46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za rozsiahlu rozpravu, aj za pozitívne, aj negatívne slová. Ja by som v krátkosti zareagovala bod po bode najprv na pána poslanca Fecka.
Čo sa týka reštitúcií, ja som spomínala na výbore, že cirka, a vysvetľovala princíp reštitúcií. My sme iba vykonávateľom, nie sme správnym orgánom, ktorý vydáva rozhodnutie. Slovenský pozemkový fond je iba vykonávateľom rozhodnutí. Reštitučné nároky vo forme rozhodnutia, áno, nie sú doriešené. My ich evidujeme tohto času cirka 16-tisíc nevyriešených, z toho 11-tisíc nárokov. Zidentifikovali sme to za dva a pol roka. 11-tisíc nárokov je malých, to jest v rozsahu 165 euro alebo 400 metrov štvorcových. Áno, z tohto počtu tých 11-tisíc kolegovia pravidelne mesačne apgrejdujú zoznamy osôb, ktorí sú živí a ktorí sú exitovaní. Čiže to číslo sa neustále mení, a preto ani my nevieme v súčasnej dobe povedať konečný stav rozhodnutí, ktoré musíme nejakým spôsobom plniť, pretože vlastne ešte aj v dnešnej dobe správne orgány vydávajú neustále rozhodnutia. Nie sú to všetky správne orgány vo všetkých okresných mestách, ale sú, vieme ich zidentifikovať, ktoré tie rozhodnutia vydávajú. Takže asi k tomu toľko.
Myslím si, že je to aj pekne vyčlenené. Je to poprepájané teraz v rámci geograficko-informačného systému s nájomnými a kúpnymi zmluvami, čiže nie je možné, aby sa stalo, že vlastne tie pozemky, ktoré sú vydané v rámci rozhodnutia, budú použité na iný účel, ako je to plnenie v rámci reštitučného nároku.
Čo sa týka arizovaných majetkov, k tomu by som nechala vyjadriť sa kolegov, ktorí sa tým zaoberajú. Vyplýva nám táto povinnosť zo zákona. Bohužiaľ, to tak je, teraz keď sme vlastne čistili depozity, vytvárali samostatný systém, tá povinnosť tam bola a plníme vlastne aj tieto nároky a vyplýva nám priamo zo zákona.
Čo sa týka cirkevných reštitúcií, toto je dobrá téma, lebo akurát dneska ráno sme riešili s kolegami z právneho odboru zo sporovej agendy počet súdnych sporov, ktoré máme vlastne s cirkvami. Cirkevné reštitúcie ako také boli už ukončené. Už tam sú, vlastne prebiehajú alebo dobiehajú súdne spory. Je ich cirka 30. Musím povedať, že v rámci bratislavského, s Bratislavskou arcidiecézou sme minulý rok uzavreli dohodu, teraz plánujeme aj s ostatnými, Nitrianskou arcidiecézou, ale sú arcidiecézy, ktoré sú už ukončené, kde vlastne žiadne súdne spory, žiadne náhrady neprebiehajú, ako je Prešov, Košice, Žilina. V Banskej Bystrici je iba jeden súdny spor. Čiže to sú už iba dobiehajúce súdne spory, cirka 30. Musím povedať, že vo viacerých súdnych konaniach je v prvom konaní Slovenský pozemkový fond úspešný. Čiže tým pádom nemá význam ani riešiť dohody, pretože vlastne je tam viditeľný výsledok pozitívny v rámci fondu.
Čo sa týka ďalšej vašej otázky, zisk z predajov, prečo je vyšší. Áno, je vyšší, pretože vlastne na Slovensku sa budujú diaľnice. Na Slovensku sa budujú veľké infraštrukturálne projekty, kde Národná diaľničná spoločnosť vlastne vyporiadava pozemky a tým pádom vlastne platí aj Slovenskému pozemkovému fondu s tým, že im tie pozemky predávame. To tvorí takmer 50 % toho zisku. Ďalších asi 30 % tvorí vyporiadanie hospodárskych areálov. Ja si myslím, že všetkým ide o to, aby tí farmári hospodárili na pôde, ktorú majú prenajatú, ale majú aj hospodárske areály, aby si tú pôdu pod hospodárskymi budovami mohli vyporiadať a mohli zveľaďovať. Čiže toto vlastne tvorí dosť veľkú časť príjmu štátneho rozpočtu. A myslím si, že jednak aj vy, aj ja budem veľmi rada, keď sa aj tie hospodárske dvory vyporiadajú a budú vyčistené. Čiže k tomu asi toľko.
Čiže ešte raz. Sú to Národná diaľničná spoločnosť a ďalšie štátne inštitúcie, ktoré tvoria veľké percento toho príjmu, a takisto veľké percento tvorí aj vyporiadanie tých hospodárskych areálov.
