49. schôdza

Nesledujete, pani poslankyňa, fakty. Súd rozhodol, nemecký súd po zrušení amnestií, že Michal Kováč je nevinný, a preto aj mohol dostať najvyšší stupeň previerky. Keby ste sledovala dianie, tak by ste vôbec takúto otázku nekládla.

Ďakujem. Budeme pokračovať poobede, chcem upozorniť, že nasledujú dva body, to je ohľadne ústavných sudcov, a potom ešte bod jeden pani Antošovej, sa mi zdá a až potom budeme pokračovať. (Reakcia z pléna.) Voľba je dneska o 17.00 hod., áno. (Reakcia z pléna.) Nie o 14.00 hod., tento bude po dvoch termínovaných bodoch.
Dobre, takže o 14.00 hodine pokračujeme. Ďakujem, prajem dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.07 hodine.)

(Pokračovanie o 14.00 hodine.)
==

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu rokovaním o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky - nová voľba IV.
Návrh ma parlamentnú tlač 1664.
Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.
Pán navrhovateľ, pán poslanec Ježík je pripravený, ale procedurálny.
Pán podpredseda Bugár, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem zahlásiť jeden môj omyl. Pri hlasovaní o zákone č. 73/1986 Z. z. o umelom prerušení tehotenstva (tlač 1652), ten posledný návrh, ktorý predkladal pán poslanec Krajčí, som chcel hlasovať za. Ja nebudem hovoriť, že zariadenie haprovalo, nie, ja som urobil omyl. Hlasoval som proti, ale pre záznam, chcel som hlasovať za, lebo si myslím, že ten návrh je dobre premyslený.
Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.)

