49. schôdza

10.9.2019 - 25.9.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

19.9.2019 o 11:33 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:30

Ľuboš Blaha
Skontrolovaný text
Ďakujem. Dovoľte iba kolegom z európskeho výboru pripomenúť, že o 12.00 máme v miestnosti č. 149 rokovanie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

19.9.2019 o 11:30 hod.

Mgr. PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:33

Miroslav Ivan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som predložil piaty zo šiestich návrhov zákonov, ktoré sú v našom motoristickom balíčku. Možno povedať, ďalší revolučný návrh, ako povedal kolega. A tento konkrétne, sa jedná o zákon, o zmenu zákona č. 106/2018 o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Cieľom predloženého návrhu novely zákona je odstrániť povinnosť nakrúcať videozáznam o priebehu výkonu technickej a emisnej kontroly na staniciach technickej kontroly a na pracoviskách emisnej kontroly. Spoluautormi tohto návrhu zmeny zákona sú Jozef Rajtár, Radoslav Pavelka, Jana Kiššová, Martin Klus a Milan Laurenčík. Detailne k tomuto zákonu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím vás, upokojte sa.

Ivan, Miroslav, poslanec NR SR
... to, čo presne chceme meniť v zákone, poviem v rozprave, do ktorej sa hneď hlásim.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

19.9.2019 o 11:33 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 11:35

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci a vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 106/2018 o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1578). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva finanční Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

