4. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 o investičnej pomoci.
Cieľom tohto návrhu je vrátiť do nášho právneho poriadku pravidlá o udeľovaní investičnej pomoci spred marca 2014, kedy o investičnej pomoci, aj o takej s investíciou nad 200 mil. euro, rozhodovala vláda Slovenskej republiky v zbore a nie jeden minister, či už minister hospodárstva alebo minister dopravy, tak ako je tomu dnes. Pre tých, ktorí neboli účastní tejto doslova... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa.
Prosím vás, páni poslanci, panie poslankyne, chcem vás požiadať o kľud v rokovacej sále. Tí, ktorí nechcú zostať v rokovacej sále, by ju mohli opustiť v pokoji a v mieri a potichu.

Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Dovolím si informovať ctené plénum, že si myslím, že toto by ich celkom mohlo zaujímať, lebo ideme dať návrh na späťvzatie nejakej novely, ktorá z nášho pohľadu vôbec nebola korektná, vôbec nebola v prospech Slovenskej republiky a bola spravená dokonca veľmi zvláštnym a čudným spôsobom. Takže pre tých, ktorí neboli účastní tejto doslova učebnicovej zmeny zákona, a to učebnicovej, myslím naozaj mimoriadne sarkasticky, tak stručne opíšem, ako sa udiala.
Tak 11. marca 2014 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prijal uznesenie k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa, ten zákon má strašný názov, ale skracuje sa, že zákon o ochrane spotrebiteľa. V plnom znení je to zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. V každom prípade išlo teda o zmenu v tomto zákone na ochranu spotrebiteľa. A obsahom toho uznesenia bolo okrem iného aj odporúčanie Národnej rade Slovenskej republiky, aby schválila závažné zmeny v zákone o investičnej pomoci vo forme pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Takže nepriama novela cez úplne nesúvisiaci zákon bol zásah do významnej zmeny úplne iného zákona. A údajný súvis týchto zmien s novelizovaným zákonom o ochrane spotrebiteľa výbor odôvodnil potrebou doplniť povinnosť žiadateľa o investičnú pomoc o čestné vyhlásenie, že v prípade, ak realizáciou investičného zámeru dochádza k takej podnikateľskej činnosti, že žiadateľ je v postavení predávajúceho a vstupuje do právnych vzťahov so spotrebiteľmi, je povinný dodržiavať spotrebiteľské právo. Inými slovami, žiadateľ má čestne vyhlásiť, že nebude porušovať zákon, ktorý je všeobecne platný. Čiže mala by byť samozrejmosť, že ľudia, hoc podnikateľské subjekty, majú dodržiavať zákon aj bez toho, aby niečo čestne vyhlasovali.
Ale práve cez vloženie tejto úplne nezmyselnej povinnosti sa otvoril úplne iný zákon s mimoriadne závažnými zmenami. Ďalším z dôvodov malo byť zefektívnenie procesu schvaľovania investičnej pomoci vo vybraných investičných zámeroch na základe arbitrárne určenej výšky oprávnených nákladov pri daňových úľavách. Toto odôvodnenie, prečo takáto zmena má nastať, neobsahovalo žiadnu podrobnú analýzu dopadov tejto legislatívnej úpravy inak úplne nesúvisiacej právnej normy.
Dámy a páni, ak by som ja v tom čase bola predsedníčkou hospodárskeho výboru, a viem veľmi dobre, že pri matematike 7 na 6 by som nemala žiadnu šancu toto ovplyvniť, napriek tomu by som sa za takýto legislatívny postup mimoriadne, mimoriadne hanbila. Národná rada v každom prípade tieto navrhované zmeny prijala a zákon nadobudol účinnosť dňa už dňa 1. 5, čiže žiadne medzirezortné pripomienkové konanie, žiadna diskusia na verejnosti, žiadne analýzy, žiadne dopady na tieto zmeny.
Najdôležitejšou a pravdepodobne jedinou zamýšľanou zmenou v zákone o investičnej pomoci bolo odobratie právomoci vláde Slovenskej republiky vo veci rozhodnutia o schválení investičnej pomoci formou daňovej úľavy, kedy investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 mil. eur nepodlieha konaniu o schválení vládou Slovenskej republiky, ale podlieha schváleniu len jedného jediného ministra, a to buď ministra hospodárstva alebo ministra dopravy. Čiže nie v zbore, tak ako dovtedy, ale stačí odklepnutie jedným jediným človekom a investičná pomoc je na svete. Je veľmi otázne, že prečo investičné zámery, kde investícia je do 200 mil. eur, podlieha schvaľovaniu vlády v zbore a investičný zámer s investíciou nad 200 mil. eur, čo znamená, že ďaleko väčšie investície a tým pádom aj ďaleko vyššia štátna pomoc, tak tieto už nemajú takémuto rozhodovaciemu procesu podliehať. Minister financií ako člen vlády už po novom teda nemá žiadnu právomoc rozhodnúť vo veci, ktorá podstatne súvisí s jeho rezortom. A zároveň pri takomto postupe je aj mimoriadne znížená možnosť kontroly zo strany verejnosti.
Náš návrh zákona, teda opätovná zmena vrátiť to do pôvodného stavu, má za cieľ zrušiť toto údajné zefektívnenie procesu schvaľovania investičnej pomoci, ktorý v skutočnosti nie je v celospoločenskom záujme, ale máme za to, že je len v individuálnom záujme niektorých subjektov. Cieľom nášho návrhu zákona je vrátiť teda znenie zákona o investičnej pomoci do právneho stavu, v ktorom bol pred prijatím týchto pozmeňujúcich ustanovení.
Dámy a páni, návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy a na zamestnanosť. Je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhujeme účinnosť od 1. januára 2017.
Dámy a páni, to bolo len veľmi stručné predstavenie nášho návrhu zákona. Viac trošku o tom poviem v rozprave, do ktorej sa rovnako prvá hlásim.
Ďakujem.

Ďakujem pani poslankyni Jane Kiššovej za uvedenie návrhu zákona. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Miroslavovi Ivanovi. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. Z. o investičnej pomoci a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 85). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby tieto výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, ale v súlade s rokovacím poriadkom sa prihlásila pani predkladateľka, pani poslankyňa Kiššová, takže jej udeľujem slovo. Potom dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, to, akým škandalóznym spôsobom sa udiala zmena zákona, ktorou parlament odňal vláde Slovenskej republiky právomoc rozhodovať o investičnej pomoci, kde výška investície presahuje 200 mil. eur, som uviedla už v predstavovaní návrhu zákona. A keďže takéto veci sa nedejú obvykle len tak a obvykle je za nimi vždy nejaký úplne konkrétny dôvod, o ktorom sa spravidla ľudia dozvedia neskôr, dovolím si zacitovať z jedného článku, asi vás bude zaujímať.
Názov článku znie Ako prišiel Babiš k 60 mil. od Fica. "SMER radšej zmenil zákon, akoby sa malo o peniazoch pre Babiša hovoriť verejne. Robert Fico sa vyhne tomu, aby sa musel postaviť pred kamery a vysvetľovať, prečo súhlasil s odpustením takmer 60 mil. eur daní pre Duslo Šaľa Andreja Babiša. Presnejšie, žiaden vládny úradník nebude vysvetľovať, prečo by mala byť pomoc pre výrobu čpavku pre Slovensko výhodná. Minister hospodárstva, ktorý ju schvaľoval, už nie je minister. Minister financií môže tvrdiť, že jeho ľudia posudzovali len zákonnosť pomoci, nemali právo ju odmietnuť ako pre štát nevýhodnú. Predseda vlády síce sľuboval, že pomoc pre Duslo ešte prejde vládou, no teraz len mlčí. A súčasný minister hospodárstva odkazuje, že vláda sa už pomocou pre Duslo nemá prečo zaoberať, potvrdila ju Európska komisia, a teda je schválená.
Pripomeňme si, ako sa SMER-u podarilo najväčšiu štátnu pomoc v posledných rokoch schváliť tak, aby sa o tom verejnosť dozvedela, až keď sa už nič zmeniť nedá.
Chronológia: 12. marca 2014 poslanec za SMER Maroš Kondrót, ktorý je v parlamente známy ako priemyselný lobista, nečakane navrhol utajovať pred verejnosťou najväčšie štátne dotácie. Nikdy predtým o tom s nikým verejne nediskutoval, len naraz predložil paragrafy, podľa ktorých daňové prázdniny pre investície za viac než 200 mil. eur už nebudú potrebovať súhlas celej vlády. Stačí len rozhodnutie ministra hospodárstva a súhlas Európskej komisie. Zmeny vniesol poslanec Kondrót do zákona o stimuloch kľučkou cez zákon o právach spotrebiteľa. Prečo takto? Poslanec Kondrót vysvetľuje, že chce dôsledne dodržiavať práva spotrebiteľov aj v oblasti investícií." To bolo to krásne čestné vyhlásenie, že budú dodržiavať zákon. Pokračujem z tohto článku: "Špekuluje sa, pre koho sa novela šila, meno Babišovej firmy sa nespomína." Komentár sa zhoduje v tom, že teraz možno schváliť pomoc legálne bez akejkoľvek verejnej diskusie. Minister hospodárstva totiž nie je na rozdiel od vlády povinný vopred oznamovať, o čom sa chystá rozhodnúť.
"14. marca 2014. České médiá informujú, že Duslu Šaľa z portfólia AGROFERT-u Andreja Babiša hrozí prepustenie 800 ľudí, ktorí pracujú v tunajšej výrobni čpavku. Od vlády chce Babiš dotácie na 300-miliónovú modernizáciu a rozšírenie existujúcej výrobne. AGROFERT úvahy o zrušení výroby priznáva a tvrdí, že o dotácii sa s našimi predstaviteľmi ešte len chystá rokovať.
25. marca 2014. SMER za Kondrótovu novelu zahlasoval.
1. mája 2014. Začala platiť Kondrótova utajovacia novela.
5. mája 2014. Duslo Šaľa požiadalo ministerstvo hospodárstva o daňové prázdniny vo výške 58,6 mil. eur. Nikto o tom nevie, pretože AGROFERT ani ministerstvo hospodárstva o tom neinformujú a verejnosť sa tak o tom nemá ako dozvedieť.
26. júna 2014. Vtedajší minister hospodárstva Tomáš Malatinský žiadosť chemičky odobril a poslal na definitívne schválenie do Bruselu. Opäť o tom nikto neinformuje. Termín schválenia a to, že to podpísal odchádzajúci minister Malatinský, sa dozvie verejnosť spätne len vďaka infozákonu.
10. júla 2014. Nevidel som žiaden návrh, ktorý by bol vo vláde. Vyjadrím sa, keď bude vo vláde – takto odpovedal premiér Robert Fico, keď sa ho pýtali, či považuje v tom čase už schválenú pomoc pre Duslo za dobrý nápad. O pomoci pre AGROFERT informovali české médiá, ktoré informáciu získali z prostredia Európskej komisie.
16. októbra 2014. Europoslanci Richard Sulík a Ivan Štefanec navštívili eurokomisára pre hospodársku súťaž pána Almuniaho a upozornili ho na zvláštne okolnosti okolo dotácie pre firmu Andreja Babiša. Pripomínam, že nový minister hospodárstva Pavol Pavlis kedysi podnikal s Andrejom Babišom. V čase, keď sa pomoc Duslu odobrovala na ministerstve, bol Pavlis jeho štátnym tajomníkom.
6. januára 2015. Brusel definitívne odobril pomoc chemičke Duslo, Šaľa. Hodnotil iba to, či pomoc pre Duslo nedostane do nevýhody konkurentov firmy v iných kútoch Európy. Či je výhodná pre Slovensko vôbec neriešil.
