49. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dokument Vízia a stratégia rozvoja Slovenska 2030 obsahovo vychádza z vládou schválených národných priorít implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a zároveň aj z participatívneho procesu definovania východísk Národnej stratégie regionálneho a územného rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý sa konal za účasti zástupcov územných samospráv.
Nakoľko boli definované problémy a priority vychádzajúce z týchto procesov vo veľkej miere identické, bolo možné ich spojiť do jediného dokumentu Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030, ktorá bude plniť nielen agendu, nielen úlohu základného implementačného nástroja Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ale aj úlohu národnej stratégie regionálneho rozvoja.
Dokument prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, prerokovala ho Hospodárska a sociálna rada a bol poskytnutý všetkým členom Rady vlády pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj v súvislosti s jej rokovaním, ktoré sa bude konať, ktoré sa teda konalo v pondelok 16. septembra. No a keďže ide vo svojej podstate o reformný dokument, jeho úspešná implementácia bude vyžadovať celospoločenský konsenzus a podporu naprieč širokým politickým spektrom. Tento dokument je stále otvorený a pripravený k diskusii, a preto organizujeme dňa 23. septembra národný konvent, na ktorom spolu s jednotlivými ministrami a zástupcami podnikateľského, akademického aj tretieho sektora dokument predstavíme a prediskutujeme. Pozvánku na tento konvent dostal aj predseda strany SaS, ako aj predsedovia ďalších opozičných strán. Čiže 23. budúci pondelok bude také širšie fórum, kde bude dokument predstavený ako celok, vystúpia jednotliví ministri k jednotlivým častiam dokumentu. Tento dokument bol teda prístupný v rámci pripomienkového, medzirezortného pripomienkového konania. Pokiaľ ho nemáte, tak vám ho pošlem, aby ste ho mali tak, v akej forme je teraz. V ten pondelok bude po prezentáciách nielen zástupcov ministerstiev, ale aj tretieho sektora, akademického sektora, súkromného sektora otvorená diskusia. Všetky pripomienky, ktoré prídu alebo ktoré ešte k tejto vízii a stratégii budú zaslané, sa ešte raz prehodnotia, aby naozaj vznikla stratégia, ktorá nebude viazaná na zmenu alebo politické cykly, pretože pokiaľ má byť platná do roku 2030, tak sa s ňou stretne táto vláda, vláda, ktorá bude od roku 2020 do 2024, od ´24 do ´28, ešte od ´28 do ´30. Čiže stretne sa minimálne so štyrmi vládami, pokiaľ sa neuskutočnia nejaké predčasné voľby.
Aj proces prípravy celého dokumentu išiel zdola, uskutočnili sa stretnutia v regiónoch, uskutočnili sa stretnutia s občanmi, s expertmi, boli to desiatky a desiatky stretnutí, ale stále, aby ten dokument získal čo najširšiu podporu, stále aj po prezentácii v pondelok bude ešte otvorený na doplnenie tých požiadaviek, ktoré budú racionálne a ktoré nám budú doručené. Takže váš pán predseda pozvánku dostal, buď príde on, možno to na niekoho deleguje a určite bude vhodné, keď sa zástupca aj vašej politickej strany v pondelok tohto konventu zúčastní.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Doplňujúca otázka, nech sa páči, pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja len veľmi stručne dávam na zváženie, či potom prípadne po tomto konvente by nebolo vhodné urobiť podobnú diskusiu napríklad aj tu pod nami v kinosále, kde by sa do toho mohli zapojiť aj konkrétni poslanci. A ďakujem aj za informáciu, že teda pán predseda strany pozvánku dostal. Budem sa dopytovať po tom, že či sa zúčastní alebo prípadne či niekoho nepošle.

Samozrejme, ten návrh je potom v takomto širokom spektrálnom prejednaní, nie je problém zorganizovať stretnutie aj na pôde Národnej rady. Totiž na ten konvent sme nepozvali len zástupcov politických strán, ktoré sú v Národnej rade, ale pozvali sme aj zástupcov strán, ktoré by sa do Národnej rady teda mohli teoreticky dostať. Takže aj Progresívne Slovensko, myslím, že aj zástupca KDH, a niektorých ďalších takže. Ale určite aj pre poslancov Národnej rady nie je problém to zorganizovať zase po zapracovaní nejakého kola pripomienok, ktoré vzniknú po pondelku. Ďakujem pekne.

Otázka č. 11, poslanec Ondrej Dostál sa pýta ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Gábora Gála: "Podľa legislatívnych pravidiel vlády by návrh zákona predkladaný na pripomienkové konanie okrem paragrafového znenia mal obsahovať aj informatívne konsolidované znenie právneho predpisu, ak ide o novelizáciu zákona. V realite sa to však deje len málokedy. Je to podľa vás v poriadku?"

Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku, je veľmi miestna. Jednoznačne máte pravdu, nie je to v poriadku, ako evokuje tá otázka. Snažíme sa to vylepšovať. Ja tiež, keď mi kolegovci z legislatívnej sekcie dávajú nejaké návrhy zmien, tak žiadam od nich v konsolidovanom znení, lebo oveľa lepšie sa vystihuje tá navrhovaná zmena alebo doplnenie. Oveľa lepšie sa robí s tým zákonom. Určite to konsolidované znenie sa zaviedlo do legislatívnych pravidiel práve kvôli tomu, aby tomu čitateľovi, tomu posudzovateľovi, ktorý sa pozerá tam na ten návrh zákona alebo na tú zmenu alebo doplnok, lepšie sa zorientoval v danej problematike.
Robíme kroky k tomu, aby tie chýbajúce konsolidované znenia už boli minulosťou, ale ak si dobre pamätáte, tak je tu ešte aj Národná rada, ktorá, povedzme, poslanci tiež nepredkladajú konsolidované znenie, a tiež tu je problematika medzirezortného pripomienkového konania niektorých návrhov zákonov, ktoré prechádzajú veľmi hladko proste týmto cteným auditóriom, čo je troška na ťarchu a na negatíva toho daného návrhu.
Na začiatku volebného obdobia bol mnou predložený takýto návrh, ktorý potom na nezhode parlamentu nebol pretavený do zákona, aby aj poslanecké návrhy zákonov prešli aspoň nejakým takým, takým prierezovým pripomienkovým konaním, kde si jednotlivé odborné inštitúcie, či sú to ministerstvá alebo nejaké stavovské organizácie alebo komory, ľudia sa vedeli k tomu vyjadriť.
Takže ešte raz, nie je to v poriadku a budeme sa snažiť toto vylepšiť.

Otázka, pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem, pán minister, som rád, že sa, že sa zhodneme. Ja tiež súhlasím, že by sa to malo týkať nielen vládnych návrhov, ale aj poslaneckých. Myslím, že s takou iniciatívou prišli v minulosti aj, a teraz myslím to informatívne konsolidované znenie, pán poslanec Kresák, pán poslanec Štarchoň, sa mi zdá, že mali podobné návrhy, aby sa to týkalo aj poslaneckých návrhov zákonov. Nezískalo to podporu parlamentnej väčšiny. A rovnako, rovnako si myslím, že áno, možno uvažovať aj o nejakej forme pripomienkového konania vo vzťahu k poslaneckým návrhom zákonov. O tom zrejme aj viete, že sa o tom uvažovalo aj v súvislosti s prípravou zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov, ktorý pôvodne mal obsahovať aj novelu rokovacieho poriadku, ale v tom čase to vypadlo. Asi by to pripomienkové konanie nemalo úplne takú podobu ako na ministerstvách, ale nejaká forma zapojenia verejnosti by bola vhodná, ja som za.
No ale tuto hovoríme o ministerstvách a iných ústredných orgánoch štátnej správy, a teda toto ustanovenie nie je len v legislatívnych pravidlách vlády, ale je aj v tom spomínanom zákone o tvorbe právnych predpisov. Čiže vlastne tie ministerstvá, ktoré predkladajú do pripomienkového konania zákony bez toho, aby obsahovali aj to informatívne konsolidované znenie, tak porušujú nielen legislatívne pravidlá, čo tiež by nemali, ale priamo aj jeden zo zákonov. Tak sa len chcem teraz spýtať, že či okrem toho konštatovania, na ktorom sa zhodneme, že to nie je v poriadku, plánuje ministerstvo spravodlivosti, ktoré toto má v gescii, aj, aj nejaké opatrenia, aby ministerstvá rešpektovali legislatívne pravidlá a zákon.

Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. To nie je nový fenomén, akože my neovplyvníme to, že my ich môžme žiadať. Každý pozná zákon, za toto, bohužiaľ, sankcia nie je, ten zákon nie je dokonalý v tomto. Ministerstvá predkladajú do pripomienkového konania sami, čiže nie cez ministerstvo. A poviem vám tak, že ono by sa to cez nejakú, Slov-Lex by sa dalo nejako ošetriť, len hneď by to stálo dobrých pár stotisíc, čo povedal pred chvíľou pán poslanec Klus, že nejaký IP alebo niečo. Proste ja tiež žasnem nad tým, že takáto maličká zmena, koľko mesiacov trvá, kým sa vyhotoví, lebo všetko, čo je napojené cez NASES a neviem, čo všetko, a koľko to stojí. Aj keď to súťažíme, neviem ako, proste to sú radovo desiatky a stovky tisíc eur.
V utorok máme Legislatívnu radu vlády, ja to zas otvorím, len hovorím, že ministerstvá sami predkladajú. To je, že ja takú páku, ako by som, že ide to cez nás, ale ide to na server. Ale určité, určité riešenie asi nájdeme. Ďakujem

Pán poslanec Martin Klus sa pýta podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Sólymosa: "Vážený pán minister, vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala chrániť krajinu a kvalitu jej ekosystému. Môžete mi, prosím, v tejto súvislosti objasniť, prečo novo pripravená novela zákona o ochrane prírody a krajiny neuvádza presun chránených pozemkov pod správu Štátnej ochrany prírody aspoň v piatom najprísnejšom stupni ochrany?"