19.9.2019 o 11:35 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:37

Miroslav Ivan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám predstavil bližšie zmeny, ktoré navrhujeme v zákone č. 106/2018. Ide o ten istý zákon, ktorého novelu sme pred hlasovaním predstavovali. Týkalo sa tam konkrétne témy nalepovania nálepiek po absolvovaní stanice technickej kontroly a emisnej kontroly. Rozdelili sme to úmyselne, aby, aby ten, kto chce zahlasovať za ten zákon, aby mohol, kto nechce za iný, aby tak nemusel. Takže sme opäť v zákone č. 106/2018.
Na tejto schôdzi sme mali aj vládny návrh tohto zákona so 173 zmenami zákona. Je to jeden z najväčších zákonov na tejto schôdzi, čo sa týka počtu zmien v existujúcom zákone. A niet sa ani veľmi čudovať, pretože je to prakticky nový zákon z roku 2018 a nahrádza pôvodný.
Určite všetci registrujeme, aké nastali čakacie doby na staniciach technickej kontroly v posledných mesiacoch a aj ten vládny návrh zákona čiastočne na túto situáciu reaguje. Dôvodom predĺžených čakacích lehôt na staniciach technickej kontroly je hlavne zavedenie nových pravidiel pri emisnej kontrole, plného monitorovania technikov pri výkone ich práce, zavedenie tzv. stojiska, pevného stojiska, na ktoré, keď sa vykonáva emisná kontrola, sa musí zaparkovať vozidlo a nesmie byť s ním pohnuté počas celej doby kontroly a teda až do ukončenia. Čo znamená, buď je podmienečné auto, pustené do cestnej premávky na 60 dní, alebo neprešlo kontrolou. Toto kedysi tak nebolo, kedysi bolo možné pustiť si do priestoru kontroly ďalšie vozidlo, pokračovať ďalej, povedzme tam, kde sa niektorý úkon spomalil. A toto všetko, samozrejme, aj s ďalšími príčinami, o ktorých budem hovoriť, sú dôvodmi, prečo sú dnes také čakacie lehoty na staniciach technickej kontroly.
Jedným, nehovorím, že jediný, ale jedným z vážnych dôvodov, prečo to tak je, je nedostatok technikov na staniciach technickej kontroly. Aj samotné ministerstvo dopravy priznalo prakticky predložením návrhu zmeny tohto zákona na túto schôdzu, že to tak je, a zjednodušuje tam tie procesy, že namiesto dvoch plne, plne kvalifikovaných technikov stačí v jednej technickej kontrole, v jednej smene jeden takýto technik. My budeme k tomu robiť odbornú diskusiu. Ja som aj pánovi ministrovi povedal, že toto je tak silná problematika, že si vyžaduje naozaj serióznu diskusiu s odborníkmi a, a využil som tú možnosť ako predseda komisie pre dopravu pod výborom pre hospodárske záležitosti a zvolal som zasadnutie tejto komisie na 1. októbra o jedenástej v objekte výboru pre hospodárske záležitosti. Takže keď hovoríme o tomto zákone, tak vás týmto samozrejme všetkých pozývam, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú. Sú pozvaní zástupcovia technickej služby technickej kontroly, zástupcovia technickej služby emisnej kontroly, zástupcovia asociácií staníc technických kontrol a aj všetky technické kontroly, ktorých je vyše 150 na Slovensku, sme oslovili, aby poslali svojich zástupcov a aby sme naozaj odborne riešili túto problematiku. Konkrétne čoho sa náš návrh týka.
Zmenou zákona v tom roku 2018, kedy vlastne teda, nieže zmenou, ale prakticky vznikom nového zákona k tejto téme, sa zaviedla tzv. prakticky alebo zaviedlo tzv. plné monitorovanie ľudí pracujúcich na staniciach technickej kontroly. A, a navyše sa zmenili aj objemy dát, ktoré musia byť uchovávané pre prípadné následné kontroly. Toto všetko zapríčinilo jednak, jednak obrovskú, obrovské finančné záťaže, ktoré musia financovať majitelia, prevádzkovatelia staníc technických kontrol, a podľa ich vyjadrení sa náklady na túto zmenu pohybovali niekde medzi 5- a 10-tisíc eurami na každú stanicu technickej kontroly. Toto my, štát, sme toto im dali ako povinnosť a dali sme im to, nie my, dalo im to ministerstvo dopravy preto, lebo nevie nedokáže inak využiť svoje právomoci vyplývajúce nakoniec z tohto zákona kontrolovať výkon tejto ich práce.
Dnešný zákon umožňuje kontrolu, umožňuje pracovníkom, teda delegovaným organizáciám. Delegované organizácie sú dve, jedna pre technickú kontrolu, jedna pre emisnú kontrolu, volajú sa konkrétne technická služba technickej kontroly a technická služba emisnej kontroly. Oni vlastne aj vydávajú určité aj osvedčenia atď. zabezpečujú vzdelávanie, školenie všetkých týchto technikov a zároveň aj monitorujú a kontrolujú výkon, výkon staníc technickej kontroly. Takže štát namiesto toho, aby využíval súčasné možnosti, ktoré má a ktoré aj mal, a tak, tak zavedie povinnosť nainštalovať na každej stanici technickej kontroly ďalšie kamery, ktoré prenášajú záznam do databázy. A čo je na tom, čo je na tom zaujímavé, že ešte aj tou novelou, ktoré, ktorú ministerstvo teraz donieslo do, do pléna, ešte, ešte zvyšuje právomoci, čo sa týka kamerovania a monitorovania týchto ľudí. Pretože doteraz je, je to zaznamenávanie, odteraz to, čo do zákona prišlo, je, je on-line sledovanie týchto ľudí pri práci. To je dosť zásadný rozdiel.
Kedysi to bolo tak, že sa vozidlo fotilo pri vstupe a pri výstupe. A sme zástancovia toho, že toto stačí.
To, že, čo tu predkladáme, je, že chceme, aby stanice kontroly nemali túto povinnosť. Téma kamerovania ľudí pri práci na staniciach technických kontrol je veľmi kontroverzná. Tak jak sme tento návrh predložili, komentáre k nemu sú samozrejme aj pozitívne, sú aj negatívne. Negatívne sú u tých, ktorí sa stretli s prípadmi, kedy, kedy boli možno požadované úplatky na staniciach technickej kontroly, aby im vozidlo prešlo. Nemôžme ale vychádzať z takýchto predpokladov, že keď niekde sa vyskytne podozrenie z korupcie, že všade nasadíme zo zákona povinné sledovanie týchto ľudí. Sledovanie ľudí kamerami a ešte k tomu zo zákona považujeme naozaj za vážne zasahovanie do podnikateľských a osobných slobôd ľudí.
To, že niekto argumentuje, a to ja som si ich vypočul, tú argumentáciu, že už dnes je, sú kamery nainštalované aj v obchodoch, v bankách, v shopping centrách atď. a je to v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov atď., to je všetko v poriadku . A nehovoríme ani, že si to nemôžu zriadiť, takéto dačo, jednotlivé stanice technickej kontroly, pokiaľ to bude spĺňať ustanovenia tohto zákona o ochrane osobných údajov. Avšak tvrdíme, že, že dávať im to za povinnosť je nad rámec toho, čo by štát mal robiť.
Štát niekde zlyháva a tak si povedal, tak vás budeme sledovať kamerami, dáme vám to a nielenže vás budeme, ale ešte vám to aj dáme zaplatiť. Ak štát povie, okej, sú tu naozaj dokázateľné dôvody, prečo to urobiť musíme zo zákona, no tak potom nech prispeje tým, ktorí toto musia zaplatiť, alebo nech to štát zaplatí. Ale máme tu dva extrémy. Po prvé, prikazujeme im to, aby kamerovali sami seba pri výkone práce, a po druhé, dáme im to ešte aj zaplatiť z ich peňazí. Potom sa samozrejme čudujeme, prečo nám narastá cena pre motoristov za výkon tejto kontroly. To znamená, neviem, niekde to je 30, niekde to je 35 eur za technickú, to isté za emisnú. A tak ďalej.
Na tomto, na tejto schôdzi sme predkladali aj návrh na zrušenie tých nálepiek, ktoré tiež vstupujú do tejto ceny. Je to, sú to drobné, v úvodzovkách, ale pri tých kvantách, ktoré sa ročne urobia, ročne je, pre vašu informáciu, vykonaných približne milión kontrol na staniciach technickej kontroly, aj emisných, aj technických.
Takže to je asi základná. Ale ešte možno, že čoby som na záver povedal, že tých dôvodov okrem toho, že tých technikov nie je dostatok na staniciach technickej kontroly, jedným z nich je toto sledovanie. A asi by sa nikto nehrnul do zamestnania, kde by bol osem hodín, teda celý pracovný čas sledovaný kamerami. A nemôže s tým nič urobiť, jednoducho taký je zákon, tak to tam musí byť. A to, že tých technikov je nedostatok, je, toto nie je jediný dôvod. Tých dôvodov je viac, budeme o nich práve na zasadnutí tej komisie hovoriť. Jedným napríklad z tých dôvodov je, že všetci tí technici musia mať vodičské oprávnenie najvyššieho stupňa napríklad, hoci v tej technickej stanici sa nevykonáva kontrola tých daných vozidiel. Napríklad musia mať vodičské oprávnenie na autobusy, ale daná stanica technickej kontroly tieto kontroly nevykonáva. Ďalej školenia sú tam, ktoré sú extrémne drahé na to, že toto štát chce, aby sa to robilo, ale nevstupuje do toho nijak, aby, aby, povedzme, zareguloval niečo, čo od týchto staníc technických kontrol chce. A tak a tak je ten výsledok taký, aký je. A hoci sa čiastočne liberalizoval trh so stanicami technickej kontroly, tak ostáva problém visieť vo vzduchu. A to je ten nedostatok technikov.
Naším opatrením by sme ho čiastočne mohli riešiť a pomôcť v danej situácii. Takže budem veľmi rád, ak podporíte tento náš návrh zákona a pošleme ho do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

