51. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uvádzam spoločnú správu výborov o prerokovaní predmetnej medzinárodnej zmluvy.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, tlač 1674, pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Oba určené výbory svojimi uzneseniami zhodne odporúčali Národnej rade vysloviť súhlas s Protokolom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Na základe uznesení určených výborov gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, dve, a, kolegovia, rada by som predložila návrh zákona, ktorým sa, ako hovoril aj pán predsedajúci, mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom môjho návrhu zákona, alebo tento cieľ je pomerne jednoduchý, stanoviť transparentné a zrozumiteľné kritériá prijímania detí do materských škôl, ktoré môžu výrazne eliminovať negatívne javy prítomné v súčasnosti v prijímacom procese, môžu zjednotiť pravidlá a hlavne zaviesť spravodlivé podmienky pre všetky prihlásené deti a ich rodičov. Toľko v skratke k môjmu návrhu zákona. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa, poprosím, prihlásim ako prvá. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k danému uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k tomuto návrhu. Tento spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. A zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ten bude, samozrejme, aj gestorským. A klasicky budeme mať 30- a 32-dňové lehoty na prerokovanie vo výboroch v prvom čítaní.
Pán podpredseda, môžte otvoriť všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Dobre. Tak ja by som bližšie uviedla podstatu svojho návrhu, ktorý mi leží na srdci vyše roka a ktorý by, ak by bol prijatý, zaviedol spravodlivosť pre rodičov, ktorí prihlasujú svoje deti do škôlok, a zároveň by priniesol pre nich aj informovanosť, ktorá im v tejto oblasti veľmi chýba.
Dovolím si povedať, že tento návrh by pomohol aj samotným riaditeľkám materských škôl, ktoré by odbremenil od ťažkých rozhodnutí, ktoré dieťa prijať, ktoré neprijať a ako to oznámiť rodičom. Áno, ide teda o zavedenie transparentných kritérií výberu detí do materských škôl, pretože takéto niečo na Slovensku, žiaľ, zatiaľ nemáme.
Posledných desať až dvanásť rokov vždy v máji prichádza pre mnohých rodičov s malými deťmi stresové obdobie. A tým stresovým obdobím je práve zápis do škôlky. Keď v 90. rokoch prišli demograficky slabšie ročníky, mnohé budovy ostali poloprázdne a tak sa jednotlivé samosprávy rozhodli ich využiť inak. Bohužiaľ, sú aj budovy, ktoré ostali nevyužité a úplne schátrali. Teraz to mrzí o to viac, že kvôli veľkému počtu detí musia jednotlivé obce či mestské časti znovu investovať nemalé prostriedky na zvyšovanie kapacít. A tieto prostriedky, už sme to počuli veľakrát aj tu od kolegov, ktorí sú primátormi niektorých miest, väčšinou ani nemajú.
Aktuálne prijímací proces prijímania dieťaťa do škôlky funguje nasledovne: Deti sa prijímajú na základe písomnej žiadosti, pričom každá škôlka má iný formulár. Čiže ani toto nemáme uniformizované. Súčasťou formulára je aj potvrdenie detského lekára o spôsobilosti navštevovať škôlku a údaj o povinnom očkovaní. Väčšina rodičov však z obavy, že ich dieťa neprijmú, podáva viac žiadostí, a to spôsobuje zbytočné časové aj byrokratické zaťaženie. V spojení s tým, že neexistujú jasné a transparentné kritériá výberu sa napokon rodičia v strachu zbiehajú pred škôlkami hneď od skorého rána, aby boli prví v poradí, čo im ale v konečnom dôsledku nijako nepomôže, ale oni to nevedia. Už teraz totiž podľa usmernenia ministerstva školstva nemôže byť podmienkou prijatia žiadosti len osobné podanie tejto prihlášky, ale máte možnosť svoje dieťa prihlásiť aj poštou alebo emailom. Čiže to státie vonku je v podstate zbytočné, ale ja rozumiem tým rodičom, prečo to robia.
No a po absolvovaní tejto byrokratickej tortúry ostávajú rodičia stále v neistote, keďže vopred nepoznajú presné kritériá, podľa ktorých sa rozhoduje. Jediné, čo v súčasnosti je jasné a máme to v zákone, je, že prednostne sa prijímajú deti, ktoré dovŕšili vek päť rokov, to znamená, sú to predškoláci, dovŕšili ho do obdobia 31. 8. daného roku zápisu a potom deti na základe rozhodnutia súdu. Žiadne iné kritériá nie sú uvedené, lebo rozhodovanie je plne v kompetencii jednotlivých riaditeliek.