Čo sa týka pani Zemanovej a jej otázok, ktoré nám poslala pred parlamentným výborom, odpovede, pani poslankyňa, boli vám odovzdané v písomnej podobe priamo na výbore s tým, že ten istý deň vám ich kancelária poslala aj e-mailom do výboru a aj vám. Priamo v písomnej podobe ste dostali odpovede na každú jednu otázku.
Čo sa týka uplatnenia novely päťstoštvorky a nájomných zmlúv, § 12a a § 12d, novela sa týkala hlavne § 12d a podnájomných zmlúv. Áno, je problém, na Slovensku nie sú ucelené pôdy tak, aby sa dali tie pozemky prenajať. Veľmi dôležité je, že je tam, a podarilo sa nám v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, pretože my nemôžeme byť predkladateľom, ale § 12d sme v spolupráci s ministerstvom pripravili, tí farmári neporušujú nájomnú zmluvu, pretože majú tam zo zákona možnosť podnájomných zmlúv. Áno, je to tak, je to veľká výhra a ja pevne verím, že tie pozemkové úpravy, ktoré vlastne prebehnú, pomôžu aj týmto farmárom a pomôžu sceliť pozemky a potom vlastne aj príjmy z prenájmu pôdy, ktorú spravuje slovenská pozemková, Slovenský pozemkový fond, budú vyššie.
Čo sa týka pani poslankyne Verešovej, aby som odpovedala na problematiku pani docentky Patakyovej, ombudsmanky. Áno, my sme si túto vec, ktorú ona vlastne vytkla, súčinnosť so Slovenským pozemkovým fondom vysvetlili a skutočne sme zistili a identifikovali, že my v tomto reťazci tvoríme až vykonávateľa. To znamená, že my; a nakreslili sme si to, lebo veľmi dôležité je nielen o veciach hovoriť, ale, a veciach písať, ale treba si ich aj nakresliť, že kde to vlastne začína. A v tom celkovom procese sme až úplne poslední, a to vykonávateľ. A my skutočne nebrzdíme ani činnosť správnych orgánov, ani oprávnených osôb, pretože tie oprávnené osoby až na základe toho, že majú to rozhodnutie právoplatné, prídu k nám a podajú si výzvu na plnenie a na základe toho my vlastne pristupujeme k tomu plneniu a vydávaniu náhradných pozemkov, respektíve k finančnému plneniu a odškodneniu tých reštituentov. Čiže my sme reagovali na túto správu, reagovali sme vo forme listu, dokonca sme si aj vysvetlili ten celý proces, že ako to celé funguje, a skutočne snažíme sa efektívne a veľmi rýchlo riešiť a spolupracovať pri dodaní podkladov, ak požaduje od nás okresný úrad, skutočne veľmi rýchlo.
Čo sa týka ešte plnenia tých reštitučných nárokov, tie rozhodnutia vzhľadom že aj my sme oprávnenou osobou; nie sme oprávnenou osobou, ale sme subjektom, ktorý sa vlastne k tomu vyjadruje; sú také, aké sú, a v mnohých prípadoch podávame odvolania, čiže tým pádom sa niekedy aj ten proces spomalí, ale je to regulérny nárok, keďže zastupujeme štát, v tomto prípade ako entita Slovenský pozemkový fond, tak plníme to, čo nám zo zákona vyplýva. Čiže ja by som asi takto zodpovedala na vaše otázky.
Ďakujem aj za pozitívne slová a ja sa veľmi teším aj ZMOS-u a únii miest, že veľmi pozitívne hodnotia spoluprácu so Slovenským pozemkovým fondom, lebo my vítame vlastne tých starostov a primátorov, ale aj samotných farmárov, ale aj samotné oprávnené osoby a snažíme sa nájsť konštruktívne riešenia a vyriešiť tie veci, aby sa vlastne posúvali tie ich projekty ďalej a dopredu.
Takže ďakujem, toľko za mňa.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predstavil činnosť Ústavu pamäti národa za rok 2018 tak, ako je zachytená v predloženej výročnej správe.
Ústav pamäti národa je verejnoprávna ustanovizeň so sídlom v Bratislave, zriadená zákonom č. 553/2002 o pamäti národa. Výročná správa hodnotí činnosť ústavu z hľadiska účelu jeho zriadenia, dokumentuje plnenie úloh a aktivity, ktoré ÚPN vykonával, ako aj jeho materiálne a organizačné zabezpečenie. Približuje činnosť orgánov ústavu a výsledky v oblasti sprístupňovania dokumentov, činnosti archívu, vedeckovýskumných, dokumentačných, publikačných, vzdelávacích a osvetových aktivít.
