51. schôdza

Pán predseda, chcem povedať z tohto miesta, že váš zastupujúci včera, keď som tu vlastne večer bol a mal predkladať svoje návrhy, vtedy bol, teda viedol schôdzu Andrej Hrnčiar. Porušil rokovací poriadok tým, že nedal, neotvoril jednotlivé body, ale povedal, teraz bod 1, 2, 3, 4, Matovič tu nie je, ideme ďalej. Jednoducho toto je porušenie rokovacieho poriadku. Mal otvárať každý jeden bod samostatne. Ja som tu bol. Odišiel som preto, lebo ten prvý bod som chcel, aby sa prerokovával až na konci schôdze. Ale ostatné som chcel, aby sa prerokovali (ruch v sále a reakcie z pléna), napriek tomu to urobil takto.
Uvedomujem si, že je kamarátom Martina Glváča a veľmi sa ho to dotýka, čo dnes zverejním, lebo biznis asi potom nebude tak ľahko prebiehať, a takýmto spôsobom ho chráni.
Ale je to porušenie rokovacieho poriadku.

Ďakujem. Dovoľte pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o 12.00 hod. máme výbor na miestnosti č. 30. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja by som chcela pozvať všetkým poslancov na už tretie v poradí stretnutie medziskupiny v Národnej rade, ktorá je zameraná na podporu ľudí so zdravotným postihnutím, pretože aj z dnešnej rozpravy vyplynulo, že mnohí o tom vôbec nič netušia. Stretnutie sa koná dnes o 13.00 hod. v zimnej záhrade. Všetci ste vítaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona obsahuje viaceré podstatné zmeny pri vydávaní občianskych preukazov... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím kľud, páni poslanci. Pán Madej, Robo, poprosím vás, páni poslanci, naozaj z úcty aj k pani ministerke, aj v priebehu schôdze poprosím o kľud v sále ešte raz. Mali sme dosť času.
Nech sa páči, pani ministerka, ospravedlňujem sa.

Saková, Denisa, ministerka vnútra SR
Ďakujem veľmi pekne.
Predložený vládny návrh zákona obsahuje viaceré podstatné zmeny pri vydávaní občianskych preukazov vrátane vydávania nového druhu dokladu občianskeho preukazu bez podoby tváre.
Občiansky preukaz bez podoby tváre sa bude vydávať bezplatne občanom, ktorí nie sú držiteľmi občianskeho preukazu s elektronickým čipom, teda deťom do 15 rokov a starším občanom, ktorým bol ešte vydaný občiansky preukaz bez čipu. Tento doklad nebude obsahovať fotografiu a podpis jeho držiteľa bude vydávaný plne automatizovane na základe údajov z registra obyvateľov a bude zasielaný priamo na adresu občanov.
Najzásadnejšou zmenou pri vydávaní štandardných občianskych preukazov je možno..., možnosť požiadať o jeho vydanie aj pre občanov mladších ako 15 rokov a pre občanov, ktorí nemajú na našom území trvalý pobyt. V rámci týchto systémových zmien sa upravujú tiež viaceré ustanovenia, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, ako napr. zapisovanie údajov o ťažkom zdravotnom postihnutí alebo oslobodenie od správneho poplatku za vydanie občianskeho preukazu pre občanov starších ako 60 rokov.
Na základe nových nariadení Európskej únie sa návrhom zákona tiež umožní policajtom snímať identifikačné znaky za účelom ich automatizovaného vyhľadávania a porovnávania v schengenskom informačnom systéme bez toho, aby boli takto ďalej zosnímané a aby tieto zosnímané otlačky boli ďalej uchovávané.
Všetky podmienky, ktoré vzišli z rokovaní výborov Národnej rady odporúčam schváliť.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, záverom si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda a vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1607) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 2066 z 19. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určitej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 717 z 8. októbra 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 479 z 10. októbra 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 252 z 10. októbra 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade s pozmeňujúcimi i doplňujúcimi návrhmi, Výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 220 z 3. októbra 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, máte spoločnú správu rozdanú.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 263 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

93.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov predkladám s cieľom transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2018/844, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti do právneho poriadku v rozsahu pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Návrh zákona rozširuje pravidelnú kontrolu vykurovacích systémov a klimatizačných systémov na systémy s celkovým inštalovaným výkonom vyšším ako 70 kW. Upravuje sa pravidelnosť, rozsah, obsah a postup kontroly, ako aj prípady, kedy kontrolu nebude potrebné vykonať.
V súlade s povinnosťami revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov a nadväzujúcimi technickými predpismi sa kontrola vykurovacích systémov rozširuje aj na vykurovacie systémy bez spaľovacích zariadení s účinným menovitým výkonom vyšším ako 70 kW.
