49. schôdza

Pani kolegyňa Grausová, chcel by som vám oznámiť, že na obžalovaného, ktorý nebol odsúdený, sa hľadí, ako keby bol nevinný. Ja viem, že vo vašej strane, teda vo fašistickej filozofii je to tak, že keď je niekto podozrivý, že by sa s ním malo nejak naložiť, ale v civilizovanej spoločnosti je to tak, ako som to povedal.
A pokiaľ ide tu o tú druhú časť vášho vystúpenia, tam mňa zaujalo to, že vy máte nejaké výhrady voči postupu NBÚ v súvislosti Michalom Kováčom ml., ale ja som si naozaj doteraz nikdy nevšimol vo vašich vystúpeniach ani vo vašich výrokoch, že by vám akokoľvek vadilo to, že NBÚ kľudne strpí to, že špeciálny prokurátor nosí 204-tisíc eur do banky v hotovosti, a bol uznaný, že sa dopustil priestupku, a tá vaša slávna strana, ktorá bojuje za lepšiu spoločnosť, ako vy to tvrdíte, tak s tým nemá žiaden problém, vám to vyhovuje. A vôbec celá prokuratúra, nejak sa mi zdá, že to s vami hrá. Takže buďte takí láskaví, merajte jedným metrom aj v tomto.

Pani Grausová, keďže ste sa pýtali mňa, že teda či mám nejakú vedomosť o tom, že či bol odsúdený, nebol odsú..., nieže odsúdený, či teda je vyšetrovaný, nie je vyšetrovaný Kováč ml.
Priznám sa, že nemám, nemám zaručenú informáciu, keď som pred pár týždňami tu s redaktorom, s redaktorkou, myslím, že RTVS natáčal do nejakého dokumentu na túto tému, tak ona mi tvrdila, že je tam nejaké obvinenie, je vyšetrovaný, druhí ľudia hovoria, nie je vyšetrovaný. Poviem úprimne, mňa to ani nezaujíma, mne ide o to, aby sa amnestie zrušili, a nech si orgány činné v trestnom konaní konajú aj voči Kováčovi ml., aj voči Marianovi Kočnerovi, a ktokoľvek iný, kto v tej kauze bol namočený, úplne rovnako a nech spravodlivo rozhodnú. Nemám žiadnu informáciu a hovorím, nechcem ani tomu podriaďovať predkladanie tohto návrhu, alebo teda komuni..., komentovať to, že či prezidentka mala, alebo nemala vymenovať. Ak by teda bolo voči nemu čokoľvek konané, si myslím, že to bolo zbrklé vymenovanie, ak by bol definitívne čistý, tak v pohode, nech je veľvyslancom aj v Amerike, kdekoľvek.
Nemám tie informácie, verím, že ľudia, ktorí konajú a majú tie informácie, aj teda pani prezidentka, že má dostatočné informácie preverené a človeka, ktorý voči ktorému by bolo nejaké konanie vedené, tak by ho nevymenovala za veľvyslanca.

Ďakujem. Pán Matovič, ďakujem, toto som chcela vlastne počuť, vysvetlili ste mi to. Čo sa týka pani prezidentky, nemyslím si, že má potrebné, alebo či má, alebo nemá, to si netrúfam hodnotiť, ale skôr asi ani nemá.
A čo sa týka pána Baránika, viete čo, pán Baránik, vy nie ste hoden vôbec toho, aby človek na vás pozrel, nieto aby s vami rozprával, ale vyslovili ste práve veľmi vážne obvinenie prokurátory, prokuratúry.
Ja sa nebudem vyjadrovať k Špeciálnej prokuratúre, pretože my máme so Špeciálnou prokuratúrou veľmi zlé skúsenosti, ale vy sa vyjadrujete, v podstate vzniesli ste závažné obvinenie voči prokuratúre.

Keďže, keďže tento návrh alebo rokovanie o tomto návrhu bolo prerušené, chcel by som teda ozrejmni..., ozrejmiť ľuďom, ktorí tu sú a možno zatiaľ iba tak si robia svoje veci, alebo iba prísluchovo prítomní.
Tento návrh, ktorý predkladám, je návrh ústavného zákona, ktorý je de facto klonom návrhu, ktorý sme tu schválili pred necelými dvomi rokmi, ktorý vtedy riešil amnestie v prípade vraždy Róberta Remiáša, ale popritom aj amnestie, alebo milosti, ktoré udelil prezident Kováč voči svojmu synovi. Vtedy sme zrušili našim ústavným zákonom túto milosť a argumenty pri tom rokovaní o tom návrhu boli tie, že musíme to zrušiť a máme na to morálne právo, zrušiť tento, tento akt prezidenta, ktorý by normálne nemal byť asi rušiteľný, máme právo ho zrušiť preto, lebo prezident udelil milosť svojmu vlastnému synovi.