Výročnú správu vypracovala a v dozornej rade ústavu prerokovala Správna rada ÚPN dňa 26. apríla 2019. Štatutárnym orgánom ústavu je po novele zákona o pamäti národa z roku 2017 Správna rada ÚPN. To znamená, že štatutárnym orgánom je kolektívny orgán; do tejto novely bol štatutárom predseda Správnej rady ÚPN.
12. januára 2018 správna rada do funkcie predsedníčky zvolila doktorku Andreu Kluknavskú, po skončení jej mandátu som od 14. júna 2018 správnu radu viedol a navonok ju zastupoval ja z titulu funkcie podpredsedu Správnej rady ÚPN.
Počas roku 2018 skončilo funkčné obdobie trom členom správnej rady, ktorých nahradili traja noví členovia.
Najvyšším kontrolným orgánom ústavu je Dozorná rada ÚPN, zmeny v zložení dozornej rady sa v roku 2018 neudiali.
Ku koncu roka bolo v stave vedených 66 zamestnancov ústavu, pričom priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 61. Na svoju činnosť mal ÚPN minulý rok schválený transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 1 671 391 eur. Počas roka bola dotácia po úpravách realizovaných na základe žiadostí ÚPN adresovaných Ministerstvu financií Slovenskej republiky zvýšená o 112 064 eur. Úpravy dotácie sa týkali bežného aj kapitálového transferu. Bežný transfer bol navýšený celkovo o 75 047 eur a kapitálový bol upravený z nuly na 37 017 eur. Celková výška transferu na bežné výdavky tak v roku 2018 dosiahla výšku 1 746 438 eur a kapitálový transfer 37 017 eur.
Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu boli použité na financovanie úloh vyplývajúcich ÚPN zo zákona o pamäti národa. Bežné výdavky boli čerpané na 99,99 %, zostatok predstavoval sumu 62 eur.
Finančné prostriedky na kapitálové výdavky boli čerpané vo výške 6 017 eur, to jest na 16,25 %. Nevyčerpané prostriedky kapitálového transferu vo výške 31-tisíc eur boli v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy presunuté na čerpanie v roku 2019.
Majetok ÚPN k 1. januáru 2018 mal účtovnú hodnotu 781 912 eur a reálnu hodnotu 31 859 eur. K 31. decembru v účtovnej hodnote bol majetok 672 830 eur a reálna hodnota majetku ku koncu roka bola 23 754 eur.
Počas roku 2018 bol Ústav pamäti národa účastníkom konania v 18 súdnych sporoch, pričom zväčša išlo o žaloby, v ktorých sa žalobcovia domáhali určenia, že boli neoprávnene evidovaní v registračných protokoloch bývalej Štátnej bezpečnosti. V nadväznosti na nález Ústavného súdu zo dňa 12. októbra 2017 sa podarilo ukončiť dlho sledovaný spor s inžinierom Andrejom Babišom, a to v prospech Ústavu pamäti národa.
V roku 2018 nebola podaná žiadna nová žaloba, ktorej účastníkom konania by bol Ústav pamäti národa.
V roku 2018 sa výrazne zintenzívnila aj spolupráca s partnerskými inštitúciami v zahraničí. Medzi najpodstatnejšie výsledky možno zaradiť predĺženie platnosti dohody o spolupráci z roku 2008 s našimi českými partnermi – Ústavom pro studium totalitních režimů a Archívom bezpečnostních složek. V októbri 2018 sa na pôde Ústavu pamäti národa uskutočnilo aj prvé oficiálne rokovanie so zástupcami ukrajinských pamäťových inštitúcií, riaditeľom Archívu služby bezpečnosti Ukrajiny a riaditeľom ukrajinského Ústavu pamäti národa. Cieľom rokovania bolo nadviazanie vzájomnej spolupráce v oblasti archívneho a vedeckého výskumu.
Rok 2018 sa na pôde ÚPN niesol v duchu pripomienok udalostí spojených s tzv. osmičkovými rokmi. K najdôležitejším aktivitám ÚPN patrili podujatia pripravené v súvislosti s výročím komunistického mocenského prevratu z februára 1948, sviečkovej manifestácie v marci 1988 a invázie vojsk štátov Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968.
