49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona obsahuje viaceré podstatné zmeny pri vydávaní občianskeho preukazu a to vydávanie nového druhu dokladu, občiansky preukaz (zaznievanie gongu) bez podoby tváre.
Občiansky preukaz bez podoby tváre sa bude vydávať bezplatne občanom, ktorí nie sú držiteľmi občianskeho preukazu s elektronickým čipom, deťom do 15 rokov a starším občanom, ktorým bol ešte vydaný občiansky preukaz bez čipu. Tento doklad nebude obsahovať fotografiu a podpis jeho držiteľa bude vydávaný plne automatizovane na základe údajov z registra obyvateľov, bude zasielaný priamo na adresu občanov. Hlavným účelom tohto dokladu je využívanie služieb elektronického zdravotníctva. Všetky občianske preukazy bez podoby tváre budú preto vydané a rozoslané najneskôr do konca roku 2021.
Najzásadnejšou zmenou pri vydávaní občianskych preukazov je možnosť požiadať o jeho vydanie aj pre občanov mladších ako 15 rokov a pre občanov, ktorí nemajú na našom území trvalý pobyt. Ak sa bude vydávať, pardon. Občanom mladším ako 15 rokov sa bude vydávať občiansky preukaz s rovnakou časovou platnosťou, ako je tomu pri cestovných pasoch, deťom do 6 rokov občiansky preukaz s platnosťou 2 roky, deťom od 6 do 15 s platnosťou na 5 rokov. Tieto občianske preukazy pre deti do 15 rokov s podobizňou tváre budú aj ako cestovný doklad.
Občanovi nemá trvalý pobyt na našom, ktorý nemá trvalý pobyt na našom území, sa bude vydávať štandardný občiansky preukaz. Namiesto adresy trvalého pobytu na území Slovenska bude v ňom uvedené miesto pobytu občana v zahraničí a skratka daného štátu.
Okrem týchto systemizačných zmien pri vydávaní občianskych preukazov sa upravujú viacero ustanovenia, ktoré nám vyplynuli z aplikačnej praxe, rozšírenie vydávania občianskych preukazov cez mobilné pracoviská alebo zapisovanie údajov o ťažkom zdravotnom postihnutí.
V nadväznosti na tieto zmeny sme komplexne prepracovali aj jednotlivé položky v sadzobníku správnych poplatkov. Navrhuje sa oslobodenie od správnych poplatkov za vydanie občianskeho preukazu pre občanov starších ako 60 rokov, pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, bezplatná bude taktiež výmena občianskeho preukazu bez čipu za občiansky preukaz s čipom.
Návrh zákona obsahuje aj novelu zákona o Policajnom zbore, v rámci ktorej sa navrhuje umožniť policajtom snímať identifikačné znaky za účelom ich automatizovaného vyhľadávania a porovnávania predovšetkým v Schengenskom informačnom systéme, čo vyplýva z nových nariadení Európskej únie. Takto zosnímané otlačky prstov sa nebudú ďalej nejak uchovať, slúžia len na overenie totožnosti kontrolovanej osoby.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o občianskych preukazoch (tlač 1607). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Zákon o kontrole v štátnej správe bol prijatý v roku 1996 a vtedy schválený ako právny predpis, ktorý rešpektoval kompetencie ostatných orgánov kontroly v štátnej správe, predložil mapu systému kontroly v štátnej správe a poskytol všeobecné procesné ustanovenia pre výkon kontroly v tejto oblasti. Bol viackrát novelizovaný. K dôvodom vypracovania tejto novely, sa pristupuje v súvislosti s plnením povinností Slovenskej republiky vykonávať ochranu finančných záujmov Európskej únie prostredníctvom Úradu vlády Slovenskej republiky, ako aj pôsobením implementačnej jednotky na Úrade vlády Slovenskej republiky, ktorá plní úlohy v rámci projektu Hodnota za peniaze, ktoré spustila vláda Slovenskej republiky.