My navrhujeme, že teda keď už teda sme v tomto prípade tú milosť zrušili, tak zrušme voči všetkým, ktorí boli namočení v tej kauze Technopol, lebo je dôvodné sa domnievať, že, že prezident Kováč v tejto veci zrejme nekonal s dobrým úmyslom a dával milosť všetkým aktérom pri kauze Technopol iba preto, lebo jeden z tých podozrivých bol jeho vlastný syn. To, že je tam jeden z tých podozrivých Marian Kočner, je možno čaro, čaro, čaro náhody alebo čaro okolnosti, že tá doba sa za tie dva roky dramaticky zmenila.
Keď pred dvomi rokmi tu vzadu sme sedeli a rokovali o tom zástupci jednotlivých poslaneckých klubov o zrušení amnestií, tak Martin Glváč tam pomaly skákal, ktorý teraz predsedá, myslím, že aj tejto schôdzi, tam skákal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Klamete.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
... pomaly pod plafón, že sa to nesmie týkať Mariana Kočnera, lebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
To neni pravda.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
... potom to SMER, SMER nepodporí. Silou mocou, nie, musí sa to týkať jedine mladého, mladého Kováča, a keď tam ten mladý Kováč bude, tak potom oni sú ochotní zrušiť amnestie pri..., teda v prípade Róberta Remiáša. Bola to, povedzme si, politické vyjednávanie, bola to podmienka strany SMER, alebo teda podpredsedu parlamentu za stranu SMER. Akceptovali sme to, lebo chceli sme zrušiť tie amnestie tie kľúčové pre nás, ktoré boli v prípade, v prípade Remiášovej vraždy.
Ale po tých dvoch rokoch sa aj z Mariana Kočnera stal človek, od ktorého sa zrazu títo ľudia stránia, hoci predtým s ním chodili na jachty, trávili s ním dovolenky, tykali si ním, biznis robili, bývali vedľa seba. Odvčera vieme, že už ani, ani Robert Fico už nechce bývať v byte, ktorý vlastne je vedľa bytu Mariána Kočnera, že aj ten sa odtiaľ odsťahoval, a jednoducho po prijatí tých amnestií polícia aj prokuratúra dostala akosi zelenú, že vtedy si uvedomili páni v SMER-e, že nemôžu toho človeka ďalej, ďalej nejakým spôsobom chrániť a že potrebujú podhodiť tomu pospolitému demonštrujúcemu ľudu, protestujúcemu ľudu proti korupcii, proti kauze Bašternák, protestujúcemu pred, pred Bonaparte, že potrebujú podhodiť nejakú rituálnu obeť. Tak podhodili tú rituálnu obeť Mariána Kočnera, ale nie tým, že podhodili niekoho, že nevinného, ale podhodili ho tým, že vlastne zrazu dali zelenú v polícii, v prokuratúre, že môžte konať. Môžte mu ísť po krku.
Marian Kočner sa to dozvedel, on vedel - aj z tej komunikácie z Treemy je to vidieť -, že, postupne videl, že sa sťahuje slučka, že pomalinky naňho padá klec. Možno práve v tomto strese potom konal tak, ako konal, že si objednal vraždu Jána Kuciaka, a popritom bola zabitá jeho snúbenica. Možno práve v tomto strese konal tak, že si povedal, že on musí, že..., alebo vyrieši a dostane sa z tej pasce, ktorú na neho zrazu pustil jeho vlastný SMER, ktorý on dlhé roky budoval, chránil, pomáhal, aj v Treeme diskutoval o tom, jako treba ten, urobiť všetko preto, aby, aby SMER ochránil, aby, aby šéfovi sa darilo, teda Robertovi Ficovi, aby, aby všetko fungovalo tak, ako dovtedy fungovalo, čo mu vyhovovalo, ale zrazu zistil, že sa mu ten domček z karát nejako rúca, že sa sťahuje okolo neho slučka. A tak si povedal, že objedná vraždu špeciálneho prokurátora, že objedná vraždu prokurátora z Generálnej prokuratúry, že objedná vraždu opozičného politika, ktorý mu najviac išiel po krku, Daniela Lipšica, a že ako bonus sľúbi, keď zavraždia manželku špeciálneho prokurátora Žilinku, 10-tisíc euro vrahovi, ako bonus sľúbi za každé dieťa, ktoré Žilinkovi zavraždia, ďalších 10-tisíc eur.
Jednoducho nadobudol pocit, že toto je cesta, jako sa z tej slučky asi vymotá, že keď ho už nebude chrániť jeho SMER, tak on sa ochráni sám jako kovboj, on sa prestrieľa na slobodu, povraždí pár ľudí a všetci dostanú bobek a všetci sa budú báť. Novinári prestanú písať o Kočnerovi, lebo budú sa báť, že aj oni budú zavraždení, prokurátori mu nepôjdu po krku, lebo však vidia, jako dopadol Žilinka s jeho rodinou vyvraždenou, politici mu nepôjdu po krku, lebo však vidia, ako dopadol Daniel Lipšic. Toto bola predstava Mariana Kočnera. Evidentne to bola jeho predstava a myslel si, že jednoducho v tom zvrátenom svete sa mu to podarí.