Ďakujeme. Pán podpredseda, viete najlepšie, čo to znamená v praxi. (Povedané so smiechom.)
Takže dávam slovo pánovi poslancovi Ježíkovi, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky – nová voľba IV.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom informoval o prerokovaní návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Vzhľadom na skutočnosť, že Národnou radou nebol doposiaľ zvolený dostatočný počet kandidátov, vyhlásil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č.1655 z 27. júna 2019 novú voľbu IV, v ktorej je potrebné Národnou radou zvoliť ešte štyroch kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
V zmysle predmetného rozhodnutia predsedu Národnej rady bolo v termíne do 26. augusta 2019 podľa § 116a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a § 15 ods. 2 a 3 zákona o Ústavnom súde ústavnoprávnemu výboru doručených celkovo 22 návrhov, ktoré nominovali 16 uchádzačov.
Národná rada podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, ktorých má vymenovať. Za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vymenovať občana Slovenskej republiky, ktorý spĺňa ústavou predpísané náležitosti.
V súlade s Volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov ústavnoprávny výbor pozval navrhnutých uchádzačov na svoju 108. schôdzu, ktorá sa uskutočnila dňa 16. septembra 2019, aby prezentovali predstavu o svojom pôsobení na Ústavnom súde. V prvej časti stručne informovali o motivácii a svojej predstave možného pôsobenia na Ústavnom súde, následne odpovedali na otázky poslancov Národnej rady a zástupcov prezidentky Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky v uznesení č. 704 konštatoval, že navrhovaní Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Boris Gerbery, Martina Jánošíková, Ladislav Juszkó, Peter Kohút, Štefan Kseňák, Michal Matulník, Peter Melicher, Zuzana Pitoňáková, Peter Straka, Robert Šorl, Róbert Štefánik, Slavomír Trnkócy spĺňajú podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Ako spravodajca poverený ústavnoprávnym výborom navrhujem, aby sa voľba uskutočnila dnes o 17.00 hod., a v prípade, ak nebude zvolený dostatočný počet kandidátov, aby sa opakovaná voľba uskutočnila zajtra o 11.00 hod.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú, dve písomné prihlášky, za klub SaS pán poslanec Baránik a potom pán poslanec Ondrej Dostál.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi teda pár slov k tejto už toľko opakovanej aj diskusii, aj, nakoniec aj voľbe. Keďže už toto absolvujeme piatykrát, je ťažké, je ťažké povedať niečo nové. Dovolím si preto najprv len zhrnúť niektoré argumenty, hlavne pokiaľ ide o to, či by voľba mala byť tajná alebo verejná. Už tu padla nejaká zmienka o tom, že by snáď voľba mohla byť alebo mala byť tajná. Myslím si, že je to scestné, a vieme, že kam nás tajná voľba doviedla.
Tvrdenie totiž, že tajná voľba je akosi viac demokratická, alebo dokonca výlučne demokratická, je nonsens, ktorý propagujú tí, ktorí chcú za kandidátov na sudcov Ústavného súdu zvoliť nehodné osoby, pravdepodobne terajších alebo budúcich komplicov v ich nekalej činnosti. A to všetko tak, aby sa tí, ktorí ich takto zvolia, nemuseli za svoju voľbu hanbiť.
Zamotávajú pritom títo proponenti tajnej voľby ľuďom hlavy výrokmi o tom, že tajná voľba je akosi viac demokratická, že je, že je to výdobytok demokracie, a tiež tu padol úplne nezmyselný argument o tom, že ak by nejaký budúci ústavný sudca vedel, kto zaňho hlasoval alebo nehlasoval, že by ho to mohlo pri jeho rozhodovaní akosi ovplyvniť. Toto je, samozrejme, čistý výmysel, pretože ak niekto nie je schopný sa povzniesť nad to, že ako niektorý poslanec vykonával svoj poslanecký mandát, tak potom na Ústavnom súde nemá čo robiť.
Predchádzajúce návrhy za kandidátov na sudcov ústavných súdov, Ústavného súdu, nás, nás učia, že je dôležité, kto ten-ktorý návrh predkladá. Tak napríklad by sme sa mali zaujímať o to, aký návrh urobila predsedníčka Súdnej rady, ktorá, vieme, v minulos..., že v minulosti navrhla za sudkyňu Ústavného súdu alebo za kandidátku na sudcu Ústavného súdu, navrhla Moniku Jankovskú. A to bez nejakého väčšieho povšimnutia médií proste jej to jednoducho prešlo. Takže by sme sa mohli možnože pozastaviť nad jej súčasným návrhom za kandidáta na ústavného sudcu.
Tentokrát sa jedná o sudcu, ktorý nielenže hlasoval za to, aby predsedom Najvyššieho súdu bol Harabin, a to už v situácii, kedy všetci dobre vedeli, že čo je Harabin zač. Ale potom sa síce nejak vykrúcal, že, že to bola chyba a že si myslel, že by malo byť viacej kandidátov, a také všelijaké, to a ono. Tiež aj tvrdil, že on s Harabinom nič nemá. No, to nevieme, Ale vieme, že keby sa Harabin nakoniec predsedom Ústavného súdu, predsedom Najvyššieho súdu stal, takže by z toho mal riadne výhody, pretože, ako vieme, Harabin si svojich ľudí dobre chráni.
Na tomto sudcovi je zaujímavá aj ešte jedna iná okolnosť, na ktorú sme boli ako poslanci v minulosti upozornení. Je to sudca, ktorý rozhodoval v rámci, v rámci prieskumu správneho konania vo veci výstavby vily nevesty bývalého prezidenta Gašparoviča, a v danom prípade sa jednalo naozaj a ja som ten rozsudok čítal, rozhodol takým spôsobom, ktorý je hrubo protiprávny a nespravodlivý. Išlo o situáciu, kedy si Gašparovičovci v rozpore s územným plánom postavili oveľa vyššiu vilu, ako dovoľoval územný plán, a konečné rozhodnutie správneho orgánu bolo nimi potom napadnuté najprv na Krajskom súde v Bratislave, tam, samozrejme, vieme, ako to dopadlo, a následne bolo toto rozhodnutie potvrdené senátom, ktorému predsedal dotyčný nádejný kandidát na ústavného sudcu.
V tomto rozhodnutí sa uznáva, že porušovateľ zákona, teda Gašparovičovci musia preukazovať, že ich porušenie nemá zásadné následky negatívne, ale napriek tomu, že nič také nepreukázali, umožnil im výhodu dobromyseľnosti a rozhodol v súlade alebo v rozpore so všetkým, čo je možno považovať za spravodlivé a čo je v súlade so zákonom, tak, že sa im pripisuje výhoda dobromyseľnosti a z toho plynúci nárok na právnu istotu. Ak sa takýto sudca hlási za sudcu Ústavného súdu, vieme presne, že čo by tam asi tak robil.
No a potom sú tu kandidáti, za ktorých nevyberane lobujú všelijaké osoby tým, že útočia na poslancov, ktorí majú výhrady, a potom sa takíto nevyberaní lobisti následne stávajú osoby, ktoré majú vplyv v Prezidentskom paláci, a teda dúfajú, že keď sa prekoná táto prekážka v parlamente, že už potom je to tam v tom Prezidentskom paláci vybavené. Takýchto tiež musíme odmietnuť.
Potom tu máme kandidátov takých, ktorí sa síce vedia veľmi pekne odprezentovať, hovoria také ľúbivé všelijaké frázy, ktoré sa nám páčia, nám, by som povedal, demokraticky zmýšľajúcim poslancom, ale potom sa zistí, že klamú o svojom, o svojej minulosti a že majú za sebou, dá sa povedať, nieže škralupy, ale majú sieť veľmi problematických profesionálnych rozhodnutí a tým pádom sú to ľudia, ktorí, samozrejme, sú vydierateľní a ktorí idú na ten Ústavný súd zase len na to, aby tam konali pre niekoho niečo.
Akosi zámerne nehovorím o pozitívne vnímaných uchádzačoch, pretože vieme, že aké je rozdelenie síl v tomto parlamente. Vieme, že keby sme sa my za niekoho príliš prihovárali, že táto korupčná koalícia ho odstrelí.
Ja si myslím, že každému, kto sa orientuje v práve a v právnických povolaniach, musí byť jasné, kto z týchto kandidátov je slušný a hodný toho, aby sa uchádzal o tento najvyšší post v právnických povolaniach. A to, že to niekomu nie je jasné, je len dôkazom toho, že tu nejde o právo, o spravodlivosť, ale tu ide o to, aby na tomto konečnom fóre právnickom ochraňovali tí, ktorí sa majú čoho báť.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec, pán poslanec Marosz. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči.