49. schôdza

Pani poslankyňa Zemanová nie je v sále, takže úplne stratila poradie. Pán poslanec Simon tak isto. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja pár poznámok k tomu, čo povedal pán poslanec Klus a ktoré aj sa pýtal pán poslanec Pavelka. Ja som sa zúčastnil skoro všetkých výborov, či ústavnoprávneho, či európskeho, aj hospodárskeho. My sme s touto zmluvou išli veľmi transparentne aj do debaty s poslancami, aj s laickou, aj s odbornou verejnosťou. Treba povedať, že všetky prípadné otázky sme sa snažili veľmi otvorene komunikovať a vysvetľovať, či hovorím o už laickej alebo odbornej verejnosti. Ten, kto chcel si vypočuť argumenty a pochopiť ich a čítať ich s porozumením, tak všetko pochopil a všetko, by som povedal, mu bolo vysvetlené. Ten, kto nechce a žije si vo svojom zadubenom svete, no tak to je veľmi ťažké.
Ale treba povedať, že aj v súčasnosti platí bilaterálna dohoda medzi Slovenskom a Kanadou. Bola, myslím, že vyrokovaná v roku 2012 ešte za vlády pani Radičovej, a je povedať, že je, tie podmienky alebo tie nastavené vzťahy v tejto zmluve sú oveľa nevýhodnejšie pre Slovensko, ako by boli, keby sa táto zmluva, o ktorej dnes hovoríme, to znamená CETA, ratifikovala. To znamená, aj, by som povedal, strážca, strážca tých našich investícií alebo ochrany našich investícií, ministerstvo financií, ktoré zodpovedá za všetky arbitrážne súdy, ktoré Slovensko vedie, či už s ostatnými štátmi alebo so súkromnými firmami na rôznych arbitrážnych súdoch, hodnotí text investičnej kapitoly v dohode CETA za maximálne pozitívny, pretože je vyvážený a znamená posun k moderným investičným štandardom a je kvalitatívne na vyššej úrovni ako doteraz platná bilaterálna investičná dohoda medzi Slovenskou republikou a Kanadou, o ktorej som hovoril, že bola podpísaná v roku 2012. Aj ministerstvo financií preto oceňuje, že nová investičná kapitola nahradí bilaterálnu investičnú dohodu medzi Slovenskou republikou a Kanadou.
Keď chcete, môžem povedať ešte pár vecí ohľadne takých základných prvkov ochrany investícií v dohode CETA. Nový systém urovnávania sporov medzi investorom a štátom v dohode CETA je odklonom od pôvodného arbitrážneho riešenia sporov smerom k nezávislému súdnemu systému. Obsahuje množstvo dôležitých zlepšení v porovnaní s existujúcimi bilaterálnymi dohodami členských štátov s tretími krajinami. Obsahuje jasnejšie a presnejšie normy na ochranu investícií, to jest odstraňuje nejednoznačnosti, čím sa zabráni možnosti zneužívať systém. Obsahuje výslovné ustanovenie o práve štátu regulovať vo verejnom záujme v oblastiach, ako sú najmä verejné zdravie, bezpečnosť, životné prostredie, sociálna politika, ochrana spotrebiteľov a podpora a ochrana kultúrnej rozmanitosti. Taktiež sa výslovne predpokladá, že vlády môžu zmeniť svoje zákony, a to aj spôsobom, ktorý ovplyvňuje očakávania investorov o zisku, a že uplatňovanie práva EÚ v oblasti štátnej pomoci nepredstavuje porušenie noriem ochrany investícií.