Ja sa ospravedlňujem, že hovorím riaditeliek. Ja som nestretla ešte riaditeľa materskej škôlky. Čiže neviem, možno Oto mi povie, či vie, či v škôlkach sú riaditelia. Bolo by super, keby boli, ale ospravedlňujem sa, že používam len tento ženský rod.
K tomu si pridajme aktuálny stav nedostatku miest v škôlkach. Teda aktuálny. On už je zúfalý asi desať rokov, kde ministerka školstva Lubyová pár týždňov dozadu vyhlásila, že bude potrebné dobudovať ešte 1 460 miest, aby boli v škôlkach umiestnené všetky päťročné deti. Čiže hovorila len o päťročných deťoch. Samozrejme, pretože príde zákon o povinnej predškolskej dochádzke a tie deti budeme musieť všetky umiestniť. Ale už to samotné bude problémom, lebo zatiaľ sa nevie, keďže účinnosť bola posunutá, tak zatiaľ sa nevie, akým spôsobom tieto deti umiestnime, keďže kapacity nie sú. Ani slovkom však nespomenula mladšie deti, ktoré tým pádom budú mať ešte menšiu možnosť získať miesto v škôlke. Nedostatok miest v škôlkach je na Slovensku dvanásť rokov neriešený problém. Stretla som množstvo rodičov, ktorí dostali zo škôlok zamietavé stanovisko, že pre nedostatok miesta ich dieťa nemôžu vziať a viac sa nedozvedeli.
A presne z tohto dôvodu som sa rozhodla predložiť tento návrh zákona, ktorý stanovuje transparentné a zrozumiteľné kritériá prijímania detí do škôlok. Tieto pravidlá budú jednotné pre všetky materské školy a zavedú spravodlivé podmienky pre všetky deti a ich rodičov, ktorí si podali prihlášku. Samozrejme, ešte raz dopĺňam, že ide o deti, na ktoré sa nevzťahuje povinná predškolská dochádzka. To znamená, deti od troch do zhruba tých piatich rokov. Podstatou návrhu sú konkrétne kritériá a tie majú svoje bodové ohodnotenie. Tým prvým kritériom je trvalý pobyt dieťaťa v príslušnej obci alebo mestskej časti, kde sa škôlka nachádza. Toto sme ohodnotili ako šesť, ohodnotili sme to šiestimi bodmi.
K trvalému pobytu dieťaťa poviem, lebo bolo veľa diskusií o tom, že, že či to nie je diskriminácia, keď proste používame aj trvalý pobyt dieťaťa ako jedno z kritérií proste prijímania detí alebo zvýhodňovania detí. Upozorňujem, toto nie je zvýhodňovanie, toto je systém, bodovací systém podľa jednotlivých kritérií a jedným z tých kritérií je práve aj trvalý pobyt dieťaťa. Prokuratúra sama už potvrdila niekoľko situácií, napríklad situácia v Petržalke, kde, kde starosta Hrčka tiež dal toto ako jedno z kritérií a oni mu vlastne potvrdili, že to nie je diskriminačné. Niekoľkokrát sa to už na Slovensku stalo. Ja si myslím, že je dôležité, aby sme mysleli na to, že tam, kde platia rodičia dane, je dobré, aby sme takéto kritérium skrátka vsunuli do celkového posudzovania vlastne týchto žiadostí detí.
Tým druhým veľmi dôležitým kritériom je vek dieťaťa. Samozrejme, opäť opakujem, dosiahnutý vek k 31. 8. toho roka, kedy prebieha zápis. Tam sme to rozdelili na niektoré vekové skupiny, a to konkrétne päť a viac rokov desať bodov, štyri roky štyri body, tri roky tri body a ešte sme tam dali aj konkrétnu podskupinu vek tri roky, ktorý bol dosiahnutý ale v období medzi 1. septembrom a 31. decembrom v tom roku, kedy prebieha zápis, aby sme skrátka vylúčili diskrimináciu detí, ktorým zle vychádzajú roky, pretože týchto detí sa to častokrát negatívne dotýka.
Tretím kritériom je sťažená sociálna situácia. Čo je to sťažená sociálna situácia? To znamená, rodič poberá buď invalidný dôchodok alebo starobný, vdovský, vdovecký dôchodok či hmotnú núdzu alebo je to osamelý rodič alebo dieťa je sirota.
