami volebných komisií. Kontrolovať zhodu podkladu a výsledných dát tak môžu iba tí, čo mali prístup k zápisnici príslušnej komisie a majú nejakú formu odpisu jej údajov. To je pomerne úzky okruh ľudí, predovšetkým ide o členov volebných komisií. Zverejňovaním zápisníc sa okruh ľudí s prístupom k tejto prvotnej informácii podstatne rozšíri. Už dnes sú obce, ktoré zápisnice zverejňujú dobrovoľne a nastáva čas, kedy by sa to malo stať štandardom.
Josif Stalin svojho času povedal: "Voľby nerozhodujú voliči, ale tí, čo počítajú hlasy." A na nás tu v tomto parlamentne je, aby len tieň tohto Stalinovho výroku nepadol na Slovensko.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Martin Beluský, Milan Uhrík a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a návrh zákona, ktorým sa novelizuje Trestný poriadok..
Cieľom uvedenej novely zákona je obmedziť trestnoprávnu imunitu prezidenta Slovenskej republiky výlučne na výroky prednesené počas výkonu jeho funkcie. To znamená, že za všetky ostatné trestné činy bude môcť byť trestne stíhaný. Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedeným návrhom zákona.
Návrhy spĺňajú z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady rozhodol, aby návrhy prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý je aj gestorským výborom, do 9. septembra 2019.
Ako spravodajca určený navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrhy zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrhy zákonov prideliť ústavnoprávnemu výborom, ktorý bude aj gestorským výborom v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Takže musí to byť samostatne, takže v zásade dovoľte, aby podľa § 73 ods. 1 som vystúpil aj k tlači 1528. Taktiež spĺňa tento návrh zákona náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Gestorský výbor je ústavnoprávny výbor. Máme ho prerokovať do 9. septembra 2019. Ako spravodajca určený navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor bude gestorským výborom. A zároveň odporúčam prijať lehoty na prerokovanie návrhu zákona v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte zlúčenú všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na potrebu obmedzenia trestnoprávnej imunity prezidenta Slovenskej republiky sa dá pozrieť z niekoľkých uhlov pohľadu. Svet sa vyvíja, spoločnosť a politika tiež.
Iste by málokto uvažoval nad takouto zmenou Ústavy Slovenskej republiky v časoch, keď funkciu prezidenta vykonávali Rudolf Schuster či Ivan Gašparovič. Bol to Andrej Kiska, ktorý počas svojho mandátu priniesol radikálnu zmenu v ponímaní funkcie prezidenta, a to, žiaľ, k horšiemu. Tu je na mieste otázka: Je to len osobou prezidenta ako takého, alebo či to má hlbšie príčiny? Jedna vec je tu na zamyslenie.
Kampane v prezidentských voľbách sú čoraz nákladnejšie. Priame náklady obmedzuje zákon, ale rôzne nepriame sa ťažko dajú vyčísliť. Koľko stojí taká absolútno nekritická priazeň mainstreamových médií? Napríklad. A tak nastáva situácia, keď zvolený prezident musí prejaviť vrúcnu a neskonalú vďačnosť tým, ktorí mu do prezidentského kresla pomohli. Niekedy postačuje vydať pre verejnosť nenápadné vyhlásenia typu migrant v Taliansku je aj našim migrantom, alebo že na Slovensko musíme prijať zopár tisíc migrantov, alebo že je nutné na území Slovenska vybudovať muničné sklady NATO to ako ochranu pred tzv. agresiou z Ruska. Potom treba sem-tam vrátiť nejaký zákon, ktorý niekomu v pozadí nevyhovuje. Inokedy je požiadavka zhodiť vládu a keď to nejde, tak aspoň premiéra. Iste si v tomto pléne spomeniete, ako sme tu riešili Marrákeš a podporovatelia migračného toku z Afriky na Slovensko dúfali, že prezidenta Kiska predsa len sadne do lietadla a dokument podpíše aj napriek uzneseniu parlamentu.
Preto v dnešnej turbulentnej dobe potrebujeme poistku pred zlyhaním prezidenta ako osoby. Táto poistka v istom zmysle môže pomôcť aj samotnému prezidentovi, ktorý následne nebude konfrontovaný s požiadavkami, za ktoré by mohol byť stíhaný. Napríklad požiadavka na podpis nejakého budúceho Marrákešu v rozpore s uznesením parlamentu.
Ďalší ešte možno významnejší pohľad je ten, že po zrušení imunity poslancov Národnej rady ostal prezident so svojou trestnoprávnou imunitou jediný vyčnievať, ako keby bol v pozícii stredovekého panovníka. Možnosť odvolania a trestného stíhania prezidenta zvoleného v priamej voľbe je v demokratických krajinách známa. Slovo "impeachment" poznáme z našich médií, hrozil Donaldovi Trumpovi, rovnako ako jeho predchodcom Obamovi či Clintonovi.
