49. schôdza

Už je iný bod. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adriany Pčolinskej, Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského a Petra Štarchoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov (tlač 1632). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja by som z tohto miesta veľmi rada a veľmi stručne zopakovala, o čom tento predmetný návrh zákona je, ktorý predkladáme.
V prvom rade, prvú vec chcem zdôrazniť to, že tento návrh zákona predkladám počas tohto siedmeho volebného obdobia po tretíkrát. Táto moja iniciatíva, legislatívna iniciatíva vyvstala z toho, že ma oslovili zástupcovia združenia Právo na bývanie, ktorí mi objasnili ich príbeh, ktorý za týmto všetkým je, a keďže som to považovala minimálne ľudsky za vhodné nejakým spôsobom postarať sa o toto, zabezpečiť nejakú nápravu, zjednanie nápravy alebo odstránenie tej krivdy, ktorých sa na týchto ľuďoch spáchalo, rozhodla som sa teda pretaviť to do tejto legislatívnej podoby, pričom po tretíkrát tento návrh zákona, si dovolím tvrdiť, je takpovediac vyšperkovaný v tom zmysle, že ponúka tam istú formu finančnej náhrady alebo je tam ten princíp dobrovoľnosti, kde dotknutí ľudia majú možnosť dvoch ciest.
Pred tým, ako to vysvetlím, ešte na úvod je potrebné povedať, že celý tento problém sa ťahá už vyše 30 rokov, kedy v podstate reštituentom boli vrátené ich byty a, samozrejme, rukojemníkmi celej tejto situácie sa stali nájomcovia týchto reštituovaných bytov. Dosť podstatné je; alebo je potrebné povedať aj to, že v podstate od, za posledných šesť rokov výška toho regulovaného nájomného vzrástla o takmer 200 percent. Čiže v zásade v tomto prípade jednotlivé tie zainteresované strany, to znamená nájomníci reštituovaných bytov, vlastníci reštituovaných bytov, ako aj obce a štát v podstate svojím spôsobom každý ťahá za kratší koniec, niekto viac, niekto menej.
Návrh zákona, ktorý predkladám ja, a v dôvodovej správe, ak ste to študovali, ste sa dozvedeli, že v podstate vyše 80 % dotknutých osôb by privítalo formu finančnej náhrady. Je tam presne uvedený vzorec, podľa akého by sa to vyrátavalo.
A taktiež podľa mňa, keďže všetko spravidla stojí a padá na číslach, je potrebné povedať, že ak by 80 % týchto žiadateľov využilo túto možnosť, že by prijalo túto finančnú náhradu, tak, vážení, úspora v rámci štátneho rozpočtu by bola nemalá, pretože v takom prípade by to stálo štát necelých 47 miliónov eur, avšak ak by sme zobrali premisu, že chceme ponúknuť bytovú náhradu všetkým nájomníkom týchto reštituovaných bytov, tak v takom prípade by to štátnu pokladnicu stálo 70 miliónov eur. Čiže je tu aj úspora na strane štátu, vyhovelo by sa tým, ktorí sú najviac dotknutí, to znamená nájomníkom týchto reštituovaných bytov, mali by možnosť voľby a táto situácia by sa konečne po vyše 30 rokoch vedela elegantne vyriešiť.
Toľko teda z mojej strany, ja verím, že tento návrh zákona, do tretice všetko dobré, nájde podporu naprieč politickým spektrom. Pre tých z vás, ktorí ste čítali, verím, že pri troške objektívnosti uznáte, že je to veľmi elegantné a diplomatické riešenie a raz a navždy by sa sprevadil zo sveta jeden zásadný problém, ktorý keď sa pozeráme naňho okrem čísel aj cez čísla alebo cez optiku jednotlivých ľudských osudov, tak myslím si, že minimálne by nás hrial ten dobrý pocit z toho, že sme odstránili zásadnú krivdu a v nejednom prípade existenčné problémy ľudí, ktorých sa to týka.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladáme ho spolu s kolegami Kollárom, Krajniakom, Krištúfkovou, Pčolinskou, Štarchoňom, Šebovou a Ľudovítom Gogom.
