46. schôdza

Ďakujem aj ja.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, možno na začiatok treba povedať, že rezort kultúry nechce ohrozovať a neohrozuje činnosť Slovenskej národnej galérie. Slovenská národná galéria, ktorej súčasťou je aj Kunsthalle Bratislava, má od roku, má tohto roku; pardon; o vyše 200-tisíc eur vyšší rozpočet ako vlani. Vlani galéria hospodárila s prostriedkami vo výške 4 milióny 310-tisíc eur, pričom rozpočet sa navýšil o 60-tisíc eur na dofinancovanie alokovaných pracovísk. Tohtoročný rozpočet predstavuje 4 milióny 511-tisíc eur, dofinancovanie tzv. prioritných projektov je možné v niekoľkých etapách počas celého roka a predbežne očakávame, že sa tak aj bude diať.
Páči sa.

Ja touto cestou ďakujem pani ministerke aj vám, pani ministerka, za odpoveď a ak budem mať doplňujúce otázky, budem ich adresovať priamo pani ministerke.

Poprosím vás. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Nejaká dobrá atmosféra je tu dnes.
Štvrtú otázku položil pán poslanec Heger ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému: "Pán minister, ako chcete dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, o ktorom samotný tvorca pán Kažimír, súčasný guvernér, povedal, že vyrovnaný nebude a je potrebné prijať dodatočné opatrenia vo výške 700 miliónov eur. V rozpočte je enormná diera, ktorou je rozpočet na míle vzdialený od svojho cieľa. Ako chcete v nasledujúcich šiestich mesiacoch tento nereálny cieľ dosiahnuť?"
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Rozpočet verejnej správy na roky 2019 až ´21 bol zostavený na základe prognóz z jesene minulého roka. Rozpočet plánuje plán a každý plán v sebe nesie aj istú mieru rizika v tom, či sa jednotlivé parametre budú vyvíjať tak alebo onak, aké boli stanovené na základe poznania v čase zostavovania plánu.
Už v rozpočte 2019 až 2021 sa ráta so spomaľovaním rastu našej ekonomiky. Makroekonomická prognóza Inštitútu finančnej politiky zo septembra 2018 použitá pri príprave rozpočtu počítala, že ekonomika podporená novou produkciou v automobilovom sektore a silným trhom práce dosiahne rast 4,5 %, svoje maximum, v roku 2019 a potom spomalí na 3,3 % v roku ´21. Vidíme, že spomalenie prichádza aj pod vplyvom slabšej výkonnosti nemeckej ekonomiky, obchodných vojen medzi USA a Čínou a neskôr; skôr aj výraznejšie. Aktuálna makroekonomická prognóza ráta už len s 3,5-percentným rastom ekonomiky na rok 2019 a postupným spomaľovaním, 2,7 % v roku 2022.
Slovenská vláda, samozrejme, nie je jediná, kto vo svete pozorne sleduje a monitoruje vývoj ekonomiky. Aj hlavné svetové centrálne banky vnímajú zhoršenie ekonomického výhľadu aj pretrvávajúce riziká z obchodných sporov medzi USA a Čínou alebo riziká plynúce z brexitu a signalizujú, že na zhoršený výhľad je potrebné reagovať. Určite dopredu nevedia povedať, ako by reagovali, ak by ekonomika sa prepadla neočakávane. Rovnako slovenská vláda by na výrazné zhoršenie ekonomickej situácie reagovala, ale je dopredu zbytočne špekulovať akým spôsobom. Presný spôsob by závisel od vlastností prepadu ekonomiky aj najviac postihnutých oblastí ekonomiky.
Prichádzajúce ochladenie ekonomiky sa do určitej miery prejavuje aj na príjmovej stránke rozpočtu už od tohto roku. Na druhej strane je pozitívnou informáciou, že negatívne dopady čiastočne tlmí lepšia efektívna daňová sadzba, teda samotný výber daní a odvodov. Takže efektivita výberu daní sa zlepšuje. Okrem zmeny ekonomického prostredia a odhadu daňových a odvodových príjmov má na deficit rozpočtu verejnej správy vplyv aj samotné hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy.