8. januára 2015. Ministerstvo hospodárstva potvrdzuje, že vláda už nič zmeniť nemôže. Ak Európska komisia vydá rozhodnutie o zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom Únie, ako v tomto prípade, vláda Slovenskej republiky už nemôže túto pomoc zamietnuť. Prerokovanie a poskytnutie investičnej pomoci vo vláde má už iba informatívny charakter, povedala hovorkyňa ministerstva hospodárstva Miriam Žiaková. Žiadne ani informatívne rokovanie o daňových prázdninách pre Duslo sa v programe vlády neobjavuje a Robert Fico na otázky o pomoci vo výške takmer desatiny percenta HDP vôbec nereaguje."
Takže toľkoto príbeh, ktorý dostal zelenú po tejto nepriamej novele pána poslanca Kondróta. A toto je možno krásny príklad, kde vidíme, čo spôsobí jeden nevinný pozmeňováčik na výbore, bez toho aby prešiel riadnou, či už odbornou alebo verejnou alebo politickou diskusiou. Spravte si, dámy a páni, názor sami, či toto bolo v súlade s riadnym legislatívnym procesom, či to bolo v súlade s vyžadovanou transparentnosťou, morálkou či etikou. Jednoducho, či toto bolo proste kóšer.
Téma investičných stimulov je veľmi široká a dalo by sa veľmi veľa hovoriť o tom, že či stimuly sú pre ekonomiku pozitívne alebo sú negatívne, dalo by sa veľmi veľa hovoriť. My sme toho názoru v SaS, že akékoľvek zvýhodnenie jedného na úkor druhého jednoducho tých druhých poškodzuje. A vždy tí, ktorí dostanú nejaký selektívny stimul, či už vo forme daňových prázdnin alebo vo forme nejakých priamych dotácií, jednoducho vždy poškodia niekoho iného a niekto iný sa na tento výpadok zo štátneho rozpočtu alebo priamo výdavok zo štátneho rozpočtu musí skladať. A preto to považujeme za mimoriadne nebezpečné. Vláda sa týmito dotáciami snaží suplovať zlé podnikateľské prostredie a častokrát argumentuje tým, že sa tým snaží vytvárať nové pracovné miesta. Nie vždy to ale s tými pracovnými miestami je tak, ako ten prvotný ušľachtilý cieľ znie. A vo viacerých prípadoch poskytnutej investičnej pomoci sa už ani len nevyžadovalo od vlády, aby boli vytvorené nejaké nové pracovné miesta, dokonca nebolo vyžadované ani, aby boli udržané súčasné.
A teraz si dovolím zase jeden citát: "Doterajší stav umožňoval dávať stimuly nielen na vytváranie nových pracovných miest, ale najmä na udržanie zamestnanosti, čo sme uplatnili vo viacerých prípadoch, ktoré si to bytostne vyžadovali. Keďže peniaze naozaj nie sú, tak sme novelizovali zákon o investičných stimuloch a pomerne striktne sme povedali, že odteraz ich budeme dávať len vtedy, keď to bude viazané na vytváranie určitého počtu nových pracovných miest." Dámy a páni, toto je citát Roberta Fica z 11. 1. 2013. Zopakujem kľúčovú vetu: "Odteraz ich budeme dávať len vtedy, keď to bude viazané na vytváranie určitého počtu nových pracovných miest." Tak po 11. 1. 2013 máme za sebou memorandum o spolupráci v spoločnosti U.S. Steel, ktorá sa nemusela zaviazať k vytvoreniu nových pracovných miest, zaviazala sa len k tomu, že nebude masovo prepúšťať. Dnes vidíme, že niekoľko mesiacov po sebe prepúšťa 29 zamestnancov mesačne, aby tým nedosiahla kritickú hranicu 30 mesačne, lebo v prípade 30 mesačne už by to bolo hromadné prepúšťanie. No, ako sa tomuto vyhneme? No, tak, že budeme prepúšťať len 29 mesačne. A po tom, keď vedenie spoločnosti U.S. Steel je úctivo požiadané a pozvané na rokovanie výboru pre hospodárske záležitosti, tak nám odpovedia, že oni sú súkromná spoločnosť. Áno, súkromná spoločnosť, žijúca z dotácií štátu a z verejných financií. Ale to bol len krátky príklad toho, ako, ako pán Robert Fico povie, že budeme robiť niečo len za nejakých okolností a potom to pár mesiacov nato zrazu celé neplatí. Ďalším príkladom je napríklad dotácia pre Mondi SCP Ružomberok. Ani v tomto prípade sa ako satisfakcia za nejakú štátnu pomoc nevyžaduje vytvorenie nových pracovných miest. Takže nerobme si ilúzie o tom, že by to takto malo fungovať.