Raz ročne sa stretávame aj s informáciami o výsledku kontrol, dozorov, dohľadov, z ktorých vyplýva, že štát utrpel vysoké škody zlým rozhodnutím, klientelizmom pri uzatváraní transakcií v jeho mene konkrétnymi osobami niektorých ministerstiev alebo iných ústredných orgánov štátnej správy, ako aj orgánov územnej samosprávy v prospech konkrétnej osoby. Aj napriek prijatým opatreniam reálne nehrozí týmto osobám, aby takto vzniknuté škody mali tieto osoby povinnosť štátu nahradiť.
Súčasne platný zákon č. 514 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zakladá zodpovednosť spôsobenú orgánmi, tak orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, ako aj zodpovednosť spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Podľa nášho názoru v súčasne platnom zákone však absentuje zodpovednosť verejného činiteľa za škodu spôsobenú štátu alebo samospráve pri nakladaní s verejným majetkom.
Cieľom nášho návrhu zákona je rozšíriť okruh zodpovedných osôb za škodu spôsobenú štátu alebo samospráve pri nakladaní s verejným majetkom u verejných činiteľov, a to zavedením ich hmotnej zodpovednosti za porušenie ich povinnosti pristupovať k verejným zdrojom s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára.
V návrhu zákona sa zavádza možnosť úhrady škody poisťovňou, ktorú spôsobil verejný činiteľ pri nakladaní s majetkom, ak má verejný funkcionár pre prípad vzniku zodpovednosti za tento typ škody uzavretú poistnú zmluvu, ako aj povinnosť generálneho prokurátora podať v mene štátu alebo v mene samosprávy žalobu o náhradu tejto škody spôsobenú verejným činiteľom.
Tento návrh zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby správy pre občana.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Dobrý deň, až som prekvapená, z toho, že to tak všetko popadalo, lebo som sedela na čaji a som musela dobehnúť, ale dobre, no. Takže k návrhu zákona.
Návrh zákona si kladie za cieľ odstrániť znevýhodnenia nastávajúce v aplikačnej praxi, s ktorými sa na dennej báze stretávajú fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, prípadne rodičia týchto osôb, najmä fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím trpiace autizmom alebo Aspergerovým syndrómom.
Návrh zákona upravuje niekoľko okruhov, o ktorých sa vyjadrím v rozprave, do ktorej sa prvá hlásim.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1549. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1639 z 3. júna 2019 a rozhodnutím č. 1663 zo 4. júna 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Takže, kolegovia, kolegyne, máme pred sebou návrh zákona, ktorý vychádza z aplikačnej praxe. Dvadsať rokov pracujem s ľuďmi a deťmi so zdravotným znevýhodnením, čiže ide o praktické problémy ľudí, ktorí trpia vzhľadom k tomu, že teda buď ich deti, príbuzní, alebo samotne oni majú nejakú diagnózu, a teda mnohokrát sa im bráni, bráni im štát k tomu, aby získali nejaký kompenzačný príspevok. Čiže návrh zákona, ktorý predkladám, upravuje niekoľko okruhov, ktoré možno vymedziť nasledovne:
Navrhujem zmeniť percentuálnu mieru funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí, poruchách psychického vývoja detí, pervazívnych vývinových poruchách, napríklad autizmu.
Navrhujem tiež doplniť Aspergerov syndróm ako komplexnú poruchu k duševným poruchám a k poruchám správania navrhujem uviesť okrem autizmu aj Aspergerov syndróm. Vzhľadom na charakteristické rysy pervazívnych vývinových porúch typických pre autizmus navrhujem zaradiť pervazívne vývinové poruchy, napríklad autizmus alebo Aspergerov syndróm, medzi chronické stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, ale aj bytového zariadenia.
Taktiež navrhujem explicitne uviesť autizmus a Aspergerov syndróm medzi zdravotné postihnutia na účely priznania parkovacieho preukazu.
Navrhujem precizovať preukazovanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, tzv. príspevok na benzín, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na vzdelávacie aktivity v prípade, ak má dieťa individuálny študijný plán, a to dokladom školy o individuálnom vzdelávaní a jeho rozsahu.
Taktiež navrhujem priznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva a bielizne aj fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytuje celoročná pobytová služba.
Taktiež navrhujem zjednotiť výšku mesačného peňažného príspevku na opatrovanie pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez ohľadu na skutočnosť, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby.
