4. schôdza

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dobrý deň prajem. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, veľmi ma potešila táto diskusia k návrhu zákona na zdobrovoľnenie umeleckých fondov, ktorú sme predložili. Zaznelo tu veľké množstvo zaujímavých myšlienok a sám som prekvapený, že čo vlastne všetko sme v tej diskusii odkryli, pomenovali a tak čiastočne aj naznačili návrh riešenia. Neviem, či sa mi to podarí, improvizujem, ale skúsim teda zhrnúť tú diskusiu v závere, využijem toto svoje právo.
Ak som dobre počítal, tak traja poslanci sme sa priznali k tomu, že sme tu v konflikte záujmov. Ja a môj kolega pán Laurenčík sme sa priznali, že platíme či ako softvéristi, či ako autori publikácií, ja ako prednášateľ, príspevky do Literárneho fondu a nie sú to práve najmenšie peniaze, pretože sa priznám, v mojom prípade sú tie honoráre okolo 10-tisíc a možno aj viac ročne. Takže tie 2 % už niečo spravia.
A na druhej strane sa tu pán kolega Hrnko priznal k tomu, že on je tiež vlastne v konflikte záujmov, ale, ako sme zistili z výročnej správy Literárneho fondu, tak on je na tej opačnej strane, ako ten, kto dostáva dotácie z Literárneho fondu.
Čiže kolegyne, kolegovia, samozrejme, berte naše vystúpenia sčasti aj tak, že my chceme zdobrovoľniť Literárny fond, Hudobný fond, Výtvarný fond, pretože sa nám nepáči to, že do neho platíme nemalé prostriedky vynútené zákonom, ale principiálne z toho nemáme nič, pretože autori softvéru z toho jednoducho nič nemajú. Môžete si pozrieť všetky výročné správy dozadu. Tak je tam síce akási podpora mladých talentov, symbolická, ale tí, ktorí tam vysoké peniaze platia, pretože tie autorské honoráre za softvér nie sú zvyčajne malé, softvéristi si vedia zarobiť, tak tí softvéristi z toho principiálne nič nemajú.
Samozrejme pán Hrnko teda je prijímateľ, takže berte jeho obhajobu, poprosím, zachovania povinných príspevkov tiež s aj priznaním tohto uhla pohľadu. Ale to naozaj nie je dôležité.
Dôležité je to, že tu skrátka máme dlhé roky zákon, ktorý určitej skupine ľudí prinucuje, núti je povinným spôsobom platiť de facto ďalšiu daň. Sú to tí, ktorí poberajú autorské honoráre s tým, že z tohto je financovaný fond alebo fondy, ktorých cieľom je - ten cieľ je vynikajúci - spolufinancovať kultúru, umelcov, autorov.
Systémovo je to nastavené zle napríklad preto, lebo medzi tých platiteľov jednoducho patria všetci tí, ktorí podľa Autorského zákona dostávajú autorské honoráre, a to je veľmi široký pojem. Tam je výrazný nesúlad medzi zákonom o umeleckých fondoch, ktorý teda hovorí, že kam sa to potom vlastne použije, kto sa dotuje, kto môže čerpať principiálne, na aký účel. A na druhej strane je Autorský zákon, ktorý je vymedzený omnoho širšie ako len ten akýsi úsek, ktorý môžeme definovať, že teda to je tá naša kultúra, umenie, veda, divadlo a podobne, pretože napríklad pod Autorský zákon spadajú napríklad projekty rodinných domov. Neviem, či sa vyznáte do Autorského zákona, vážení. Ja trochu áno, pretože zase konflikt záujmov, hej, nebudem to tu stále opakovať.