Ústav počas roku samostatne alebo v spolupráci s inými inštitúciami zorganizoval osem vedeckých konferencií a seminárov, nakrútil 46 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody, vydal štyri knižné publikácie. V rámci popularizačných, osvetových a vzdelávacích aktivít pripravil ústav 10 diskusných večerov, 37 prednášok na všetkých typoch škôl a usporiadal ďalší ročník Festivalu slobody, ktorý sa stretol s veľkým záujmom verejnosti a ktorého ústrednou témou bol august 1968. Informácie o období neslobody ústav sprostredkoval širokej verejnosti prostredníctvom dvoch nových výstav, dvoch nových tématických webových stránok, šiestich informačných bulletinov pre študentov a 18 vzdelávacích videí. Ústav prijal viac ako 738 návštevníkov v rámci exkurzií i dní otvorených dverí a obslúžil 349 bádateľských návštev. Zdigitalizovaných bolo 169-tisíc strán dokumentov. Pracovníci ústavu realizovali 33 vystúpení na vedeckých konferenciách a seminároch a 85 publikačných výstupov v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisov, zborníkov a iných publikácií.
Na záver mi dovoľte skonštatovať, že v uplynulom roku ÚPN plnil úlohy, ktoré mu ukladá zákon č. 553/2002 o pamäti národa. S cieľom ďalšieho rozvoja a plnenia úloh vyplývajúcich ústavu zo zákona bude v najbližšej dobe potrebné doriešiť otázku trvalého sídla ÚPN. Dodnes totiž nedošlo k naplneniu ustanovenia zákona, podľa ktorého má ÚPN dostať od štátu do správy nehnuteľnosti umožňujúce plniť mu zákonné úlohy.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, z poverenia gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam správu o prerokovaní predmetnej správy, tlač 1496, v gestorskom výbore.
V súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor prerokoval výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa na svojej 56. schôdzi 13. júna 2019. Svojím uznesením č. 133 výbor zobral výročnú správu na vedomie a odporúčal aj Národnej rade zobrať správu na vedomie. Výbor poveril mňa, aby som vystúpil na schôdzi Národnej rady, podal správu a predložil návrh na uznesenie Národnej rady.
Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe správy gestorského výboru, tlač 1496a.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán riaditeľ, kolegyne, kolegovia, ja iba veľmi krátko chcem povedať, že sme schválili túto správu na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Čo chcem oceniť zvlášť, je, že Ústav pamäti národa v minulom roku v októbri prerokoval alebo vyrokoval so zástupcami ukrajinských pamäťových inštitúcií spoluprácu, nadviazali spoluprácu v oblasti archívneho a vedeckého výskumu.
Myslím si, že to je veľmi, veľmi dobrá správa a dobrý základ do ďalšej práce v nasledujúcich rokoch. A tiež som privítala alebo oceňujem aj dohodu na spolupráci pri organizovaní podujatí k 30. výročiu pádu komunistického režimu a 75. výročiu vypuknutia Varšavského povstania a SNP s mimoriadnym veľvyslancom Poľskej republiky.
Ďakujem, že Ústav pamäti národa je zastabilizovaný, a teda prajem vám do ďalšej práce, aby ste konečne mali svoje vlastné sídlo, tak aby sa aj naplnil zákon, ktorý k tomu vlastne, ktorým sme sa k tomu zaviazali. Takže dúfam, že sa to už v nasledujúcom roku podarí.
Ďakujem pekne, to je všetko.

Ďakujem pekne. Veľmi ďakujem, že si vystúpila, že môžem reagovať. Áno, je to Ústav pamäti národa, nie nepamäti národa, takže, pán riaditeľ, aby sme tú pamäť zachovali pre ďalšie generácie čo najdlhšie, lebo ten národ, ktorý nevie, skade prišiel, tak si bude musieť zopakovať asi históriu v niektorých bodoch a strácame čas. Myslím si, že máme čo generácii, ktorá teraz vyrastá, našich detí a vnúčat máme čo odkázať, máme čo ukazovať, aby neurobili tú istú chybu, čo možnože v ´48., resp. iné, v iných rokoch.
A ako spomenula Anka, že idete spolupracovať aj s Ukrajinou, super, lebo prakticky aj tam možnože nájdeme zaujímavé informácie, ktoré možnože čakajú na to, aby časť občanov našich sa možnože aj dožila nejakého toho odškodnenia alebo aspoň tej satisfakcie možnože morálnej, že áno, bol som, nebol som, tak alebo tak.
Takže držím vám palce a čo budeme môcť, tak, samozrejme, budeme sa snažiť tu v tomto parlamente, keď naše hnutie by tu bolo aj v ďalšom volebnom období, byť nápomocní, aby sme – tak ako iné národy – si vedeli pre ďalšiu generáciu zachovať dedičstvo našich otcov, ktoré nám tu zanechali a s ktorým sa musíme vysporiadať aj po tej stránke morálnej a spravodlivosti a nieže hrubá čiara, ale ten, čo bol, tak musí aj niečo za to si odpykať. Pretože teraz, keď pozeráme, že ako eštebáci bývalí majú, aké majú dôchodky, veď to je katastrofa, veď to je katastrofa, ľudia boží! Veď predsa ten, čo bol bitý, má 250 eur a nevie z toho vyžiť a ten, čo sa vtedy smial, smeje sa aj dnes. Smeje sa nám do očí, nám, áno, nám politikom, že nevieme sa s týmto vysporiadať. A to je pre mňa veľká prehra na politickej scéne, keď my sa nevieme s históriou našou vysporiadať čestne a spravodlivo. Pretože nikto sa s ňou nevysporiada lepšie ako vlastný národ s vlastnou históriou.

