49. schôdza

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Najprv by som chcel však, že by som chcel navrhnúť, aby rokovanie o návrhu na voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu bolo v stredu 25. 9. 2019, a to tak, že o 14.00 hodine sa prerokuje uvedená voľba a hlasovanie sa uskutoční po hlasovaní o sedemnástej. Po prerokovaní návrhu na voľbu ústavných sudcov by sme pokračovali rokovaním termínovaným bodom 74, tlač 1583, ktorý je stanovený na stredu popoludní. Je všeobecný súhlas? Ďakujem.
Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 89 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, tlač 1578. Prosím povereného člena pre hospodárske záležitosti poslanca Galeka, aby hlasovanie uviedol.

(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1578.)

Galek, Karol, poslanec NR SR
Takže v rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpil jeden poslanec. Nepredložil žiaden pozmeňujúci návrh. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Danko Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, za 39, proti 21, zdržalo sa 62.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Pristúpime k hlasovaniu o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, tlač 1500, dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané aj predsedovi Národnej rady do 28. mája 2019.
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

[Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 45. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a do 28. mája 2019 (a interpeláciách), tlač 1500.]

(Hlasovanie.) Prítomných 122, za 96, zdržali sa 24, nehlasovali 2.

Konštatujem, že sme uznesenie schválili.

Teraz dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomne odpovede členov na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 16. augusta 2019, tlač 1557.
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

[Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 46. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a do 16. augusta 2019 (a interpeláciách), tlač 1557.]

(Hlasovanie.) Prítomných 121, za 80, zdržalo sa 41.

Konštatujem, že sme uznesenie schválili.

Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu, tlač 1520, bod 49 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Vavrekovi, aby hlasovanie uviedol.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1520.)

Vavrek, Štefan, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. V rozprave nevystúpil nikto. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 123, za 80, proti 12, zdržalo sa 31.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

Vavrek, Štefan, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujeme sa, hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 123, za 115, proti 7, zdržal sa 1.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Ďalej budeme hlasovať o bode 50 schváleného programu, ktorým je prvé čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 o cestnej premávke (tlač 1555). Prosím spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Šucu, aby uviedol hlasovanie.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1555.)

Šuca, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, no nepodali žiadny doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

Danko, Andrej, poslanec NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, za 72, proti 22, zdržalo sa 28.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

Šuca, Peter, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 123 poslancov, za 109, proti 4, zdržalo sa 10.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o občianskych preukazoch (tlač 1607), bod 51 schváleného programu. Spravodajcom je člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanec Glenda. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1607.)

Glenda, Tibor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie. Prítomných 122 poslancov, za 85.) Ospravedlňujem sa, už som z toho zase domotaný, proti 8, zdržalo sa 28, nehlasoval 1.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

Glenda, Tibor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 123, za 111, proti 2, zdržalo sa 10 poslancov.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Teraz prosím povereného člena výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Kmeca, aby uviedol hlasovanie o bode 52 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/1996 o kontrole v štátnej správe (tlač 1616).
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, tlač 1616.)

Kmec, Stanislav, poslanec NR SR
Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Procedurálne návrhy neboli podané. Preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 123, za 78 poslancov, zdržalo sa 45 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie. Prosím, pán spravodajca.

Kmec, Stanislav, poslanec NR SR
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 123, za 103, zdržalo sa 19, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla na schválení tohto návrhu.
Teraz budeme hlasovať o návrhu poslancov, aby sa voľba kandidátov na člena Regulačnej rady (tlač 1667) vykonala tajným hlasovaním.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 121, za 69, proti 37, zdržalo sa 13, nehlasovali 2.
Konštatujem, že Národná rada schválila tajné hlasovanie.
Voľba na člena Regulačnej rady bude vykonaná budúci týždeň v stredu 25. septembra po 17.00 hodine.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, procedurálny návrh, pani poslankyňa Krištúfková. Nech sa páči.