A takže napríklad projektanti, ktorí naprojektujú nejaký projekt, dostávajú za to autorský honorár a podľa zákona o umeleckých fondoch, keďže ide o autorský honorár, tak musia odvádzať 2 %. A asi vám je absolútne jasné, že autor projektov rodinných domov sa v živote v Budmericiach neobjavil na nejakom tvorivom pobyte na rozdiel možno od pána Hrnka. Ale, prosím, neberte to osobne, hej? Len, (reakcia z pléna) áno, tak jasné, menoval som vás ako príjemcu, pretože vo výročnej správe za rok 2015 si každý, kto má internet a vie čítať, môže nájsť, že ste dostali nejaký príspevok za nejakú prednášku alebo konferenciu. Takže nehnevajte sa, (reakcia z pléna) z tohto pohľadu, z tohto pohľadu ste ten príspevok dostali. Neviem, o čom je reč. Nezdržujme sa tým, prosím. Ako nechajme to tak.
Skrátka hovorím, že sú tu veľké skupiny ľudí, ktorí poberajú podľa Autorského zákona autorské honoráre a musia tým pádom platiť 2 %, musia do Literárneho fondu alebo ďalších umeleckých fondov, ale principiálne z toho nikdy nič mať nemôžu. Čiže toto je veľmi falošná solidarita.
Prejdem do športu. Kolegovia, máme tu zákon o športe, ktorý vyriešil niektoré veci, niektoré možno nie. Keď si to porovnáme, šport, kultúra, pán Hrnko, nejaké paralele tam určite nájdeme, minimálne z hľadiska toho marxistického poňatia je to teda nejaká nadstavba spoločnosti. Však áno, kolega Viskupič? A minister kultúry Maďarič, neprítomný.
Máme v športe zavedený nejaký športový fond, do ktorého by všetci športovci museli platiť povinne 2 % zo svojich odmien? Viete, prosím, o takom niečom? Z čoho by sa potom financovala napríklad mládež alebo respektíve športovci na dôchodku, ktorí majú nejaké sociálne problémy, alebo by sa z toho vyplácali nejaké ceny na nejakých súťažiach? Máme taký fond? Máme taký športový fond? No teda nemáme. Odpoviem si sám. Nemáme a zdá sa, že ani nikdy mať nebudeme. Chýba to tu niekomu? No mám pocit, že to nikomu nechýba, pretože ak ste, ak ma teda aspoň trošku počúvate, tak pravdepodobne som vás vôbec šokoval nejakým takým nezmyslom, ako akýsi športový fond, do ktorého by mali všetci športovci solidárne platiť 2 %, či hrajú slovenskú hádzanú, či hrajú futbal, či hrajú gorotky. Také niečo neexistuje, pretože nemá zmysel. Žiadna spoločenská potreba, aby tu takýto fond vznikol, nie je.
Ale čo si športovci presadili? Ten zákon o športe si písali športovci, prosím pekne, nie úradníci na ministerstve. Športovci si napríklad veľmi rozumne presadili, pokiaľ ide o sponzoring, že namiesto podivuhodných reklám a podobne, ktoré akože idú do športu, jednoducho nehrajme sa tu na nejaké reklamy, je to de facto sponzoring, tak to čo de facto funguje, dajme do zákona a nehrajme sa na slepú babu. Čiže ten sponzoring v športe je z pohľadu sponzora dnes nespochybniteľný daňový výdavok. Prepáčte, prechádzam do sféry daní a odvodov. Tam som doma, takže to sa mi rozpráva dobre.
Kultúra. Kultúra závidí. Nepriamo tú závisť priznal aj kolega Viskupič, ktorého v portfóliu kultúra jednoducho je. A kultúra hovorí, že takto by sme to chceli mať aj my. A ja hovorím áno, jasné. Tak ako to táto diskusia naznačila, v tejto diskusii pokračujeme pri akejkoľvek ďalšej príležitosti a hovorme o tom, a ja to podporujem, aby sponzoring v kultúre z pohľadu sponzora bol takisto daňovo uznaný výdavok.
Pán kolega Hrnko, naozaj si skúste teraz dobre zapamätať, čo hovorím, pretože ak chcete podporiť kultúru, tak presadzujte vo vládnej koalícii ako jej člen práve takýto návrh, aby sponzoring v kultúre, tak ako je v športe, bol na strane sponzora daňovo uznaný výdavok.
Prepáčte, teraz trošku odbehnem. Ak tu sedia ľudia, ktorí majú záujem o zlepšenie fungovania nášho zdravotníctva, tak aj tých upozorňujem, že by sa mali začať zaujímať o to, aby aj v zdravotníctve sponzoring, lebo máme sponzorov aj v zdravotníctve, predstavte si, aby aj tam to bol daňovo uznaný výdavok. Ty si hovoril o všeobecnom zákone o sponzoringu. Možnože to by bolo takto riešiteľné, možno to treba robiť parciálne v rámci jednotlivých predpisov týkajúcich sa jednotlivých sektorov rezortov. To je jedna vec.
A ja tu ešte upozorňujem na druhú vec, na ktorú si ty neupozorňoval, a teda narážam na zákon o športe. V športe sme si vydobyli postavenie dobrovoľníkov tak, že dobrovoľníci, ktorí pôsobia v športe, môžu dostať náhradu za stratu času pri športových aktivitách, ktorých sa zúčastňujú, ako napríklad organizátori, mládežnícki tréneri a podobne, s tým, že do výšky 500 eur je takáto suma oslobodená od dane a od odvodov. To je možno maličkosť, ale pre týchto ľudí a pre to športové hnutie je to obrovská vec.
A takéto niečo by malo fungovať aj v kultúre. To znamená, že organizátori rôznych kultúrnych podujatí napríklad, ktorí niečo vypomôžu v pozícii dobrovoľníka. Čiže pozor, nie tí, ktorí sa tým živia, ale množstvo ľudí sa nejakým spôsobom spolupodieľa na organizácii povedzme letných hudobných festivalov alebo rôznych podujatí, ktoré organizujú povedzme samosprávy alebo niekto iný, to je jedno, rôznych amatérskych predstavení dajme tomu, či už hudobných, divadelných a podobne. Aj v kultúre urobme to, že by takíto dobrovoľníci mohli mať náhradu za stratu času vo výške 500 eur ročne nezdanenú. Urobme to jednotne. To tej kultúre pomôže. Verte mi, že hej. Ale kultúre rozhodne nepomôže systém podivuhodných fondov, umeleckých fondov, ktoré jednoducho vieme, že zle fungujú.
Pretože, pán kolega, vy skutočne obhajujete existenciu, vám nevadí, že ten Literárny fond, počkajte, vy ste včera povedali A, ale nepovedali ste B. Vy ste povedali veľmi správne, že na dotácie z Literárne fondu ide ročne okolo 600-tisíc eur. Súhlas, áno, presvedčil som sa, je to tak vo výročnej správe. Ale prosím vás, vy sa teraz presvedčte vo výročnej správe, že celkové príjmy Literárneho fondu boli milión 120 alebo 150-tisíc eur. Čiže nie 600-tisíc, ale prakticky dvakrát toľko. A pointa je v tom, že tie ďalšie peniaze, ktoré prišli do Literárneho fondu z ďalších zdrojov, sa minuli na réžiu, na platy, na fungovanie Literárneho fondu, ale nie na dotácie umelcom a autorom. Jednoducho z tých 100 % príjmov, ktoré do Literárneho fondu idú, cieľ dotovať, pomôcť tvorbe, autorom, umelcom, tento cieľ bol naplnený len na 50 %. Ďalších 50 % zhltla réžia.
Čiže ja nie som ani proti kultúre, ani proti tomu, aby sa organizovali nejaké fondy, len nech to tak je, ale nech to funguje efektívne. A nech nikto nenúti platiť tých, ktorí z toho absolútne nič nemajú, nejaké 2 %.