Ďakujem kolegovi Feckovi, že pripomenul aj politických väzňov, aj výsluhové dôchodky bývalých eštebákov. Je fakt, že na tejto schôdzi vlastne sme prijali návrh zákona o príplatkoch ku dôchodkom, ale je zároveň aj fakt – a smutný fakt, že sme takýto morálny, takéto morálne zadosťučinenie nedali politickým väzňom už dávno pred rokmi. Mnohí zomreli a nikdy sa toho nedožili.

Ďakujem. Ja by som chcel iba veľmi pekne poďakovať aj za tie povzbudivé slová, ktoré odzneli. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci a vážené kolegyne a kolegovia, je pre mňa takou výnimočnou situáciou, že môžem pred vami stáť s týmto návrhom, ktorý schválil výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Je to taký ojedinelý fakt, ojedinelý čin a ja sa tomu veľmi teším a zároveň chcem aj poďakovať všetkým členom ľudskoprávneho výboru, že takto pristúpili k tejto závažnej téme, ochrane náboženskej slobody.
Dovoľte mi prečítať toto uznesenie, nie je dlhé, ako návrh Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, aby sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským komunitám vo svete.
Národná rada sa týmto návrhom o ochrane slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským komunitám vo svete odvoláva na čl. 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a na čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je sloboda náboženstva alebo viery základným ľudským právom.
Národná rada, pripomínajúc si obmedzovania slobody náboženstva alebo viery na Slovensku v 20. storočí, zvlášť prenasledovania židov v období slovenského štátu a prenasledovanie kresťanských cirkví počas desaťročí komunistického režimu, a pripomínajúc si význam sviečkovej manifestácie z Veľkého piatku 25. marca 1988, ktorá bola významným vystúpením slovenskej spoločnosti v prospech občianskych a náboženských slobôd a ktorá zarezonovala po celom svete a pričinila sa o spoločenský pohyb vedúci k pádu železnej opony, teda berie na vedomie závery Rady Európskej únie zo 16. novembra 2009 o slobode náboženstva alebo viery, usmernenie Rady Európskej únie z 24. júna 2013 v oblasti presadzovania ochrany slobody náboženstva alebo viery, uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 k usmerneniu Rady Európskej únie a mandátu osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ, ako aj ďalšie nedávne uznesenia a legislatívne akty mnohých národných parlamentov na podporu slobody náboženstva alebo viery.
Berie na vedomie rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 28. mája tohto roku, ktorá ustanovuje 22. august za medzinárodný deň pripomínajúci obete násilných činov založených na náboženstve alebo viere.
Berie na vedomie vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k aktom násilia a prenasledovania príslušníkov kresťanských komunít na viacerých miestach vo svete z 29. marca 2011, programové priority predsedníctva Slovenskej republiky v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu na rok 2019, ktoré zahŕňajú podporu tolerancie a prevenciu diskriminácie z dôvodu vierovyznania alebo náboženstva, a dobrovoľný záväzok Slovenskej republiky podporovať slobodu náboženského vyznania alebo viery a náboženskú toleranciu na medzinárodnej úrovni v rámci členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva na roky 2018 – 2020.
B. Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje solidaritu všetkým prenasledovaným pre svoje náboženstvo alebo vieru, ktorých počet v posledných rokoch výrazne narastá.
Vyjadruje očakávanie, že štáty splnia svoju povinnosť zabezpečiť ochranu pred diskrimináciou a násilím voči každému vrátane osôb patriacich náboženským menšinám.
Vyjadruje odsúdenie všetkým formám diskriminácie a násilia páchaného na rôznych skupinách obyvateľstva pre ich náboženstvo alebo vieru, predovšetkým však genocídam.
Vyjadruje očakávanie, že v súlade s medzinárodným právom budú páchatelia násilia potrestaní a obete odškodnené.
Vyjadruje uznanie za prácu mnohým slovenským organizáciám, ktoré sú po celom svete dlhodobo činné v oblasti pomoci prenasledovaným pre náboženstvo alebo vieru, a vyjadruje súhlas so zaradením presadzovania a ochrany slobody náboženstva alebo viery medzi priority ľudskoprávnej politiky Európskej únie.
