46. schôdza

Ďakujem kolegovi Feckovi, že pripomenul aj politických väzňov, aj výsluhové dôchodky bývalých eštebákov. Je fakt, že na tejto schôdzi vlastne sme prijali návrh zákona o príplatkoch ku dôchodkom, ale je zároveň aj fakt – a smutný fakt, že sme takýto morálny, takéto morálne zadosťučinenie nedali politickým väzňom už dávno pred rokmi. Mnohí zomreli a nikdy sa toho nedožili.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chcem sa vás opýtať, či, pán predseda správnej rady, chcete zaujať stanovisko. Ak chcete, dám vám slovo. Nech sa páči.

Ďakujem. Ja by som chcel iba veľmi pekne poďakovať aj za tie povzbudivé slová, ktoré odzneli. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať

návrhom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským komunitám vo svete (tlač 1554).

Dávam slovo poslankyni Anne Verešovej, nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci a vážené kolegyne a kolegovia, je pre mňa takou výnimočnou situáciou, že môžem pred vami stáť s týmto návrhom, ktorý schválil výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Je to taký ojedinelý fakt, ojedinelý čin a ja sa tomu veľmi teším a zároveň chcem aj poďakovať všetkým členom ľudskoprávneho výboru, že takto pristúpili k tejto závažnej téme, ochrane náboženskej slobody.
Dovoľte mi prečítať toto uznesenie, nie je dlhé, ako návrh Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, aby sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským komunitám vo svete.
Národná rada sa týmto návrhom o ochrane slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským komunitám vo svete odvoláva na čl. 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a na čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je sloboda náboženstva alebo viery základným ľudským právom.
Národná rada, pripomínajúc si obmedzovania slobody náboženstva alebo viery na Slovensku v 20. storočí, zvlášť prenasledovania židov v období slovenského štátu a prenasledovanie kresťanských cirkví počas desaťročí komunistického režimu, a pripomínajúc si význam sviečkovej manifestácie z Veľkého piatku 25. marca 1988, ktorá bola významným vystúpením slovenskej spoločnosti v prospech občianskych a náboženských slobôd a ktorá zarezonovala po celom svete a pričinila sa o spoločenský pohyb vedúci k pádu železnej opony, teda berie na vedomie závery Rady Európskej únie zo 16. novembra 2009 o slobode náboženstva alebo viery, usmernenie Rady Európskej únie z 24. júna 2013 v oblasti presadzovania ochrany slobody náboženstva alebo viery, uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 k usmerneniu Rady Európskej únie a mandátu osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ, ako aj ďalšie nedávne uznesenia a legislatívne akty mnohých národných parlamentov na podporu slobody náboženstva alebo viery.
Berie na vedomie rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 28. mája tohto roku, ktorá ustanovuje 22. august za medzinárodný deň pripomínajúci obete násilných činov založených na náboženstve alebo viere.
Berie na vedomie vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k aktom násilia a prenasledovania príslušníkov kresťanských komunít na viacerých miestach vo svete z 29. marca 2011, programové priority predsedníctva Slovenskej republiky v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu na rok 2019, ktoré zahŕňajú podporu tolerancie a prevenciu diskriminácie z dôvodu vierovyznania alebo náboženstva, a dobrovoľný záväzok Slovenskej republiky podporovať slobodu náboženského vyznania alebo viery a náboženskú toleranciu na medzinárodnej úrovni v rámci členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva na roky 2018 – 2020.
B. Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje solidaritu všetkým prenasledovaným pre svoje náboženstvo alebo vieru, ktorých počet v posledných rokoch výrazne narastá.
Vyjadruje očakávanie, že štáty splnia svoju povinnosť zabezpečiť ochranu pred diskrimináciou a násilím voči každému vrátane osôb patriacich náboženským menšinám.
Vyjadruje odsúdenie všetkým formám diskriminácie a násilia páchaného na rôznych skupinách obyvateľstva pre ich náboženstvo alebo vieru, predovšetkým však genocídam.
Vyjadruje očakávanie, že v súlade s medzinárodným právom budú páchatelia násilia potrestaní a obete odškodnené.
Vyjadruje uznanie za prácu mnohým slovenským organizáciám, ktoré sú po celom svete dlhodobo činné v oblasti pomoci prenasledovaným pre náboženstvo alebo vieru, a vyjadruje súhlas so zaradením presadzovania a ochrany slobody náboženstva alebo viery medzi priority ľudskoprávnej politiky Európskej únie.
V časti C tohto uznesenia Národná rada odporúča vláde Slovenskej republiky, aby zvýšila medzirezortné úsilie v oblasti ochrany slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským komunitám vo svete.