Ďalším dôvodom novelizácie sú aj požiadavky orgánov štátnej správy zapracovať do súčasnej právnej úpravy vykonávania kontroly v štátnej správe poznatky a skúsenosti orgánov štátnej správy získané z praktickej aplikácie citovaného zákona, keďže posledná novela bola v roku 2009.
Návrhom zákona sa upravujú taktiež niektoré ustanovenia týkajúce sa základných pravidiel kontrolnej činnosti pri vykonávaní kontroly v zmysle citovaného zákona. Zároveň z aplikačnej praxe vyplynula požiadavka, aby zamestnanci orgánu kontroly mohli vyžadovať od kontrolovaného subjektu prepracovanie opatrení prijatých na odstránení nedostatkov. Dôvodom na prepracovanie opatrení je ich predpokladaná nedostatočnosť, neúčinnosť alebo nepokrývanie všetkých identifikovaných nedostatkov pri kontrole.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, záverom si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o kontrole v štátnej správe (tlač 1616). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aspoň stručne vystúpil k návrhu novely zákona o kontrole v štátnej správe. A myslím si, že tento návrh obsahuje viacero ustanovení, ktoré možno hodnotiť pozitívne, niektoré sú drobné, vyplývajúce z aplikačnej praxe, nejaké drobné úpravy. Niektoré sú také, že môžu zefektívniť výkon kontroly a reagujú na, na problémy, ku ktorým dochádza v realite. Tá kontrola zrejme môže byť, môže byť teraz s tými úpravami efektívnejšia.
Je tam však jedno ustanovenie, ktoré môže mať určite aj pozitívny efekt, ale môže, môže spôsobiť aj, aj problémy. Konkrétne mám na mysli ten ôsmy bod, ktorý dopĺňa § 2 ods. 6 a 7. A odsek 6 rieši to, že Úrad vlády môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o poskytnutie ochrany zamestnancom úradu alebo orgánom Európskej únie, ak existuje dôvodná obava, že môže dôjsť k ohrozeniu ich života alebo zdravia, čo, neviem, ale teraz asi, asi to má nejaké opodstatnenie, keď ide o nejaké vážne kontroly a tam by som sa neobával nejakého zneužitia. Ale teda ten odsek 7 hovorí, že: "Pri plnení úloh podľa ods. 4 je Úrad vlády oprávnený vyžiadať si od Policajného zboru orgánov činných v trestnom konaní a súdov informácie z trestného konania a tie použiť na účely podľa tohto zákona. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú oprávnené neposkytnúť tie informácie, ktorých poskytnutím by mohol byť zmarený účel trestného konania." Tak samozrejme, že z hľadiska kontroly žijeme v nejakých úplne normálnych pomeroch, tak áno, môže toto byť plus, keď sa kontrolný orgán dozvie informácie z prebiehajúceho trestného, trestného stíhania, lebo je nelogické, ak jeden orgán štátu disponuje nejakými informáciami, ktoré sú dôležité aj pre rozhodnutie toho druhého orgánu, navzájom si tie informácie nevymenia, takže z hľadiska kontroly a zámeru kontrolovať bude dobré, ak sa, ak bude mať Úrad vlády možnosť dostať sa aj k takýmto informáciám. Na druhej strane ale je potrebné myslieť aj na to, že informácie, ktoré sú, ktoré sú z trestného konania alebo z konania, konania pred súdmi, ktoré často, teda najmä v tej fáze, fáze predsúdneho konania majú dôverný charakter, sa dostávajú nejakému ďalšiemu, ďalšiemu orgánu. A teda akým spôsobom to bude kontrolovateľné, jak sa bude nakladať s tými, nakladať s tými údajmi? A či tam nehrozí, teda či ste sa nezamýšľali nad tým, či tam nehrozí aj nejaké riziko zneužitia. Však žijeme, žijeme v dobe, keď sa dozvedáme, že, že boli neoprávnene v záujme nejakých mafiánov a oligarchov lustrovaní Policajným zborom novinári, a tuto vytvárame legálny nástroj, akým sa informácie z trestného konania môžu dostať na Úrad vlády, ktorý je v podstate orgán, na čele ktorého stoja, stoja politickí nominanti. Čiže samozrejme, že pri dobrej vôli nič, nič nemusí byť zneužité, môže to byť využité iba na ten účel. A samozrejme, že orgány činné v trestnom konaní nie sú povinné poskytnúť, poskytnúť tieto informácie, ak by sa tým ohrozilo vyšetrovanie. Ale teda napriek tomu sa chcem spýtať, že či ste sa pri príprave toho zákona zaoberali aj možnosťou, že by, že by došlo k zneužitiu tých informácií, či tam nevidíte nejaké, nejaké riziká a hrozby. A prípadne ak áno, tak akým spôsobom si myslíte, že tie hrozby eliminujete, aby pozitíva tohto opatrenia prevážili pred možnými rizikami. Keďže dávali ste to do toho návrhu, tak predpokladám, že ste, že ste presvedčení, že tie pozitíva tam prevažujú.
Ďakujem.

Pán poslanec, ja vám rýchlo odpoviem. Toto ustanovenie sa tam dalo na základe požiadaviek OLAF-u. Ďakujem pekne.

Dávam procedurálny návrh, aby k bodu 113 (tlač 1464) a bodu 72 (tlač 1626) bola zlúčená rozprava, nakoľko sa obidva týkajú náhradného výživného.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála, Vladimíra Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, je to tlač 1581. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ja som sa, myslím, hlásil aj písomne, ale teda zrejme, zrejme tam niečo zahaprovalo.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som stručne vystúpil k návrhu zákona, ktorý opakovane sa dostáva na rokovanie parlamentu, a je to návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, v znení neskorších predpisov. Predkladáme ho spolu s kolegami Petrom Osuským a Vladimírom Slobodom.
A ten návrh zákona, priznám sa, teda názov toho návrhu zákona ho nie celkom vystihuje, pretože v návrhu zákona alebo v názve návrhu zákona sa hovorí o tom, že ide o návrh, ktorým sa mení zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. V skutočnosti ide o návrh zákona, ktorým sa tento zákon ruší. Ruší sa článok I, ktorý je vlastný obsah meneného zákona, a v článku II sa menia ustanovenia, ktoré boli zmenené v stavebnom zákone v súvislosti s prijatím zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Článok III toho pôvodného návrhu zákona predstavoval novelu zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Tento zákon ale nie je potrebné v súvislosti s navrhovaným zrušením zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií novelizovať. Takže ten článok, ktorý tam ostane, ale samotný zákon, podstata toho zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií bude zrušený, pretože podstata toho zákona je, pochopiteľne, v článku I.
Dôvodom, prečo zdôrazňujem, že opakovane prichádzame s takýmto návrhom zákona, je naše presvedčenie, že tento zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovať v záujme súkromných investícií, nemá oporu v ústave. Samozrejme, že keby sme spravili to, že dáme návrh na preskúmanie súladu tohto zákona s ústavou, s príslušnými ustanoveniami ústavy, tak ťažko predpokladať, ako by to dopadlo a teda ťažko ale aj očakávať, že by, že by Ústavný súd napríklad v súčasnom zložení tomu vyhovel, keďže, keďže na vyslovenie nesúladu zákona alebo ustanovení zákona s ústavou je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých ústavných sudcov, čo znamená, že pri súčasnom zložení by sa na tom museli zhodnúť všetci siedmi sudcovia, ktorí sú, ktorí sú vymenovaní. Takže, takže nejdeme, nejdeme touto cestou a opakovane sa pokúšame predložiť návrh, ktorý by zákon umožňujúci vyvlastňovať v súkromnom záujme zrušil.