Ja som veľmi rád, že sedí tam, kde sedí, a mali by sme zadosťučiniť spravodlivosti aj v tom, aby sme možno tieto prvopočiatky jeho mafiánske, aby sme ho, sa vrátili teda k nim a vydali ho spravodlivosti. Rovnako takisto, ako je vydaný spravodlivosti dnes v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, rovnako tak, ako je vydaný spravodlivosti v prípade zmeniek v Markíze falošných zmeniek pri Markíze a podobne. Je to náš dlh voči aj pozostalým po tomto vrahovi. Alebo, prepáčte, pozostalým po obetiach tohto vraha. Ten človek začal podvádzať už dávno a my sme tolerovali roky, že ho v slabej chvíli ochránil prezident, a len preto, že jeho kumpánom bol jeho syn, dal milosť na celú kauzu alebo všetkým páchateľom kauzy Technopol. Je to náš dlh v tom, že sme zlyhali, dlh, ktorý môžme napraviť tým, že budeme hlasovať za zrušenie milosti v prípade všetkých podozrivých ľudí v kauze Technopol. Áno, spadne do toho aj Marian Kočner. Áno, bude to naše zrkadlo, tých ľudí, ktorí bili bandu s Kočnerom, ktorí vytvárali ten svet, kde on mal možnosť mať svojich vyšetrovateľov na želanie, kde mal možnosť mať svojho dozorujúceho prokurátora, kde mal možnosť si vyberať sudcu, ktorý rozhodne v jeho kauze, kde mal možnosť mať štátnu tajomníčku na ministerstve spravodlivosti, kde mal možnosť sa stretať s premiérom alebo s predsedom vládnej strany SMER, kde mal možnosť si s ním tykať, kde mal možnosť robiť biznis s ministrom vnútra alebo priamo aj cez Bašternáka s Robertom Ficom. Tento svet sa mu zrútil a na nás je, aby sme zadosťučinili spravodlivosti aj v tejto konkrétnej veci.
Nemalo by byť fér, aby sme zrazu povedali, že jediný, kto nespravodlivo dostal milosť v kauze Technopol, je len syn Michala Kováča. Nie, všetci páchatelia alebo všetci podozriví v tejto, v tejto veci sú ľudia, ktorí dostali milosť len preto, lebo medzi páchateľmi bol syn Michala Kováča. Neviem, po tých rokoch nechcem hanobiť pamiatku prezidenta Kováča a nepamätám si, priznám sa úprimne, nepamätám si iné nejaké jeho, jeho zlyhania, v tejto veci som úprimne presvedčený, že zlyhal. Nebol najmenší dôvod, aby prezident dával milosť v prípade kriminálneho aktu pri podvode s Technopolom, nebol najmenší dôvod, aby dával milosť svojmu synovi ani nikomu ďalšiemu, kto v tej kauze aktívne vystupoval.
Toto hlasovanie bude o tom, či naďalej tu sú ľudia, ktorí hoci ho v milosti chránili, alebo, pardon, toto hlasovanie je tu o tom, že či tí ľudia, ktorí v minulosti vytvárali systém, ktorý umožnil vyrásť netvorovi Marianovi Kočnerovi, ktorý mu umožnil, aby mal ten pocit, že stojí nad štátom, že je nad spravodlivosťou a môže rozhodovať o živote a bytí novinára, ktorý si dovolí písať o jeho kauzách, bude toto hlasovanie o tom, či naďalej tí ľudia, ktorí toto umožnili a umožnili mu vyrásť, ktorí ho dojčili, obrazne povedané, na svojich prsiach, ktorí ho chránili svojimi vlastnými rukami a skutkami, či naďalej tu má svojich ochrancov, alebo ich stratil.
Toto hlasovanie je šanca pre tých z vás, ktorí ste umožnili Kočnerovi vyrásť, ktorí ste ho chránili, aby ste sa definitívne od neho odstrihli. Budem rád, ak tento návrh podporíte.

Kolegovia, kolegyne, poviem viacej v rozprave, aby ste prípadne mohli reagovať, lebo tento návrh, si myslím, že zaslúži, aby sme sa o ňom tu aj naozaj reálne pobavili.
Dnes sme pred pár hodinami hlasovali o interrupciách, o tehotných matkách aj o jednom z našich návrhov, ktorý, ktorý neprešiel o jeden jediný hlas. Béla Bugár sa ospravedlnil a povedal, teda že chcel za neho hlasovať, takže povedzme si, že dobre, mohol to byť jeho hlas. Ospravedlnil sa, že sa pomýlil, fajn. Ale predseda Andrej Danko potom na tlačovke vyhlásil, že on ho nepodporil naschvál, lebo Matovič. Lebo ego. Lebo sme uprednostnili svoj vlastný záujem, svoje vlastné ego pred tým, aby sme pomohli tehotným matkám a ich deťom.
