49. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené, vážení páni poslanci, prajem vám dobré ráno. Tento návrh predkladám s cieľom vzájomnej liberalizácie obchodu s tovarom a službami v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Dohoda bola schválená v Rade Európskej únie a podpísaná v októbri 2016 počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Za Slovenskú republiku ju s výhradou ratifikácie podpísal predseda vlády Slovenskej republiky. Európsky parlament schváli dohodu vo februári 2017, následne kanadská strana v máji 2017. Tým boli splnené podmienky pre jej predbežné vykonávanie.
Vláda Slovenskej republiky súhlasila s uzavretím dohody dňa 21. februára 2018 svojím uznesením č. 83 a odporučila Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s ňou súhlas. Predkladaná dohoda je zmiešanou úniovou zmluvou, teda pokrýva oblasť spoločných právomocí EÚ a jej členských štátov. Dohoda sa predbežne vykonáva od 21. septembra 2017 s výnimkou ustanovení o riešení sporov medzi investorom a štátom, ktoré nie sú vo výlučnej právomoci EÚ. Doteraz ju v rámci EÚ ratifikovalo 13 členských krajín. Tridsiateho apríla tohto roku bolo tiež ukončené konanie o stanovisku Súdneho dvora Európskej únie, ktorý posudzoval ustanovenie o investičnom súdnom systéme. Súdny dvor dospel k stanovisku, že CETA je v súlade s primárnym právom Európskej únie.
Dohoda je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy a pred ratifikáciou podlieha vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Dohoda CETA prináša nové príležitosti v oblasti obchodovania a investícií. Európska únia a Kanada odstránili od prvého dňa jej vykonávania cla pre približne 98 % colných položiek, čo ušetrí vývozcom ročne na nevybratom cle viac ako 500 miliónov eur. Kanada v dohode po prvýkrát otvorila svoj trh s verejnými zákazkami aj na úrovni provincií, čo predstavuje jeden z významných prínosov pre podnikateľské subjekty Európskej únie. Ministerstvo hospodárstva dalo vypracovať analýzu dopadov dohody CETA na makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky a na vybrané sektory slovenského hospodárstva. Analýza predpokladá mierne pozitívny vplyv dohody na slovenskú ekonomiku.
Dovoľte, aby som zdôraznil, že dohoda CETA neznamená oslabenie alebo zmenu právnych predpisov EÚ. Európske normy o bezpečnosti potravín a výrobkov o ochrane životného prostredia a o ochrane spotrebiteľa zostávajú zachované a všetky dovozy z Kanady musia aj po prijatí dohody spĺňať predpisy EÚ.
Dohoda sa vykonáva takmer dva roky, teda už môžeme konštatovať, že sa nepotvrdili obavy z extrémneho nárastu dovozu poľnohospodárskych výrobkov z Kanady do Európy, respektíve na Slovensko, ani obavy týkajúce sa sektora ťažby nerastných surovín.
Vzájomný obchodný obrat medzi Slovenskom a Kanadou dosiahol v minulom roku 431 miliónov eur, vývoz do Kanady bol vo výške 333 miliónov eur, čo je nárast oproti roku 2017 o viac ako 30 miliónov eur. Objem dovozu z Kanady bol 98 miliónov eur, čo je nárast oproti roku 2017 o 13 miliónov eur. Slovensko dosahuje s Kanadou stabilne aktívne saldo obchodnej bilancie, v minulom roku nám tým pádom saldo stúplo o viac ak 20 miliónov eur v porovnaní s rokom 2017.
Na záver možno uviesť, že dohoda CETA je jedným z nástrojov na posilnenie obchodných väzieb medzi obidvoma krajinami a na podporu vzájomnej obchodnej výmeny Slovenska a Kanady, ktorá sa za posledných šesť rokov takmer zdvojnásobila.
Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Poprosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Kondróta, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, dobré ráno. Podávam informáciu o prerokovaní návrhu predmetnej dohody.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1770 z 12. septembra 2019 pozmenil svoje rozhodnutie č. 932 z 18. apríla 2018 tak, že pridelil návrh na prerokovanie okrem výboru pre európske záležitosti, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti a požiadal o opätovné prerokovanie výboru, teda návrhu vo výbore. Uvedené výbory rokovali o návrhu nasledovne: ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 9. septembra 2019 a prijal uznesenie č. 699, v ktorom odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou CETA medzi Kanadou a Európskou úniou a jej členskými štátmi a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor pre európske záležitosti o návrhu rokoval 12. septembra 2019 a prijal uznesenie č. 188, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky tak isto vysloviť súhlas s dohodou CETA a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu rokoval 17. septembra 2019, avšak neprijal k predmetnému návrhu uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre hospodárske záležitosti na 90. schôdzi dňa 18. septembra 2019. Spoločná správa výborov ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené. Návrh stanoviska gestorského výboru vysloviť súhlas s prerokúvanou dohodou nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Predsedníčka Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti zároveň určila za spoločného spravodajcu Maroša Kondróta a poverila ho, aby predložil predmetnú informáciu a navrhol ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu, pýtam sa, pardon, som dostal tri písomné prihlášky, za klub SaS pani poslankyňa Zemanová, potom ďalej pán poslanec Simon, pán poslanec Klus. Pani poslankyňa Zemanová nie je v sále, prepadáva poradie. Pán poslanec Simon. Nie je v sále, prepadáva poradie.
Nech sa páči, pán poslanec Klus.

Pekné dobré ráno prajem, vážení páni. Momentálne tu teda dámy nie sú. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, oceňujem, že ste dnes prišli takto zavčas ráno medzi nás a práve s takouto dôležitou vecou, ako je nepochybne známa CETA a teda dohoda medzi Európskou úniou a Kanadou, ktorá nám otvára nové možnosti, pričom treba zdôrazniť, že táto dohoda sa nerodila ľahko. Pamätný je práve ten termín 21. september 2017, kedy konečne po dlhých rokovaniach vstúpila do platnosti takzvaná provizionálna časť a ktorá pomerne jasne ukazuje, že táto dohoda má mimoriadne pozitívne účinky na vzájomné obchodné vzťahy medzi Kanadou a členskými krajinami Európskej únie.
Som veľmi rád, že ste vo vašom vystúpení, pán minister, zdôraznili tie nepotvrdené obavy, ktoré do istej miery takmer na záver celého procesu túto zmluvu zablokovali. Mám na mysli predovšetkým výhrady zo strany Valónska, ale treba objektívne povedať aj zo strany Slovenskej republiky. A konkrétne najmä environmentálnych aktivistov, ktorí mali podľa nášho názoru istým spôsobom aj opodstatnené obavy, že by mohlo dôjsť k zneužívaniu tejto dohody na najmä ťažobné účely, čo sa teda počas týchto dvoch rokov nepreukázalo a my veríme tomu, že napriek drobným chybám, ktoré stále v tejto dohode vieme identifikovať a o ktorých veľmi otvorene rozprávala aj naša kolegyňa Anka Zemanová, aj na výbore pre európske záležitosti, kde ste na tieto reagovali, táto dohoda bude mať výrazne pozitívne účinky pre slovenské hospodárstvo. Nakoniec, vy ste to zdôraznili tiež, kedy oproti roku 2017 sa pozitívne saldo Slovenskej republiky voči Kanade zvýšilo o 20 miliónov eur, čo je síce nie vysoká, ale stále nie nezanedbateľná suma. My veríme tomu, že v takomto duchu bude naša, vzťah, obchodný vzťah ku Kanade pokračovať. Dlhodobo v DNA našej politickej strany aj nášho poslaneckého klubu je, že vždy je lepšie, keď strany, keď dve strany spolu obchodujú, a v tomto konkrétnom prípade teda Kanada a Európska únia, ako by mali viesť akékoľvek formy vojen. Z tohto uhľa pohľadu mne osobne práve CETA príde ako mimoriadne pozitívny príklad najmä pre našich priateľov v Spojených štátoch amerických, ktorí podobnú dohodu prerušili. Hovorím o slávnom TTIP. A ja verím tomu, že aj vďaka pozitívnemu príkladu, ktorý CETA prináša, a aj vďaka tomu, že táto dohoda už po týchto dvoch rokoch napriek tomu, že nebola ešte kompletne ratifikovaná, je úspešná, by mohla naštartovať pozitívne zmeny pri prerokúvaní podobných obchodných dohôd najmä teda s našimi najbližšími partnermi, za ktoré nepochybne považovať Spojené štáty americké môžme.
Keď už spomínam teda Spojené štáty americké, ďalší taký ten zásadný rozdiel je, že táto dohoda je v príkrom rozpore s tým, čo momentálne sledujeme zo strany americkej administratívy, a teda, že prechádzame skôr do režimu, kedy dochádza k snahe o protekcionizmus, kedy dochádza k snahe o formovanie istých obchodných vojen, a to smerom aj k Európskej únii, čo pochopiteľne nevidíme radi. A práve vďaka Cete môžme využiť príležitosť a túto dohodu predstaviť aj našim ostatným partnerom v zahraničí ako úspešný príklad a nasledovaniahodný príklad.