Vychádzame z ústavy, ktorá v článku 20 ods. 1 hovorí o tom, že každý má právo vlastniť majetok a vlastnícke právo má pre všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu. A podľa článku 24 (pozn. red.: správne má byť – "článku 20 ods. 4), kde je upravené vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
Podmienka, že je to na základe zákona aj v prípade tohto vyvlastňovacieho zákona, nepochybne splnená je. Je to upravené v tomto zákone, v zákone o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií. Čiže jedna zo štyroch podmienok je v poriadku. Rovnako druhá, ktorá hovorí o primeranej náhrade. Je však veľmi sporné, či sú splnené prvé dve z tých štyroch podmienok, ktoré predpokladá Ústava Slovenskej republiky. Prvé dve z tých štyroch podmienok sa týkajú toho, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie, teda v tomto prípade vyvlastnenie je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. Aký verejný záujem, keď sú to investície súkromného charakteru? Nejde o vyvlastňovanie vo verejnom záujme. Samotný fakt, že tá investícia je nejako veľká, či to už definujeme cez množstvo finančných prostriedkov, ktoré sú v rámci danej investície vynaložené, alebo to definujeme, alebo to definujeme cez, cez množstvo vytvorených pracovných príležitostí, teda počet vytvorených pracovných miest, to predsa zo súkromného záujmu, zo súkromnej investície nespraví automaticky verejnú, verejný záujem.
Rovnako sa súkromný záujem, lebo opakujem, hovoríme tu o súkromných investíciách, rovnako sa zo súkromného záujmu nestane verejný záujem len preto, že o tom rozhodne vláda, tak ako to predpokladá zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Je rozdiel, či sa stavajú diaľnice, železnice, komunikácie, či sa chránia vodné zdroje a či sa vyvlastňuje v takomto záujme, alebo či ide o súkromnú investíciu, aj keď rozsiahlu investíciu, aj keď investíciu, ktorá znamená významné množstvo financií investovaných v nejakom, v nejakom regióne, alebo, alebo sa tým vytvorí množstvo pracovných, pracovných príležitostí.
Rovnako je sporné, či súkromnú investíciu alebo teda vyvlastňovanie v záujme súkromnej investície možno považovať za spĺňajúce tú druhú podmienku "iba v nevyhnutnej miere". Nevyhnutná miera znamená, že účel, ktorý sledujem tým opatrením, v tomto prípade vyvlastnením, nie je možné dosiahnuť nijako inak. Ak staviam diaľnicu a v ceste, v ceste stojí nejaký pozemok, ktorého vlastník ho nechce predať, a jedinou možnosťou, ako postaviť tú diaľnicu, je spraviť nejakú obchádzku niekoľkokilometrovú alebo postaviť, postaviť tunel, tak áno, tam sa bije záujem na ochrane vlastníckeho práva toho vlastníka pozemku a snaha šetriť verejné zdroje, keď by bolo potrebné vynaložiť možno desiatky alebo stovky miliónov na to, aby sa, aby sa tá diaľnica postavila bez toho, aby sa stavebník dostal, dostal k tomu pozemku. Tak áno, to je taká situácia, ktorú môžeme, môžeme vnímať, že je tu nejaký verejný záujem, aby sa povedzme určitý pozemok, ktorého jeho vlastník nechce predať, vyvlastnil, lebo keď sa to nestane, tak štát príde o veľké finančné zdroje.
Ale v tomto prípade, v tomto prípade iba niekto, kto chce realizovať nejakú súkromnú investíciu, ktorá samozrejme, že bude mať aj pozitívne efekty, samozrejme, že prinesie pracovné miesta, dá ľuďom prácu, dá zarobiť ľuďom, bude, bude poskytovať nejaké služby alebo vyrábať nejaké tovary, ktoré budú ľuďom na prospech, tak ako to väčšinou so súkromnými investíciami býva, ale súkromné investície sa nemajú realizovať na úkor iného oprávneného súkromného záujmu, ktorým je vlastnícke právo. Čiže súkromné investície by nemali mať možnosť zbaviť iných ľudí ich majetku, ich pozemkov, ich nehnuteľností.
