51. schôdza

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči. (Reakcia navrhovateľa.) Aha. Kým príde pán poslanec Poliačik, ešte reakcia, pán poslanec Kresák, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja iba veľmi stručne na to, čo povedal opakovane teraz Ondro Dostál. Ja iba možno chcem upriamiť spôsob myslenia aj iným smerom. Ak by sme, ak by sme to nechali na uznesenie vlády, tak by sa niekedy v budúcnosti mohlo stať, že by vláda cielene to uznesenie zmenila v prospech, alebo teda v neprospech niekoho. Ak to dáme do zákona, tak z toho vyplýva, že pokiaľ nevykonáva prezident ústavnú funkciu, má nárok. Pozor, aby som sa na to pozeral týmito očami. Pretože ak to necháme na uznesenie vlády, ktorákoľvek ďalšia vláda si môže v budúcnosti povedať, a tento prezident nás kedysi hneval, my mu to zoberieme. Urobia uznesenie. Jednoduchým uznesením. Keď je to v zákone, tak je to pevné. Skúste nad tým takto rozmýšľať.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne. Musím povedať, že, že aj keď nie som právnik, toto si celkom užívam. Po tých rokoch v ústavnoprávnom výbore je zaujímavé, že, že vlastne tá, tá, prebíjanie sa tých právnych aktov s rôznou silou, ako, ako nás dokáže zamotať, ale, ale mám veľkú dôveru minimálne vo vás dvoch, že do druhého čítania tam bude uspokojivé riešenie.
Ja chcem ísť teda naspäť do oblasti prvého čítania, a to je myšlienka celého, celého tohto zákona. Ako som povedal v predchádzajúcej faktickej, otvárame v podstate nielen pôsobenie bývalých prezidentov, prezidentiek, hovoríme všeobecne o prostredí verejných funkcionárov alebo ústavných funkcionárov a z toho plynúcich výhod. A ja som nespomínal ten príklad starostov, županov, starostiek, ktorí majú šoférov, ktorých sem vozia ako niečo, čo by bolo treba odstrániť, ale podobne ako, ako Ondrej Dostál som sa zamýšľal nad tým, že, že existujú neštandardné situácie členov a členiek ústavodarného a zákonodarného zboru, ktoré, ak by sme teda mali k nim pristúpiť rovnako, ako teraz pristupujeme k prezidentovi bývalému alebo k prezidentke bývalej, tak by to mohlo otvoriť tému, do ktorej, neviem, či chceme ísť. Ja si myslím, že tie pravidlá sú teraz nastavené v zásade dobre a aj čo sa týka konfliktu záujmov, aj čo sa týka využívania náležiacich výhod, ktoré majú byť vo verejnom záujme pre výkon tej danej funkcie, ktorá môže byť zdvojená, strojená, podľa toho, jak tu sme, aj úpravy platov, je, myslím, v súčasnosti riešené uspokojivo.
Jedna vec ale je, že, a odznelo to niekoľkokrát v tejto diskusii, že keď sa teda máme rozprávať o náležitej, náležitosti alebo nenáležitosti tej ochrany, tak by potom malo byť aj v tomto riešení, ktoré máme na stole, zohľadnené, že bývalý prezident alebo bývalá prezidentka môžu mať iné dôvody na ochranu, hej, než, než je, než je to, že sú bývalými prezidentmi alebo, alebo bývalými prezidentkami. A teda ak, mali by sme sa pozrieť na proces schvaľovania takýchto žiadostí, tak ako by mal byť proces schvaľovania ochranky pre bývalého premiéra v nejakej miere transparentný, aj keď súhlasím s tým, že ak sú pri tom procese použité informácie, ktoré podliehajú utajeniu, tak tie transparentné byť nemôžu, ale malo by byť jasné, na základe čoho má bývalý premiér ochranku, a myslím si, že ak takéto dôvody by platili aj pri bývalých prezidentoch, tak potom by sa tá ochrana na nich mala celkom určite vzťahovať.
Druhý rozmer, ktorý tiež nehovorím, že by sme mali riešiť, ale mali by sme si ho uvedomiť, je presne to, čo som hovoril predtým. My žijeme stále v globálnejšom svete a ja dúfam, že práve ľudia ako stále politicky a spoločensky aktívni prezidenti a bývalé prezidentky by mali odtiaľto byť, jako sa hovorí, vykopávaní hore, ale nie kvôli tomu, aby sme sa ich zbavili, ale aby reprezentovali tento štát na medzinárodnej úrovni. A či už sú to pozície, o ktorých som hovoril, generálny tajomník Rady Európy, môžu byť komisári, komisárky v Európskej komisii, niekto z nich môže byť dajme tomu zvolený do Európskeho parlamentu, môžu byť generálnymi tajomníkmi, tajomníčkami NATO. To sú všetko funkcie, pri ktorých je priam náležité, že ich, že ich zastávajú bývalé hlavy štátov, pretože majú zo svojej vlastnej krajiny mandát poverený, že ich nejakým spôsobom reprezentovali na medzinárodnej pôde, a tým pádom tieto svoje skúsenosti môžu, môžu ďalej využívať.