19.9.2019 o 11:37 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:51

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Miro, ja by som chcel reagovať na dve konkrétne veci, ktoré si spomenul vo svojom príspevku. Hovoril si tam o úplatkoch, ktoré môžu byť zaznamenané na kamerách, že toto by mala byť nejaká forma prevencie. Ale treba si uvedomiť, že naozaj táto kamera berie iba záznam obrazu, nie zvuku. To znamená, že z tohto pohľadu je ťažko vydedukovať, čo sa práve na tom mieste zrovna nachádza.
No a druhá vec, samozrejme, že ten pracovník si asi nebude takýto úplatok pýtať priamo pred kamerou. Čiže neviem si predstaviť, ako by takýto záznam mohol byť použitý alebo vysvetlený, že sa jednalo o takýto čin. No a druhá vec, hovoril si o tých nákladoch na kamery, že je tu tých 5- až 10-tisíc eur na to jedno pracovisko. Ale tiež si spomínal, že teda tento záznam je niekde prenášaný, a predpokladám, že aj uskladňovaný práve preto, aby mohol byť neskôr použitý v prípade pochybností. No a tuná vznikajú ďalšie náklady práve, práve, predpokladám, na strane štátu, ktoré musí zafinancovať do nejakého daňového úložiska. Možnože sa mýlim, lebo vidím, že krúžiš prstom. A budem rád, keď mi k tomu niečo viac povieš.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.9.2019 o 11:51 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:54