Pre klimatizačné zmeny, pre klimatizačné systémy s výkonom od 80 kW do 250 kW sa interval kontroly skracuje zo 6 na 5 rokov.
Z dôvodu transpozičnej povinnosti sú intervaly kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov navrhnuté tak, aby najneskôr v roku 2025 boli k dispozícii nevyhnutné informácie o tom, aký pokrok je dosahovaný v plnení cieľa energetickej efektívnosti a tiež záväzného cieľa zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov pri vykurovaní a chladení. Pri výkone pravidelnej kontroly vykurovacieho alebo klimatizačného systému dostane prevádzkovateľ budovy odborné informácie o možnostiach zníženia spotreby energie pri vykurovaní a chladení, ktorých realizácia prispeje z zníženiu nákladov na energie, a to vrátane optimalizácie veľkosti zariadení na výrobu a dodávku tepla. Taktiež sa upravujú definície vykurovacích a klimatizačných systémov, zrušuje sa požiadavka na vypracovanie dlhodobej stratégie obnovy budov a zavádza sa ekonomicky a technicky podmienená povinnosť pre nebytové budovy s inštalovaným výkonom vykurovacích a klimatizačných systémov vyšším ako 290 kW mať nainštalovaný systém automatizácie a riadenia budovy. Návrhom zákona sa taktiež plnia požiadavky súvisiace s gold-platingom.
Návrh zákona je nástrojom na plnenie cieľov klimaticko-energetického balíčka v oblasti energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie a tiež prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov.
Vplyvy návrhu zákona.
1. Ruší sa povinnosť vykonávať pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách s inštalovaným výkonom vykurovacích alebo klimatizačných systémov menším ako 70 kW, to je takmer vo všetkých rodinných domoch, ako aj v malých verejných budovách, ako napríklad obecných úradoch.
2. Ruší sa povinnosť vykonávať pravidelnú kontrolu vykurovacích alebo klimatizačných systémov pre budovy s nižším menovitým výkonom ako 70 kW, čo sú napríklad administratívne budovy s celkovou podlahovou plochou menšou ako 1450 m2, budovy hotelov a reštaurácií s celkovou podlahovou plochou menšou ako 720 m2, budovy veľkoobchodu, maloobchodu a služieb z celkovou podlahovou plochou menšou ako 1 110 m2a podobne. Ďalej.
3. Predĺži sa súčasne platný interval kontroly z dvoch rokov na tri roky. Vykurovacie systémy so spaľovacími zariadeniami okrem zemného plynu z troch rokov na 4 roky, pre vykurovacie systémy so spaľovacími zariadeniami na zemný plyn, pričom je ako praktický príklad možné uviesť, že v rokoch 2012 až 2017 bolo vykonaných 1 866 kontrol kotlov vo vykurovacích systémoch, z toho 1 863 kontrol sa týkalo vykurovacích systémov s kotlami na zemný plyn s výkonom viac ako 100 kW a vzhľadom na predĺženie intervalu kontroly z 3 na 4 roky je možné očakávať pre rovnakú štatistickú vzorku zníženie počtu kontrol v rovnakom období zhruba o 25 %. Proporcionálne k tomu sa znížia aj náklady na vykurovanie takýchto, na vykonávanie takýchto kontrol. Ďalej.
4. Ruší sa povinnosť vykonávať pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách vo všetkých bytových a nebytových budovách s výkonom nad 290 kW, ktoré majú nainštalované riadiace a kontrolné systémy.
5. Ruší sa povinnosť vykonávať pravidelnú kontrolu v budovách, na ktoré sa poskytuje garantovaná energetická služba, ktorých počet sa v súčasnosti odhaduje cca na 30, ale v budúcnosti sa predpokladá výrazný nárast v počte takto prevádzkovaných, najmä verejných budov.
Predložený návrh zákona má síce uvádzaný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu spolufinancovania projektu, projekt rozšírenia monitorovania energetickej efektívnosti zo štrukturálnych fondov, kde je cca 8 500 eur investícia prvý rok a potom 850 eur prevádzkové náklady za jeho správu na ďalšie roky. Pozitívny dopad projektu je však niekoľkonásobný. Vytvorí sa nová funkcionalita elektronického zberu dát, systém analýzy a vyhodnotenia údajov o spotrebe a úspore energie, pričom sa zníži administratívna náročnosť na strane poskytovateľov údajov, ako aj spracovania údajov, umožní sa ďalej spracovať environmentálne prínosy jednotlivých oblastí energetickej spotreby.
Predložený návrh zákona ma pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne a negatívne sociálne vplyvy. Nový model systému kontroly je jednoduchší a transparentnejší, mechanizmy systému kontroly sú v zákone nastavené podľa transpozičnej povinnosti zo smernice.
Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorú máme ako tlač 1598, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1989 z 11. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote ustanovenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 721 z 8. októbra 2019 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 394 z 10. októbra 2019. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy, vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Všetky majú charakter legislatívnotechnickej úpravy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločne, s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 4/2019 Z. z. schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, v ktorej gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 407 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Maroša Kondróta predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Hlasovať budeme v pondelok o 11.00 hod.

Ďakujem pekne. Rád by som oznámil zvolanie schôdze ústavnoprávneho výboru dnes o 13.00 hod.

Ďakujem pekne. Pán predseda, členka vlády, kolegyne, kolegovia, stojím tu s týmto zákonom už, keď si dobre počítam, štrnástykrát. Je to zákon, ktorý hovorí o jednej nezmyselnej, ja poviem, nezmyselnej situácii, ktorá sa môže a deje pri eurofondoch. Keď spoločná poľnohospodárska politika, a to je jedno, či v roku 2007, alebo v roku 2013, v tomto období, alebo ’13 - ’20, resp. ’21 - ’27 hovorí o tom, že dotáciu, priamu platbu na plochu má brať užívateľ. Dobre, akceptujem, užívateľ, ale tým užívateľom sa nejakým spôsobom tá osoba musí štá..., musí stať. V socializme, ktorého sme boli súčasťou hlavne tí, ktorí majú viacej ako nejakých tých 35 rokov, sa dialo, že užívacie právo bolo nad vlastníckym právom, a sme si na to zvykli a po roku ’90 sa nám zdá, že malo by to pokračovať v určitých štruktúrach na ministerstvách vždy ďalej, že užívateľ bude diktovať podmienky pre toho vlastníka.
Vážení, toto je nepochopenie vlastníckeho práva, ktoré je aj v ústave chránené, aj my sme si to dali, dokonca v minulom volebnom období sme si to ešte povedali, že je to nenahraditeľná pôda a bohatstvo a špeciálnymi zákonmi by mala štát ho ochraňovať, a my takú závažnú vec, ktorou je dotácia, ktorá by mala zlepšovať tú pôdu, lebo dotácia v prvom rade ide na to, aby ten pôdny fond, ktorý ju vygeneruje, tú dotáciu, aby dostal od toho užívateľa príslušné veci na to, aby tá pôda sa nedegradovala. To sú základné princípy poľnohospodárskej výroby, pretože keď ste to ešte nepochopili niektorí, ktorí stále hlasujete proti, tak si láskavo iďte pozrieť, či rastie paradajka na streche, alebo či rastie nejaká slivka pod zemou. No nerastie a my tú základnú vec, to znamená tú pôdu, degradujeme tak, že dotáciu na ňu môže brať kto chce, kto nechce.
Ja keď som sa aj na našom výbore rozčuľoval, že akým spôsobom, a neni to jeden výbor, tento zákon aj 504-ka ako taká išla tu možnože už 5-krát za mojej éry, čo som tu nejakých desať rokov, a stále som prízvukoval, že zákon 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov a lesných je nepochopením vlastníckeho práva, a pokiaľ bude, chcem veriť, nová vláda, tak verím, že ho zruší a urobí nový, ktorý povie, že vlastník, ty budeš diktovať, lebo tak to beží v bežnom svete okolo, mimo socialistických zoskupení, ktoré sme tu mali, tých krajín, ktoré žiaľ, zdedili podobný majetok, čo sa týka vlastníctva a užívania, ako sme zdedili my. Niektorí sa s tým už vysporiadali a niektorí nie a nie. A bojím sa, že my sme v tej skupine, ktorá si snaží, a tá skupina sa cvrkla na dvojčlennú, Česi a Slovenská republika, teda Česká republika a Slovenská republika, kde prakticky si snažíme stále vydobyť nejaké výnimky, lebo my sme historicky vraj vo veľkých kontextoch gazdovali, mali sme veľkoblokové obrábanie, a jak je to možné, že my to chceme nabúrať.
No, ľudia Boží, sa preberte z toho šoku! Dobre? Sa preberte z toho šoku, pretože povedzte mi, kto má najväčší záujem, aby sa nejaký výrobný prostriedok alebo nejaká firma zveľaďovala, no kto? No ten, kto má tam vklad nejaký svoj, alebo že je to rodina. To znamená, že je to rodinný podnik, alebo rodinná firma, farma, a predsa členovia rodiny nechcú, aby sa degradoval ten ich majetok, ani tie deti, ktoré v tej rodine fungujú. Však predsa chcú to zveľaďovať, veď takto sme od vekov, vekov boli naučení, len socializmus spravil nejaké štátne podniky, socialistické, ktoré spôsobili, zabudni, že budeš podnikať, a my sa nie a nie tých podnikov vzdať. Nie a nie sa ich vzdať, pretože každý si myslí, že tu máme mať iba 5-tisícové, 3-tísové, 2-tisícové, čo sa týka zamestnanosti.