Vrátim sa ale k tomu, v čom my vidíme problém, a ktorý sa chceme touto novelou snažiť riešiť, a to sú tie stimuly nad 200 miliónov. Cieľom nášho návrhu zákona je vrátiť znenie tohto zákona o investičnej pomoci do pôvodného stavu. Teda do stavu, v ktorom bol pred prijatím pozmeňujúcich ustanovení, teda pred tou čudesnou nepriamou novelou. Sme totiž presvedčení, že o takto zásadnej veci, akou je rozhodovanie o investičnej pomoci v takýchto rozmeroch, teda nad 200 mil. eur, je potrebné hovoriť a rozhodovať na rokovaní vlády tak, aby o tom vláda rozhodovala, aby o tom rokovala, aby sa o tom dozvedela verejnosť, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť a aby za to aj prevzala zodpovednosť vláda. Nie jeden jediný minister, ktorého potom stiahnu z obehu, a dajú tam niekoho iného. Cez daňové úľavy a celkovo cez investičnú pomoc sa predsa formuje štruktúra ekonomiky s dopadom na zamestnanosť, dlhodobú konkurencieschopnosť, keďže niektoré podniky, odvetvia, podnikateľské činnosti sú takýmito daňovými úľavami preferované, iné, samozrejme, diskvalifikovávané. Jednoducho o takto zásadných veciach musí rokovať vláda.
V danej súvislosti pre tých, ktorí by sa možno chceli zaštiťovať tvrdením, že takéto daňové úľavy podliehajú ešte okrem schválenia toho jedného ministra aj kontrole Európskou komisiou, je treba uviesť, že Európska komisia skúma rozhodnutia o daňových úľavách len z hľadiska dodržania súťažného prostredia. Neskúma interné deformácie a vonkoncom neskúma, či v tom-ktorom rozhodnutí hrala rolu korupcia alebo nie. Ich vôbec nezaujíma, či za pôsobenia štátneho tajomníka pána Pavlisa bola odklepnutá investičná pomoc obchodnému partnerovi zo skupiny AGROFERT a podobne. Toto vôbec nie je ich objektom záujmu. Okrem toho, že takéto zbavovanie sa zodpovednosti je z nášho pohľadu vecná nehoráznosť, máme podozrenie, že takto upravený zákon je aj protiústavný. Ústava Slovenskej republiky totiž vláde ukladá povinnosť rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. No a teda ak takto vysoké investície nie sú zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej politiky, tak ja sa, dámy a páni, pýtam, ktoré potom sú? Ktoré, ktoré sú to, o ktorých má rozhodovať vláda a nestačí jeden minister? Čiže investície do 200 miliónov nie sú tak zásadné, a tie, o tých má rozhodovať vláda a tie nad 200 miliónov sú menej zásadné?
Fakt, že súčasný stav, ktorý sme docielili, tú dnešnú právnu úpravu, je protizákonná, naznačuje aj nález Ústavného súdu č. 1/96 a to je z čias mečiarizmu, ktorým Ústavný súd rozhodol o neprijateľnosti presunu povinnosti vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky. A to sa pritom vtedy jednalo o rozhodovaní o privatizácii, to boli tie Mečiarove privatizácie, keď on posunul kompetenciu vlády na Fond národného majetku, a Ústavný súd vtedy v tejto veci rozhodol, že teda je to protiústavné. A dokonca v tom prípade, o ktorom hovorím, tak tam aspoň v teoretickej rovine je to v kategórii predaja majetku štátu, teda jeho výmeny za peniaze, môžme diskutovať o tom, či či vyváženej, nevyváženej a podobne, ale v každom prípade výmeny za peniaze, zatiaľ čo v prípade zákona, ktorého úpravu navrhujeme, sa jedná v podstate o dar formou odpustenia dane. Čiže samozrejme vyžaduje si ešte vyššiu mieru pozornosti a transparentnosti.