Miroslav Ivan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
No ďakujem, tento príspevok je veľmi užitočný, lebo môžem doplniť ešte to, čo som možno nepovedal, že áno, čo sa týka úplatkov, žiadne kamery nezabránia tomu, aby sa zariadili tí, čo úplatky chcú dávať a tí, čo úplatky chcú brať, môžme ich kamerovať, koľko chceme, dohodnú sa mimo kamier a je to vybavené.
A čo sa týka tých nákladov, tam treba povedať, že nie štát, štát to urobil práveže šikovne. V tých nákladoch, ktoré som spomínal, sú práve úložiská dát, ktoré ony museli zafinancovať, tie stanice technickej kontroly. Čiže nie, nie nejaké centrálne, ale, ale dnes je to tak, že ony museli vymeniť tie dáta, pretože teraz sa zmenila doba ukladania dát objemu, predsa len video je výrazne väčší objem dát ako fotografické zábery, ako to bolo v minulosti. A museli, že znásobovať tie objemy, kapacitné objemy úložísk dát, ktoré musia teraz mať. Samozrejme, prístup na ne má potom ten kontrolný, tie kontrolné spoločnosti, ktoré majú zo zákona právo výkonu kontroly, ale ja tvrdím, že tu to právo kontroly majú. Majú právo prísť na stanicu technickej kontroly hocikedy, majú právo ukázať prstom na automobil, tento, toto vozidlo dajte ešte raz cez linku, musí to strpieť majiteľ technickej kontroly a musí to zo zákona strpieť aj majiteľ vozidla. Takže dneska štát na to má právomoci, ale zlyháva a prenáša svoje zlyhanie potom takýmto spôsobom na stanice technickej kontroly.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.9.2019 o 11:54 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:54

Peter Osuský
 
49. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní
 

Zodpovedanie otázky 14:01

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada Slovenskej republiky, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty do New Yorku je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupovať ho bude pán podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Richard Raši. Ministra hospodárstva Petra Žigu bude zastupovať pani ministerka vnútra Denisa Saková, ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka bude zastupovať pani ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová. Na pani ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú nie sú otázky, na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera nie sú otázky.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