Ministerstvo financií pravidelne monitoruje vývoj hospodárenia štátneho rozpočtu a ostatných subjektov verejnej správy. Parametre sa vyvíjajú v čase, teda nie je úplne reálne záväzne hodnotiť rozpočet na priebežných údajoch ku konkrétnemu dátumu. Dôkazom toho je aj súčasný vývoj hotovostného hospodárenia štátneho rozpočtu. Na zmiernenie alebo eliminovanie negatívneho vývoja existujú v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy k dispozícii možnosti, nástroje, ako do určitej miery korigovať prípadné negatívne trendy vo vývoji verejných financií. Medzi štandardné nástroje riadenia verejných financií patria aj rozpočtové opatrenia. Nimi dokáže ministerstvo financií a vláda reagovať na potrebu realokovať prostriedky medzi položkami štátneho rozpočtu. Je to možné či už v rámci samotnej rozpočtovej kapitoly, ale aj medzi rozpočtovými kapitolami. Do úvahy prichádzajú aj plošné škrty, ktoré sa v minulosti nie raz realizovali.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Chcel by som vás doplňujúco sa opýtať hlavne na tie výdavky, pretože vieme, že medziročne sú tie výdavky o 15 % vyššie v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Čiže zatiaľ ste argumentovali teda poklesom príjmov. A chcem sa teda opýtať, aké opatrenia plánujete konkrétne urobiť, lebo ste spomenuli lepší výber daní, či to viete teda nejako kvantifikovať, že čo môžme očakávať pod týmto výrokom, že bude lepší výber daní, o koľko miliónov sa rozprávame, či máte nejaký odhad a teda viete predpokladať. A taktiež teda, keď hovoríte, že je ešte skoro povedať, že nebude vyrovnaný, viete dať, teda potvrdiť ten prísľub, že ten vyrovnaný rozpočet bude, že dokážete to dnes teda potvrdiť, že garantujete, že sa teda, že zabezpečíte ten vyrovnaný rozpočet?
Takže po prvé, či teda dokážete urobiť ten prísľub. Po druhé, kvantifikácia, o koľko viacej by mohlo prísť toho výberu, lepšieho výberu daní. A po tretie, ak to nebude postačujúce, tak vlastne aké opatrenia, o ktorých hovoril aj pán guvernér, že bude treba urobiť, aké máte nachystané na to, aby ste ten vyrovnaný rozpočet dosiahli. O to viac, keď vieme, že výdavky sú už v tomto čase o 15 % vyššie medziročne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, čo sa týka výdavkov, viete, že v priebehu roka, samozrejme, sa menia a ťažko povedať dnes, samozrejme, aké budú na konci roka. Mali sme tu určité výdavky, čo sa týka napríklad obrany. Viete, že sa platili nejaké stíhačky a podobne. Čiže ja si myslím, že dnes je ešte skutočne predčasné povedať, povedať, ako sa to bude celé vyvíjať. My to sledujeme.
Čo sa týka nejakých čísiel, budú, myslím, že budú zverejnené. Máme povinnosť zverejniť, teda Inštitút pre finančnú politiku má ich povinnosť zverejniť do konca, do konca tohto mesiaca. Čiže ja predpokladám, že možno aj v priebehu dnešného dňa budú nejaké čísla zverejnené. Musím potvrdiť, že nemám ten luxus nadpríjmov, ktorý mal môj predchodca, že nie je to, nie je to skutočne jednoduché. Na druhej strane ma teší, že efektívna daňová sadzba rastie. Rastie, samozrejme, máme tu nejaké vplyvy aj makra, to, čo som spomínal, a vplyv aj nejakej legislatívy. Bude to kvantifikované práve v tej prognóze, ktorú si môžte potom pozrieť.