Uvedený nález Ústavného súdu stanovil nasledujúce: Rozhodnutie vlády, ktoré sa podľa čl. 119 ústavy má urobiť v zbore, nemožno nahradiť rozhodnutím člena vlády ani nijakého iného subjektu. Právne normy odoberajúce vláde ako najvyššiemu orgánu výkonnej moci rozhodovaciu právomoc, priznanú čl. 119 ústavy, nie sú preto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Dámy a páni, ak to zhrniem, tak to, prečo sme prišli s týmto návrhom na zmenu, je, považujeme za absurdné, že parlament odobral vláde jednu z jej ústavných povinností, a toto považujeme za absurdné. Absurdné je aj, že vláda sa tak jednoducho týchto povinností vzdala. Ďalej je absurdná forma, akou sa to udialo, a teda nepriama novela cez absolútne nesúvisiaci zákon. A ďalej, čo je absurdné, je, ako promptne bol tento znásilnený stav využitý v prospech firmy blízkej SMER-u, ktorej minister ihneď odklepol dotáciu vo výške 60 mil. na desať, eur, to nie sú drobné, desať rokov 60 miliónov eur.
Dámy a páni, dovolím si ešte na záver pripomenúť, že tento návrh zákona v tomto pléne nepredkladám prvýkrát. Predkladala som ho aj s kolegom Jozefom Mihálom už aj v minulom volebnom období, a preto si dovoľujem pripomenúť napríklad poslancom klubu MOST – HÍD, že vtedy sa im tento návrh na zmenu zákona nezdal ani nedopracovaný, nezdal sa im ani nekonkrétny, ani zbytočný a ani neodborný. Všetci do jedného zaň hlasovali. A mnohí z nich sú aj podpísaní pod podaním na Ústavný súd. A ja preto chcem veriť, že neotočia o 180 stupňov v takto dôležitej veci. A všetkých ostatných chcem veľmi pekne poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pani poslankyni Jane Kiššovej. Na vaše vystúpenie chcú reagovať traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Pán poslanec Rajtár, nech sa páči.

Ďakujem Janke Kiššovej za veľmi dôsledné vysvetlenie tohto, tohto návrhu. Je príznačné, že aj keď selektívne dotácie sú forma nejakej legálnej, legálnej korupcie, legálnej korupcie, tak vláda Roberta Fica, čo bola ešte vláda jednej strany, tak napriek tomu sa snaží od toho utiecť a dištancovať sa a jednoducho to ponechať na individuálneho ministra, aby vždy mohla povedať: sorry, on dotoval tohto, tohto oligarchu, nie my ako vláda, napriek tomu, že je to forma takpovediac teda legálnej, legálnej korupcie.
Na druhej strane je takisto veľmi zaujímavé, že strana SMER, ktorá tvrdí, že vysoké dane sú správne, že vysoké dane sú správne, aj tieto dane zvyšovala, zvyšovala firemnú daň v minulom období dosť výrazne, takmer viac ako škandinávske krajiny, tak vlastne tvrdí, že pre firmy a pre podnikateľov je dobré, keď majú nulové dane, preto im odpúšťa dane, tým vybraným svojim alebo nadnárodným korporáciám odpúšťa dane a ešte im pripláca, takže im vlastne dáva negatívnu daň, negatívnu daň, keď štát vlastne platí, platí firme. Zároveň sa teda zvýšili ostatné dane, teda pre všetkých ostatných, okrem vybraných oligarchov a okrem vybraných nadnárodných korporácií. A ja som si pozeral najnovšiu štatistiku, čo sa týka živnostníkov, ktorých ste začali likvidovať v roku 2012, okamžite prakticky svojimi nariadeniami, a od toho roku, od toho roku až do roku 2015 ich ubudlo 59-tisíc. Takže selektívne ste vydotovali oligarchov, nadnárodné korporácie a zničili ste 59-tisíc samoživiteľov.
Ďakujem.

Pán poslanec Jurzyca, nech sa páči.