Teraz tento návrh zákona je z podobného gusta, z podobného súdku a takisto má pomôcť tehotným matkám aj v núdzi a hlavne v núdzi a dovoľte teda, aby som ho bližšie predložil v samotnej rozprave, do ktorej sa týmto ako prvý hlásim.

Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1547. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1638 z 3. júna 2019 a rozhodnutím č. 1663 zo 4. júla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Otvorte, prosím, pán predsedajúci, všeobecnú rozpravu.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som ten návrh zákona tak zakomponoval do kontextu dnešnej rozpravy alebo aj včerajšej rozpravy o interrupciách a do situácie vlastne, v akej sa na Slovensku nie my politici, ale v akej sa na Slovensku nachádzajú tehotné matky v núdzi, v krízovej situácii.
Prepáčte, všetky ostatné, ktoré sa v tej, tej núdzi nenachádzajú, ale tento návrh zákona je hlavne o, o ženách, ktoré potrebujú rýchlu pomoc. Sú v období, kedy sa môžu podľa súčasne platného stavu slobodne rozhodnúť, či podstúpia interrupciu, ale zároveň vedia, že ak by to dieťa donosili, tak zrejme si ho nebudú môcť z ekonomických dôvodov dovoliť. Nie je žiadnym tajomstvom, že podstatná časť interrupcií, týchto umelých prerušení tehotenstva, je z toho dôvodu, že ženy samé alebo v rodine, alebo s partnerom na základe zhodnotenia svojej ekonomickej situácie alebo sociálnej situácie, či teda svojej, alebo teda širšej rodiny aj s deťmi už prípadnými, zhodnotia tak, že ďalšie dieťa si nemôžme dovoliť. Alebo vôbec jednoducho aj to prvé dieťa si nemôžme dovoliť, lebo jednoducho žijú ledva z ruky do úst, hoci sa snažia, pracujú, jednoducho nemôžu si to dovoliť.
Možnosti máme viaceré, akým spôsobom tento problém riešiť. Bavili sme sa tu dnes aj včera, že v 1957. roku si komunisti povedali, že dovtedy tabu už nebude tabu, že dovtedy niečo, čo sa robilo pokútne, a, a naozaj len ženy, ktoré, ktoré nemali v sebe ten pocit, že vlastne pod sebou, pod tým srdcom nosia, nosia svoje budúce dieťa, tak pokútne niekde podstupovali interrupcie a zrazu komunisti povedali, že nie, to už nie je Boží dar, to nie je nejaký požehnaný stav, to nie je dieťa, to je len zhluk buniek a dieťaťom to bude, až keď sa to narodí. Toto vštepovanie, tých 62 rokov vymývanie mozgov, spôsobilo to, že dnes áno v spoločnosti je podstatná časť, ktorá si povie, že áno, je to zhluk buniek a dieťaťom sa to stane, až keď sa to narodí.
Áno, v Amerike to došlo v niektorých štátoch až tak ďaleko, že je dovolená interrupcia do dňa pôrodu. Ako keď si to niekto len predstaví, tak pre mňa je to obludné. Trošku aj teda keď poviem, aj, aj v minulosti SaS-ka mala na kandidátke človeka, ktorý kandidoval do eurovolieb v 2010. roku, myslím, že pán Oravec sa volal, šéf Združenia podnikateľov, alebo čo, jak sa to nazýva, vtedy tiež v nejakom rozhovore dostal otázku, teda že čo a ako interrupcie, on povedal, že v pohode, to je na slobodnom rozhodnutí matky. A ten redaktor sa ho tak pokušiteľsky opýtal, že a to akože jak, že na rozhodnutí matky, že aj v akom období. No kedykoľvek. To znamená, že kedykoľvek aj do dňa pôrodu? No aj do dňa pôrodu. Áno, toto je dopad toho, ako sme nastavili tú, ten verejný diskurs. Že sme raz povedali, že to je len zhluk buniek, že to je len čisto o rozhodnutí matky, a niektorí ľudia to pochopili až tak príliš, by som povedal, ultralibertariánsky, až nie že ultraliberálne, že to je tým pádom úplne jedno. Od počatia do dňa pôrodu a je to na nás.
Áno, logicky potom prichádzajú ľudia, ktorí hovoria, že nemali by sme alebo mali by sme sa zvrátiť, vrátiť z tej cesty, mali by sme urobiť krok späť, mali by sme zakázať tým matkám tie interrupcie, ale vieme, aj v tejto sále tieto debaty prebiehajú roky a za roky sa ten stav de facto nikam nepohol. Vieme, že tých hlasov tu nie je dosť, zrejme ani po budúcom, po budúcich voľbách nebude viac, ale skúsme sa vrátiť k tomu alebo rozmýšľať nad tým, že prečo nie je viac, že či by sme nemali najprv povýšiť status matky, a hlavne teda tehotnej matky, matky v očakávaní, v našej spoločnosti, a skúsme si sami sebe dať otázku, ako dnes k nej pristupujeme. Či náhodou dnes k nej nepristupujeme tak, že však dobre, však tuto kolegyňa je tehotná. A nič viac. A potom, keď sa narodí bábo, tak pošlem esemesku, možno kúpime nejaké dupačky, možno pôjdeme na návštevu.