Na tú vašu faktickú poznámku, pán poslanec. Dohoda CETA sa začala rokovať v roku 2008. Rokovala sa v rámci Európskej únie a tie negociačné tímy medzi Kanadou a Európskou úniou pracovali osem rokov, kým sa v roku 2016 uzavreli. A je pochopiteľné, že v roku 2008, aj u nás na Slovensku, aj v iných krajinách, aj napríklad v Kanade, platili nejaké zákony, ale za tých osem rokov sa tie zákony menili. To znamená, vy musíte vychádzať z toho, že aj počas platnosti tejto dohody sa tie zákony musia meniť. To znamená, že keď je niekde odcitovaný starý zákon, tak na ten zákon nejaký ďalší zákon nadväzuje. (Reakcia z pléna.) To je jedno. Proste ja hovorím o nejakom stave rokovaní a o nejakom stave legislatívy v daných krajinách. To znamená, že aj teraz som vám hovoril, že pri uplatňovaní práv životného prostredia, ochrany a podobne, sa počíta s tým, že tá legislatíva sa vyvíja a tým pádom aj všetky nové zákony, ktoré my budeme prijímať ako Národná rada, ako Slovenská republika alebo ktorýkoľvek členský štát Európskej únie, budú automaticky spadať pod túto dohodu. To znamená, my nemôžeme povedať, že naše zákony sa zastavia v roku 2016, lebo vtedy bola, ja neviem, ratifikovaná tá zmluva alebo podpísaná tá zmluva a odvtedy sa nemôžu prijímať žiadne zákony.
To je všetko. Ja rozumiem tej vašej argumentácii. Hovorím, že toto nie je úmysel a v tejto chvíli to už nevieme ani vymeniť, pretože ten stav toho textu je daný. Ten sa už nemôže meniť tou ratifikáciou. Keby sme chceli meniť ten text, tak musí prejsť celým tým kolečkom schvaľovania, ratifikácie v jednotlivých členských štátoch a samozrejme aj v Kanade. To znamená, to by sme sa zase nedočkali ničoho. Čiže ja navrhujem, aby Národná rada podporila túto zmluvu, pretože je pre Slovensko z hľadiska obchodnej výmeny s Kanadou výhodná. Zároveň treba povedať, že Kanada, teraz neviem presne, mala asi 20 alebo 25 milónov obyvateľov. Čo to je pre Slovensko ako súper? Však to, Slovensko nemôže, teda nie Slovensko, ale Európsku úniu, ktorá je 500-miliónový trh, to pre Kanadu je príliš veľkú sústo. Takže ja z tohto hľadiska to tiež nevidím ako, ako problém.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem.
Pán spravodajca, poprosím o termín hlasovania.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby sa o tomto návrhu medzinárodnej zmluvy hlasovalo zajtra o jedenástej. Ďakujem.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Pamulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, tlač 1645.
Prosím poslanca Petra Pamulu, už je tu. Do rozpravy bol prihlásený poslanec Dostál, ktorému odovzdávam slovo. Nie je prítomný. Tým pádom mu prepadáva. To bol vlastne posledný prihlásený ústne. Tým pádom vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán poslanec, ako navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pamulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, tlač 1645.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja budem krátko a stručne reagovať na včerajšie vystúpenie pána, pána kolegu Ivana.
Viete, viete, pán kolega, ak by ste vytýkal nejakú pragmatickú stránku tohto zákona alebo nejaký návrh, alebo keby ste povedali, že je tam niečo zlé, tak by som to bral. Ale tak zovšeobecňovať, že Slovenská národná strana prichádza stále s nejakými návrhmi a že je to, neviem aké. Viete, čo je na tom zlé, ak chceme podporiť cestovný ruch a máme na to takýto názor? Ak máte vy iný názor, ja vám ho neberiem. Ja ho akceptujem. Budem rešpektovať každý jeden váš návrh, ktorý budete predkladať. Ale prečo hovoríte, že naše návrhy sú zlé alebo proste že sú nekoncepčné, že likvidujú nejaké podnikateľské prostredie?