19.9.2019 o 14:01 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:02

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Mrzí ma, že tu nie je pani poslankyňa, tešil som sa na odpoveď na jej otázku.
Ale ďakujem aj vám, pani poslankyňa, za vašu otázku. Vlády Slovenskej republiky uplatňujú už viac ako 10 rokov prax tzv. výjazdových zasadaní v jednotlivých okresoch Slovenska, ktoré sa konajú v regiónoch, v ktorých sa dlhodobo prejavujú sociálne a ekonomické problémy.
Podľa programového vyhlásenia si vláda uvedomuje nevyhnutnosť zabezpečovať podmienky pre lepší výkon a koordináciu územného rozvoja so špeciálnym zreteľom na menej rozvinuté okresy. V súčasnosti je do zoznamu najmenej rozvinutých okresov zaradených 20 okresov z Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja. Do prípravy a priebehu výjazdových zasadaní vlády sú zapojení predstavitelia príslušného okresu, zástupcovia miestnej samosprávy, podnikateľov, poľnohospodárov, ako aj neziskového sektora. Rokovania vlády sú tiež predmetom záujmu aj širšej verejnosti v danom regióne. Sú užitočné rovnako aj na diskusiu s predstaviteľmi samospráv v týchto regiónoch. Pozitívne je prijímaná skutočnosť, že účastníkmi týchto rokovaní sú pravidelne tiež predstavitelia krajských inštitúcií – prokuratúry, súdu aj Policajného zboru, čo dáva rokovaniam vlády a súvisiacim diskusiám potrebný komplexnejší rozmer.
Výjazdové rokovania vlády majú svoj význam. Počas obdobia, keď som na čele slovenskej vlády, zhruba polovica rokovaní bola v regiónoch a polovica bola v Bratislave. Absolvovali sme 77 rokovaní vlády, z toho 30 rokovaní bolo výjazdových v regióne, to znamená, skoro polovica. Napĺňame tým prísľub a priority, ktoré som po nástupe do funkcie dal, že vláda nesmie rozhodovať len z Bratislavy. Vláda musí byť prítomná aj v regiónoch, aby vnímala, ako sa ľuďom v regiónoch žije, čo ich reálne trápi, a aby prijímala opatrenia na odstraňovanie týchto problémov v konkrétnych okresoch. Prospieva to nielen mne ako predsedovi vlády, ale aj každému ministrovi, ktorý keď do regiónu príde, na tvári miesta môže zistiť presne, či politika, ktorú presadzuje, padá na úrodnú pôdu a ako ju oceňujú ľudia alebo kde sa stáli nejaké chyby, ktoré treba opraviť.
Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov umožňuje koncentráciu nástrojov, opatrení a finančných zdrojov na rozhýbanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zamestnanosti. Zároveň predpokladá podporu lokálnych iniciatív, podporuje motivácie pre spoločný postup miest a obcí v okrese a toto všetko je kombinované s opatreniami na úrovni samosprávneho kraja a na centrálnej úrovni.
Záväzným dokumentom zameraným na odstraňovanie sociálno-ekonomického zaostávania sú takzvané Akčné plány rozvoja okresu, ktoré vždy prijíma vláda Slovenskej republiky. A ambíciou vlády je akčnými plánmi napomôcť vyrovnávaniu rozdielov medzi východom a západom nášho štátu. Akčný plán spája aktivity štátu s aktivitami samosprávy, ako aj s aktivitami podnikateľov, ktorí v tomto regióne pracujú, a ich zámerom je vytvorenie nových pracovných miest. To je ten základný cieľ, ktorý vždy sledujeme.
Doteraz schválené akčné plány sa ukazujú ako rešpektovaný nastroj pomoci regiónom, osobitne pri riešení problémov spojených s vysokou nezamestnanosťou. Tieto plány sú detailizované v ročných prioritách realizácie akčných plánov okresov. Vo viacerých okresoch bol podporený rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu, ale tiež aktivity v oblasti služieb či životného prostredia. Podporená bola aj sociálna ekonomika a lokálna zamestnanosť s dôrazom na adaptáciu nízko kvalifikovanej pracovnej sily v jednotlivých okresoch a zrealizovali sa tu rekonštrukcie komunikácií, chodníky, mosty, školy, bezbariérové prístupy, zdravotnícke zariadenia, športové areály a podobne. Osobitný význam má vždy podpora predprimárneho a primárneho vzdelávania, ako aj stredoškolských centier prípravy na budúce povolanie. Tieto aktivity sú dôležité zo širšieho hľadiska, pretože v niektorých okresoch sa požaduje doviezť ľudí z Ukrajiny alebo iných častí Európy, keďže firmy v danom regióne nie sú schopné nájsť kvalifikovaných zamestnancov. Nedostatok remeselne zdatných pracovníkov nielen v zaostávajúcich okresoch Slovenska začína byť čoraz väčším a väčším problém, ktorý je potrebné riešiť. Potrebná je pritom aj zmena vnímania remeselných profesií našou slovenskou spoločnosťou. Nech naši mladí naozaj dostanú do rúk remeslo, pretože ono má a bude mať, tak ako sa hovorí na Slovensku, zlaté dno a pri tom zamestnáme našich ľudí a nezaťažíme náš sociálny systém.
Chcem povedať, že s veľkou spokojnosťou môžem povedať, že sa nám podarilo po presune regionálneho rozvoja priamo pod podpredsedu vlády pre investície a informáciu pána Richarda Rašiho akcelerovať čerpanie príspevkov, ktoré súvisí s naplnením akčného plánu, a musím povedať, že počas našich kontrolných výjazdov, pretože my chodíme každý rok do daného okresu sa pozrieť na to, ako sme sa posunuli ďalej, môžem konštatovať, že na tlačových konferenciách informujeme pravidelne o tom, že tie ciele, ktoré sme si dali, sa v mnohých prípadoch podarilo naplniť už o niekoľko rokov skôr a v mnohých okresoch sme dokonca dosiahli lepšie výsledky, ako sme si vôbec predtým predsavzali.
Takže áno, tieto výjazdové rokovania majú veľký význam a pomáhajú overovať priamo v praxi a na tvare miesta politiky, ktoré jednotliví rezortní ministri presadzujú.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