Dávam procedurálny návrh, aby k bodu 113 (tlač 1464) a bodu 72 (tlač 1626) bola zlúčená rozprava, nakoľko sa obidva týkajú náhradného výživného.

Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Ďakujem. Pokračujeme 17.23 rozpravou.
Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím, pokračujeme v rokovaní, poprosím o zaujatie miest. Myslím, že bola rozprava, v ktorej ste vystupovali. Pomôžte mi teraz, v ktorom sme bode? Vy ste za pána Osuského dal úvodné slovo? A pán Ivan ide ako spravodajca. Takže dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Ivanovi. Poprosím ešte raz o kľud v sále a pokračujeme v rokovaní. Ďakujem.

[Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála a Vladimíra Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 1581.]

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála, Vladimíra Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, je to tlač 1581. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie. (Reakcia z pléna.) Vidím, že o slovo požiadal, hej, hej, videl som vás, ako v kľude, nemusíte... Chcem mať za sebou túto procedurálnu časť a vy ako navrhovateľ máte právo požiadať kedykoľvek.
Nech sa páči, o slovo požiadal ešte po výzve na ústnu, keďže sa nikto neprihlásil, pán poslanec Dostál ako navrhovateľ.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ja som sa, myslím, hlásil aj písomne, ale teda zrejme, zrejme tam niečo zahaprovalo.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som stručne vystúpil k návrhu zákona, ktorý opakovane sa dostáva na rokovanie parlamentu, a je to návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, v znení neskorších predpisov. Predkladáme ho spolu s kolegami Petrom Osuským a Vladimírom Slobodom.
A ten návrh zákona, priznám sa, teda názov toho návrhu zákona ho nie celkom vystihuje, pretože v návrhu zákona alebo v názve návrhu zákona sa hovorí o tom, že ide o návrh, ktorým sa mení zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. V skutočnosti ide o návrh zákona, ktorým sa tento zákon ruší. Ruší sa článok I, ktorý je vlastný obsah meneného zákona, a v článku II sa menia ustanovenia, ktoré boli zmenené v stavebnom zákone v súvislosti s prijatím zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Článok III toho pôvodného návrhu zákona predstavoval novelu zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Tento zákon ale nie je potrebné v súvislosti s navrhovaným zrušením zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií novelizovať. Takže ten článok, ktorý tam ostane, ale samotný zákon, podstata toho zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií bude zrušený, pretože podstata toho zákona je, pochopiteľne, v článku I.
Dôvodom, prečo zdôrazňujem, že opakovane prichádzame s takýmto návrhom zákona, je naše presvedčenie, že tento zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovať v záujme súkromných investícií, nemá oporu v ústave. Samozrejme, že keby sme spravili to, že dáme návrh na preskúmanie súladu tohto zákona s ústavou, s príslušnými ustanoveniami ústavy, tak ťažko predpokladať, ako by to dopadlo a teda ťažko ale aj očakávať, že by, že by Ústavný súd napríklad v súčasnom zložení tomu vyhovel, keďže, keďže na vyslovenie nesúladu zákona alebo ustanovení zákona s ústavou je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých ústavných sudcov, čo znamená, že pri súčasnom zložení by sa na tom museli zhodnúť všetci siedmi sudcovia, ktorí sú, ktorí sú vymenovaní. Takže, takže nejdeme, nejdeme touto cestou a opakovane sa pokúšame predložiť návrh, ktorý by zákon umožňujúci vyvlastňovať v súkromnom záujme zrušil.