Prečítala som vám celé uznesenie, ku ktorému je priložená aj veľmi podrobná dôvodová správa, s ktorou verím, že ste sa všetci oboznámili.
Ďakujem vám a týmto sa zároveň aj prihlasujem do rozpravy.

Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pánovi poslancovi Želiezkovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam spoločnú správu výborov o prerokovaní predmetného návrhu na uznesenie Národnej rady, tlač 1554, vo výboroch.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1648 pridelil návrh na prijatie uznesenia Národnej rady dvom výborom, a to zahraničnému výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru.
Oba výbory návrh prerokovali a zhodne ho odporučili Národnej rade schváliť bez pripomienok. Gestorský výbor na základe rokovaní určených výborov taktiež odporúča Národnej rade uznesenie o ochrane slobody náboženstva a viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským menšinám schváliť.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási ústne niekto do rozpravy okrem pani navrhovateľky. Pani poslankyňa Grausová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová, máte slovo.

Dovoľte mi, vážení kolegovia, vážené kolegyne, povedať ešte niekoľko slov k uzneseniu, ktoré som vám celé prečítala pred chvíľou. To, že môžeme dnes o tomto uznesení rokovať, je výsledkom viac ako ročnej práce ľudskoprávneho výboru. A ako ste počuli aj z úst pána spravodajcu, je fakt, že toto uznesenie bolo v ľudskoprávnom výbore prijaté jednohlasne a tak isto bolo prijaté členmi výboru, zahraničného výboru. Zdôrazňujem to tak dosť viackrát, pretože je to pre mňa veľmi taká výnimočná udalosť a naozaj si vážim aj členov výboru, že takto pristúpili k takejto téme, akou ochrana náboženskej slobody je, že sa nám podarilo sa pozrieť na tému náboženskej slobody a jej ochrany a podpory bez akýchkoľvek predsudkov a tiež, že sme dokázali sa poz; že sme dokázali byť apolitickí.
Spoločných aktivít ale pred týmto uznesením, kým som prišla sem do Národnej rady, tak bolo naozaj veľmi veľa. V minulom roku som tu v Národnej rade organizovala seminár, kde boli pozvaní predstavitelia holandskej mimovládnej organizácie Open Doors, ktorí sa už viac ako 20 rokov venujú prenasledovaným pre vieru. Bola som aj s koaličnými poslancami na zahraničných cestách. Na zasadnutí ľudskoprávneho výboru som pozvala na zasadnutie vystúpiť pána osobitného vyslanca pre podporu slobody a náboženstva alebo viery mimo EÚ pána Jána Figeľa a takisto som na pôde Národnej rady prijala pána Petra Jašeka, ktorý; humanitárneho českého pracovníka, ktorý bol odsúdený za jeho aktivity v Sudáne. Veľmi, veľmi si pamätáme – a sedíte tu aj vy, ktorí ste sa toho boli prítomní – na stretnutie so sýrskym biskupom Mons. Chahdom. Bolo to veľmi, veľmi zaujímavé stretnutie aj všetky tie slová, ktoré nám hovoril, už som to dokonca aj citovala tuná z tohto, z tohto miesta.
No a veľmi dôležité bolo, že pri našom výbore bola zriadená odborná komisia, ktorá združila významné osobnosti z akademickej obce, z verejného aj štátneho sektora, ale aj cirkevného a mimovládneho prostredia. Odtiaľ sme vlastne, od nich sme čerpali podnety k textu tohto uznesenia. A o samotnom uznesení ešte pred tým, ako som sa teraz postavila pred vás, som rokovala aj s ministrom zahraničných vecí s pánom Lajčákom a tiež s generálnym riaditeľom pre štátny rozpočet ministerstva financií. Takže vidíte, tých krokov bolo naozaj veľmi veľa.
Prečo teda predkladáme takéto uznesenie? Uznesenie vyjadruje alebo je predovšetkým vyjadrením solidarity všetkým prenasledovaným pre vieru kdekoľvek na svete. Rozprávať o utrpení prenasledovaných je to najmenej, čo môžeme urobiť, a pritom je to tak veľmi, veľmi dôležité, pretože všetky obete – a je jedno, z ktorej oblasti – hovoria, čo môžu, keď sa ich pýtame, čo môžeme pre vás urobiť. Ja som teda 20 rokov robila s obeťami domáceho násilia a oni mi všetci hovoria: Nebuďte ticho! A to nám isto hovoril, presne toto isté hovoril aj Mons. Chahda: Nebuďte ticho! Takže hovoriť už je veľmi významné a netreba to podceňovať.