Ďalším kritériom je dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, čo sme ohodnotili tiež kritériom tri body. Tu som dostala, ja som už tento svoj návrh zákona prezentovala verejnosti. Dostala som niekoľko rôznych spätných väzieb a jedna z nich bola, že teda prečo tam vôbec dávame nejaké takéto kritérium, keď dieťa so špeciálnymi potrebami ani v škôlke poriadne nie je. No, to sa potom pýtame prečo? Odpoveď je preto, lebo nemáme dostatok asistentov, ktorí by sa takémuto dieťaťu venovali. Takže my sme považovali za dôležité takéto kritérium tam pridať. Samozrejme, je dôležité, aby sme potom mysleli na to, že či to dieťa tam má adekvátnu starostlivosť, lebo adekvátne je potrebné znížiť počet detí v triede a prijať určitý počet asistentov. Ale o tom nie je tento zákon. Skrátka tie zákony by mali byť v súlade a tento zákon myslí aj na deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pretože ich je stále viac.
Piatym kritériom je celodenná starostlivosť. Celodenná starostlivosť, to je skrátka len jednoducho inými slovami alebo skôr formálne pomenovaná starostlivosť, bežná starostlivosť o dieťa, ktoré príde do škôlky okolo ôsmej a odchádza okolo 16.00 alebo 16.30. To je celodenná starostlivosť, nie že tam bude do 19.00 alebo tak. Pretože je tam rozdiel medzi celodennou a poldennou starostlivosťou, čo poldenná znamená, že okolo dvanástej na obed si rodič to dieťa berie domov. Čiže pokiaľ rodič prihlási dieťa na celodennú starostlivosť, tak toto kritérium bolo ohodnotené dvomi bodmi.
A posledné kritérium, nechcem povedať, že najmenej nejaké zásadné, ale popri tých ostatných kritériách, skrátka chceli sme to zaradiť, aby to bolo spravodlivé, ale naozaj nie je tak zásadné ako tie ostatné, a to je súrodenec. Kritérium súrodenca, to znamená, súrodenec, starší súrodenec, ktorý navštevuje tú istú škôlku, prípadne spojenú základnú školu. A to sme ohodnotili jedným bodom.
K tým bodom. To ja som si ich nevycucala z prsta, skrátka sme to naozaj preberali s odbornou obcou, inšpirovali sme sa dokonca niektorými aj mestskými časťami na Slovensku, ktoré to tak parciálne majú zavedené, ale najmä sme sa inšpirovali Českou republikou a Nemeckom, a preto sme tie body stanovili tak, ako sme ich stanovili.
Bodové poradie dieťaťa sa určí na základe spočítania všetkých bodov a pri zhodnom počte bodov bude mať prednosť vždy staršie dieťa. Riaditeľka škôlky bude mať povinnosť vyvesiť výsledky bodového hodnotenia na verejne dostupné informačné miesto v škôlke a aj na webstránku škôlky, samozrejme s prihliadnutím na GDPR. Riaditeľky už vedia, akým spôsobom to majú označovať, aby sa neporušilo GDPR a aby zároveň rodič vedel, o aké dieťa ide. Skrátka to nie je problém, hej. Na základe tohto postupu budú rodičia jasne informovaní, či ich dieťa dostalo miesto v škôlke a ak nie, aspoň budú konečne vedieť prečo. Pretože mnohokrát tí rodičia skrátka dostanú iba informáciu, že pre nedostatok miesta v škôlke sme vaše dieťa neprijali. Tam sa, to naozaj musím povedať na tomto mieste, je tam veľký priestor pre korupciu len preto, že nemáme stanovené konkrétne, jasné kritériá, na základe ktorých by rodič vedel, aha, moje dieťa nezobrali, lebo má toľko a toľko bodov na základe týchto a týchto kritérií.
Samozrejme, toto opatrenie samotné nevyrieši katastrofálny stav s nedostatkom miest v škôlkach, a preto je absolútne nevyhnutné, aby štát prevzal zodpovednosť za vytvorenie dostupných miest pre všetky deti. My v koalícii Progresívne Slovensko a SPOLU navrhujeme ako jedno z našich prioritných opatrení, ktoré ja tu navrhujem v podstate už štvrtý rok v parlamente, zaviesť garanciu miesta v škôlke pre všetky deti postupne až od troch rokov veku ako jednu z našich programových priorít.
Toľko k samotnému návrhu. Ja si myslím, že je to jeden praktický dobrý návrh, ktorý nás nebude stáť ani nejaké veľké peniaze. Veľmi zľahčí situáciu aj rodičom, samozrejme ich deťom a myslím si, že aj samotným riaditeľkám. A preto vás, kolegyne a kolegovia, prosím o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela podporiť tento návrh pani predkladateľke, hoci som sa s ním nejak extra neoboznamovala predtým, ale teraz, ako som počula vystúpenie v rozprave, tak sa mi vidí naozaj, že takéto kritériá sú potrebné. Aj po mojej nedávnej skúsenosti, tiež som v máji tohto roku sa snažila umiestniť moju dcéru v škôlke a hoci teda rozumiem, že ešte nedovŕšila tri roky, tak som aj tak polo nerátala s tým, že či bude alebo nebude umiestnená. Išli sme do dvoch škôlok, ktoré máme blízko, blízko domu, a tiež som sa presne stretla s tým, že každá zo škôlok mala iné kritériá. Stretli sme sa s veľmi ústretovým milým prístupom. Jedni nám vysvetľovali, že keďže je to jediná slovenská škôlka v celom meste, tak že majú veľký nátresk detí a že idú podľa veku. To znamená, že je veľmi nepravdepodobné, že by, že by moju dcéru práve prijali. V druhej škôlke zase, naopak, išli prioritne podľa bydliska a keďže je to v našej ulici, tak práve nebol problém, aby, aby sa tam dostala moja dcéra napriek tomu, že má len dva a pol roka, že ešte nemá tie tri roky, od ktorých sa zvyčajne berie do škôlky. Zároveň sa mi zdá, že je to opatrenie, ktoré úplne v pohode môže byť aj pred voľbami teraz, že to nie je nejaký veľký systémový náročný krok, ani administratívne, ani inak. Je to jednoducho aplikovateľné a mohlo by to pomôcť mnohým aj rodičom, aj škôlkam už teraz v najbližší máj. Takže ja ho určite podporím.

Pani poslankyňa Petrík, možno stihnem všetky tri poznámky, ktoré chcem k tomu povedať. Jednak chcem pripomenúť, že pred rokom a pol v apríli 2018 sme spolu boli medzi predkladateľmi návrhu, s ktorým prišla pani poslankyňa Zimenová a ktorý sa týkal tiež prijímania detí do materských škôl, a kde sme navrhovali, aby ten proces prijímania podliehal zákonu o správnom poriadku, teda aby bol v nejakých pravidlách. Lebo paradoxne dnes môžu riaditeľky škôl postupovať svojvoľnejšie ako riaditeľky, teda materských škôl, svojvoľnejšie ako riaditeľky súkromných alebo cirkevných škôl, ktoré musia nejako odôvodniť to rozhodnutie. Tu nemusia. Čiže v tomto ohľade súhlasím, že treba do toho vniesť nejaký poriadok. A aj tie rozhodnutia by nejaké mali byť. Na, na vyšších stupňoch škôl je to samozrejmosťou.
Druhá poznámka sa týka otázky, že či je vhodné dávať to do zákona. Možno by bolo jednoduchšie, keby, keby, povedzme, zákon stanovil obciam povinnosť, aby takéto všeobecne záväzné nariadenia si schválili a teda bolo by na zodpovednosti zastupiteľstiev obecných, mestských, miestnych a aby tie kritériá určili, určili a zdôvodnili, lebo je to predovšetkým ich zodpovednosť. Oni majú zodpovednosť za prevádzku tých škôl. Takže zdá sa mi, že možno by bolo dobre, aby mohli zohľadniť aj nejaké vlastné špecifiká a premietnuť nejaké vlastné priority a preferencie do toho.
Tretia, posledná poznámka sa týka systému financovania, pretože aj keď, aj keď tie financie zohľadňuje aj počet detí, ktoré chodia do materských škôl, nepokrýva to všetky náklady a samozrejme, že potom samosprávy majú tendenciu preferovať deti z vlastnej obce alebo mestskej časti, ale je to asi, asi prirodzené. A keď chceme s tým niečo robiť, tak musíme sa pozrieť aj na tento finančný aspekt.

Ďakujem veľmi pekne, si to aj stihol, Ondrej, všetko.
V prvom rade, Katke Cséfalvayovej ďakujem za podporu tohto zákona. Áno, veď my všetci, ktorí sme rodičia, tak presne toto vieme. Ja som mala to šťastie v Karlovej Vsi, že tam, kde teda máme trvalé bydlisko, tak to je asi jediná mestská časť v Bratislave, ktorá nemá problém s umiestňovaním detí, a tiež umiestnili moju dcéru, ktorá ešte nemala tiež tri roky a mala ich až potom v novembri. Takže, takže je to naozaj reálne, vychádzam z reality a z praxe. Z mnohých nejakých podaní alebo podnetov rodičov, dokonca aj z rozprávania s niektorými riaditeľkami, ktoré mi samé potvrdili, že by takéto kritériá im určite pomohli.
A to možno odpovedám už rovno aj Ondrejovi na jednu z tých vecí. Ja som sa totižto presne rozprávala so samotnými riaditeľkami, ktoré samé povedali, že presne majú napríklad svoje vlastné kritériá, každý iné a že im by napríklad reálne pomohlo, keby mali takéto ukotvenie v zákone. Ale máš pravdu, že pred tým, ako som to podávala, som zažívala, či to vôbec mám dávať ako zákon, že či sa to nemá riešiť iným spôsobom. Ale keďže som dostala množstvo práve kladných feetbackov na to, že, že pokiaľ to bude v zákone aspoň to bude nejakým spôsobom viac nárokovateľné a vyžadovateľné, takže preto som sa nakoniec rozhodla to dať ako návrh zákona. Ospravedlňujem sa, že ja som na to úplne zabudla, že my sme ten zákon vtedy spolu podávali a máš úplnú pravdu a to by ináč celkom pekne aj so sebou ladilo.
A k tomu financovaniu, no ja s tebou absolútne súhlasím. Toto je jeden veľký problém, ktorý by sa ale mal riešiť zasa niekde inde no, samozrejme, ale áno, je to absolútny súhlas v tom s tebou.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom predkladanej novely zákona je zvýšiť dôveryhodnosť a kvalitu hodnotenia práce riaditeľa školy alebo školského zariadenia prostredníctvom spätnej väzby zamestnancov realizovanej radou školy a právo zriaďovateľa priamo riešiť na základe písomného podnetu a nečinnosti alebo nezáujmu riaditeľa školy alebo školského zariadenia sociálno-patologické prejavy v správaní sa na pracovisku.
Riadiaci pracovník, ktorý chce naozaj dobre vykonávať svoju prácu, potrebuje pre jej správny výkon a zlepšenie spätnú väzbu. Všetci zamestnanci vrátane vedúcich zamestnancov sú hodnotení zamestnávateľom raz ročne. Kým prácu pedagogického a odborného zamestnanca hodnotí riaditeľ školy, jeho prácu hodnotí zriaďovateľ. Zriaďovateľ však nemá dostatok relevantných a verifikovaných informácií, ktoré by viedli k dostatočne objektívnemu hodnoteniu práce riaditeľa školy, ak absentuje spätná väzba od jeho zamestnancov. Z praxe je zrejmé, že školy, kde riaditeľ školy sám a iniciatívne požiada o anonymnú spätnú väzbu zamestnancov, dokáže kvalitnejšie a lepšie viesť pracovný kolektív a zároveň predchádza šíreniu sociálno-patologických prejavov správaní na pracovisku ich včasným odhalením. Realizácia spätnej väzby prostredníctvom rady školy dotazníkom kvality a spokojnosti, ktorú navrhujeme, umožní nielen dôveryhodné a kvalitné hodnotenie práce riaditeľa školy zriaďovateľom, ale zároveň bude významným prínosom pre skvalitnenie riadiacej práce a pri správnom nastavení aj prevenčnými účinkami v oblasti sociálno-patologických prejavov v správaní riaditeľa školy.
Pracovné prostredie a pracovná atmosféra sú dôležitým faktorom nielen úspešnosti podávaných pracovných výkonov, ale z dlhodobého hľadiska pôsobia aj na zdravotný stav zúčastnených. Každý pedagogický a odborný zamestnanec má právo na ochranu pred sociálno-patologickými prejavmi v správaní vedúcich pedagogických zamestnancov, vedúcich odborných zamestnancov, ďalších zamestnancov, zriaďovateľa, zákonných zástupcov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Prax jednoznačne ukazuje, že spoločenský, pracovný, sociálny i individuálny tlak pôsobiaci na členov pedagogického kolektívu spôsobuje rapídne zhoršovanie vzťahov na školských pracoviskách, a to aj v spojitosti s reálne nedostatočným povinným mechanizmom odhaľovania, odstraňovania a prevencie nežiaducich patologických javov v týchto kolektívoch.
Preto navrhujeme, že ak sú práva zamestnanca porušované a opakované sociálne patologické javy v správaní na pracovisku zo strany kolegov či vedúcich pracovníkov pretrvávajú bez nápravy, má zamestnanec právo obrátiť sa na zriaďovateľa v písomnej sťažnosti či podnete. Ten ak zistí, že riaditeľ školy účinne nekoná alebo nespolupracuje, má právo sám zistiť aktuálny stav a zjednať nápravu. Voči takémuto riaditeľovi školy je povinný vykonať zákonné sankčné opatrenie – odvolať ho.
Toľko na úvod a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.

Köszönöm.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Szívesen.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu. Tento spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a školský výbor, teda výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý tiež navrhujem za gestorský, a lehoty klasické, 30 dní pre výbory, 32 pre gestorský.
Ďakujem pekne. Môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem ešte raz za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, hodnotenie zamestnancov aspoň raz ročne je prirodzenou súčasťou pracovných vzťahov. Deje sa tak vo verejnej sfére, ako aj v súkromnom sektore. Pokiaľ je vykonávané s maximálnou objektivitou, tak je prínosom pre obe strany – zamestnanca i zamestnávateľa. Pre zamestnanca je spätnou väzbou vo vzťahu k výkonu jeho pracovnej činnosti, možnosti zlepšiť svoj pracovný výkon, zvýšiť osobný kredit, posúvať sa vpred, a to osobnostne, pozične, ale i finančne.
Pre zamestnávateľa je to rovnako spätná väzba, že finančné prostriedky vynakladané na toho-ktorého zamestnanca sú rentabilne vynaložené, či dokáže daný zamestnanec zúročiť a rozšíriť vlastný pracovný i osobnostný potenciál a či za danú mzdu vynakladá recipročne dostatočne kvalitnú prácu podľa pracovného zaradenia.
Kritériá hodnotenia sú zvyčajne viaczložkové a rôznia sa podľa pracovného zaradenia, pozície i segmentu, v rámci ktorého zamestnanec pôsobí. Širšie nastavenie hodnotiacich kritérií je pri manažmente, kedy okrem štýlov a efektivity riadenia sa berie do úvahy aj spokojnosť ľudí, ktorých daný pracovník riadi. Zároveň prostredníctvom hodnotiacich aktivít je možné odhaľovať i negatívne javy na pracovisku, vrátane negatívnych sociálno-patologických prejavov, ktoré sú závažnou brzdou v pracovnom tíme a bránia progresu a vyššej prosperite a efektivite.
Úspešné firmy a spoločnosti už dávno pochopili, že dobrý pracovný tím je zložený zo spokojných zamestnancov. No kým v súkromnom sektore sú kritériá a spôsob hodnotenia oklieštené len minimálne, vo verejnej správe je možné konať len na základe zákona, čo konkrétny zákon dovoľuje.
Rovnako tomu, rovnako je tomu i v školstve. Na základe novoprijatého zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch je § 70 venovaný hodnoteniu pedagogických a odborných zamestnancov. Predmetom tohto hodnotenia sú výsledky, náročnosť a kvalita výkonu pracovnej činnosti, osvojenie si a využívanie profesijných kompetencií, kde, citujem zo zákona: "Výsledkami výkonu pracovnej činnosti sú dôkazy o úrovni dosahovania cieľov, výchovy a vzdelávania, alebo dôkazy o úrovni pracovnej činnosti, ktorá sa sleduje na úrovni triedy alebo skupiny. Kvalitou výkonu pracovnej činnosti je miera správnosti, účelnosti a efektívnosti pracovnej činnosti a ktorá sa sleduje na úrovni dieťaťa alebo žiaka a osvojenie a využívanie profesijných kompetencií sa hodnotí v súlade s profesijným štandardom a potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci."
Pedagogického a odborného zamestnanca hodnotí priamy nadriadený jedenkrát ročne, najneskôr do konca školského roka. Začínajúceho pedagogického zamestnanca hodnotí uvádzajúci pedagogický zamestnanec a začínajúceho odborného zamestnanca hodnotí uvádzajúci odborný zamestnanec priebežne a na konci adaptačného obdobia. Riaditeľa školy hodnotí zriaďovateľ jedenkrát ročne, najneskôr do konca školského roka. Hodnotenie slúži ako podklad na odporúčanie uvádzajúceho pedagogického zamestnanca alebo odporúčanie uvádzajúceho odborného zamestnanca na ukončenie adaptačného vzdelávania, vypracovanie plánu profesijného rozvoja a ročného plánu vzdelávania, ako aj odmeňovanie.