Vychádzame z ústavy, ktorá v článku 20 ods. 1 hovorí o tom, že každý má právo vlastniť majetok a vlastnícke právo má pre všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu. A podľa článku 24 (pozn. red.: správne má byť – "článku 20 ods. 4), kde je upravené vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
Podmienka, že je to na základe zákona aj v prípade tohto vyvlastňovacieho zákona, nepochybne splnená je. Je to upravené v tomto zákone, v zákone o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií. Čiže jedna zo štyroch podmienok je v poriadku. Rovnako druhá, ktorá hovorí o primeranej náhrade. Je však veľmi sporné, či sú splnené prvé dve z tých štyroch podmienok, ktoré predpokladá Ústava Slovenskej republiky. Prvé dve z tých štyroch podmienok sa týkajú toho, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie, teda v tomto prípade vyvlastnenie je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. Aký verejný záujem, keď sú to investície súkromného charakteru? Nejde o vyvlastňovanie vo verejnom záujme. Samotný fakt, že tá investícia je nejako veľká, či to už definujeme cez množstvo finančných prostriedkov, ktoré sú v rámci danej investície vynaložené, alebo to definujeme, alebo to definujeme cez, cez množstvo vytvorených pracovných príležitostí, teda počet vytvorených pracovných miest, to predsa zo súkromného záujmu, zo súkromnej investície nespraví automaticky verejnú, verejný záujem.
Rovnako sa súkromný záujem, lebo opakujem, hovoríme tu o súkromných investíciách, rovnako sa zo súkromného záujmu nestane verejný záujem len preto, že o tom rozhodne vláda, tak ako to predpokladá zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Je rozdiel, či sa stavajú diaľnice, železnice, komunikácie, či sa chránia vodné zdroje a či sa vyvlastňuje v takomto záujme, alebo či ide o súkromnú investíciu, aj keď rozsiahlu investíciu, aj keď investíciu, ktorá znamená významné množstvo financií investovaných v nejakom, v nejakom regióne, alebo, alebo sa tým vytvorí množstvo pracovných, pracovných príležitostí.
Rovnako je sporné, či súkromnú investíciu alebo teda vyvlastňovanie v záujme súkromnej investície možno považovať za spĺňajúce tú druhú podmienku "iba v nevyhnutnej miere". Nevyhnutná miera znamená, že účel, ktorý sledujem tým opatrením, v tomto prípade vyvlastnením, nie je možné dosiahnuť nijako inak. Ak staviam diaľnicu a v ceste, v ceste stojí nejaký pozemok, ktorého vlastník ho nechce predať, a jedinou možnosťou, ako postaviť tú diaľnicu, je spraviť nejakú obchádzku niekoľkokilometrovú alebo postaviť, postaviť tunel, tak áno, tam sa bije záujem na ochrane vlastníckeho práva toho vlastníka pozemku a snaha šetriť verejné zdroje, keď by bolo potrebné vynaložiť možno desiatky alebo stovky miliónov na to, aby sa, aby sa tá diaľnica postavila bez toho, aby sa stavebník dostal, dostal k tomu pozemku. Tak áno, to je taká situácia, ktorú môžeme, môžeme vnímať, že je tu nejaký verejný záujem, aby sa povedzme určitý pozemok, ktorého jeho vlastník nechce predať, vyvlastnil, lebo keď sa to nestane, tak štát príde o veľké finančné zdroje.
Ale v tomto prípade, v tomto prípade iba niekto, kto chce realizovať nejakú súkromnú investíciu, ktorá samozrejme, že bude mať aj pozitívne efekty, samozrejme, že prinesie pracovné miesta, dá ľuďom prácu, dá zarobiť ľuďom, bude, bude poskytovať nejaké služby alebo vyrábať nejaké tovary, ktoré budú ľuďom na prospech, tak ako to väčšinou so súkromnými investíciami býva, ale súkromné investície sa nemajú realizovať na úkor iného oprávneného súkromného záujmu, ktorým je vlastnícke právo. Čiže súkromné investície by nemali mať možnosť zbaviť iných ľudí ich majetku, ich pozemkov, ich nehnuteľností.