A či rovnako nepristupuje k nej aj, k tej tehotnej matke, štát? Či teda dobre, berie na vedomie. Áno, ste tehotná, pani zlatá, pani X, pani Y, pani Z. Ako viac ukazujeme my ako štát ako spoločenstvo, že si tie matky vážime? Mám pocit, že nijak. Nechávame to na nich. Chceme od nich, aby sa zodpovedne rozhodli, ale ženy, ktoré sú v núdzi, ktoré si nedokážu predstaviť, že by vychovali ďalšie dieťa, nechávame tak napospas osudu. Nedáme im pomocnú ruku vtedy, kedy ju potrebujú, ale dávame im príspevok pri narodení dieťaťa a ešte tak cynicky, že vyžadujeme, aby sa to dieťa dožilo 21 dní. Ešte raz. My ženu necháme v núdzi, zároveň od nej chceme, aby sa zodpovedne rozhodla, a pomocnú ruku jej dáme po narodení dieťaťa, až keď sa dožije 21 dní, jej dáme príspevok pri narodení dieťaťa. Kde je nejaká stará ľudová múdrosť, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva? Kde je skutočný záujem o ženu? Kde je skutočný záujem o matku v núdzi, ktorá sa rozhoduje, že teda, že či donosí to dieťa a dá mu, dá mu život, dovolí mu, aby sa narodilo, alebo či pôjde na interrupciu? Kde skutočne my ako spoločnosť tej žene podávame pomocnú ruku? Nikde. To je odpoveď. Nikde jej nedávame ruku.
Pred chvíľkou som na tlačovke hovoril a to bolo aj podstatou toho predošlého návrhu, ktorý dnes Andrej Danko svojím chýbajúcom, chýbajúcim hlasom zamietol. Sme chceli dať takisto pomocnú ruku ženám, ktoré chcú utajene, utajene porodiť, ženám, ktoré by chceli byť matkou, ale posúdia svoju životnú situáciu, že nezvládnu celú tú mat..., celou tou matkou byť. Nezvládnu byť od začiatku po koniec tou matkou. Nezvládnu byť od počatia cez pôrod, cez výchovu až po to, ako budú babičkou svojich vnúčat, že jednoducho nezvládnu to, ale zároveň nechcú zabiť to svoje dieťa v svojom lone.
A my týmto ženám hovoríme, že však choďte na utajený pôrod, ale nadáme im žiadnu pomoc. Nedáme im žiadnu ruku, nedáme im žiadnu možnosť na to, aby oni mohli ísť bez strachu o svoju existenciu alebo existenciu svojej rodiny na utajený pôrod, lebo ak teda nechce, a chce naozaj, aby to bolo utajené, ona sa nemôže prihlásiť ani na materskú. Ona nemôže brať žiadnu dávku od štátu, lebo bola by tá stopa o tom, že bola tehotná. Čiže my ju necháme živoriť, žiť z vlastných peňazí, aby sa skryla niekde ako potkan do diery a vyšla odtiaľ potom niekedy v noci, vybrala si niekde ďaleko nejakú nemocnicu, utajene porodila. Takíto sme my frajeri. Takto my dokážeme pomáhať ženám v núdzi, ale hlavne, že máme prijatý zákon o utajenom pôrode.
Preto ten návrh bol o tom, že dajme tým ženám možnosť, aby od polovičky tehotenstva išli na utajené tehotenstvo kvázi. Dajme im, v priemere to je 550 eur, péenku mesačne na to, aby sa mohli skovať, aby nemuseli živoriť, aby mali z čoho žiť a potom aby v kľude utajene porodili. Je to dlh voči tým matkám. Lebo keď my tu chceme raz kázať o morálke, my keď tu raz chceme hovoriť o tom, že aby sa oni slobodne rozhodli, tak oni musia mať možnosti nejaké, pred ktorými chceme, aby sa rozhodovali. A ona, keď chceme, aby sa rozhodla zodpovedne, tak mala by vidieť, že jej niekto podáva tú ruku. Nemalo by to byť iba o tom, že dáme jej prečítať papier, však môžeš sa obrátiť na nejaké organizácie, ale stále nevidí tú ruku štátu, nevidí tú ruku spoločnosti, každého z nás. A o tom istom je aj v druhom, alebo z iného uhlu pohľadu je tento návrh zákona, ktorý predkladáme, je opäť o pomoci matkám, ktoré sú tehotné, ktoré sú v očakávaní a ktoré tiež sa rozhodujú, že či teda si môžu, alebo nemôžu dovoliť to dieťa.