Zaujímavé je, že tento zákon alebo existencia takéhoto zákona o významných investíciách alebo o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií býva zdôvodňovaná tým, že treba pomôcť regiónom, treba pomôcť najmä tým, tým regiónom, ktoré sú menej rozvinuté, kde je menej pracovných príležitostí, kde je menej investícií, a toto je cesta ako prilákať investorov aj do menej rozvinutých regiónov a dať ľuďom prácu. Takto nejako, ak si dobre pamätám, bolo schválenie toho zákona a odôvodňované a možno v tej dobe, v roku 1999, tesne po páde mečiarizmu to do istej miery aj tak bolo. Myslím si, že to neospravedlňuje, neospravedlňuje zásah do súkromných vlastníckych práv, ktorý tento zákon predstavuje, ale vtedy bola, vtedy bola naozaj vysoká miera nezamestnanosti, a najmä teda v niektorých regiónoch.
Ale dnes spomeniete si na posledný verejne známy a široko medializovaný prípad pokusu o významnú investíciu alebo o uplatnenie toho zákona o niektorých opatreniach, týkajúcich sa prípravy významných investícií? Niekde na juhu stredného Slovenska, okres Rimavská Sobota? Alebo niekde na severovýchode Slovenska nejaká fabrika? Nie. Posledným široko medializovaným prípadom, o ktorom mala možnosť vedieť verejnosť, a pokusom uplatniť zákon o niektorých opatreniach, týkajúcich sa prípravy významných investícií bola výstavba v Bratislave. Bola výstavba, ktorú chceli zrealizovať HB Reavis a J&T, požiadali si o štatút významnej investície. Vidím tu dvoch kolegov z vtedajšieho mestského zastupiteľstva Bratislavy, pána Budaja, pána Grendela, s ktorými sme mali možnosť sa tým zaoberať nie ako poslanci Národnej rady, ale ako poslanci mestského zastupiteľstva v predchádzajúcom volebnom období. Keď si dve veľké spoločnosti v záujme rozsiahlej výstavby vyžiadali od vlády štatút významnej investície práve na základe zákona, ktorý my teraz navrhujeme zrušiť.
A keby ho dostali, teda odôvodňovali to tým, že teda potrebujú urýchliť výstavbu a naozaj je to významná investícia a bude veľa, bude veľa pracovných príležitostí a áno, asi tie kritériá, ktoré predpokladá zákon, to spĺňa, ale ide, jednak ide o investíciu v Bratislave, v hlavnom meste Slovenskej republiky, ktorá je z hľadiska všetkých ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt na hlavu, ako je ekonomická sila regiónu, ako je nezamestnanosť, respektíve zamestnanosť, v takom stave, že naozaj toto nie je okres Rimavská Sobota ani okres Svidník, kde by to mohlo mať nejakú logiku, podľa mňa nie legitimitu, ale aspoň nejakú logiku, ale Bratislava. A keby dotyčné spoločnosti ten štatút významnej investície získali, tak by mali oproti iným stavebníkom nepochybné výhody, urýchlilo by sa im stavebné konanie, nešli by, teda územné konanie, nešli by normálnym, normálnym územným konaním a nemali by na to dosah stavebné úrady, bežné teda mestské časti v prípade Bratislavy, nemuseli by platiť miestny poplatok za rozvoj, niečo by zrejme investovali, ale teda bolo by to, bolo by to na nich. A čo je dôležité z hľadiska bodu, o ktorom práve hovorím, mohli by vyvlastňovať. Mohli by vyvlastňovať mestské pozemky, súkromné pozemky, nemuseli by ich kúpiť, nemuseli by sa dohodnúť s ich vlastníkmi, ale povedali by si, potrebujem, potrebujem tento pozemok, tak by ho mohli vyvlastniť, ak by, ak by, povedzme, vlastník toho pozemku nesúhlasil s tým, že im ho predá, alebo by sa s nimi nedohodol na cene.