Zaujímavé je, že tento zákon alebo existencia takéhoto zákona o významných investíciách alebo o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií býva zdôvodňovaná tým, že treba pomôcť regiónom, treba pomôcť najmä tým, tým regiónom, ktoré sú menej rozvinuté, kde je menej pracovných príležitostí, kde je menej investícií, a toto je cesta ako prilákať investorov aj do menej rozvinutých regiónov a dať ľuďom prácu. Takto nejako, ak si dobre pamätám, bolo schválenie toho zákona a odôvodňované a možno v tej dobe, v roku 1999, tesne po páde mečiarizmu to do istej miery aj tak bolo. Myslím si, že to neospravedlňuje, neospravedlňuje zásah do súkromných vlastníckych práv, ktorý tento zákon predstavuje, ale vtedy bola, vtedy bola naozaj vysoká miera nezamestnanosti, a najmä teda v niektorých regiónoch.
Ale dnes spomeniete si na posledný verejne známy a široko medializovaný prípad pokusu o významnú investíciu alebo o uplatnenie toho zákona o niektorých opatreniach, týkajúcich sa prípravy významných investícií? Niekde na juhu stredného Slovenska, okres Rimavská Sobota? Alebo niekde na severovýchode Slovenska nejaká fabrika? Nie. Posledným široko medializovaným prípadom, o ktorom mala možnosť vedieť verejnosť, a pokusom uplatniť zákon o niektorých opatreniach, týkajúcich sa prípravy významných investícií bola výstavba v Bratislave. Bola výstavba, ktorú chceli zrealizovať HB Reavis a J&T, požiadali si o štatút významnej investície. Vidím tu dvoch kolegov z vtedajšieho mestského zastupiteľstva Bratislavy, pána Budaja, pána Grendela, s ktorými sme mali možnosť sa tým zaoberať nie ako poslanci Národnej rady, ale ako poslanci mestského zastupiteľstva v predchádzajúcom volebnom období. Keď si dve veľké spoločnosti v záujme rozsiahlej výstavby vyžiadali od vlády štatút významnej investície práve na základe zákona, ktorý my teraz navrhujeme zrušiť.
A keby ho dostali, teda odôvodňovali to tým, že teda potrebujú urýchliť výstavbu a naozaj je to významná investícia a bude veľa, bude veľa pracovných príležitostí a áno, asi tie kritériá, ktoré predpokladá zákon, to spĺňa, ale ide, jednak ide o investíciu v Bratislave, v hlavnom meste Slovenskej republiky, ktorá je z hľadiska všetkých ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt na hlavu, ako je ekonomická sila regiónu, ako je nezamestnanosť, respektíve zamestnanosť, v takom stave, že naozaj toto nie je okres Rimavská Sobota ani okres Svidník, kde by to mohlo mať nejakú logiku, podľa mňa nie legitimitu, ale aspoň nejakú logiku, ale Bratislava. A keby dotyčné spoločnosti ten štatút významnej investície získali, tak by mali oproti iným stavebníkom nepochybné výhody, urýchlilo by sa im stavebné konanie, nešli by, teda územné konanie, nešli by normálnym, normálnym územným konaním a nemali by na to dosah stavebné úrady, bežné teda mestské časti v prípade Bratislavy, nemuseli by platiť miestny poplatok za rozvoj, niečo by zrejme investovali, ale teda bolo by to, bolo by to na nich. A čo je dôležité z hľadiska bodu, o ktorom práve hovorím, mohli by vyvlastňovať. Mohli by vyvlastňovať mestské pozemky, súkromné pozemky, nemuseli by ich kúpiť, nemuseli by sa dohodnúť s ich vlastníkmi, ale povedali by si, potrebujem, potrebujem tento pozemok, tak by ho mohli vyvlastniť, ak by, ak by, povedzme, vlastník toho pozemku nesúhlasil s tým, že im ho predá, alebo by sa s nimi nedohodol na cene.