Vy určite poznáte moje názory. Ja si myslím, že chrbtovou kosťou trhovej ekonomiky je malý a stredný podnikateľ. Ja si myslím, že by sme mali v prvom rade sa pozerať na to, že, že ako fungujú naši podnikatelia v cestovnom ruchu a dávať im pomocnú ruku a pomáhať im, aby sa zlepšovali, aby sa rozširovali, aby ich, ich rekreačné zariadenia, stravovacie zariadenia boli na lepšej úrovni, aby sa nehovorilo, že, že susedné štáty, že cestovný ruch majú lepší, pretože sa hovorí, že Maďari, akú majú dobrú gastronómiu. Pozrite sa, aj u nás to platí. Aj u nás sú veľmi dobré reštauračné zariadenia a zariadenia, ktoré poskytujú vlastne takéto služby. Takže ja nevidím dôvod na takúto, takúto kritiku, ako, ako ste nás podrobil. Pretože nepočul som tam nič také racionálne, také niečo, čo by procesom mohol brať. Bolo to len také, nehnevajte sa, nechcem vyvolávať nejaký konflikt medzi nami, ale bolo to len také politické gesto. Beriem ho, akceptujem ho. Ale možnože v druhom čítaní, že prídete s nejakým návrhom vy a niečo sa tam možno vylepší alebo pridá. Alebo prídete s nejakým návrhom zákona o podpore cestovného ruchu. Lebo vytýkať nám, že prichádzame stále s návrhmi o podpore cestovného ruchu? To by ste mal privítať. Mal by ste byť rád, že aspoň niekto sa o to, o to zaujíma, o ten cestovný ruch. Či je to správne alebo nesprávne, to už nechajme na iných. Ale my máme takýto názor. Vy máte iný názor.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Pán spravodajca, chcete, pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nie. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Pétera Vörösa, Bélu Bugára, Tibora Bastrnáka (krátka pauza), Pétera Vörösa, Štefana Vavreka a Elemára Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má tlač 1627. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1730.
Pán poslanec Vörös, nech sa páči.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pétera Vörösa, Bélu Bugára, Tibora Bastrnáka, Eleméra Jakaba a Štefana Vavreka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1627.]

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, dovoľte mi predkladať návrh zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Slovenská republika patrí ku krajinám s pomerne rôznorodou národnostnou štruktúrou obyvateľstva, pričom všetkým z týchto menšín právny poriadok Slovenskej republiky garantuje celý rad osobitných práv. Národnostné zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky sa premieta aj do výchovno-vzdelávacieho procesu, a to najmä v súvislosti s uskutočňovaním výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach v jazyku národnostnej menšiny.
Predložená novela zákona zachováva pôvodnú koncepciu sústavy škôl a školských zariadení v Slovenskej republike, ako aj súčasný systém fungovania výchovy a vzdelávania detí a žiakov v týchto školách a školských zariadeniach. Zmeny, ku ktorým má dôjsť predloženou novelou, sa týkajú osobitostí výchovy a vzdelávania detí a žiakov v jazyku národnostných menšín ako ich základného ústavného práva. V zmysle uvedeného sa medzi základné ciele a princípy výchovy a vzdelávania explicitne dopĺňajú princípy a ciele odzrkadľujúce osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám.
Návrh zákona po novom definuje pojem „národnostná škola“ a určuje aj konkrétne druhy škôl a školských zariadení, ktoré do tejto kategórie patria. Táto zmena sa vyžaduje z dôvodu, že hoci na Slovensku už od samotného vzniku Československa existuje sieť národnostných škôl, v školskom zákone doteraz nebol zadefinovaný tento druh školy. Školský zákon obsahuje iba zmienku o výchovno-vzdelávacom jazyku školy, čo je však nedostatočné z hľadiska špecifík a osobitostí výchovy a vzdelávania detí patriacich k národnostným menšinám v ich jazyku. V školskom zákone sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť konkrétnym špecifickým potrebám škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, školský zákon sa iba čiastočne v niektorých ustanoveniach zmienil o parciálnych problémoch, ktoré sa môžu vyskytnúť pri tomto druhu škôl, ale neobsahoval komplexnú úpravu podmienok výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín vrátane ich osobitostí. My máme záujem s predmetnou zákonnou úpravou odstrániť tento nedostatok. Cieľom predloženej novely je teda vytvoriť komplexný rámec fungovania národnostného školstva a vymedzenie osobitostí, ktorými sa tieto inštitúcie vyznačujú a líšia od ostatných škôl v systéme školstva.
Do školského zákona sa zapracováva nová, siedma časť, v ktorej sa navrhuje podrobná úprava osobitostí národnostných škôl. V návrhu sa vymenúvajú konkrétne druhy škôl tvoriace sústavy národnostných škôl a rovnako aj formy výchovy a vzdelávania v týchto školách. Ďalej sa vymenúvajú špecifické predmety, ktoré sa vyučujú osobitným, resp. doplneným obsahom alebo inou metódou ako v prípade slovenských škôl. Konkrétne ide o nasledovné predmety: jazyk a literatúra národnostnej menšiny, slovenský jazyk a slovenská literatúra, prvouka, vlastiveda, dejepis, hudobná výchova. Pre potreby národnostných škôl sa ministerstvu ukladá povinnosť vydávať štátne vzdelávacie programy v jazyku národnostných menšín a umožňuje sa národnostným školám vypracovať školský vzdelávací program v jazyku národnostnej menšiny.
Návrh zdôrazňuje už dlhodobo riešený a stále sa vyskytujúci problém vyučovania slovenského jazyka na národnostných školách. V poslednej dobe sa začalo intenzívne hovoriť aj v odborných a politických kruhoch o potrebe zmeny metódy vyučovania slovenského jazyka, a to tak, aby si deti a žiaci patriaci k národnostným menšinám osvojili štátny jazyk na čo najlepšej úrovni a predovšetkým, aby mali dostatočné komunikačné schopnosti v tomto jazyku, čo je nevyhnutné pre ich uplatnenie sa na trhu práce. Preto návrh obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa slovenský jazyk na národnostných školách vyučuje podľa metodiky učenia sa cudzieho druhého jazyka, tzv. L2. Pripomeniem, že otázka vyučovania slovenského jazyka podľa metodiky cudzieho jazyka je aj súčasťou vládneho programu.
Paragraf 93b ustanovuje všeobecné ciele výchovy a vzdelávania na národnostných školách zdôrazňujúce potrebu získania jazykových schopností a vedomostí v rôznych oblastiach výchovy a vzdelávania. Paragraf 93c upravuje pravidlá vedenia dokumentácie v národnostných školách. Právna úprava je v súčasnosti nevyhovujúca, predmetné ustanovenie zakotvuje jasné pravidlá v tejto oblasti.
V § 93d sú stanovené podmienky používania učebníc v národnostných školách. Táto problematika v platnej legislatíve chýba, návrh zákona reaguje aj na tento nevyhovujúci stav.
Paragraf 93e upravuje zriadenie Pedagogického inštitútu pre národnostné školy ako osobitnej, priamo riadenej organizácie Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Dlhoročné skúsenosti svedčia o tom, že doterajšia prax odborno-metodického a pedagogického zabezpečenia škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín je z personálneho, profesionálneho aj z odborného hľadiska nedostačujúca, nedokáže splniť často ani základné úlohy súvisiace s vyučovaním na týchto školách a už vôbec neumožňuje vykonávať pedagogicko-výskumné činnosti, ktoré sú nevyhnutné na skvalitnenie vyučovania. Vytvorením tohto inštitútu sa splní vyše dvadsaťročná požiadavka menšinovej pedagogickej obce na Slovensku a dlh voči národnostnému školstvu. V ustanovení sa vymenujú úlohy a aktivity, ktoré má tento spĺňať.