Ďalej navrhujem spresniť definíciu opatrovania na účely priznania peňažného príspevku na opatrovanie a taktiež vypúšťam možnosť zníženia peňažného príspevku na opatrovanie pomernou časťou za dni, počas ktorých bol opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní.
Predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, najmä vplyv na hospodárenie obyvateľstva a sociálnu inklúziu. Nepredpokladá sa vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona vyvoláva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Bližšie by som vlastne povedala o jednotlivých okruhoch. Ako som povedala na začiatku, som človek z praxe, 20 rokov pracujem v danej oblasti. Taktiež som supervízorka, a teda viem, koľko ľudí sa musí odvolávať vzhľadom k tomu, že im kompenzačné príspevky neschvaľujú, alebo v jednej časti Slovenska im schvália a v druhej časti Slovenska im neschvália. Preto som naozaj vytriedila tie najčastejšie problémy ľudí so zdravotným znevýhodnením a navrhla som kompenzácie do inej právnej formulácie, ako je to v súčasnom zákone. Napríklad peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla pokrýva v zmysle § 38 ods. 8 zákona 448 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia výdavky na pohonné látky fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobitným motorovým vozidlom, ktoré využíva na vzdelávacie aktivity.
Vzdelávacie aktivity predstavujú široký pojem. V praxi však s jeho uplatňovaním nastáva problém najmä v prípade detí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré majú určený individuálny vzdelávací plán. Čiže ide o školopovinné dieťa, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole, môže mať; a teda môže mať na základe rozhodnutia riaditeľa určené individuálne vzdelávanie. Samotná podstata individuálneho vzdelávania má vychádzať z individuálnych potrieb dieťaťa, čo znamená, že dieťa musí byť spôsobilé absolvovať výchovno-vzdelávací proces v škole v určitom obmedzenom rozsahu s ohľadom na jeho zdravotný stav, ktorý potvrdzuje lekár. V rozhodnutí riaditeľa o určenom individuálnom vzdelávaní sa určí aj rozsah, v akom dieťa navštevuje školu, v závislosti od jeho individuálnych potrieb. Ak by napríklad z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu nebolo, nemohlo naplniť individuálny študijný plán za určité obdobie, nahradí si ho dodatočne.
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny však podľa zistených informácií a skúseností rodičov, ako aj mojich skúseností vyžadujú okrem dokladu, teda rozhodnutia o určení individuálneho vzdelávania, aj jeho rozsah a potvrdenie o tom, že dieťa navštevuje školu v konkrétnom dni v týždni. Na základe toho je žiadateľovi príspevok priznaný alebo aj nepriznaný. V prípade individuálneho vzdelávania dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré trpí napríklad autizmom alebo Aspergerovým syndrómom, nie je z hľadiska povahy poruchy možné stanoviť, že sa bude vzdelávať v konkrétne, dané dni. V aplikačnej praxi sa rodič s pedagógom dohodne, že ak je dieťa stabilizované a schopné sa vzdelávať, môžu školu navštevovať napríklad celý týždeň a následne do konca mesiaca, ak je dezorientované alebo dôjde k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, výchovný vzdelávací proces neabsolvuje.
Z toho dôvodu sa navrhuje precizovať úpravu tak, že na naplnenie podmienky využitia pohonných látok na vzdelávacie aktivity sa v prípade fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má určený individuálny študijný plán, preukazuje len dokladom školy, ktorý potvrdí individuálne vzdelávanie a jeho rozsah. Ak totiž škola osobe s ťažkým zdravotným postihnutím určí individuálne vzdelávanie spolu s jeho rozsahom, určuje ho tak, že je jeho žiakom na celý školský rok bez ohľadu na to, či dieťa splní dochádzku v konkrétny deň z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu.
Čiže ak ste dobre pochopili, pri tomto bode ide o to, že to dieťa nemôže povedať, že v rámci individuálneho vzdelávania príde do školy v utorok a štvrtok, keď autista dostane záchvat. Jednoducho on si tie dni musí nahradiť. Takže v takom prípade, ak rodič nevie zdokladovať konkrétne dni, mnohokrát sa stáva, že úrady práce neschvália nárok na pohonné látky pre takéto deti.