Našťastie, sa vtedy okolo toho strhol trochu hrmot. Do vlády to mal predložiť vtedajší pán podpredseda vlády Peter Pellegrini, dnešný, dnešný premiér, ktorý s oboma spoločnosťami rokoval, ale teda vyvolalo to negatívne reakcie. Ja som bol jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky proti tomu, aby to vláda schválila. Negatívne stanovisko zaujali zastupiteľstvá ako hlavného mesta, tak jednotlivých dotknutých mestských častí. No a potom veľmi nerada a teda asi aj nie veľmi k nadšeniu vtedajšieho pána primátora Nesrovnala a teda k viditeľnému, viditeľnej nechuti vtedajšieho pána podpredsedu vlády Pellegriniho, už si nepamätám, ako nás nazval – traja mušketieri? – traja králi, boli sme označení za troch kráľov s pánom Budajom a s pánom Grendelom, tak nakoniec vláda od toho ustúpila. Čo je taký príbeh so šťastným koncom, ale je to veľmi dobrá ilustrácia toho, na čo sa používa zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií.
Čiže nie je tam splnená podmienka verejného záujmu, lebo je to súkromný záujem, nie je tam splnená tá podmienka, že iba v nevyhnutnej miere. Keďže ten účel možno dosiahnuť aj iným spôsobom, keďže je množstvo súkromných investícii, aj veľkých súkromných investícií, ktoré sa realizujú bez toho, aby došlo k vyvlastňovaniu a aby taká investícia získala štatút významnej investície podľa príslušného zákona. Ďalší možný rozpor je so samotným čl. 20 ods. 1 ústavy, ktoré hovorí, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, druhá veta ods. 1. Ale podľa tohto zákona má vlastnícke právo investorov prednosť pred vlastníckym právom súkromných vlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností, vyvlastňovaných pozemkov najmä teda, nemajú rovnaký zákonný obsah a ochranu, jedno vlastnícke právo je nadraďované nad druhé vlastnícke právo.
A nakoniec vyvlastňovanie v záujme súkromných investorov nezodpovedá ani ustanoveniu čl. 13 ods. 4 ústavy, ktoré hovorí, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený účel. Pri obmedzovaní vlastníckeho práva na súkromné účely sa nedbá na podstatu a obsah toho práva a toho obmedzenia. Ústava neumožňuje vyvlastňovanie v inom ako verejnom záujme a predmetný zákon takýto zásah do vlastníckeho práva predpokladá a priamo ustanovuje. Nedbá tým na podstatu a obsah vlastníckeho práva, zásahy do ktorého majú byť v zmysle ústavy iba výnimočné a pri splnení všetkých zákonov, teda ústavou vymedzených podmienok a obmedzení.
Čiže nenavrhujeme zrušiť inštitút vyvlastňovania, rešpektujeme, že tento inštitút existuje v slovenskom ústavnom a právnom systéme, chceme ho len obmedziť a konkrétne chceme zrušiť možnosť vyvlastňovania v prípadoch, ktoré sú z nášho pohľadu sporné z hľadiska ústavy a nie sú odôvodnené z hľadiska vecného zmyslu. Predkladali sme ten návrh už v minulosti, Peter Osuský ho predložil aj v predchádzajúcom volebnom období, zatiaľ sa mu nedostalo sluchu potrebnej väčšiny poslancov, ale myslím si, že toto je jeden z tých zákonov, ktoré budeme predkladať aj opakovane. V tomto volebnom období to už nestihneme, lebo šesť mesiacov už uplynie, ale verím, že keď sa najbližšie bude robiť niečo v téme vyvlastňovania, tak tento zákon je najdôležitejším a najlepším adeptom na to, aby bol zrušený.
Ďakujem.

Ďakujem, Ondro. Myslím si, že tvoj výstup bol dostatočne jasný k tomu, že prečo máme problém s tým, aby naozaj sa mohlo vyvlastňovať pre súkromné investície. Sami sme si to naozaj tu v Bratislave zažili, takýto prípad, tak dúfam, že naozaj k nemu, reálne naozaj nikde nedôjde. Je to hrubé zasahovanie do práv jednotlivcov bez toho, aby išlo o verejný záujem.