19.9.2019 o 14:02 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:08

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, ďakujem vám za vašu otázku. Summit predsedov vlád krajín V4 a partnerov zo západného Balkánu, teda Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Severného Macedónska, Srbska a Kosova, ktorý sa uskutočnil minulý týždeň v Prahe, bol prvým podujatím českého predsedníctva v skupine V4. Jeho hlavným cieľom bolo potvrdiť dôležitosť európskej perspektívy západného Balkánu a poskytnúť tak priestor na diskusiu s partnermi v oblastiach spoločenskej, spoločného záujmu.
Summit pripomenul trvalú podporu, ktorej sa dostáva integračným ambíciám regiónu západného Balkánu na pôde Európskej únie práve zo strany krajín V4, a povzbudil partnerov k pokračovaniu v reformách aj v integračných procesoch.
Počas summitu sme sa dotkli viacerých tém. Hovorili sme o celkovej atmosfére v rámci Európskej únie voči politike rozširovania a vyjadrili sme záujem aby aj nová Európska komisia venovala regiónu západného Balkánu naďalej náležitú pozornosť. Medzi tamojším obyvateľstvom totiž silnie presvedčenie, že Európska únia asi nemá v skutočnosti záujem o nové členské krajiny. A to je vážna vec.
Hovorili sme aj o konkrétnych oblastiach, ako je bezpečnosť, infraštruktúra či klimatické zmeny vo svetle potreby adaptácie a zachovania našej konkurencieschopnosti. Aktuálne bezpečnostné hrozby, ako napríklad terorizmus, ohrozujú nás všetkých, a preto musíme spolupracovať, aby sme proti nim mohli bojovať čo najefektívnejšie a najkoordinovanejšie. A zhodli sme sa na tom, že bezpečnosť na Balkáne znamená aj bezpečnosť v samotnej Európe.
Slovensko, podobne ako aj niektoré ďalšie krajiny Európskej únie, vrátane krajín V4, podporuje rozširovanie Únie ako účinného nástroja transformácie západného Balkánu. Naším kľúčovým záujmom je, aby západný Balkán prekonal konfliktnú minulosť, prešiel procesom zmierenia a osvojil si hodnoty a štandardy, na ktorých stojí Európska únia. Aj 90-te roky potvrdili, že situácia na západnom Balkáne má priamy vplyv na bezpečnostnú situáciu v celej strednej Európe. K súčasným bezpečnostným výzvam patrí aj migrácia a je naším záujmom, aby sme pomohli západobalkánskym partnerom zvládať problémy, ktoré sú s touto výzvou spojené.
Na rokovaní krajín V4 a západného Balkánu sme prediskutovali aj otázky konektivity a energetickej bezpečnosti. Prepájanie Európskej únie so západným Balkánom je prirodzenou súčasťou európskej perspektívy regiónu, či už ide o fyzickú infraštruktúru, digitálne prepájanie alebo medziľudské kontakty. Prepájanie energetických trás je v záujme oboch regiónov. Lepšia dostupnosť a flexibilita pri získavaní nových zdrojov energie automaticky zvyšuje energetickú bezpečnosť našich krajín, ale aj energetickú bezpečnosť Slovenska.
Počas stretnutia s predstaviteľmi krajín západného Balkánu sme prijali deklaráciu, v ktorej vyjadrujeme naše spoločné presvedčenie o tom, že politika rozšírenia Európskej únie je najúčinnejším nástrojom podpory stability, bezpečnosti, demokracie a prosperity na západnom Balkáne. Rozširovanie Európskej únie smerom na západný Balkán je strategickou investíciou ekonomickou, ale aj bezpečnostnou. To znamená, benefity ďaleko prevyšujú prípadné negatíva a obavy. A Európska únia musí celému západnému Balkánu ponúknuť jasnú víziu európskej perspektívy. A to sme si aj s kolegami s V4 potvrdili.
Partneri zo západného Balkánu prijali summit veľmi dobre, keďže dostali priestor na vyjadrenie svojich postojov, ale i obáv. A súčasne potvrdili svoje odhodlanie pokračovať v reformnom a prístupovom procese, ako aj prehlbovať regionálnu spoluprácu. Zdôraznili, že vstup do Únie je pre nich zahranično-politickým cieľom číslo jeden. Tieto krajiny sú domovom pre zhruba 18 miliónov ľudí a spoločné HDP sa približne rovná tomu slovenskému. Teoreticky by tak ich asimilácia do cca 500 miliónov obyvateľov Európskej únie naozaj nemohla byť žiaden problém.
Región západného Balkánu ponúka aj mnoho príležitostí pre slovenské podnikateľské subjekty, ktoré majú skúsenosti s transformáciou hospodárskeho a spoločenského systému. V neposlednom rade v regióne, osobitne v srbskej Vojvodine, žijú príslušníci slovenskej národnostnej menšiny a je naším záujmom, aby došlo k zlepšeniu ich životnej úrovne a aby sa stali občanmi Európskej únie.
V tejto politike budeme naďalej pokračovať. Chcem podotknúť, že v máji 2019 sa v Bratislave počas nášho predsedníctva vo V4 uskutočnilo tradičné stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín V4 a západného Balkánu. Aj preto, že podporujeme začlenenie tohto regiónu do Európskej únie, samozrejme po splnení určených podmienok, podporujeme otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom ešte v roku 2019.
Ďakujem vám veľmi pekne, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

19.9.2019 o 14:08 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video