46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za rozsiahlu rozpravu, aj za pozitívne, aj negatívne slová. Ja by som v krátkosti zareagovala bod po bode najprv na pána poslanca Fecka.
Čo sa týka reštitúcií, ja som spomínala na výbore, že cirka, a vysvetľovala princíp reštitúcií. My sme iba vykonávateľom, nie sme správnym orgánom, ktorý vydáva rozhodnutie. Slovenský pozemkový fond je iba vykonávateľom rozhodnutí. Reštitučné nároky vo forme rozhodnutia, áno, nie sú doriešené. My ich evidujeme tohto času cirka 16-tisíc nevyriešených, z toho 11-tisíc nárokov. Zidentifikovali sme to za dva a pol roka. 11-tisíc nárokov je malých, to jest v rozsahu 165 euro alebo 400 metrov štvorcových. Áno, z tohto počtu tých 11-tisíc kolegovia pravidelne mesačne apgrejdujú zoznamy osôb, ktorí sú živí a ktorí sú exitovaní. Čiže to číslo sa neustále mení, a preto ani my nevieme v súčasnej dobe povedať konečný stav rozhodnutí, ktoré musíme nejakým spôsobom plniť, pretože vlastne ešte aj v dnešnej dobe správne orgány vydávajú neustále rozhodnutia. Nie sú to všetky správne orgány vo všetkých okresných mestách, ale sú, vieme ich zidentifikovať, ktoré tie rozhodnutia vydávajú. Takže asi k tomu toľko.
Myslím si, že je to aj pekne vyčlenené. Je to poprepájané teraz v rámci geograficko-informačného systému s nájomnými a kúpnymi zmluvami, čiže nie je možné, aby sa stalo, že vlastne tie pozemky, ktoré sú vydané v rámci rozhodnutia, budú použité na iný účel, ako je to plnenie v rámci reštitučného nároku.
Čo sa týka arizovaných majetkov, k tomu by som nechala vyjadriť sa kolegov, ktorí sa tým zaoberajú. Vyplýva nám táto povinnosť zo zákona. Bohužiaľ, to tak je, teraz keď sme vlastne čistili depozity, vytvárali samostatný systém, tá povinnosť tam bola a plníme vlastne aj tieto nároky a vyplýva nám priamo zo zákona.
Čo sa týka cirkevných reštitúcií, toto je dobrá téma, lebo akurát dneska ráno sme riešili s kolegami z právneho odboru zo sporovej agendy počet súdnych sporov, ktoré máme vlastne s cirkvami. Cirkevné reštitúcie ako také boli už ukončené. Už tam sú, vlastne prebiehajú alebo dobiehajú súdne spory. Je ich cirka 30. Musím povedať, že v rámci bratislavského, s Bratislavskou arcidiecézou sme minulý rok uzavreli dohodu, teraz plánujeme aj s ostatnými, Nitrianskou arcidiecézou, ale sú arcidiecézy, ktoré sú už ukončené, kde vlastne žiadne súdne spory, žiadne náhrady neprebiehajú, ako je Prešov, Košice, Žilina. V Banskej Bystrici je iba jeden súdny spor. Čiže to sú už iba dobiehajúce súdne spory, cirka 30. Musím povedať, že vo viacerých súdnych konaniach je v prvom konaní Slovenský pozemkový fond úspešný. Čiže tým pádom nemá význam ani riešiť dohody, pretože vlastne je tam viditeľný výsledok pozitívny v rámci fondu.