Áno, sú také matky, naozaj sú také matky a je ich podstatná časť z tých, ktoré podstupujú interrupciu, a týmto matkám navrhujeme, aby sme dali pomocnú ruku od štvrtého mesiaca. Do tretieho mesiaca môžu podstúpiť interrupciu, ale aby vedeli, že keď to zvládnu, tie prvé tri mesiace, od štvrtého mesiaca dostávajú tú pomocnú ruku. Ale nielen tie, ktoré sú chudobné, nielen tie, ktoré prídu a budú musieť niekde na Bibliu prisahať alebo na ústavu prisahať, že oni vlastne inak by podstúpili interrupciu.To nie je naša úloha sa ich pýtať. Každá matka, ktorá by bola tehotná, ktorá by bola, teda, ktorá by bola tehotná a dožila by sa vlastne so svojím dieťaťom v svojom lone štvrtého mesiaca, od štvrtého mesiaca by dostávala dneš..., príspevok vo výške dnešného rodičovského príspevku. To je približne 220 eur. Čiže navrhujeme, aby ženy miesto toho, že dnes majú od nás pomoc nula, že ich necháme až do de facto ôsmeho mesiaca bez akejkoľvek finančnej pomoci, tak aby sme tým ženám od štvrtého mesiaca pomáhali 220 eurami mesačne.
Čiže počítajme spolu. Štvrtý, piaty, šiesty, siedmy, čiže je to vlastne štyri mesiace a ôsmy, deviaty už si môžu požiadať o odchod na materskú, takže tam už nemusíme o tom hovoriť, že tam by sme im dávali ten príspevok. Tam už vlastne tie ženy majú príspevok ako svoju materskú. Čiže vlastne štyri mesiace po 220 eur by sme ženám prispeli príspevkom, ktorý nazývame tehotenský príspevok.
Nikto z nás, ani ja, ani vy, ani nikto na Slovensku nevie spočítať, koľkým deťom, ktoré by sa inak nenarodili, to umožní, aby sa narodili do tohto sveta. Nikto z nás nevie povedať, či to bude jedno dieťa, či to bude 35, alebo to bude 350. Nikto z vás, z nás to nevie, ale pevne verím, že ak by sme takýmto spôsobom čo i len jeden jediný život dokázali zachrániť, tak to za to stojí. Ľudová múdrosť hovorí, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva, opakujem to preto, lebo je to dôležité v tejto veci povedať.
Na jednej strane máme naozaj ten príspevok pri narodení dieťaťa a cynicky nadstavený, že keď náhodou tej matke zomrie v druhom týždni po narodení to dieťa, tak my jej ten príspevok ani nedáme. Čiže po 21 dňoch, keď dovŕši to dieťa po narodení, až potom dáme, potom doprajeme tej matke ten príspevok, ale načo je tento príspevok matke, ktorá sa predtým sedem mesiacov rozhodla ísť na interrupciu, lebo jednoducho naozaj nemala z čoho. Naozaj si nevedela predstaviť, že teraz kvôli tomu, že je tehotná, trebárs nebude robiť nočné v práci, ktoré, tie príplatky za tie nočné smeny možno pomáhali prežiť ich rodine. Možno mala doma už tri alebo štyri deti. Možno žije sama s tými deťmi doma. Možno iba s jedným dieťaťom žije a žije z minimálnej mzdy a platí 300 eur niekde nájom za garsónku, v Trnave bežná cena. Tá matka rozmýšľa naozaj nad... Aj ekonomicky. Tá matka sa ekonomicky kalkuluje, či si to dieťa môže, alebo nemôže dovoliť. Tá matka možno so súčasným dieťaťom žije z 50 eur, čo jej zostane z tej minimálne mzdy, čo zarobí. A tejto chceme povedať, že sa môže dnes slobodne rozhodnúť?! Že ona je slobodná v rozhodovaní, že či si to dieťa nechá, alebo nenechá?! Aké možnosti jej ponúkame?
Ona sa sama z tej situácie jednoducho nevie dostať, a preto v takejto krízovej situácii tej žene podajme tú ruku, lebo to je v súlade s tou ľudovou múdrosťou, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Ukážme to gesto, že dokážeme týmto matkám pomôcť popri tých stovkách miliónov eur, čo rozdávame druhým ľuďom z rozpočtu kedykoľvek jak trhací kalendár, ukážme, že tým matkám dokážeme takýmto spôsobom tie peniaze dať. Počítajte so mnou. Ročne sa narodí 50-, skoro 60-tisíc detí. 60-tisíc detí krát 880 eur. Plus-mínus 50 mil. eur. Nenásobí, nedelí.