V tomto prípade tiež tam plynú nejaké výhody z tej novej funkcie, ale je to niečo, čo v tomto zákone nie je postihnuté. Nevravím, že by malo. Nevravím, že by malo, podľa mňa je úplne okej, ak generálny tajomník NATO poberá prezidentskú rentu zo svojej vlastnej krajiny. Treba sa ale zamyslieť nad tým, či náhodou neexistuje v tej šedej zóne pozícia, a teraz nie som si úplne istý, že či, či napríklad europoslanec alebo poslankyňa nie je presne tento prípad, ktorá možnože by mala byť postihnutá týmto zákonom a nie je. Ja som si nepozeral vymenovanie všetkých funkcií, ktoré ten zákon 120, ktoré ten zákon 120 má. Ak tam europoslanci sú, tak sa ospravedlňujem, ale ak nie, myslím si, že toto je napríklad vec, ktorú by takisto toto malo riešiť, pretože ak sa to vzťahuje na pozíciu poslanca Národnej rady, tak Európsky parlament je v podstate to isté na európskej úrovni a potom by sme mali kopírovať tie isté pravidlá aj tam.
Ja celkovo túto myšlienku schvaľujem. Myslím si, že potrebujeme nastaviť pravidlá na to, aby sme stále mladších prezidentov, prezidentky udržiavali za normálnych, štandardných pravidiel vo verejných funkciách. Keď sa pozrieme do sveta, keď sa pozrieme na pána Macrona, keď sa pozrieme na iných ľudí, máme volených momentálne čelných predstaviteľov štátov, ktorí sú mladší, než sme boli zvyknutí, a nič zlé na tom nevidím. A ak teda toto budú v budúcnosti ľudia, ktorí budú aktívni v spoločenskom a politickom živote, je potrebné, aby pre to boli nastavené také pravidlá, ktoré budú zohľadňovať celkové to politické a spoločenské usporiadanie a nebudú pre nich vytvárať výhody, ktoré sú nenáležité.
Na základe tohto ja tento návrh rád v prvom čítaní podporím a teším sa na diskusiu o konkrétnych detailoch v čítaní druhom.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne. Nechcem zbytočne reagovať na všetko, ale, ale predsa len musím na niektoré veci upozorniť, ktoré spomínal kolega Poliačik. Začnem odzadu.
Pán kolega Poliačik, máme otvorený zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. V tomto zákone nie sú a ani nemôžu byť riešené platové a iné náležitosti poslancov Európskeho parlamentu. Môžte mať pravdu vecne, ale, ale to je na asi úplne inú právnu normu, musím na to poukázať. Alebo potom treba túto právnu normu celú prebrať a na to som teraz nemal ambíciu.
A zákon, zákon sa vzťahuje teda na funkcie, ktoré sú tu vymenované. To sú tie ústavné funkcie, žiaľ, Slovenskej republiky, nie Európskeho parlamentu, nie NATO, nie iných inštitúcií, kde ja tiež dúfam, že sa môžu dostať niektorí bývalí slovenskí prezidenti v budúcnosti, budem držať palce, ale, ale to nie je vec tejto, žiaľ, nie je vec tejto právnej úpravy.
Spomínali ste tie dôvody, ak bude ochrana potrebná pre bývalého prezidenta. Určite, to platí rovnako. To znamená, že aj keby sa bývalý prezident stal poslancom a vznikli by dôvody, tak akože, samozrejme, to si neviem predstaviť ináč. Čiže tam tá diskusia je úplne, myslím si, že zbytočná, lebo, lebo pokladám to za jasnú vec.
A opätovne boli zmienené tie súbehy povolaní. Ja iba musím upozorniť na to, že, páni, myslime aj na to, že v prípade súbehu povolania hovoríme o tom, čo človek vykonáva. Akože poslanec je zároveň, a keď je tak šikovný a dokáže byť aj, aj primátorom, alebo, robí to. Len toto je, je, je, ako by som povedal, benefit finančný pre niečo, čo už človek nerobí. Takže to by som do jedného vreca nikdy nehádzal.
Iba toľko, ďakujem pekne.