O tom teda bola tá dnešná a včerajšia diskusia a ja som rád, že kolega Jozef Viskupič má pripravený komplexnejší návrh, ktorý teda rieši nielen tie 2 %, ale rieši umelecké fondy veľmi komplexne v kontexte sektoru alebo segmentu kultúry ako takého. A ja to dobrovoľne vzdávam. Dobre, ak tento návrh neprejde, ak tento návrh neprejde na zdobrovoľnenie 2 %, dobre. Ale poprosím, o to väčšiu pozornosť venujme diskusii, ktorú čochvíľa rozpúta kolega Viskupič. A poprosím, skúsme sa na tú diskusiu pripraviť a z nadhľadu, z nadhľadu sa zamyslieť nad tým, ako nám funguje financovanie kultúry.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán spravodajca.

Ďakujem. Vzhľadom na funkciu spravodajcu, ktorý má k debate zaujať stanovisko z toho spravodajského uhla pohľadu, mňa mrzí ako spravodajcu, že táto debata bola prerušená nie celkom vydarenou tajnou voľbou veľmi dôležitého predsedu orgánu, ktorý kontroluje politické strany a priebeh volieb. Čiže áno, boli sme pred piatou hodinou veľmi pragmaticky v tejto debate prerušení, pretože ak by sme teraz skončili, tak by tu vládni poslanci museli byť, lebo by tá voľba musela prebiehať hneď nasledujúce, po skončení tohto bodu. V rozprave vystúpil navrhovateľ, vystúpil som ja a vystúpil pán Hrnko a dúfam, že z tohto uhla pohľadu je minimálne otvorené dostatočné množstvo otázok, ktoré potrebujú odpovede a teším sa na debatu o kultúre, ktorá v tomto pléne nebýva často, nebýva to veľmi mediárne krytý rozsah politickej debaty a preto si môžeme dovoliť mať vecné stanoviská, hovoriť si o tom, akým spôsobom prísť s riešeniami a aj síce pod tlakom tohto pléna, najvyššieho politického pléna, prísť s nejakými odbornými, koncepčnými a systémovými riešeniami. Sú na stole, potrebujú nájsť politickú vôľu. Preto vás aj prosím na podporu tohto návrhu zákona ako prvý krok k tomu, aby sme s kultúrou pohli dopredu, našli viac peňazí a zabezpečili ich transparentné a efektívne rozdelenie.
Ďakujem.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. Návrh zákona má tlač 68, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 67.
Dávam slovo poslancovi Ľubomírovi Galkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., tlač 68.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, asi sa zhodneme, že uchádzať sa o verejnú zákazku v procese verejného obstarávania nie je nič pre slabšie povahy. Je to častokrát neľútostný zápas, kde víťazia skôr tí šikovnejší, než tí objektívne lepší. Ak chceme ako zákonodarcovia posunúť spoločnosť dopredu, tak buď musíme zmeniť ľudí alebo zdokonaľovať zákony. To prvé nevieme alebo len veľmi ťažko, to druhé vieme a môžme a aj keď nikdy nedosiahneme ideálny stav, tak sa môžeme k nemu priblížiť, ale prejdem k veci.
Predkladáme vám návrh zákona spolu teda s kolegami Janou Kiššovou, Jozefom Mihálom, Jozefom Rajtárom a Eugenom Jurzycom, ktorý upravuje, je to zmena, upravuje zákon o verejnom obstarávaní. Jeho obsahom je vyňatie obchodného tajomstva z okruhu položiek, ktoré možno označiť za dôverné. Naďalej bude možné označiť za dôverné technické riešenia a predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a ak sa neuvádzajú jednotkové ceny, ale len cena, tak aj spôsob výpočtu ceny a vzory. Aké výhody z prípadného schválenia navrhovanej zmeny bude mať verejný sektor, snáď netreba obšírne vysvetľovať. Stručne by sa to dalo nazvať asi slovami: otvorenejšia súťaž a menej korupcie.
Atribúty alebo princípy boja proti korupcii v legislatívnej rovine sú mimo iných štyri.
1. Za čo sa obvykle dáva úplatok, treba transformovať na legálny zvýšený poplatok a takýto poplatok je potom aspoň príjmom štátneho rozpočtu.