Ďalej budem hovoriť o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť aj na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo opotrebovaním šatstva. Tento príspevok však podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. To znamená, že ak napríklad rodič autistického dieťaťa umiestni dieťa do zariadenia sociálnych služieb, v ktorom mu je poskytovaná celoročná pobytová sociálna služba, stráca nárok na príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Takýto prístup nie je spravodlivý, keďže samotnému dieťaťu s ťažkým zdravotným postihnutím sa nezmenil jeho zdravotný stav, napríklad jeho diagnóza, ktorá zapríčiňuje samotné nadmerné opotrebovanie šatstva, obuvi, ale aj miesto jeho; a len pre miesto jeho pobytu. Preto by sa mal príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiaci výlučne s opotrebovaním šatstva a obuvi viazať na osobu, na diagnózu a nie na miesto, kde sa ten človek nachádza.
Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nadmerne opotrebúvajú šatstvo, obuv v dôsledku chronických stavov a používania technicky náročných pomôcok uvedených v prílohe zákona o kompenzáciách. Na zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním bielizne a bytového zariadenia sa výnimka neuplatňuje, keďže pri nich sa javí ako opodstatnené viazať ich na formu starostlivosti. Čiže to nemením. V prevažnej miere ide totiž o komodity vo vlastníctve zariadenia, ktoré sú v určitom zmysle zahrnuté do príslušného príspevku poskytovaného zariadeniu sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.
Súčasná právna úprava opatrovania neberie do úvahy skutočnosť, že opatrovateľský príspevok nemá slúžiť len na úkony sebaobsluhy, ktoré vykonáva opatrovateľ, ale aj na úkony, ktoré zabezpečujú aktívny rozvoj zostávajúcich schopností a zabezpečujú styk človeka so spoločenským prostredím. Ak nechceme podporovať uzatvorenie opatrovaného s opatrovateľom v ich domácom prostredí, je potrebné upraviť aj účel opatrovania spôsobom uvedeným v tomto návrhu zákona s cieľom sprostredkovať nové možnosti rozvoja človeka so zdravotným znevýhodnením.
Peňažný príspevok na opatrovanie sa schvaľuje opatrovateľovi za účelom zabezpečenia každodennej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. V praxi to znamená, že počas celého dňa opatrovateľ zabezpečuje aktivity buď v domácom prostredí, alebo opatrovanému sprostredkuje kontakt s vonkajším prostredím. Peňažný príspevok môže poberať opatrovateľ, ktorý pomáha fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku odkázaná na opatrovanie. Rozsah opatrovania sa považuje za splnený aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie poskytuje ambulantná sociálna služba a fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím po jej návrate z ambulantnej formy sociálnej služby.
V závislosti od toho, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, zákon stanovuje rozdielnu výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Kým pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie činí inú sumu, neskôr sa, ak tam, ak to dieťa máte v ambulantnej forme starostlivosti v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, tak sa im opatrovateľský príspevok kráti.
Novelou zákona sa zjednotila výška príspevku pri opatrovaní fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Obdobne by sa však malo postupovať aj pri opatrovaní osôb, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Čiže zarátali by sme do toho nielen, keď dieťa chodí do školy, ale aj keď sa mu poskytuje ambulantná sociálna služba, lebo v prípade školy, áno, už sa mu nekráti ten príspevok na opatrovanie, ale v prípade, ak to dieťa navštevuje ambulantnú sociálnu službu, tam sa mu už kráti.
V aplikačnej praxi sú poberateľmi príspevku na opatrovanie najmä rodičia detí, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby. Napriek tomu, že rodič musí dieťa priniesť a odviesť do zariadenia a trávi s ním ďalších 18 hodín denne, opatrovateľský príspevok sa mu skráti. Máme za to, že zákon neberie do úvahy skutočnosť, že opatrovateľský príspevok nemá slúžiť len na úkony sebaobsluhy, ktoré vykonáva opatrovateľ, ale aj na úkony, ktoré zabezpečujú aktívny rozvoj zostatkových schopností a zabezpečuje styk so spoločenským prostredím. Takto postavenými vymedzenými kráteniami príspevku na opatrovanie podporujeme uzatvorenie opatrovaného s opatrovateľom v jeho domácom prostredí, trestáme tých opatrovateľov, ktorí sa snažia sprostredkovať nové možnosti rozvoja človeka so zdravotným znevýhodnením.
