51. schôdza

93.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov predkladám s cieľom transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2018/844, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti do právneho poriadku v rozsahu pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Návrh zákona rozširuje pravidelnú kontrolu vykurovacích systémov a klimatizačných systémov na systémy s celkovým inštalovaným výkonom vyšším ako 70 kW. Upravuje sa pravidelnosť, rozsah, obsah a postup kontroly, ako aj prípady, kedy kontrolu nebude potrebné vykonať.
V súlade s povinnosťami revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov a nadväzujúcimi technickými predpismi sa kontrola vykurovacích systémov rozširuje aj na vykurovacie systémy bez spaľovacích zariadení s účinným menovitým výkonom vyšším ako 70 kW.
Pre klimatizačné zmeny, pre klimatizačné systémy s výkonom od 80 kW do 250 kW sa interval kontroly skracuje zo 6 na 5 rokov.
Z dôvodu transpozičnej povinnosti sú intervaly kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov navrhnuté tak, aby najneskôr v roku 2025 boli k dispozícii nevyhnutné informácie o tom, aký pokrok je dosahovaný v plnení cieľa energetickej efektívnosti a tiež záväzného cieľa zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov pri vykurovaní a chladení. Pri výkone pravidelnej kontroly vykurovacieho alebo klimatizačného systému dostane prevádzkovateľ budovy odborné informácie o možnostiach zníženia spotreby energie pri vykurovaní a chladení, ktorých realizácia prispeje z zníženiu nákladov na energie, a to vrátane optimalizácie veľkosti zariadení na výrobu a dodávku tepla. Taktiež sa upravujú definície vykurovacích a klimatizačných systémov, zrušuje sa požiadavka na vypracovanie dlhodobej stratégie obnovy budov a zavádza sa ekonomicky a technicky podmienená povinnosť pre nebytové budovy s inštalovaným výkonom vykurovacích a klimatizačných systémov vyšším ako 290 kW mať nainštalovaný systém automatizácie a riadenia budovy. Návrhom zákona sa taktiež plnia požiadavky súvisiace s gold-platingom.
Návrh zákona je nástrojom na plnenie cieľov klimaticko-energetického balíčka v oblasti energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie a tiež prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov.
Vplyvy návrhu zákona.
1. Ruší sa povinnosť vykonávať pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách s inštalovaným výkonom vykurovacích alebo klimatizačných systémov menším ako 70 kW, to je takmer vo všetkých rodinných domoch, ako aj v malých verejných budovách, ako napríklad obecných úradoch.
2. Ruší sa povinnosť vykonávať pravidelnú kontrolu vykurovacích alebo klimatizačných systémov pre budovy s nižším menovitým výkonom ako 70 kW, čo sú napríklad administratívne budovy s celkovou podlahovou plochou menšou ako 1450 m2, budovy hotelov a reštaurácií s celkovou podlahovou plochou menšou ako 720 m2, budovy veľkoobchodu, maloobchodu a služieb z celkovou podlahovou plochou menšou ako 1 110 m2a podobne. Ďalej.
3. Predĺži sa súčasne platný interval kontroly z dvoch rokov na tri roky. Vykurovacie systémy so spaľovacími zariadeniami okrem zemného plynu z troch rokov na 4 roky, pre vykurovacie systémy so spaľovacími zariadeniami na zemný plyn, pričom je ako praktický príklad možné uviesť, že v rokoch 2012 až 2017 bolo vykonaných 1 866 kontrol kotlov vo vykurovacích systémoch, z toho 1 863 kontrol sa týkalo vykurovacích systémov s kotlami na zemný plyn s výkonom viac ako 100 kW a vzhľadom na predĺženie intervalu kontroly z 3 na 4 roky je možné očakávať pre rovnakú štatistickú vzorku zníženie počtu kontrol v rovnakom období zhruba o 25 %. Proporcionálne k tomu sa znížia aj náklady na vykurovanie takýchto, na vykonávanie takýchto kontrol. Ďalej.
4. Ruší sa povinnosť vykonávať pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách vo všetkých bytových a nebytových budovách s výkonom nad 290 kW, ktoré majú nainštalované riadiace a kontrolné systémy.
5. Ruší sa povinnosť vykonávať pravidelnú kontrolu v budovách, na ktoré sa poskytuje garantovaná energetická služba, ktorých počet sa v súčasnosti odhaduje cca na 30, ale v budúcnosti sa predpokladá výrazný nárast v počte takto prevádzkovaných, najmä verejných budov.
Predložený návrh zákona má síce uvádzaný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu spolufinancovania projektu, projekt rozšírenia monitorovania energetickej efektívnosti zo štrukturálnych fondov, kde je cca 8 500 eur investícia prvý rok a potom 850 eur prevádzkové náklady za jeho správu na ďalšie roky. Pozitívny dopad projektu je však niekoľkonásobný. Vytvorí sa nová funkcionalita elektronického zberu dát, systém analýzy a vyhodnotenia údajov o spotrebe a úspore energie, pričom sa zníži administratívna náročnosť na strane poskytovateľov údajov, ako aj spracovania údajov, umožní sa ďalej spracovať environmentálne prínosy jednotlivých oblastí energetickej spotreby.
Predložený návrh zákona ma pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne a negatívne sociálne vplyvy. Nový model systému kontroly je jednoduchší a transparentnejší, mechanizmy systému kontroly sú v zákone nastavené podľa transpozičnej povinnosti zo smernice.
Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorú máme ako tlač 1598, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1989 z 11. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote ustanovenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 721 z 8. októbra 2019 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 394 z 10. októbra 2019. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy, vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Všetky majú charakter legislatívnotechnickej úpravy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločne, s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 4/2019 Z. z. schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, v ktorej gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 407 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Maroša Kondróta predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Žiada si záverečné slovo pán spravodajca?
Poprosím vás, aby ste oznámili termín hlasovania.

Hlasovať budeme v pondelok o 11.00 hod.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálny a justičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 1697, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1798.
Dávam slovo poslancovi Feckovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol, nech sa páči, pán poslanec. (Reakcie z pléna.) Ešte výbor oznámi.
Pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Rád by som oznámil zvolanie schôdze ústavnoprávneho výboru dnes o 13.00 hod.