Ale ja hovorím, že v poľnohospodárstve v našom, to funguje na západe tak, mimo našej republiky, že tie rodinné farmy a je to aj v spoločnej poľnohospodárskej politike, sú základom. Rodinné farmy v poľnohospodárstve, vážení. A my sme ešte stále nepochopili. A poviem jedno. Kráľov sme tu už mali, že? Bol kráľ Rakúsko-Uhorska, bol kráľ Uhorska, ktorý vládol na celom, v Hornej zemi. Chceme mať znovu kráľov? Chceme mať znovu kráľov, aby bol kráľ východného Slovenska v pôde, západného Slovenska, stredného Slovenska? Veď predsa v demokracii sa píše - a aj Európska únia to potvrdzuje -, že primerané roztriedenia vlastníctva, primerané roztriedenia vlastníctva spôsobuje sociálny zmier území, zamestnanosť a obrobenosť krajiny, pretože vlastník sa o svoj majetok stará najlepšie.
Či sa vám to páči, alebo nepáči. A keď toto my nepochopíme a budeme stále užívateľa deklarovať nad vlastníka, tak sme nepochopili, čo bol rok 1990 a po ňom pokračujúce.
Takže, vážení, predkladám vám tu zákon, novelu zákona, hovorím, stojím tu už štrnásty alebo pätnástykrát, ale budem musieť dávať stále. Keď tu bude naše hnutie Obyčajných ľudí a možno si to preberú aj iné, možnože aj hnutia alebo strany, ktoré sú tu, momentálne možnože aj v opozícii, možnože raz budú aj v koalícii, chcem vás poprosiť, aby ste ho dávali stále, lebo na tom v Bruseli pohoríme tak, že budeme pozerať, lebo neni možné, aby som ja Fecko Martin si teraz povedal, že niekde v Topoľčanoch to je jedno, môžem hocijakú tam obec vziať, alebo v inom okrese, že ja si poviem, že ja tam užívam pozemky, čestne vyhlásim, a keď náhodou tam nikto neni deklarovaný, že berie dotáciu, tak ja, Fecko Martin ju dostanem, vážení. Ja Fecko Martin ju dostanem. Pretože v zákone je napísané, že Poľnohospodárska platobná agentúra môže požiadať, nie, že musí požiadať! A čo požiadať? No predsa list vlastníctva alebo nájomnú zmluvu. My povedzte, čo iné má žiadať, keď chce niekto deklarovať, že niečo užívam, mi povedzte čo. Čestné prehlásenie? A keď som sa toto pýtal na ministerstve, tak mi povedali jeden, jedna, by som povedal, sféra, že pán poslanec, veď my to dávame na čestnosť a svedomitosť toho gazdu. Ja som si myslel, že sa mi sníva. Pri dnešnej dobe, ktorá už je až tak vypätá, že brat brata nepozná, rodina rodinu, pre majetky sa rozgajdajú, mi chcete povedať, že my dávame na čestné slovo, že tie pozemky užíva svoje a ich obrába ten užívateľ, ktorý vám dá čestné vyhlásenie, sa spamätajte z toho šoku!
Neviem, či by tu bolo dobré, keby sme dali policajný štát možno, lebo už vyzerá tak proste, že keď nebude vymohnuteľnosť práva, tak tu bude no Sodoma, Gomora, ktorá už, hovorím, že aj tu je, a preto som prosil, som veriaci, viete, že som kresťan, katolík, tak som prosil, pretože pani ministerka mi stále... (Reakcia z pléna.) To je úvodné slovo, pán kolega, takže až keď pôjdem do rozpravy.
Takže chcem viac-menej uspôsobiť túto novelu tak, aby to bolo aj, samozrejme, v súlade s európskym právom, a keď som to pani ministerke akože tlmočil, tak ona mi stále povedala, že ja tomu nerozumiem, že to Brusel, tak bojím sa, že pani ministerka, ten Brusel to trošku nejak ináč vníma a ja vám to potom aj v rozprave vysvetlím, ako to vníma Brusel. Takže, pán predseda (rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu), ste tu vy, áno, dobre, tak ja by som v tom úvodnom slove aspoň toľko doplnil na koniec, že snažím sa zosúladiť touto novelou zákona vlastnícke právo, aby malo danú vážnosť a hodnosť aj pri čerpaní eurofondov, ktoré sú momentálne čerpanie na modré oči, a viacej sa k tomu v rozprave vyjadrím, do ktorej sa hlásim ako prvý, a chcem ešte na záver povedať, že toto naše, táto naša novela zákona, teda moja novela zákona aj s mojimi kolegami, samozrejme, že spĺňa všetky legislatívne, právne veci a je v súlade s ústavou a inými zákonmi, ktorými je naša republika viazaná. Toľko na úvod a potom v rozprave ako prvý.
Ďakujem pekne.