Našťastie, sa vtedy okolo toho strhol trochu hrmot. Do vlády to mal predložiť vtedajší pán podpredseda vlády Peter Pellegrini, dnešný, dnešný premiér, ktorý s oboma spoločnosťami rokoval, ale teda vyvolalo to negatívne reakcie. Ja som bol jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky proti tomu, aby to vláda schválila. Negatívne stanovisko zaujali zastupiteľstvá ako hlavného mesta, tak jednotlivých dotknutých mestských častí. No a potom veľmi nerada a teda asi aj nie veľmi k nadšeniu vtedajšieho pána primátora Nesrovnala a teda k viditeľnému, viditeľnej nechuti vtedajšieho pána podpredsedu vlády Pellegriniho, už si nepamätám, ako nás nazval – traja mušketieri? – traja králi, boli sme označení za troch kráľov s pánom Budajom a s pánom Grendelom, tak nakoniec vláda od toho ustúpila. Čo je taký príbeh so šťastným koncom, ale je to veľmi dobrá ilustrácia toho, na čo sa používa zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií.
Čiže nie je tam splnená podmienka verejného záujmu, lebo je to súkromný záujem, nie je tam splnená tá podmienka, že iba v nevyhnutnej miere. Keďže ten účel možno dosiahnuť aj iným spôsobom, keďže je množstvo súkromných investícii, aj veľkých súkromných investícií, ktoré sa realizujú bez toho, aby došlo k vyvlastňovaniu a aby taká investícia získala štatút významnej investície podľa príslušného zákona. Ďalší možný rozpor je so samotným čl. 20 ods. 1 ústavy, ktoré hovorí, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, druhá veta ods. 1. Ale podľa tohto zákona má vlastnícke právo investorov prednosť pred vlastníckym právom súkromných vlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností, vyvlastňovaných pozemkov najmä teda, nemajú rovnaký zákonný obsah a ochranu, jedno vlastnícke právo je nadraďované nad druhé vlastnícke právo.
A nakoniec vyvlastňovanie v záujme súkromných investorov nezodpovedá ani ustanoveniu čl. 13 ods. 4 ústavy, ktoré hovorí, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený účel. Pri obmedzovaní vlastníckeho práva na súkromné účely sa nedbá na podstatu a obsah toho práva a toho obmedzenia. Ústava neumožňuje vyvlastňovanie v inom ako verejnom záujme a predmetný zákon takýto zásah do vlastníckeho práva predpokladá a priamo ustanovuje. Nedbá tým na podstatu a obsah vlastníckeho práva, zásahy do ktorého majú byť v zmysle ústavy iba výnimočné a pri splnení všetkých zákonov, teda ústavou vymedzených podmienok a obmedzení.
Čiže nenavrhujeme zrušiť inštitút vyvlastňovania, rešpektujeme, že tento inštitút existuje v slovenskom ústavnom a právnom systéme, chceme ho len obmedziť a konkrétne chceme zrušiť možnosť vyvlastňovania v prípadoch, ktoré sú z nášho pohľadu sporné z hľadiska ústavy a nie sú odôvodnené z hľadiska vecného zmyslu. Predkladali sme ten návrh už v minulosti, Peter Osuský ho predložil aj v predchádzajúcom volebnom období, zatiaľ sa mu nedostalo sluchu potrebnej väčšiny poslancov, ale myslím si, že toto je jeden z tých zákonov, ktoré budeme predkladať aj opakovane. V tomto volebnom období to už nestihneme, lebo šesť mesiacov už uplynie, ale verím, že keď sa najbližšie bude robiť niečo v téme vyvlastňovania, tak tento zákon je najdôležitejším a najlepším adeptom na to, aby bol zrušený.
Ďakujem.

Dve faktické. Poslanec Sloboda.

Ďakujem, Ondro. Myslím si, že tvoj výstup bol dostatočne jasný k tomu, že prečo máme problém s tým, aby naozaj sa mohlo vyvlastňovať pre súkromné investície. Sami sme si to naozaj tu v Bratislave zažili, takýto prípad, tak dúfam, že naozaj k nemu, reálne naozaj nikde nedôjde. Je to hrubé zasahovanie do práv jednotlivcov bez toho, aby išlo o verejný záujem.

Pán poslanec Budaj.