Pán poslanec Dostál.

Ja by som skúsil odpovedať pánovi poslancovi Poliačikovi na jeho otázku. Zákon hovorí o tom, že ak prezident po skončení výkonu jeho funkcie začne vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa podľa § 1 počas výkonu tejto funkcie atď., sa mu pozastaví vyplácanie platu. Paragraf 1 definuje ústavných činiteľov a spomína tam poslancov, prezidenta, členov vlády, sudcov Ústavného súdu, predsedu Súdnej rady, ostatných sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu a generálnych prokurátorov. Ale ja si myslím, že by bolo možné ešte ten zákon alebo návrh zákona upraviť tak, aby riešil to, o čom, o čom si, pán poslanec, hovoril. Teda myslím si, že je to na rozdiel od pána poslanca Kresáka, lebo, lebo ten zákon je o platových pomeroch ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ale prezident je bývalý, bývalý ústavný, teda ústavný činiteľ Slovenskej republiky, a keď upravíme, že, že sa mu pozastaví vyplácanie toho platu bývalého poslanca, tak takú terminológiu zákon používa, v čase, keď vykonáva inú funkciu podľa tohto zákona, podľa § 1, tak, tak kľudne by tam mohlo byť, že alebo keď sa stane poslancom Európskeho parlamentu, členom Európskej komisie a potom je, samozrejme, že na diskusiu, že aké všetky, aké všetky funkcie tam majú alebo nemajú byť. A bude to úprava platových pomerov ústavného činiteľa po skončení výkonu mandátu, čiže tak, ako sa tam dá táto podmienka, tak asi sa tam dá dať ešte nejaká, nejaká ďalšia.

Pán poslanec Poliačik, reakcia.

Ďakujem. V podstate mi to vyfúkol teraz Ondro, že väčšinou tu nebývame až takí úzkoprsí pri rôznych typoch aj nesúvisiacich prílepkov, toto je podľa mňa, by bol prílepok súvisiaci, a ak dokonca možnože sa to dá elegantnejšie spraviť tak, že sa pozmení samotný návrh toho zákona, že ani nebude treba otvárať nejaký iný, ale aj keby bolo, stále je možnosť v druhom čítaní otvorením iného zákona rozšíriť rozsah toho zákona, ak je to potrebné. Ja si myslím, že logicky to sedí a dávalo by to zmysel, no legislatívnu techniku už nechám na ľuďoch, ktorí tomu rozumejú viacej ako ja.
Ale v tej druhej časti my sme úplne v zhode. Ja takisto netvrdím, že to treba miešať, myslím, že aj Ondro, aj ja sme iba upozornili na to, že, že rôzne typy nerovného postavenia tu máme už teraz a že ak sa s nimi chceme vyrovnávať, tak to musíme robiť aj inými prostriedkami a potom, samozrejme, do toho zahrnúť aj bývalých prezidentov, ktorí sa nejakým spôsobom v tej politike budú vyskytovať.
Ďakujem.