V zmysle § 93f sa vytvorí Rada pre národnostné školy ako orgán samosprávy na najvyššej úrovni v oblasti národnostného školstva. V programe strán reprezentujúcich záujmy národností na Slovensku sa dlhodobo nachádza cieľ vytvorenia samosprávy v oblasti kultúry a školstva. Jedným z krokov k zabezpečeniu rozhodovania menšín v otázkach, ktoré sa ich výsostne týkajú, bolo vytvorenie Fondu pre podporu menšinovej kultúry. Ďalším krokom k tomuto cieľu je práve vznik Rady pre národnostné školy. Táto inštitúcia bude zárukou toho, že predstavitelia národností budú mať bezprostredný vplyv na tvorbu legislatívy v oblasti národnostného školstva. Rada bude mať na starosti pripomienkovanie pripravovaných návrhov zákonov týkajúcich sa národnostného školstva a rovnako bude mať možnosť predkladať návrhy na zmenu legislatívy v tejto oblasti. Táto právna úprava prináša nielen možnosť zúčastniť sa na tvorbe zákonov a na rozhodovaní, ale predovšetkým kladie na plecia príslušníkov národnostných menšín zodpovednosť za posilnenie kvality a ďalší vývoj národnostného školstva.
V čl. II sa dopĺňa zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A to v tom zmysle, že sa explicitne deklaruje existencia osobitnej siete národnostných škôl za účelom zohľadnenia špecifík tohto typu škôl. Osobitná sieť národnostných škôl je súčasťou siete škôl.
V čl. III sa upravuje otázka financovania národnostného školstva. Na základe zákonného zmocnenia ho následne upraví nariadenie vlády. Je pritom potrebné zohľadniť fakt, že vzhľadom k početne menšej skupine žiakov vzdelávaných v jazykoch národnostných menšín tieto môžu mať problém dosahovať rovnaké počty žiakov, ako sú v ostatných školách v systéme.
Zmena zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v článku IV sa vyžaduje z dôvodu, že pri poslednej novele sa zo zákona vypustila časť vety, ktorá sa týkala toho, v akom jazyku sa zabezpečuje ďalšie vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov škôl s vyučovacím jazykom a s vyučovaním jazyka národnostných menšín, ako aj možnosť vykonať atestačné skúšky vo vyučovacom jazyku, v ktorom pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec svoju pracovnú činnosť vykonáva. Považujeme za potrebné, aby sa táto výhrada opäť vrátila do zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, keďže jeho výsledkom je skvalitnenie menšinového školstva, čo bude pozitívne vplývať na rovnosť príležitostí. Návrh nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh predpokladá, že náklady na zriadenie pedagogického inštitútu pre národnostné školy budú súčasťou rezortného rozpočtu a budú vyčlenené z objemu finančných prostriedkov, ktoré rezort vynakladá na financovanie priamo riadených organizácií ministerstva.
Ministerstvo ročne vynaloží na financovanie rozpočtových a príspevkových organizácií cca 69 miliónov eur. Z tohto finančného balíka sa v ďalšom období vyčlenia finančné prostriedky na zriadenie a prevádzkovanie Pedagogického inštitútu pre národnostné školy v takom pomere, akú predstavujú národnostné školy v rámci celého školského systému. To je v miere 13,68 %, čo znamená 9 442 207 eur. Podotýkam, že niektoré priamo riadené organizácie, ako napríklad Štátny pedagogický ústav, Metodicko-pedagogické centrum, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania splnia čiastkové úlohy súvisiace s pedagogickou činnosťou na národnostných školách. Na základe predmetnej právnej úpravy bude tieto činnosti vykonávať inštitúcia s právnou subjektivitou, Pedagogický inštitút pre národnostné školy, čím sa uvoľnia prostriedky v spomínaných inštitúciách a tieto prostriedky môžu byť preskupené. Ministerstvo školstva má sedemnásť priamo riadených organizácií a je žiaduce, aby jedna organizácia slúžila i na naplnenie cieľov národnostného školstva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Balódimu. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.