Predkladaný návrh slovenskej varianty impeachmentu má v sebe dostatočné množstvo poistiek, aby ochránila tento inštitút pred zneužitím. Trestnoprávna imunita by prezidentovi Slovenskej republiky naďalej ostala na výroky prednesené počas výkonu jeho funkcie podobne, ako je to v prípade poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika funguje na princípe parlamentnej demokracie a v demokracii platí, že všetci sú si pred zákonom rovní, a teda nemôže tu byť dôvod, aby prezident Slovenskej republiky demokratického štátu mal takúto neprimeranú výsadu, to znamená, požívať trestnoprávnu imunitu.
Ide o výsadu, ktorú má panovník v niektorých monarchistických štátnych zriadeniach, nie slobodných demokratických krajinách. V roku 2012 prijala Slovenská republika zásadnú zmenu, a to zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Týmto ustanovením, ktoré prijalo 144 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré zároveň vytvorilo z nadľudí rovnocenných ľudí a nastavilo smer, akým sa Slovenská republika mala po nasledujúce roky vydať. Dnes, po viacerých rokoch od jasného signálu slovenskej vernosti, je najvyšší čas posunúť demokratické zriadenie ďalej a privilégium prezidenta Slovenskej republiky zrušiť.
Slovenská politická kultúra už niekoľko rokov ukazuje, že funkcia prezidenta je braná ako snaha utiecť pred zodpovedaním sa a stíhanie za vlastné trestné činy. Ešte prednedávnom vykonával túto funkciu človek, ktorý bol obvinený z krádeže pozemkov pod Tatrami, odmietal vysvetliť financovanie svojej prezidentskej kampane, telefonoval generálnemu prokurátorovi a prikazoval mu prepustiť ľudí z väzby a bol usvedčeným daňovým podvodníkom.
Na príklade Andreja Kisku, ktorý často až príliš evidentne presadzoval na Slovensku záujmy zahraničia, ktorý nerešpektoval výsledky demokratických volieb, bolo jasné, že neexistujú dostatočné právne nástroje na postihnutie takéhoto konania. Je preto nevyhnutné, aby prezidentovi Slovenskej republiky bola znížená imunita a bol plne zodpovedný za svoje trestné činy.
V predmetnej novele ústavného zákona sa preto navrhuje ponechať imunitu prezidentovi Slovenskej republiky len na jeho prenesené výroky počas výkonu jeho funkcie. Za všetky ostatné trestné činy bude môcť byť trestne stíhaný. Dosiahne sa tým stav v spoločnosti, kedy výkon funkcie prezidenta Slovenskej republiky nebude motivovaný výsadami, ako je tomu dnes, ale reálnou túžbou a schopnosťou reprezentovať Slovenskú republiku navonok i dovnútra v tom najlepšom svetle.
Vzhľadom na to, že funkciu prezidenta Slovenskej republiky dnes vykonáva pani Zuzana Čaputová a má od začiatku svojho volebného obdobia čistý štít, bude mať motiváciu svoju funkciu vykonávať v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky a bez zbytočných a pohoršujúcich káuz.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. A opäť, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, na úvod poviem, prečo to predkladám ja. Už som to hovorila v tom minulom odôvodnení. Celá vláda Slovenskej republiky je na výjazdovom rokovaní vlády a keďže ja som sa jej nemohla zúčastniť, tak som podpredsedníčka vlády, predkladám aj tento návrh ja.
Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zákon v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou prináša viacero nových prvkov. Medzi najdôležitejšie patrí zriadenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti so sídlom v Bratislave. Predsedu úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky spomedzi kandidátov navrhnutých vládou Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky môže Národnej rade Slovenskej republiky navrhnúť kandidátov na predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti len po ich verejnom vypočutí a po ich vyhodnotení komisiou. Na verejnom vypočutí mali možnosť zúčastniť sa osobne a klásť záujemcov otázky aj členovia vlády Slovenskej republiky, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a verejnosť. Záznam z verejného vypočutia je zverejnený na webovom sídle Úradu vlády Slovenskej republiky prostredníctvom jeho facebookového profilu.
Vláda Slovenskej republiky dňa 25. júna 2019 schválila svojím uznesením č. 318/2019 tieto kandidátky: Zuzanu Dlugošovú a Moniku Filipovú na základe vyhodnotenia prihlásených záujemcov o kandidatúru, ktoré vykonala komisia. V priložených dokumentoch nájdete životopisy oboch kandidátok, ich motivačné listy, ako aj ich súhlasy s kandidatúrou na post predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Verím, vážené poslankyne, poslanci, že vyberiete na post predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti najvhodnejšiu kandidátku, ktorá získa vašu podporu.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani podpredsedníčka vlády, dovoľte, aby som ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom vás informoval o prerokovaní návrhu na voľbu predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti podľa § 14 ods. 1 zákona č. 504/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Ústavnoprávny výbor návrh vlády Slovenskej republiky prerokoval, pričom konštatoval, že vláda Slovenskej republiky schválila kandidátky na predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti pani Zuzana Dlugošovú a pani Moniku Filipovú. Výbor odporúča Národnej rade vykonať voľbu predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ako spravodajca poverený ústavnoprávnym výborom navrhujem, aby sa voľba uskutočnila dnes o 17.00 hod. a v prípade, ak nebude zvolený predseda Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti v zmysle čl. 11 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov navrhujem, aby sa opakovaná voľba uskutočnila zajtra 27. júna o 11.00 hodine.
Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.