Z tohto dôvodu navrhujem vypustiť odseky 8, 9 v § 40 zákona, ktoré stanovujú rozdielnu sumu výšky peňažného príspevku na opatrovanie v závislosti od poskytovania ambulantnej formy sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne a počtu opatrovaných fyzických osôb, ktoré danú podmienku napĺňajú.
Taktiež návrh zákona si kladie za cieľ zjednotiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie a zároveň vychádza z predpokladu, že opatrovateľ sa o fyzickú osobu odkázanú na opatrovanie stará, aj keď s ňou nie je 24 hodín denne v osobnom kontakte. Súčasná právna úprava teda zakotvuje zníženie príspevku v prípadoch, ak je opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní. Výnimku z toho pravidla predstavuje situácia, ak bol opatrovateľ uvedený v § 40 ods. 3 a 4 zákona sprievodcom opatrovanej osoby v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Daná úprava má čiastočne svoje opodstatnenie, avšak predovšetkým treba prihliadnuť na skutočnosť a praktickú stránku veci a tou je, že pre mnohých opatrovateľov predstavuje peňažný príspevok na opatrovanie základný príjem, bez ktorého sa finančná situácia jeho i opatrovaného môže rapídne zhoršiť.
Rovnako tak je takmer nemožné, aby si opatrovateľ na čas, kedy je opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní, našiel primeraný príjem, ktorý by dosahoval výšku príspevku.
Taktiež je treba prihliadať na starostlivosť opatrovateľa voči opatrovanému, napríklad jeho návštevy v zariadeniach a sekundárna starostlivosť o opatrovaného umiestneného v zdravotníckom zariadení, a z toho dôvodu sa ustanovenie týkajúce sa pomerného zníženia výšky peňažného príspevku na opatrovanie vypúšťa.
Rozdielne však treba pristupovať k prípadom, ak je v zdravotníckom zariadení opatrovateľ alebo ak nevykonáva osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov v zmysle terajšieho § 40 ods. 9 zákona. Tu je znižovanie príspevku namieste. Preto návrh zákona súčasnú právnu úpravu ponecháva v platnosti.
Ďalej, cieľom je tiež zabrániť nejednoznačnému výkladu ustanovení podľa návrhu zákona, ako aj v snahe posilniť právnu istotu účastníkov právnych vzťahov sa upravujú prechodné ustanovenia, stanovuje sa povinnosť príslušného orgánu prehodnotiť výšky peňažných príspevkov, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného od 30. júna 2019. Toto prehodnotenie bude mať podobu rozhodnutia o zmene výšky peňažného príspevku na opatrovanie, na ktorý vznikol nárok podľa doterajšej právnej úpravy a trvá aj naďalej za účinnosti novej právnej úpravy. Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa tak zjednotí pre všetkých poberateľov účinnosťou návrhu zákona bez ohľadu na to, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.
Taktiež navrhujem zmeniť percentuálnu mieru funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí, ktoré zapadajú do porúch psychického vývoja detí. Čiže tam patria poruchy hyperkinetické, poruchy správania a podobne, pervazívnych vývinových poruchách, napríklad autizmus, a to nasledovne: z 10 na 30 % pri miernej poruche, doteraz to bolo 10 až 20 %, a 40 až 50 % pri strednej poruche, doteraz to bolo 30 až 40 %, a 60 až 80 % pri ťažkej poruche, doteraz je to 50 až 80 %. Percentuálna miera pri komplexnej poruche zostáva nezmenená, avšak dopĺňa sa príkladom Aspergerov syndróm, pri posudzovaní ktorého dochádza v praxi k pochybeniam, keď táto pervazívna vývinová porucha nie je vždy označená ako komplexná porucha s negatívnym dopadom na postihnuté osoby.
Aspergerov syndróm sa taktiež klasifikuje ako pervazívna vývinová porucha. Ide o poruchu neurčitej nosologickej validity, ktorá je charakterizovaná rovnakým typom kvantitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie typických pre autizmus spolu s obmedzeným stereotypným opakujúcim a repertoárnym záujmom a činností. Keďže ide o poruchy sociálneho prispôsobenia a aj komunikačnej schopnosti, pri ktorých osoba potrebuje podporu v sociálnych situáciách, ktoré nevie sama riešiť, je potrebné vyslovene uviesť Aspergerov syndróm k poruchám psychického vývoja detí, keďže ide o komplexnú poruchu. Toto vôbec naše úrady práce nezohľadňujú.