Čo sa týka ďalšej vašej otázky, zisk z predajov, prečo je vyšší. Áno, je vyšší, pretože vlastne na Slovensku sa budujú diaľnice. Na Slovensku sa budujú veľké infraštrukturálne projekty, kde Národná diaľničná spoločnosť vlastne vyporiadava pozemky a tým pádom vlastne platí aj Slovenskému pozemkovému fondu s tým, že im tie pozemky predávame. To tvorí takmer 50 % toho zisku. Ďalších asi 30 % tvorí vyporiadanie hospodárskych areálov. Ja si myslím, že všetkým ide o to, aby tí farmári hospodárili na pôde, ktorú majú prenajatú, ale majú aj hospodárske areály, aby si tú pôdu pod hospodárskymi budovami mohli vyporiadať a mohli zveľaďovať. Čiže toto vlastne tvorí dosť veľkú časť príjmu štátneho rozpočtu. A myslím si, že jednak aj vy, aj ja budem veľmi rada, keď sa aj tie hospodárske dvory vyporiadajú a budú vyčistené. Čiže k tomu asi toľko.
Čiže ešte raz. Sú to Národná diaľničná spoločnosť a ďalšie štátne inštitúcie, ktoré tvoria veľké percento toho príjmu, a takisto veľké percento tvorí aj vyporiadanie tých hospodárskych areálov.
Čo sa týka pani Zemanovej a jej otázok, ktoré nám poslala pred parlamentným výborom, odpovede, pani poslankyňa, boli vám odovzdané v písomnej podobe priamo na výbore s tým, že ten istý deň vám ich kancelária poslala aj e-mailom do výboru a aj vám. Priamo v písomnej podobe ste dostali odpovede na každú jednu otázku.
Čo sa týka uplatnenia novely päťstoštvorky a nájomných zmlúv, § 12a a § 12d, novela sa týkala hlavne § 12d a podnájomných zmlúv. Áno, je problém, na Slovensku nie sú ucelené pôdy tak, aby sa dali tie pozemky prenajať. Veľmi dôležité je, že je tam, a podarilo sa nám v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, pretože my nemôžeme byť predkladateľom, ale § 12d sme v spolupráci s ministerstvom pripravili, tí farmári neporušujú nájomnú zmluvu, pretože majú tam zo zákona možnosť podnájomných zmlúv. Áno, je to tak, je to veľká výhra a ja pevne verím, že tie pozemkové úpravy, ktoré vlastne prebehnú, pomôžu aj týmto farmárom a pomôžu sceliť pozemky a potom vlastne aj príjmy z prenájmu pôdy, ktorú spravuje slovenská pozemková, Slovenský pozemkový fond, budú vyššie.
Čo sa týka pani poslankyne Verešovej, aby som odpovedala na problematiku pani docentky Patakyovej, ombudsmanky. Áno, my sme si túto vec, ktorú ona vlastne vytkla, súčinnosť so Slovenským pozemkovým fondom vysvetlili a skutočne sme zistili a identifikovali, že my v tomto reťazci tvoríme až vykonávateľa. To znamená, že my; a nakreslili sme si to, lebo veľmi dôležité je nielen o veciach hovoriť, ale, a veciach písať, ale treba si ich aj nakresliť, že kde to vlastne začína. A v tom celkovom procese sme až úplne poslední, a to vykonávateľ. A my skutočne nebrzdíme ani činnosť správnych orgánov, ani oprávnených osôb, pretože tie oprávnené osoby až na základe toho, že majú to rozhodnutie právoplatné, prídu k nám a podajú si výzvu na plnenie a na základe toho my vlastne pristupujeme k tomu plneniu a vydávaniu náhradných pozemkov, respektíve k finančnému plneniu a odškodneniu tých reštituentov. Čiže my sme reagovali na túto správu, reagovali sme vo forme listu, dokonca sme si aj vysvetlili ten celý proces, že ako to celé funguje, a skutočne snažíme sa efektívne a veľmi rýchlo riešiť a spolupracovať pri dodaní podkladov, ak požaduje od nás okresný úrad, skutočne veľmi rýchlo.
Čo sa týka ešte plnenia tých reštitučných nárokov, tie rozhodnutia vzhľadom že aj my sme oprávnenou osobou; nie sme oprávnenou osobou, ale sme subjektom, ktorý sa vlastne k tomu vyjadruje; sú také, aké sú, a v mnohých prípadoch podávame odvolania, čiže tým pádom sa niekedy aj ten proces spomalí, ale je to regulérny nárok, keďže zastupujeme štát, v tomto prípade ako entita Slovenský pozemkový fond, tak plníme to, čo nám zo zákona vyplýva. Čiže ja by som asi takto zodpovedala na vaše otázky.