V časti C tohto uznesenia Národná rada odporúča vláde Slovenskej republiky, aby zvýšila medzirezortné úsilie v oblasti ochrany slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským komunitám vo svete.
Prečítala som vám celé uznesenie, ku ktorému je priložená aj veľmi podrobná dôvodová správa, s ktorou verím, že ste sa všetci oboznámili.
Ďakujem vám a týmto sa zároveň aj prihlasujem do rozpravy.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam spoločnú správu výborov o prerokovaní predmetného návrhu na uznesenie Národnej rady, tlač 1554, vo výboroch.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1648 pridelil návrh na prijatie uznesenia Národnej rady dvom výborom, a to zahraničnému výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru.
Oba výbory návrh prerokovali a zhodne ho odporučili Národnej rade schváliť bez pripomienok. Gestorský výbor na základe rokovaní určených výborov taktiež odporúča Národnej rade uznesenie o ochrane slobody náboženstva a viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským menšinám schváliť.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Dovoľte mi, vážení kolegovia, vážené kolegyne, povedať ešte niekoľko slov k uzneseniu, ktoré som vám celé prečítala pred chvíľou. To, že môžeme dnes o tomto uznesení rokovať, je výsledkom viac ako ročnej práce ľudskoprávneho výboru. A ako ste počuli aj z úst pána spravodajcu, je fakt, že toto uznesenie bolo v ľudskoprávnom výbore prijaté jednohlasne a tak isto bolo prijaté členmi výboru, zahraničného výboru. Zdôrazňujem to tak dosť viackrát, pretože je to pre mňa veľmi taká výnimočná udalosť a naozaj si vážim aj členov výboru, že takto pristúpili k takejto téme, akou ochrana náboženskej slobody je, že sa nám podarilo sa pozrieť na tému náboženskej slobody a jej ochrany a podpory bez akýchkoľvek predsudkov a tiež, že sme dokázali sa poz; že sme dokázali byť apolitickí.
Spoločných aktivít ale pred týmto uznesením, kým som prišla sem do Národnej rady, tak bolo naozaj veľmi veľa. V minulom roku som tu v Národnej rade organizovala seminár, kde boli pozvaní predstavitelia holandskej mimovládnej organizácie Open Doors, ktorí sa už viac ako 20 rokov venujú prenasledovaným pre vieru. Bola som aj s koaličnými poslancami na zahraničných cestách. Na zasadnutí ľudskoprávneho výboru som pozvala na zasadnutie vystúpiť pána osobitného vyslanca pre podporu slobody a náboženstva alebo viery mimo EÚ pána Jána Figeľa a takisto som na pôde Národnej rady prijala pána Petra Jašeka, ktorý; humanitárneho českého pracovníka, ktorý bol odsúdený za jeho aktivity v Sudáne. Veľmi, veľmi si pamätáme – a sedíte tu aj vy, ktorí ste sa toho boli prítomní – na stretnutie so sýrskym biskupom Mons. Chahdom. Bolo to veľmi, veľmi zaujímavé stretnutie aj všetky tie slová, ktoré nám hovoril, už som to dokonca aj citovala tuná z tohto, z tohto miesta.
No a veľmi dôležité bolo, že pri našom výbore bola zriadená odborná komisia, ktorá združila významné osobnosti z akademickej obce, z verejného aj štátneho sektora, ale aj cirkevného a mimovládneho prostredia. Odtiaľ sme vlastne, od nich sme čerpali podnety k textu tohto uznesenia. A o samotnom uznesení ešte pred tým, ako som sa teraz postavila pred vás, som rokovala aj s ministrom zahraničných vecí s pánom Lajčákom a tiež s generálnym riaditeľom pre štátny rozpočet ministerstva financií. Takže vidíte, tých krokov bolo naozaj veľmi veľa.
Prečo teda predkladáme takéto uznesenie? Uznesenie vyjadruje alebo je predovšetkým vyjadrením solidarity všetkým prenasledovaným pre vieru kdekoľvek na svete. Rozprávať o utrpení prenasledovaných je to najmenej, čo môžeme urobiť, a pritom je to tak veľmi, veľmi dôležité, pretože všetky obete – a je jedno, z ktorej oblasti – hovoria, čo môžu, keď sa ich pýtame, čo môžeme pre vás urobiť. Ja som teda 20 rokov robila s obeťami domáceho násilia a oni mi všetci hovoria: Nebuďte ticho! A to nám isto hovoril, presne toto isté hovoril aj Mons. Chahda: Nebuďte ticho! Takže hovoriť už je veľmi významné a netreba to podceňovať.