Vzhľadom na charakteristické rysy pervarzívnych vývinových porúch typických pri autizme sa navrhuje zaradiť tento druh zdravotného postihnutia medzi stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a z toho plynúcej možnosti uplatnenia si kompenzácie zvýšených výdavkov. K častým prejavom osôb s autizmom totiž často patrí napríklad ohrýzanie šatstva, bielizne, jeho trhanie. Stereotypné správanie môže viesť aj k opotrebovaniu predmetov v domácnosti. Častokrát rozbíjajú dvere, ničia a poškodzujú vlastne nábytok v rámci bytov a domov, kde títo ľudia sú, ak majú ten svoj atak.
Po vzore právnej úpravy uvedenej v prílohe zákona spresňujem, že navrhujem explicitne uviesť autizmus pri duševných a vývinových poruchách, ktoré sa stanovujú v prílohe č. 18 zákona na účely priznania parkovacieho preukazu. Zmenu právnej úpravy, ktorú priniesla posledná novela zákona v podobe zákona 191/2018 v časti parkovacieho preukazu, možno hodnotiť pozitívne, keďže rozšírila okruh možných žiadateľov. Pôvodná právna úprava totiž nebola pre osoby s autizmom vyhovujúca, pretože pri poruchách autistického spektra nemá osoba problém s mobilitou alebo zrakom, avšak trpí poruchami správania, precitlivenosťou na zmyselné podnety, problematickou je aj dôstojnosť pri preprave, množstvo ľudí, s ktorými prichádza samotný človek s autizmom do kontaktu. Z toho dôvodu takáto osoba nie je schopná prepravy hromadnou dopravou alebo aj presunu na vzdialenejšie miesta od vozidla do cieľa cesty.
Toto tu, to, čo som spomenula, sú vlastne všetky veci, ktoré teda navrhujem v rámci úpravy kompenzačných príspevkov. Sú to veci, ktoré sú z praxe. Mám pracovnú skupinu, ktorá pozostáva z odborníkov, ktorí pracujú s ľuďmi s autizmom a Aspergerovým syndrómom, súčasťou ktorého sú aj rodičia detí s autizmom a Aspergerovým syndrómom. A samotná, ako som vám povedala, pracujem 20 rokov v tejto oblasti, takže naozaj ide o odborne pripravený, odkonzultovaný návrh zákona a ja chcem poprosiť ctené plénum, kolegov a kolegyne, aby tento návrh naozaj podporili.
Ďakujem.

Ďakujem ti, kolegyňa, za tvoj návrh zákona. Tak ako si uviedla, už 20 rokov pracuješ s týmito ľuďmi, so zdravotne ťažko postihnutými ľuďmi. Máš, máš skúsenosti, máš odborné znalosti, takže je to veľmi dobré, tak vieš riešiť alebo snažíš sa aspoň riešiť ich problémy a pomáhať im. Zdravotne ťažko postihnutí ľudia, sú to vlastne, či dospelí, alebo deti, sú to problémy ľudí, ktorí trpia a ktorí majú rôzne chronické diagnózy. Dovolím si tvrdiť, že sú to chronické diagnózy a sú to dlhodobé diagnózy, až doživotné. Ich príbuzní majú priznané kompenzačné príspevky.
Kolegyňa navrhuje pre autizmus a Aspergerov syndróm, ktoré sú to, ktoré sú komplexné poruchy, zatiaľ nemali, nemali priznané kompenzačné príspevky. A je to veľmi dobrý návrh a aspoň čiastočne pomáha ich príbuzným vyriešiť tieto problémy.
My sme tu na to, politici sme tu na to, aby sme vedeli a chceli pomáhať týmto ľuďom, ktorým uľahčí sa život.
Ďakujem.