Ďakujem aj za pozitívne slová a ja sa veľmi teším aj ZMOS-u a únii miest, že veľmi pozitívne hodnotia spoluprácu so Slovenským pozemkovým fondom, lebo my vítame vlastne tých starostov a primátorov, ale aj samotných farmárov, ale aj samotné oprávnené osoby a snažíme sa nájsť konštruktívne riešenia a vyriešiť tie veci, aby sa vlastne posúvali tie ich projekty ďalej a dopredu.
Takže ďakujem, toľko za mňa.

Ďakujem.
Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k

Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2018 (tlač 1496).

Dávam slovo predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa Jánovi Pálffymu, aby správu uviedol. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predstavil činnosť Ústavu pamäti národa za rok 2018 tak, ako je zachytená v predloženej výročnej správe.
Ústav pamäti národa je verejnoprávna ustanovizeň so sídlom v Bratislave, zriadená zákonom č. 553/2002 o pamäti národa. Výročná správa hodnotí činnosť ústavu z hľadiska účelu jeho zriadenia, dokumentuje plnenie úloh a aktivity, ktoré ÚPN vykonával, ako aj jeho materiálne a organizačné zabezpečenie. Približuje činnosť orgánov ústavu a výsledky v oblasti sprístupňovania dokumentov, činnosti archívu, vedeckovýskumných, dokumentačných, publikačných, vzdelávacích a osvetových aktivít.
Výročnú správu vypracovala a v dozornej rade ústavu prerokovala Správna rada ÚPN dňa 26. apríla 2019. Štatutárnym orgánom ústavu je po novele zákona o pamäti národa z roku 2017 Správna rada ÚPN. To znamená, že štatutárnym orgánom je kolektívny orgán; do tejto novely bol štatutárom predseda Správnej rady ÚPN.
12. januára 2018 správna rada do funkcie predsedníčky zvolila doktorku Andreu Kluknavskú, po skončení jej mandátu som od 14. júna 2018 správnu radu viedol a navonok ju zastupoval ja z titulu funkcie podpredsedu Správnej rady ÚPN.
Počas roku 2018 skončilo funkčné obdobie trom členom správnej rady, ktorých nahradili traja noví členovia.
Najvyšším kontrolným orgánom ústavu je Dozorná rada ÚPN, zmeny v zložení dozornej rady sa v roku 2018 neudiali.
Ku koncu roka bolo v stave vedených 66 zamestnancov ústavu, pričom priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 61. Na svoju činnosť mal ÚPN minulý rok schválený transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 1 671 391 eur. Počas roka bola dotácia po úpravách realizovaných na základe žiadostí ÚPN adresovaných Ministerstvu financií Slovenskej republiky zvýšená o 112 064 eur. Úpravy dotácie sa týkali bežného aj kapitálového transferu. Bežný transfer bol navýšený celkovo o 75 047 eur a kapitálový bol upravený z nuly na 37 017 eur. Celková výška transferu na bežné výdavky tak v roku 2018 dosiahla výšku 1 746 438 eur a kapitálový transfer 37 017 eur.
Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu boli použité na financovanie úloh vyplývajúcich ÚPN zo zákona o pamäti národa. Bežné výdavky boli čerpané na 99,99 %, zostatok predstavoval sumu 62 eur.
Finančné prostriedky na kapitálové výdavky boli čerpané vo výške 6 017 eur, to jest na 16,25 %. Nevyčerpané prostriedky kapitálového transferu vo výške 31-tisíc eur boli v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy presunuté na čerpanie v roku 2019.