Áno, je dôležité hovoriť aj o, zvlášť o prenasledovaní kresťanov, ktorí sú najprenasledovanejšou skupinou vo svete. Uznesenie je tiež výzvou vláde, aby v tejto oblasti robili, aby sme v tejto oblasti robili ešte viac, ako robíme. Mám tu pri sebe aj správy Open Doors a nadácie Pomoc trpiacej cirkvi, ktoré úplne faktograficky a v číslach hovoria o prenasledovaných pre náboženské presvedčenie a hovoria, ako veľmi je stúpajúci trend práve pri prenasledovaní kresťanov. V 21. storočí je každý dvanásty človek na svete, čelí prenasledovaniu kvôli svojej viere, a pritom sloboda náboženského vyznania a viery sa označuje za prioritu európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva.
Podľa rôznych štúdií mediánové hodnoty indexu vládnych obmedzení náboženskej slobody, ako aj indexu nepriateľských prejavov voči náboženským skupinám vykazujú v roku 2007 až 2016 naozaj stúpajúci trend a podľa štúdie Open Doors, ktorú som spomínala, sa počet sledovaných krajín, v ktorých sú osobitne kresťania prenasledovaní vo vysokej alebo extrémne vysokej miere, sa zvýšil z 22 na 40. A hovorím vám o, obdobie roku 2014 až 2019, teda posledných päť rokov. Z 22 na 40 krajín za päť rokov, kde sú kresťania prenasledovaní vo vysokej alebo extrémne vysokej miere. Situácia s dodržiavaním náboženskej slobody a slobody presvedčenia sa zhoršuje.
A o tom ešte, ešte tu mám jeden taký fakt, že kresťania sú najprenasledovanejšou skupinou, hovorí aj najčerstvejšia správa britskej vlády. Minister zahraničných vecí si dal urobiť audit a jednoznačne vyplýva, že prenasledovanie alebo stúpajúci trend je zvlášť pri kresťanoch. A z tejto správy aj by som chcela citovať: "Globálna vojna proti kresťanom ostáva naďalej tým najprehliadanejším príbehom zo začiatkov 21. storočia."
Svedčia o tom aj ďalšie a osobné prípady. Určite si pamätáte, čítali ste, aj tu som viackrát z tohto miesta hovorila o príbehu pakistanskej kresťanky Asie Bibi. Všetci ste počuli, čítali o obetiach bombových útokov na kostoly a hotely na Srí Lanke na Veľkonočnú nedeľu v apríli tohto roku, kde presiahol počet obetí 300 osôb. Ide aj o systematické miznutie kresťanov z Blízkeho východu. V niektorých oblastiach hovoríme o exode a vymiznutí kresťanov z oblastí, kde kresťanstvo vzniklo a roky bolo súčasťou pluralitnej spoločnosti. O tom práve nám hovoril Mons. Chahda, ako tisíce rokov žili tieto náboženské skupiny v mieri vedľa seba. V Palestíne klesol počet kresťanov za posledných 50 rokov z 15 na 1,5 percenta. V Sýrii z 11 celé, milióna na 450-tisíc od roku 2011 a v Iraku z 1,5 milióna na 120-tisíc dnes od roku 2003. V niektorých oblastiach hovoríme o najťažšej forme prenasledovania, genocíde. Genocídne zábery sú zdokumentované v posledných rokoch v Sýrii, v Iraku, v Egypte, v severovýchodnej Nigérii a na Filipínach.
Keď hovoríme o antisemitizme osobitne, hovorme teda aj o prenasledovaní kresťanov. Zdôrazňujem tú situáciu kresťanov, lebo ako som zdôraznila, má stúpajúci trend a svedčia o tom štúdie a správy, ale ide nám aj o ďalších. Rohingov, umiernených moslimov, streľba v Christchurch. V 21. storočí, som už povedala, že každý dvanásty človek čelí prenasledovaniu kvôli svojej viere, ale ochrana náboženskej slobody sa netýka iba veriacich, ochrana náboženskej slobody sa týka aj neveriacich. V trinástich štátoch sveta je trest smrti za ateizmus a v 22 krajinách je trest smrti za zmenu náboženstva alebo za odpadnutie od viery, a pritom Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 18 jasne znie: "Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne, alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov."
Viaceré štúdie potvrdzujú, že cez podporu náboženskej slobody vo svete sa dajú dosahovať iné dôležité rozvojové a ekonomické ciele a ochrana náboženskej slobody je prevenciou genocídy. Toto je tiež veľmi dôležité si uvedomiť. Sloboda náboženského vyznania a viery sa označuje za prioritu európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a Európska únia žiada členské krajiny, aby venovali primeranú pozornosť otázkam súvisiacim so slobodou náboženského vyznania. Viaceré krajiny Európskej únie, ako Dánsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, ale aj naše susedné krajiny Poľsko a Maďarsko, sa tejto téme veľmi intenzívne venujú. Na úrovni teda Európskej únie dochádza k reakcii, k takej mimoriadnej pozornosti na tento globálny problém. Viaceré krajiny reagovali napríklad prijatím parlamentných deklarácií, ba dokonca vytvorením osobitných postov pre sledovanie problematiky náboženskej slobody. V roku 2018 päť členských štátov zriadilo úrady predstaviteľov pre podporu náboženskej slobody, a to Spojené kráľovstvo, Nemecko, Dánsko, Litva a Maďarsko.