Na záver by som chcela povedať, že naozaj je problém v tom, že ľudia, keď vidia človeka s Aspergerovým syndrómom alebo autizmom, na prvý pohľad nevidia, že im niečo je. Oni chodia, oni mnohokrát aj dobre vyzerajú, ale naozaj tým, že sa posudzujú len vizuálne a nie je to zaradené medzi chronické stavy, tak mnohé kompenzačné príspevky sa im teda nepriznávajú. A naozaj neviem, či ste niekedy zažili, ale ak dostane autista silný záchvat, tak naozaj vie potrhať veci, ktoré má na sebe a rozbiť všetko, čo je okolo seba. Čiže naozaj pozerajme na túto diagnózu komplexne, nielen na dieťa, ktoré momentálne nie je v ataku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je vytvorením konkurenčného prostredia otvoriť priestor tvorbe, realizácii a distribúcii učebníc, učebných textov a pracovných zošitov a ich alternatív pre pedagógov vo výchovno-vzdelávacom procese, stanoviť jasné, zrozumiteľné a transparentné hmotné i procesné pravidlá pre udeľovanie schvaľovacích doložiek pre učebnice, učebné texty a pracovné zošity a stanoviť práva a povinnosti ministerstva, predkladateľov a škôl v súvislosti s financovaním a distribúciou učebníc, učebných textov a pracovných zošitov.
Učebnice, učebné texty a pracovné zošity sú dôležitou a významnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Žiaci sa s nimi dostávajú do kontaktu od ich vstupu do základnej školy a sú nositeľmi informácií v prípade učebníc a učebných textov a prostredníkmi pre upevňovanie učiva v prípade pracovných zošitov. Ich význam pre všetky vzdelávacie predmety je pre každého učiteľa i žiaka neodškriepiteľný.
Pedagógovia už dlhodobo poukazujú na nedostatočný výber a častokrát i kvalitu učebníc, učebných textov a pracovných zošitov pre jednotlivé ročníky i predmety. Zároveň spôsob schvaľovania nových učebníc a ich distribúcia nie sú dostatočne flexibilné vzhľadom na centralizáciu celého procesu na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, a tak dochádza k oneskoreným dodávkam či výpadkom učebníc vzhľadom na zdĺhavé byrokratické procesy. V niektorých prípadoch sa učebnice kopia v skladoch pre kvalitatívnu neupotrebiteľnosť či aktuálnosť a dochádza k vysoko nehospodárnemu prístupu k finančným prostriedkom štátu.
Väčšina štátov Európskej únie dokázala trh učebníc zliberalizovať a tak otvorila možnosti širšiemu a flexibilnejšiemu fondu učebníc, ktorý dokáže reflektovať dynamické zmeny vo vede, technike i spoločnosti a tým umožní i kvalitnejšiu aktualizovanú prípravu pre žiakov a študentov. Samotné školy tak budú participovať na hospodárnom nakladaní s finančnými prostriedkami na nákup učebníc, učebných textov a pracovných zošitov a v neposlednej miere zníži sa finančné zaťaženie rodičov školopovinných detí.
Navrhované znenie zákona približuje slovenské školstvo európskemu. Vypúšťa odporúčacie doložky a upravuje hmotné i procesné podmienky udeľovania schvaľovacích doložiek na dobu neurčitú pre učebnice, učebné texty a pracovné zošity pre predkladateľov, ktorými sú vydavateľstvá, v podobe upresnenia typológie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, obsahu žiadosti o udelenie schvaľovacej doložky, termíny jej vydania i proces odvolania voči rozhodnutiu schvaľovacej komisie.
Rovnako je upresnené zloženie, frekvencia i základné pravidlá zasadnutia schvaľovacej komisie.
Vydavateľstvá budú po uplynutí prechodného obdobia zodpovedné aj za úplnú distribúciu učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, čím sa plne vylúči centralizácia.
Ministerstvo na svojom portáli okrem zoznamu učebníc, učebných textov a pracovných zošitov so schvaľovacou doložkou spolu s ich vydavateľmi je povinné zverejniť i zoznam odborných recenzentov a každoročne do 31. januára kalendárneho roku i normatív na učebnice pre školy.
Školy povinne zriadia účelovo viazané finančné fondy pre učebnice, učebné texty a pracovné zošity, za ktoré ponesie plnú zodpovednosť riaditeľ školy, ako aj za správu a hospodárenie s fondom učebníc, čo bude nútiť i školy samotné správať sa oveľa hospodárnejšie pri tvorbe a hospodárení s fondom učebníc.
Ministerstvo však môže v prípadoch osobitného zreteľa na základe odôvodnenej žiadosti zriaďovateľa poskytnúť osobitný finančný príspevok na učebnice, učebné texty a pracovné zošity, prípadne špecifické učebné pomôcky.
Toľko na úvod. Ďakujem a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.