Ja by som chcel ale poprosiť jednu vec. Ja som zachytil dnes teda postoj strany OĽANO k niektorým ekonomickým ukazovateľom. Myslím si, že nie je dôvod na šírenie paniky. Ja som ten posledný, ktorý budem šíriť nejakú paniku. Tento štát skutočne reálne nikdy nehospodáril vyrovnane. Máme, znižuje sa nám dlh piaty rok po sebe, to viete. Takisto pre nás je veľmi dôležité, aby sme si udržali ratingy. Ratingy máme veľmi stabilné, čiže nešírme tu teda teraz nejaký, nejaký, nejakú atmosféru toho, že ježišmária, ideme do nejakej záhuby. To proste nie je pravda. Ratingy máme stále dobré.
Čo sa týka financovania, stále sa financujeme za najlepších podmienok na trhu. My sme malá krajina, máme v podstate nejaké rizikové prirážky na úrovni veľkých európskych krajín. Čiže z tohto pohľadu sme stále stabilní. Čo sa týka dlhu, viete, že minulý rok prvýkrát sme klesli pod všetky sankčné pásma, čiže nie je absolútne dôvod a nerozumiem tej panike. Čiže treba skutočne komunikovať tak, aby aj verejnosť vedela, že nie sme na tom až tak zle, ako sa hovorí, a skutočne, že tá ekonomická situácia je dobrá.
Ja, čo sa týka mňa, samozrejme, ja budem presadzovať zdravé verejné financie, ale, samozrejme, sú tu určité subjekty verejnej správy. Máte tu zdravotnú, Sociálnu poisťovňu, máte tu obce, mestá, ktoré, samozrejme, nevieme ešte dnes, ako budú teda hospodáriť. Nebudem spomínať aj fakt, že mestá a obce stále majú účty vedené v komerčných bankách. Čiže my sa tie čísla, bohužiaľ, dozvedáme až ex post, neskoro a, samozrejme, reálny výsledok za tento rok bude známy – prvé čísla – až v apríli tohto roku a tie finálne na jeseň.
Chcem aj povedať, že tá prognóza, ktorú dnes robíme, júnové čísla, trošku je nešťastný ten dátum, že sa to robí akurát v takomto termíne, kedy nám končia ešte daňové priznania. Čiže možnože do budúcna treba sa zamyslieť nad tým, či ten dátum tých prognóz nejakým spôsobom neposunúť, nakoľko mnohé podstatné dáta sa nám do tej prognózy nedostávajú. Takže toľko z mojej strany.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady, vám, pán poslanec, v mene ministra obrany, ktorého dnes zastupujem, za položenú otázku a zároveň mi dovoľte, aby som prečítal odpoveď pána ministra.
Rezort obrany pozorne analyzuje bezpečnostnú situáciu v rámci svojich aktivít, ako aj v rámci medzinárodnej spolupráce. Sme si vedomí, že otázka terorizmu, imigrácie je vysoko aktuálna a vážna. Je to však široká problematika a priamo nepatrí len pod agendu rezortu obrany.
Rezort obrany má vlastné informácie na tému bezpečnosti a ohrozenia Slovenska. Tieto informácie získavame aj na základe reprezentatívnych výskumov, ktoré pre rezort obrany realizujú nezávislé výskumné inštitúcie. Posledný výskum sa uskutočnil v októbri a novembri minulého roku a realizovala ho nezávislá výskumná agentúra sociálnych analýz, a to na vzorke 1 181 respondentov. Obavy obyvateľov Slovenska z vojny je potrebné chápať v kontexte histórie územia Slovenskej republiky. Obe svetové vojny, ako aj predchádzajúce konflikty zasiahli územie Slovenska, a preto obavy obyvateľstva z vojny sú prirodzenou obavou.
Keď sa však prostredníctvom nášho výskumu konkrétne pýtame, čo považujú obyvatelia Slovenska za bezpečnostnú hrozbu, zisťujeme, že väčšina verejnosti si myslí, že nás, to znamená Slovenskú republiku, nikto neohrozuje, resp. prikláňajú sa, že bezpečnosť Slovenska nie je ohrozená, 66,8 %. To, že naša národná bezpečnosť je ohrozená, si myslí len 17 % dospelej populácie. Najväčšou bezpečnostnou hrozbou pre Slovensko je z pohľadu verejnosti organizovaný zločin, 71 %, a následne aj imigračná vlna v Európe, 63 %, prípadne medzinárodný terorizmus, 56 %.