Áno, je dôležité hovoriť aj o, zvlášť o prenasledovaní kresťanov, ktorí sú najprenasledovanejšou skupinou vo svete. Uznesenie je tiež výzvou vláde, aby v tejto oblasti robili, aby sme v tejto oblasti robili ešte viac, ako robíme. Mám tu pri sebe aj správy Open Doors a nadácie Pomoc trpiacej cirkvi, ktoré úplne faktograficky a v číslach hovoria o prenasledovaných pre náboženské presvedčenie a hovoria, ako veľmi je stúpajúci trend práve pri prenasledovaní kresťanov. V 21. storočí je každý dvanásty človek na svete, čelí prenasledovaniu kvôli svojej viere, a pritom sloboda náboženského vyznania a viery sa označuje za prioritu európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva.
Podľa rôznych štúdií mediánové hodnoty indexu vládnych obmedzení náboženskej slobody, ako aj indexu nepriateľských prejavov voči náboženským skupinám vykazujú v roku 2007 až 2016 naozaj stúpajúci trend a podľa štúdie Open Doors, ktorú som spomínala, sa počet sledovaných krajín, v ktorých sú osobitne kresťania prenasledovaní vo vysokej alebo extrémne vysokej miere, sa zvýšil z 22 na 40. A hovorím vám o, obdobie roku 2014 až 2019, teda posledných päť rokov. Z 22 na 40 krajín za päť rokov, kde sú kresťania prenasledovaní vo vysokej alebo extrémne vysokej miere. Situácia s dodržiavaním náboženskej slobody a slobody presvedčenia sa zhoršuje.
A o tom ešte, ešte tu mám jeden taký fakt, že kresťania sú najprenasledovanejšou skupinou, hovorí aj najčerstvejšia správa britskej vlády. Minister zahraničných vecí si dal urobiť audit a jednoznačne vyplýva, že prenasledovanie alebo stúpajúci trend je zvlášť pri kresťanoch. A z tejto správy aj by som chcela citovať: "Globálna vojna proti kresťanom ostáva naďalej tým najprehliadanejším príbehom zo začiatkov 21. storočia."
Svedčia o tom aj ďalšie a osobné prípady. Určite si pamätáte, čítali ste, aj tu som viackrát z tohto miesta hovorila o príbehu pakistanskej kresťanky Asie Bibi. Všetci ste počuli, čítali o obetiach bombových útokov na kostoly a hotely na Srí Lanke na Veľkonočnú nedeľu v apríli tohto roku, kde presiahol počet obetí 300 osôb. Ide aj o systematické miznutie kresťanov z Blízkeho východu. V niektorých oblastiach hovoríme o exode a vymiznutí kresťanov z oblastí, kde kresťanstvo vzniklo a roky bolo súčasťou pluralitnej spoločnosti. O tom práve nám hovoril Mons. Chahda, ako tisíce rokov žili tieto náboženské skupiny v mieri vedľa seba. V Palestíne klesol počet kresťanov za posledných 50 rokov z 15 na 1,5 percenta. V Sýrii z 11 celé, milióna na 450-tisíc od roku 2011 a v Iraku z 1,5 milióna na 120-tisíc dnes od roku 2003. V niektorých oblastiach hovoríme o najťažšej forme prenasledovania, genocíde. Genocídne zábery sú zdokumentované v posledných rokoch v Sýrii, v Iraku, v Egypte, v severovýchodnej Nigérii a na Filipínach.
Keď hovoríme o antisemitizme osobitne, hovorme teda aj o prenasledovaní kresťanov. Zdôrazňujem tú situáciu kresťanov, lebo ako som zdôraznila, má stúpajúci trend a svedčia o tom štúdie a správy, ale ide nám aj o ďalších. Rohingov, umiernených moslimov, streľba v Christchurch. V 21. storočí, som už povedala, že každý dvanásty človek čelí prenasledovaniu kvôli svojej viere, ale ochrana náboženskej slobody sa netýka iba veriacich, ochrana náboženskej slobody sa týka aj neveriacich. V trinástich štátoch sveta je trest smrti za ateizmus a v 22 krajinách je trest smrti za zmenu náboženstva alebo za odpadnutie od viery, a pritom Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 18 jasne znie: "Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne, alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov."
Viaceré štúdie potvrdzujú, že cez podporu náboženskej slobody vo svete sa dajú dosahovať iné dôležité rozvojové a ekonomické ciele a ochrana náboženskej slobody je prevenciou genocídy. Toto je tiež veľmi dôležité si uvedomiť. Sloboda náboženského vyznania a viery sa označuje za prioritu európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a Európska únia žiada členské krajiny, aby venovali primeranú pozornosť otázkam súvisiacim so slobodou náboženského vyznania. Viaceré krajiny Európskej únie, ako Dánsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, ale aj naše susedné krajiny Poľsko a Maďarsko, sa tejto téme veľmi intenzívne venujú. Na úrovni teda Európskej únie dochádza k reakcii, k takej mimoriadnej pozornosti na tento globálny problém. Viaceré krajiny reagovali napríklad prijatím parlamentných deklarácií, ba dokonca vytvorením osobitných postov pre sledovanie problematiky náboženskej slobody. V roku 2018 päť členských štátov zriadilo úrady predstaviteľov pre podporu náboženskej slobody, a to Spojené kráľovstvo, Nemecko, Dánsko, Litva a Maďarsko.