Je teda čas, aby aj Národná rada a Slovenská republika sa pridala k úsiliu ďalších štátov a medzinárodných organizácií a spravila na pomoc prenasledovaným vo svete viac. Ja nehovorím, že Slovensko nekoná. Slovensko koná a ja som sa o tom rozprávala s pánom ministrom Lajčákom, ktorý vítal túto iniciatívu a vítal aj konkrétne kroky, ktoré by sme mohli urobiť na Slovensku. Ako som už povedala, táto súčasť je súčasťou priorít predsedníctva Slovenskej republiky v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu na tento rok a aj tiež členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. To všetko oceňujem. A dokonca aj naozaj naposledy, keď bol, keď Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu, aby 22. august bol ustanovený ako Medzinárodný deň pamiatky obetiam náboženského násilia, sa Slovenská republika pridala k tejto rezolúcii. Obidvaja aj s pánom ministrom Lajčákom sme hovorili o tom, že vždy je treba konať viac.
A možností je veľa, ale v čom vyzýva vlastne Národná rada vládu, si uvedomujeme, že je dôležité začať alebo zvýšiť to, medzirezortnú komunikáciu, to medzirezortné úsilie, ktoré by nakoniec vyústilo do viacerých konkrétnych aktivít. Pre inšpiráciu ich prikladáme v dôvodovej správe, ako som už aj spomenula, jednak zriadenia rôznych postov pre sledovanie problematiky náboženskej slobody, hovorili sme s pánom ministrom aj o tom, aby boli predkladané rôzne situačné správy, to by uvítal, ale asi čo je úplne najdôležitejšie – a práve tam je veľmi dôležité to medzirezortné, medzirezortná spolupráca a komunikácia –, aby sme aj finančne dokázali viac pomáhať, nabalili viac financií na konkrétnu pomoc tam, kde sú tieto obete, kde sú ľudia prenasledovaní pre vieru, teda priamo v tých krajinách. Robia tak už mnohé štáty.
Hlavne teda, a to by som zopakovala, nesmieme zostať ticho. Pred viac ako 30 rokmi sme to boli práve my veriaci na Slovensku, ktorých náboženská sloboda bola potlačovaná, o to viac je teda našou povinnosťou, aby sme sa postavili teraz, keď náboženskú slobodu zažívame a užívame si ju na našom Slovensku, o to viac je teda našou povinnosťou, aby sme nezabudli na tých, ktorí trpia pre vieru. Je teda veľmi dôležitý práve postoj tých, ktorí majú vlastnú bolestnú skúsenosť, a je dôležité, aby sme teda boli my, ktorí sme na to poukazovali a hovorili o tom. Máme takú, povedala by som, historickú povinnosť.
Ja na záver chcem poďakovať všetkým slovenským humanitárnym pracovníkom, ktorí dlhodobo pracujú s prenasledovanými pre vieru, pre náboženské presvedčenie, v tom sme skutočne vzorom a príkladom. Ďakujem im veľmi a chcem poďakovať aj všetkým občanom, my sme, my sme výnimoční na Slovensku práve našimi zbierkami od ľudí bežných, jednoduchých ľudí, ktorí, napríklad Dobrú novinu spomeniem, lebo patrí medzi jedny z najlepších, najvýznamnejších zbierok všeobecne zo všetkých zbierok, ľudia podporujú a myslia na ľudí v týchto krajinách, kde sú prenasledovaní.
Chcem poďakovať našim členom odbornej komisie pri výbore, ktorí prijali na seba túto úlohu a, poviem vám pravdu, že boli veľmi, veľmi aktívni, veľmi si to cením.
Ďakujem aj členom ľudskoprávneho výboru, ktorí podporili toto uznesenie, že ho predkladáme spoločne naprieč politickým spektrom, že sme odložili tie politické tričká, že sme to dokázali, že sme ukázali Slovensku, že to vieme v takej vážnej téme urobiť.
No a týmto chcem veľmi pekne vás požiadať, kolegyne a kolegovia, aby ste tento návrh výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny svojím hlasovaním podporili. Ďakujem vám za túto podporu a verím, že ho, toto uznesenie, prijmeme so silným mandátom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami šesť poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Krajčí.