Neznamená to však, že verejnosť vôbec sa neobáva vojny a vojnového konfliktu. Takéto obavy slovenskej verejnosti z medzinárodného ohrozenia Slovenska zmierňuje ale fakt, že sme členmi NATO. Potvrdzujú to aj výsledky spomínaného výskumu, podľa ktorého členstvo Slovenska v NATO hodnotí väčšina verejnosti pozitívne, konkrétne 62 %.
Rezort obrany sa snaží maximálne prispieť k tomu, aby sme boli dôveryhodným a pevným článkom NATO. Vo svojej práci sa teda aj, a úsilí, zameriavame alebo zmierňujeme obavy verejnosti v otázkach bezpečnosti štátu. Vychádzame z toho, že slovenská verejnosť je jednoznačne priklonená k názoru, že ozbrojené sily sú pre Slovensko potrebné, 85 %. Ozbrojené sily majú stabilne vysokú dôveru obyvateľov; potešujúce je, že dôveru k ozbrojeným silám má nielen staršia, ale aj mladšia generácia občanov Slovenska.
Vysoká dôvera občanov Slovenska voči ozbrojeným silám spočíva v niektorých ťažiskových faktoroch. Jadrom dôvery je ich vnímanie profesionálnych vojakov ako odborníkov, ktorí svoju odbornosť získavajú kvalitným výcvikom a účasťou na vojenských operáciách medzinárodného krízového manažmentu. Ďalej to súvisí s tým, že z pohľadu verejnosti sa na ozbrojené sily dá spoľahnúť pri riešení živelných pohrôm a katastrof, takýto názor má 93,5 % obyvateľov Slovenska.
V kontexte položenej otázky by som ešte doplnil, že vo vzťahu k obyvateľstvu Slovenska je rezort obrany aktívny pri zvyšovaní prestíže vojenského povolania v organizovaní dobrovoľnej vojenskej prípravy, prípravy a výcviku aktívnych záloh, budovaní nových obranných spôsobilostí, tak aby nové bezpečnostné výzvy zvládali ozbrojené sily bez nedostatkov.
Rezort obrany systematicky realizuje aktivity pri vzdelávaní obyvateľstva, pri príprave mladých ľudí na obranu štátu, spolupracuje s vysokými školami na území Slovenskej republiky, v zahraničí, rozbieha sa spolupráca so strednými školami, kde sa pripravujú dohody na vykonávanie praxe žiakov v niektorých vojenských útvaroch. Na základných a stredných školách sa profesionálni vojaci podieľajú na zatraktívnení kurzov na ochranu človeka a prírody.
Záverom by som chcel poukázať na to, že o výskume, výsledky ktorého uvádzate, pán poslanec, možno viesť odbornú diskusiu. Napríklad téma vojny nie je v dotazníku bližšie špecifikovaná, nie je definované, v akom zmysle ju treba chápať. Už samotné slovo vojna je znepokojivé, téma vojny prirodzene znepokojuje takmer každého a je možné predpokladať preto, že tak mnoho respondentov v tomto výskume odpovedalo k tejto téme negatívne.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister, aj pánovi ministrovi obrany za odpoveď. Ja len v reakcii na záver odpovede, môžme sa napríklad rozprávať konkrétne o hybridných vojnách. Pred pár minútami nás o nej informoval aj pán premiér na výbore pre európske záležitosti, čiže ja očakávam, že aj v kontexte týchto vojen, o ktorých otvorene hovorí aj ministerstvo obrany, sa môžme potom rozprávať o ďalších konkrétnych krokoch, ktoré ministerstvo obrany pripravuje, takže v takomto duchu budem pravdepodobne interpelovať alebo sa dopytovať pána ministra opäť.
Ďakujem.