Je teda čas, aby aj Národná rada a Slovenská republika sa pridala k úsiliu ďalších štátov a medzinárodných organizácií a spravila na pomoc prenasledovaným vo svete viac. Ja nehovorím, že Slovensko nekoná. Slovensko koná a ja som sa o tom rozprávala s pánom ministrom Lajčákom, ktorý vítal túto iniciatívu a vítal aj konkrétne kroky, ktoré by sme mohli urobiť na Slovensku. Ako som už povedala, táto súčasť je súčasťou priorít predsedníctva Slovenskej republiky v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu na tento rok a aj tiež členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. To všetko oceňujem. A dokonca aj naozaj naposledy, keď bol, keď Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu, aby 22. august bol ustanovený ako Medzinárodný deň pamiatky obetiam náboženského násilia, sa Slovenská republika pridala k tejto rezolúcii. Obidvaja aj s pánom ministrom Lajčákom sme hovorili o tom, že vždy je treba konať viac.
A možností je veľa, ale v čom vyzýva vlastne Národná rada vládu, si uvedomujeme, že je dôležité začať alebo zvýšiť to, medzirezortnú komunikáciu, to medzirezortné úsilie, ktoré by nakoniec vyústilo do viacerých konkrétnych aktivít. Pre inšpiráciu ich prikladáme v dôvodovej správe, ako som už aj spomenula, jednak zriadenia rôznych postov pre sledovanie problematiky náboženskej slobody, hovorili sme s pánom ministrom aj o tom, aby boli predkladané rôzne situačné správy, to by uvítal, ale asi čo je úplne najdôležitejšie – a práve tam je veľmi dôležité to medzirezortné, medzirezortná spolupráca a komunikácia –, aby sme aj finančne dokázali viac pomáhať, nabalili viac financií na konkrétnu pomoc tam, kde sú tieto obete, kde sú ľudia prenasledovaní pre vieru, teda priamo v tých krajinách. Robia tak už mnohé štáty.
Hlavne teda, a to by som zopakovala, nesmieme zostať ticho. Pred viac ako 30 rokmi sme to boli práve my veriaci na Slovensku, ktorých náboženská sloboda bola potlačovaná, o to viac je teda našou povinnosťou, aby sme sa postavili teraz, keď náboženskú slobodu zažívame a užívame si ju na našom Slovensku, o to viac je teda našou povinnosťou, aby sme nezabudli na tých, ktorí trpia pre vieru. Je teda veľmi dôležitý práve postoj tých, ktorí majú vlastnú bolestnú skúsenosť, a je dôležité, aby sme teda boli my, ktorí sme na to poukazovali a hovorili o tom. Máme takú, povedala by som, historickú povinnosť.
Ja na záver chcem poďakovať všetkým slovenským humanitárnym pracovníkom, ktorí dlhodobo pracujú s prenasledovanými pre vieru, pre náboženské presvedčenie, v tom sme skutočne vzorom a príkladom. Ďakujem im veľmi a chcem poďakovať aj všetkým občanom, my sme, my sme výnimoční na Slovensku práve našimi zbierkami od ľudí bežných, jednoduchých ľudí, ktorí, napríklad Dobrú novinu spomeniem, lebo patrí medzi jedny z najlepších, najvýznamnejších zbierok všeobecne zo všetkých zbierok, ľudia podporujú a myslia na ľudí v týchto krajinách, kde sú prenasledovaní.
Chcem poďakovať našim členom odbornej komisie pri výbore, ktorí prijali na seba túto úlohu a, poviem vám pravdu, že boli veľmi, veľmi aktívni, veľmi si to cením.
Ďakujem aj členom ľudskoprávneho výboru, ktorí podporili toto uznesenie, že ho predkladáme spoločne naprieč politickým spektrom, že sme odložili tie politické tričká, že sme to dokázali, že sme ukázali Slovensku, že to vieme v takej vážnej téme urobiť.
No a týmto chcem veľmi pekne vás požiadať, kolegyne a kolegovia, aby ste tento návrh výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny svojím hlasovaním podporili. Ďakujem vám za túto podporu a verím, že ho, toto uznesenie, prijmeme so silným mandátom.
Ďakujem pekne.