Keďže o hodnotení zamestnanca sa vždy vyhotoví písomný záznam, ak ten s ním nesúhlasí, môže sa obrátiť na vyššiu inštanciu, začínajúci pedagogický alebo odborný zamestnanec na priameho nadriadeného, pedagogický alebo odborný zamestnanec na zriaďovateľa a riaditeľ školy požiada o hodnotenie organizáciu zriadenú ministerstvom školstva. Povinnosťou zamestnávateľa je rozpracovať zásady hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov v pracovnom poriadku.
Súčasťou zásad hodnotenia sú kritériá na hodnotenie výsledkov a kvality výkonu pracovnej činnosti, vyplývajúce zo školského vzdelávacieho programu, výchovného programu a individuálnych charakteristík školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci. Toľko v skratke hovorí platný zákon.
Ak ste postrehli, osobitosti hodnotenia riaditeľa školy sú zákonne ukotvené len v minimálnej miere. Ten pri výkone svojej práce je hodnotený ako pedagogický pracovník, keďže splnenie týchto kritérií okrem iných sú podmienkou výkonu funkcie riaditeľa počas celej doby trvania. Zároveň však riaditeľ školy je riadiaci pracovník s manažérskymi kompetenciami, ktorý riadi chod školy technicky, organizačne, finančne a personálne. Zriaďovateľ hodnotí riaditeľa školy na základe účelného vynakladania finančných prostriedkov, výsledkov školy, obsadenosti školy žiakmi a tak ďalej. No chýba tu ďalší základný element hodnotenia, a tým je spokojnosť zamestnancov.
Sú školy, kde riaditeľ každoročne dostáva väzbu od zamestnancov prostredníctvom anonymných dotazníkov, kde majú možnosť vyjadriť svoje názory a postrehy. Na ich základe dokáže nielen uplatniť správny štýl riadenia, zlepšiť kvalitu vlastnej riadiacej práce a aj prístupu k zamestnancom, ale aj inovatívne podnety a podchytí rodiace sa náznaky negatívnych sociálno-patologických javov a dokáže ich včas eliminovať. Zároveň sú tieto dotazníky relevantným podkladom, ktorý je súčasťou hodnotenia riaditeľa. No keďže takýchto škôl je ako šafranu a práve opačný alebo laxný postoj riaditeľov k danej problematike je častejší, je potrebné doplniť zákon tak, aby bolo povinnosťou každého zriaďovateľa zahrnúť do hodnotenia riaditeľa školy aj výsledky dotazníka hodnotenia spokojnosti na pracovisku a kvality práce riaditeľa školy.
Toto hodnotenie zriaďovateľ zrealizuje prostredníctvom rady školy ako nezávislého samosprávneho orgánu, kde má aj on sám zastúpenie na základe štandardizovaných dotazníkov. Takéto hodnotenie môžeme považovať už za komplexné a objektívne a nie zrealizované od stola, alebo na základe pozitívnych či negatívnych vzťahov so zriaďovateľom. Práve anonymita dotazníkov spokojnosti je kľúčová pri odhaľovaní negatívnych sociálno-patologických javov na pracovisku, akými sú napríklad mobbing a bossing. Šikanované osoby nie sú často schopné otvorene riešiť túto situáciu otvorene zo strachu pred stratou zamestnania alebo statusu na miestnej komunitnej úrovni a tak len ticho znášajú tento stav alebo z pracoviska odídu, povedzme to priamo, sú vyštvaní.
Zvyčajne sa znižuje ich pracovný výkon a zároveň zhorší zdravotný stav, čo v konečnom dôsledku opäť vedie k dlhodobo podlomenému zdraviu a aj odchodu z pracoviska. Za posledný rok je počet sťažností a podnetov, ktoré sme dostali na šikanózne správanie, sedemkrát vyšší ako v predošlom roku a má tendenciu zvyšovať sa.