Ako ste správne spomenuli, 13 členských krajín už túto dohodu ratifikovalo a ja verím tomu, že dnešným dňom bude pri Slovensku svietiť 14 a že budeme tak isto zase pozitívnym príkladom pre ostatné krajiny Európskej únie a celý ratifikačný proces sa podľa možnosti ukončí v priebehu najbližších mesiacov, aby mohla zmluva a dohoda CETA podľa možnosti vstúpiť do platnosti v najkratšom možnom čase.
Keď ste spomínali, že na 98 % položiek bolo odstránené clo, tým by som chcel zdôrazniť, že vnímam Cetu možno len ako prvý krok k tomu, aby sme ešte viac možno liberalizovali vzájomný obchod a pri istej dobrej súhre okolností by sme mohli zájsť ešte ďalej, dokonca do režimu, ktorý dnes poznáme s niektorými nečlenskými krajinami Európskej únie, ako je napríklad Nórsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko alebo Island. Som si istý, že toto je priestor, ktorý by sa nám mohol otvoriť práve po úspešnom príbehu, ktorým nepochybne pre nás CETA je.
Na záver môjho vystúpenia by som teda možno len rád poďakoval aj ministerstvu hospodárstva, osobitne aj vám, pán minister, že ste nabrali odvahu a prišli konečne s touto zmluvou na ratifikáciu sem do Národnej rady Slovenskej republiky. Kiež by sme podobný postup videli napríklad aj pri Bezpečnostnej a obrannej stratégii Slovenskej republiky. A tak isto by som chcel povedať, že vnímam veľmi pozitívne aj to, akým spôsobom sme aktívne pristúpili k rozhovorom s kanadskou stranou, pretože, ako som spomínal vo svojom príhovore, nie všetky otázky boli od samého začiatku úplne jasné. A tu možno ak by ste ešte v záverečnom slove, pán minister, mohli zdôrazniť, aby to odznelo aj tu v pléne Národnej rady, ocenili by sme, ak by ste, tak ako aj na eurovýbore, aj tu povedali pár slov k tomu, či sú ešte stále opodstatnené akékoľvek environmentálne obavy a obavy z toho, že by mohlo dôjsť nekontrolovateľnej ťažbe, alebo nie sú. A to uistenie, pokiaľ sme aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky, by pre nás mohlo znamenať, že túto dohodu náš poslanecký klub podporí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec, končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Ja len aby som upresnil, o čo sa vlastne jedná, čo si tu, Martin, naznačil. Vieme, že je tam dodatok k tejto zmluve, ktorý odkazuje na neplatný geologický zákon, pričom dnes nám platí geologický zákon schválený z roku 2007, ktorý nám vraví, že dobývanie rádioaktívnych nerastov a teda uránu je zakázané, pokiaľ obyvatelia každej dotknutej obce, v ktorej by mal geologický prieskum či ťažba rádioaktívnych nerastov prebiehať, v miestnom referende nevyslovia súhlas s takouto ťažbou. Problém je to, že keď v tomto zákone, teda, odkaz na neplatný zákon, ktorý môže spôsobovať problémy do budúcnosti, keďže potencionálny investor by sa mohol práve na tento zákon odvolávať. Nemyslím si, že možnože by bolo úsilím práve týchto firiem to nejak zneužívať, ale možnosť skôr rôznych, keď to mám povedať, nie špekulantov, ale možno niekoho, kto by chcel vyvolať nejaký súdny spor či arbitráž, a takto by mohli vzniknúť v Slovenskej republike úplne zbytočné škody, ktorým by sa dalo predchádzať, keby tam tento zákon bol uvedený na pravú mieru. Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Klus. Nech sa páči.

Ďakujem. Ja len veľmi stručne. Práve tento problém sme riešili aj na spomínanom zasadnutí výboru pre európske záležitosti. Tie špekulácie sa nedajú vylúčiť. A tie arbitráže, to bol hlavný postrach, ktorý vo veľkej miere obmedzoval aj ratifikačný proces a stále do istej miery obmedzuje. Takže v tomto smere sme mali za potrebu zdôrazniť to jednak na rokovaní výboru, ale ako som povedal, oceníme, pán minister, ak k tomu ešte zaujmete stanovisko, aby akékoľvek obavy zo strany verejnosti sa týmto odbúrali a mohli by sme pokojne pristúpiť k definitívnej ratifikácii. Ďakujem.