Andrej Danko tu zastavil zvyšovanie, zdražovanie cigariet o 50 centov na škatuľku. 100 miliónov sa malo z toho získať. Teraz iba kebyže poviem, kebyže, dobre, o 25 centov kebyže zvýšime škatuľku, cenu škatuľky, tak máme hneď tých 50 mil. eur a verte tomu, že aj tí fajčiari by si povedali, že na dobrú vec to išlo. Ale my máme ix iných možností, odkiaľ tie peniaze môžme zobrať. Vôbec to nemusí byť, že podporíme tehotné matky na úkor fajčiarov, asi sa budú musieť oni skladať na teda pre pomoc tehotným matkám. 50 mil. eur a máme každú jednu matku poistenú v tom období, kedy je krízová, kedy je zložitá pre ňu, a ktorá jej môže pomôcť naozaj v tom ťažkom období sa rozhodnúť pre život, že dokáže reálne si povedať, že ten štát mi podá tú pomocnú ruku. Ja sa snažím, pracujem, robím všetko možné, ale naozaj žijeme z ruky do úst, ale dobre, nechám si to dieťa a viem, že od 4. mesiaca mám tú pomocnú ruku, mám 220 eur a od ôsmeho mesiaca už pôjdem na materskú, mám ôsmy, deviaty mesiac už mám materskú aj ďalších teda ix, tuším deväť mesiacov.
Zároveň, medzi riadkami som to povedal a pevne verím, že ste si prečítali tento návrh zákona, keď nie, tak vám to aj teraz poviem, ten návrh dávame tak, aby bol tou pomocnou rukou pre, aby neboli špekulácie, aby nás nikto neobviňoval z toho, že teraz tu chceme spôsobiť, aby tu ženy, ženy kvôli nejakým peniazom rodili a podobne, tak ten návrh dávame ako nemocenskú dávku, to znamená pre ženy, ktoré predtým boli nemocensky poistené, predošlé dva roky pred nástupom, alebo teda pred 12. týždňom tehotenstva. To znamená pre ženy, ktoré z tých posledných dvoch rokov pred 12. týždňom tehotenstva aspoň 270 dní boli nemocensky poistené, čiže buď pracovali, alebo si dobrovoľne platili nemocenské poistenie. Tým chceme predísť tomu, aby teda niekto z vás alebo niekto tu v tejto sále mal nejaké psychické problémy s tým, že teda takto budeme teraz zvyšovať pôrodnosť v osadách alebo niekde inde, že budeme podporovať nezodpovedné matky a tie budú rodiť jak čerešne, lebo teda im dávam pomocnú ruku štátu. Dobre, akceptujeme nastavené pravidlá, ako sú pri materskej dávke, pardon, alebo teda pri materskom, že materské má nárok len tá matka, ktorá pred nástupom na materskú bola počas predošlých dvoch rokov aspoň 270 dní, teda približne 9 mesiacov nemocensky poistená.
Boli by sme veľmi radi, aby ste dokázali tento návrh zákona podporiť, lebo to nie je o tom, že teraz ideme niekomu zakazovať, prikazovať, moralizovať, ale ideme urobiť to, čo sme dávno mali urobiť. Ideme urobiť to, čo sme dávno mali spraviť ako gesto pre matky v núdzi, pre tehotné matky v núdzi, a je to návrh, ktorý, pevne verím, že dokážu podporiť aj konzervatívci, aj liberáli v tejto sále, lebo ak teda tu máme plné ústa a plné internety a plné fotky z pochodov za život, alebo aj z tých, ktorí sú proti tomu, o tom, ako všetci sme za život, tak týmto návrhom môžme reálne v praxi ukázať, že za život sme, lebo tento návrh nepomáha kresťankám, nepomáha liberálkam, pomáha každej matke na Slovensku, ktorá sa jednoducho vyskytne v núdzi a rozmýšľa nad tým a chce sa slobodne, tak poviem, a chce sa slobodne rozhodnúť, či svoje dieťa donosí, alebo podstúpi interrupciu.
Nenúťme naším nezáujmom o tehotné matky v núdzi k tomu, aby podstupovali interrupcie. Lebo ak my im nedáme možnosť voľby, ak im nedáme reálne možnosť si vybrať medzi dvoch, dvomi reálnymi možnosťami a ich tlačíme len do kúta a necháme ich bez vody a bez chleba v kúte a necháme ich len, aby sa postarali samé seba, alebo o samé o..., samé o seba, tak potom to nie je o tom, že im dávame možnosť voľby. A potom je veľmi cynické, ak povieme, že však tie matky sú slobodné, aby sa slobodne rozhodli, lebo keď je raz človek v núdzi, nie je slobodný.
Dajme základnú dôstojnosť týmto matkám v núdzi, dajme pomocnú ruku aj tým malým deťom, ktoré nosia v svojom lone, pod srdcom, a ukážme, že naozaj nám ide o tehotné matky a ich deti, že nám nejde o politikárčenie vzájomné a hádzanie si po sebe nejakých ideologických šípov a ideologických kopií. Ukážme, že sme schopní byť naozaj sociálnym štátom, páni zo sociálnej demokracie! Dvanásť rokov nám ho tu budujete, ale nie ste schopní podať pomocnú ruku matke v núdzi, nie ste schopní podať pomocnú ruku tehotnej žene, ktorá len kvôli tomu, že akosi necíti tú ruku vášho sociálneho štátu, sa rozhoduje pre interrupciu. Nebude nás to veľa stáť, 50 mil. eur, myslím si, že dokážeme spoločne v tom rozpočte nájsť alebo dokážeme ušetriť. Je to zlomok z verejných financií. Je to zlomok z toho, čo ľudia zaplatia dane a odvody. A veľmi radi by prispeli na dobrú vec, nielen tí, ktorí boli protestovať na Pochode za život, ale aj každý, komu naozaj úprimne záleží na tehotných matkách v núdzi.