Samozrejme, že existujú zákonné prostriedky, ako sa brániť pred šikanóznym správaním. Podať sťažnosť zamestnávateľovi podľa Zákonníka práce alebo na inšpektorát práce, podať žalobu na základe antidiskriminačného zákona alebo Občianskeho zákonníka, mediácia, obrátiť sa na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva alebo aj podať trestné oznámenie alebo oznámenie o priestupku, ak bola naplnená skutková podstata trestného činu alebo priestupku, ale ich účinnosť je malá a predovšetkým veľmi zdĺhavá a niektoré si vyžadujú i finančné investície od podávateľa.
Všeobecne známou skutočnosťou je, že prevencia je vždy najúčinnejšia a najmenej nákladná, no málokedy sa touto skutočnosťou reálne riadime. Povinnosťou riaditeľa školy je dbať o kvalitu pozitívnych medziľudských a pracovných vzťahov a dodržiavať práva zamestnancov i pedagogického kolektívu uvedených v zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch v § 3 ods. 1 písm. b).
Čo však v prípade, ak sú tieto práva porušované, a to dokonca samotným riaditeľom? Aké má možnosti zriaďovateľ prešetriť danú situáciu a zjednať nápravu? Nuž minimálne. Ako iná právnická osoba nemá kompetencie, aby priamo vstúpila do objektu a procesov riadenia školy alebo školského zariadenia, teda inej samostatnej právnickej osoby a snažila sa zjednať nápravu, aj keď ako zriaďovateľ nesie zodpovednosť za zriadený školský subjekt, keďže jej to zákon neumožňuje.
Preto navrhujeme, aby zamestnanci mali právo písomne sa obrátiť na zriaďovateľa, ak ich práva boli porušené alebo je porušovateľom sám riaditeľ. Zriaďovateľ na základe písomného podnetu je povinný konať a vyzve riaditeľa, aby do 15 dní predložil hodnotiacu správu o opatreniach na odstránenie porušovania práv zamestnancov a patologických javov v pedagogickom kolektíve a ich prevenciu. Ak riaditeľ túto povinnosť opomenie alebo nesplní riadne a včas, zriaďovateľ do 30 dní prostredníctvom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zistí aktuálny stav dodržiavania týchto práv v pedagogickom kolektíve a prijme opatrenia na nápravu a prevenciu. Zriaďovateľ zároveň prijme opatrenia voči riaditeľovi školy a odvolá ho.
Samozrejme, ak zamestnanec nie je spokojný s výsledkom konania zriaďovateľa, môže situáciu riešiť už prv uvedenými spôsobmi, to je jeho voľba, no prvotné riešenie daného problému zostáva na samotnom zdroji, čo je najrýchlejšie, najefektívnejšie a najrentabilnejšie.
Áno, už počujem niektoré námietky, že postup zriaďovateľa je zneužiteľný. Všetko je v podstate zneužiteľné a ako máme možnosť sledovať, tak sme ako národ veľmi kreatívni, pokiaľ ide o obchádzanie zákonných noriem. No buď sa budeme iba nečinne prizerať a neustále sa len sťažovať, alebo vystúpime z určitej zabehnutej komfortnej zóny a začneme veci konečne meniť a pokiaľ možno, tak eliminujeme negatíva v ich zárodku.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, každý rozumný človek, ktorý pôsobil v pracovnom kolektíve, vie posúdiť, ako naň vplývali vzťahy v ňom i s nadriadenými. Neverím, že sa nájde niekto, kto si za svoj život nenesie aspoň jednu negatívnu skúsenosť. Tá ho obohatila a prinútila konať, alebo sa vzdal a odišiel. Je dôležité, aby nám záležalo na ľuďoch. Tí tvoria hodnoty. Obzvlášť je to dôležité v prostredí, ktoré intenzívne ovplyvňuje nastupujúce generácie, na ktorých budeme raz závislí i my samotní. Nie je nič horšie pre dieťa, ak trávi celé dni, týždne a mesiace s vyhoreným, negatívne ovplyvneným človekom, ktorý mu má sprostredkovať a formovať pohľad na svet, na život i seba samého, ktorý mu má pomôcť nájsť cestu, ako efektívne sa učiť, získavať vedomosti, znalosti a zručnosti, sociálne a životné kompetencie.
Špecifikum školského prostredia nás núti k tomu, aby sme kládli dôraz na vytvorenie vysoko efektívnych prevenčných mechanizmov a aktívne riešili negatívne sociálno-patologické javy už pri ich vzniku. Zmeňme náš prístup, a tým pomôžeme nielen tým, ktorých sa to priamo týka, pracovníkom škôl, ale najmä nastupujúcim generáciám.
Ďakujem za pozornosť.