Majetok ÚPN k 1. januáru 2018 mal účtovnú hodnotu 781 912 eur a reálnu hodnotu 31 859 eur. K 31. decembru v účtovnej hodnote bol majetok 672 830 eur a reálna hodnota majetku ku koncu roka bola 23 754 eur.
Počas roku 2018 bol Ústav pamäti národa účastníkom konania v 18 súdnych sporoch, pričom zväčša išlo o žaloby, v ktorých sa žalobcovia domáhali určenia, že boli neoprávnene evidovaní v registračných protokoloch bývalej Štátnej bezpečnosti. V nadväznosti na nález Ústavného súdu zo dňa 12. októbra 2017 sa podarilo ukončiť dlho sledovaný spor s inžinierom Andrejom Babišom, a to v prospech Ústavu pamäti národa.
V roku 2018 nebola podaná žiadna nová žaloba, ktorej účastníkom konania by bol Ústav pamäti národa.
V roku 2018 sa výrazne zintenzívnila aj spolupráca s partnerskými inštitúciami v zahraničí. Medzi najpodstatnejšie výsledky možno zaradiť predĺženie platnosti dohody o spolupráci z roku 2008 s našimi českými partnermi – Ústavom pro studium totalitních režimů a Archívom bezpečnostních složek. V októbri 2018 sa na pôde Ústavu pamäti národa uskutočnilo aj prvé oficiálne rokovanie so zástupcami ukrajinských pamäťových inštitúcií, riaditeľom Archívu služby bezpečnosti Ukrajiny a riaditeľom ukrajinského Ústavu pamäti národa. Cieľom rokovania bolo nadviazanie vzájomnej spolupráce v oblasti archívneho a vedeckého výskumu.
Rok 2018 sa na pôde ÚPN niesol v duchu pripomienok udalostí spojených s tzv. osmičkovými rokmi. K najdôležitejším aktivitám ÚPN patrili podujatia pripravené v súvislosti s výročím komunistického mocenského prevratu z februára 1948, sviečkovej manifestácie v marci 1988 a invázie vojsk štátov Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968.
Ústav počas roku samostatne alebo v spolupráci s inými inštitúciami zorganizoval osem vedeckých konferencií a seminárov, nakrútil 46 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody, vydal štyri knižné publikácie. V rámci popularizačných, osvetových a vzdelávacích aktivít pripravil ústav 10 diskusných večerov, 37 prednášok na všetkých typoch škôl a usporiadal ďalší ročník Festivalu slobody, ktorý sa stretol s veľkým záujmom verejnosti a ktorého ústrednou témou bol august 1968. Informácie o období neslobody ústav sprostredkoval širokej verejnosti prostredníctvom dvoch nových výstav, dvoch nových tématických webových stránok, šiestich informačných bulletinov pre študentov a 18 vzdelávacích videí. Ústav prijal viac ako 738 návštevníkov v rámci exkurzií i dní otvorených dverí a obslúžil 349 bádateľských návštev. Zdigitalizovaných bolo 169-tisíc strán dokumentov. Pracovníci ústavu realizovali 33 vystúpení na vedeckých konferenciách a seminároch a 85 publikačných výstupov v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisov, zborníkov a iných publikácií.
Na záver mi dovoľte skonštatovať, že v uplynulom roku ÚPN plnil úlohy, ktoré mu ukladá zákon č. 553/2002 o pamäti národa. S cieľom ďalšieho rozvoja a plnenia úloh vyplývajúcich ústavu zo zákona bude v najbližšej dobe potrebné doriešiť otázku trvalého sídla ÚPN. Dodnes totiž nedošlo k naplneniu ustanovenia zákona, podľa ktorého má ÚPN dostať od štátu do správy nehnuteľnosti umožňujúce plniť mu zákonné úlohy.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím teraz spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Želiezku, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, z poverenia gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam správu o prerokovaní predmetnej správy, tlač 1496, v gestorskom výbore.
V súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor prerokoval výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa na svojej 56. schôdzi 13. júna 2019. Svojím uznesením č. 133 výbor zobral výročnú správu na vedomie a odporúčal aj Národnej rade zobrať správu na vedomie. Výbor poveril mňa, aby som vystúpil na schôdzi Národnej rady, podal správu a predložil návrh na uznesenie Národnej rady.
Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe správy gestorského výboru, tlač 1496a.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediná pani poslankyňa Verešová.
Nech sa páči, máte slovo. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán riaditeľ, kolegyne, kolegovia, ja iba veľmi krátko chcem povedať, že sme schválili túto správu na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Čo chcem oceniť zvlášť, je, že Ústav pamäti národa v minulom roku v októbri prerokoval alebo vyrokoval so zástupcami ukrajinských pamäťových inštitúcií spoluprácu, nadviazali spoluprácu v oblasti archívneho a vedeckého výskumu.
Myslím si, že to je veľmi, veľmi dobrá správa a dobrý základ do ďalšej práce v nasledujúcich rokoch. A tiež som privítala alebo oceňujem aj dohodu na spolupráci pri organizovaní podujatí k 30. výročiu pádu komunistického režimu a 75. výročiu vypuknutia Varšavského povstania a SNP s mimoriadnym veľvyslancom Poľskej republiky.
Ďakujem, že Ústav pamäti národa je zastabilizovaný, a teda prajem vám do ďalšej práce, aby ste konečne mali svoje vlastné sídlo, tak aby sa aj naplnil zákon, ktorý k tomu vlastne, ktorým sme sa k tomu zaviazali. Takže dúfam, že sa to už v nasledujúcom roku podarí.
Ďakujem pekne, to je všetko.

Jedna jediná faktická poznámka. Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Veľmi ďakujem, že si vystúpila, že môžem reagovať. Áno, je to Ústav pamäti národa, nie nepamäti národa, takže, pán riaditeľ, aby sme tú pamäť zachovali pre ďalšie generácie čo najdlhšie, lebo ten národ, ktorý nevie, skade prišiel, tak si bude musieť zopakovať asi históriu v niektorých bodoch a strácame čas. Myslím si, že máme čo generácii, ktorá teraz vyrastá, našich detí a vnúčat máme čo odkázať, máme čo ukazovať, aby neurobili tú istú chybu, čo možnože v ´48., resp. iné, v iných rokoch.
A ako spomenula Anka, že idete spolupracovať aj s Ukrajinou, super, lebo prakticky aj tam možnože nájdeme zaujímavé informácie, ktoré možnože čakajú na to, aby časť občanov našich sa možnože aj dožila nejakého toho odškodnenia alebo aspoň tej satisfakcie možnože morálnej, že áno, bol som, nebol som, tak alebo tak.
Takže držím vám palce a čo budeme môcť, tak, samozrejme, budeme sa snažiť tu v tomto parlamente, keď naše hnutie by tu bolo aj v ďalšom volebnom období, byť nápomocní, aby sme – tak ako iné národy – si vedeli pre ďalšiu generáciu zachovať dedičstvo našich otcov, ktoré nám tu zanechali a s ktorým sa musíme vysporiadať aj po tej stránke morálnej a spravodlivosti a nieže hrubá čiara, ale ten, čo bol, tak musí aj niečo za to si odpykať. Pretože teraz, keď pozeráme, že ako eštebáci bývalí majú, aké majú dôchodky, veď to je katastrofa, veď to je katastrofa, ľudia boží! Veď predsa ten, čo bol bitý, má 250 eur a nevie z toho vyžiť a ten, čo sa vtedy smial, smeje sa aj dnes. Smeje sa nám do očí, nám, áno, nám politikom, že nevieme sa s týmto vysporiadať. A to je pre mňa veľká prehra na politickej scéne, keď my sa nevieme s históriou našou vysporiadať čestne a spravodlivo. Pretože nikto sa s ňou nevysporiada lepšie ako vlastný národ s vlastnou históriou.

Pani poslankyňa Verešová, môžte reagovať.