Bol by som veľmi rád, aby aj tí poslanci, ktorí nezvládli skúšku pri dnešnom hlasovaní o 11.00 hod., kedy jeden jediný hlas chýbal, aby sme pomohli matkám, ktoré chcú podstúpiť utajené, utajený pôrod, aby ste toto hlasovanie brali ako svoj reparát, aby sme spoločne ukázali dobré gesto a odpovedali možno aj tým ľuďom, ktorí protestovali alebo pochodovali v nedeľu v uliciach a ktorí merali veľakrát cestu aj z druhej strany republiky len preto, aby burcovali na poplach, aby ukázali, že politici by sa mali zaujímať o to malinké, čo niekto tomu hovorí, že to je zhluk buniek, a niekto v tom vidí od počatia život.
Je to na nás, či túto skúšku zvládneme.

Ďakujem pekne. Igor, naozaj je to, sú to drobné, ktorými chceme pomôcť matkám. Čo je to 50 mil. voči jednej miliarde, ktorá na Slovensku odíde vplyvom korupcie zo štátneho rozpočtu? Sumy utopené korupciou na Slovensku predstavujú 10-násobok rozpočtu vyčleneného pre rodiny s deťmi, viac ako 4,5-násobok celkových ročných výdavkov na zdravotné potreby a pre invalidov a 3,5-krát viac, ako sú verejné výdavky na vzdelávanie. Čiže, zjednodušene povedané, keby sa nekradlo, tak naozaj sa môžme postarať o každú jednu matku, o každé jedno dieťa.
A chcem zároveň povedať, že trošku možno aj v tej rozprave boli zdôrazňované matky, a chcem ten reflektor aj na toho otca, že práve táto finančná podpora môže byť aj tým argumentáriom pre tú matku v ťažkej životnej situácii, ktorá sa náhle ocitla tehotná. Veľakrát je to spojené možno so stresom, s panikou a práve takýto príspevok, tých, tých istých 220 eur môže byť istým argumentom aj vo vzťahu k tomu priateľovi, partnerovi alebo môžno práve tomu zodpovednému, ktorý dostal túto matku do nechceného, neželaného tehotenstva. Takže považujem naozaj tento návrh za dobrý, zodpovedný. A tieto peniaze sú naozaj drobnými a verím tomu, že keby OĽANO vládlo, tak túto jednu miliardu, ktorú ročne vieme na korupcii zachrániť, môžme potom naplno používať pre podporu slabých, opustených, chorých aj nenarodených detí.

Ďakujem za slovo. O 11.00 hod. som hlasoval za všetky štyri zákony, ktoré boli na ochranu a podporu nenarodeného života, takisto teda aj za návrh z dielne poslancov poslaneckého klubu OĽANO, a skutočne ma veľmi mrzí, že neprešiel žiaden návrh, a teda ani tento, ktorý mal najbližšie, aj keď napríklad mnohí poslanci aj liberálneho razenia zaňho zahlasovali, za čo ďakujem každému, kto ho podporil, a preto si naozaj myslím, že môžme, ak nás to naozaj úprimne mrzí, tak zahlasovať za tento návrh, ja zaňho zahlasujem a podporím ho. Myslím si, že je to veľmi dobré, a naozaj treba tehotné matky, dať im aj spoločenský nejak, spoločenskú úctu, ale aj veľmi praktické, podporiť ich finančne práve z tých dôvodov, ktoré si, Igor, hovoril v rozprave. Určite si myslím, že aj pri nejakých možno otázkach alebo výhradách, ktoré sú, treba urobiť všetko preto a dať si taký reparát, aby tento návrh, aspoň tento návrh prešiel do druhého čítania, a potom sa môžme rozprávať o tom, napríklad ak hovoríme o tých 50 mil., že v zásade to nie je ani 50 mil., lebo ty si to vyrátaval, ako keby to vyšlo každému, ale tam môže byť, že to vyjde len teda za určitých podmienok tým matkám. Môžme hovoriť o tehotných vysokoškoláčkach alebo matkách, ktoré boli, ktoré sú na nejakej reťazovej materskej, resp. rodičovskom príspevku, a na to sú teda už aj väčší odborníci ako ja.
Takže určite som za a prosím aj kolegov, aby sme podporili aspoň tento zákon, aby dnešný deň nebol taký smutný z pohľadu ochrany a podpory života a aby sme mohli aj v rámci tohto zákona posunúť tú ochranu a podporu nenarodeného života dopredu a na ďalšej schôdzi mohli o tom rokovať.
Ďakujem.