2. Čo sa dá zverejniť, treba zverejniť a utajovať treba len nevyhnutné minimum. Práve na tomto princípe je založený aj tento nami predkladaný bod.
3. Všade, kde sa to len dá, treba zúžiť mantinely tzv. správnej úvahy, ľudovo povedané prižmurovania oka príslušného úradníka.
4. Je potrebné vytvoriť niečo ako atmosféru prirodzeného strachu. Mám na mysli taký ľudský prirodzený alebo ľudskú prirodzenú atmosféru strachu, ako keď sa slušný človek bojí v obchode ukradnúť čokoládu.
Ak ten, kto je vystavený plytkému pokušeniu brať úplatky, bude žiť vo vedomí, že ktokoľvek, kto za ním príde, môže byť agent provokatér, tak si dobre rozmyslí, či bude vo večernom televíznom spravodajstve na hanbu celému svetu ako osoba zatknutá za branie úplatkov alebo nie. Ani jednému z týchto princípov alebo atribútov náš návrh zákona neodporuje a práve naopak, na princípe toho druhého je priamo postavený.
Vrátim sa ale ešte k samotnému návrhu zákona. Samotné obchodné tajomstvo je v Obchodnom zákonníku definované ako, budem citovať: "Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje." Je to v § 17.
Takže toľko citát, dámy a páni. Táto definícia sa už asi ani gumovejšie nastaviť nedala, možno na účely Obchodného zákonníka táto definícia vyhovuje, no v podmienkach zákona o verejnom obstarávaní dáva priestor na utajenie prakticky čohokoľvek. Vypustenie obchodného tajomstva zo zákona o verejnom obstarávaní teda bude len a len na prospech veci.
Dámy a páni, netvrdím, že tento návrh zákona je všeliekom. S určitosťou však môžeme povedať, že po jeho prijatí bude proces verejného obstarávania transparentnejší a lepší ako dnes, a o to by nám malo všetkým spoločne ísť. Preto si Vás dovoľujem požiadať o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Miroslavovi Ivanovi.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., tlač 68.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce, keďže nebola rozprava, chce ešte zaujať stanovisko pán navrhovateľ alebo spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu zákona poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 69, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 68.
Dávam slovo poslancovi Ľubomírovi Galkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 69.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predstúpiť pred vás s návrhom na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zložení: Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Igor Matovič dňa 29. apríla 2016, pod parlamentnou tlačou číslo 69.
Trest zákazu činnosti je v súčasnosti alternatívou trestu odňatia slobody. V prípade, ak dôjde k právoplatnému odsúdeniu páchateľa napríklad za ekonomický trestný čin, súd nemá dnes zákonnú povinnosť uložiť k trestu odňatia slobody aj trest zákazu činnosti týkajúci sa oprávnenia vykonávať podnikateľskú činnosť, ani trest zákazu činnosti vzťahujúci sa na výkon funkcie člena orgánu vedúceho alebo prokuristu. Mám tu síce vypísané, čo všetko obnáša a čo všetko sú ekonomické trestné činy, ale to preskočím, lebo to, keď niekto si chce prečítať, tak si to pozrie, tak hneď prejdem na záver.
Cieľom predloženého návrhu je zaviesť obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti podľa § 61 Trestného zákona týkajúceho sa zákazu podnikania a výkonu funkcie člena príslušného štatutárneho, vedúceho alebo prokuristu, ktorí boli právoplatne odsúdení za niektorý z ekonomických trestných činov alebo za niektorý z daných trestných činov korupcie, tak ako to je uvedené v návrhu zákona. Navrhuje sa teda úprava ustanovenia § 61 Trestného zákona v oblasti ukladania trestu zákazu činnosti. Vymedzuje sa okruh trestných činov, pri ktorých súd obligatórne uloží trest zákazu činnosti týkajúci sa oprávnenia vykonávať podnikateľskú činnosť a trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena orgánu, vedúceho alebo prokuristu.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.