51. schôdza

Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, máme tu návrh zákona, ktorý je zas takým balíčkom energetických zákonov, ktoré majú mať dobrý vplyv na cenu elektriny pre spotrebiteľov. A týka sa to v rámci týchto balíčkov aj novely zákona o Environmentálnom fonde. Možno je to prekvapivé, ale naozaj práve v tomto Environmentálnom fonde sa totiž kumulujú prostriedky, ktoré vznikajú od rôznych znečisťovateľov, ale najmä najväčší balík peňa..., prostriedkov, ktorý sa kumuluje na účte Environmentálneho fondu, sú peniaze z predaja emisií.
V cene elektriny sa skladáme aj na dotovanie tzv. zelenej alebo ekologickej energie. To je síce dobré, máme to aj v rámci plnenia záväzkov vo vzťahu k Európskej únii, avšak v rámci týchto záväzkov nikto nepovedal, že to musia hradiť všetko domácnosti a podnikatelia v cene elektriny. Inšpirovali sme sa vzorom, legislatívou Českej republiky, a preto prichádzame s návrhom, tzv. viaczdrojové financovanie tejto podpory zelenej energie.
A síce návrh spočíva v účelovom viazaní finančných prostriedkov, ktoré sú určené na ekologické projekty, sú určené z výnosu predaja z emisií. Čiže konkrétne z výnosu z dražieb emisných kvót. Z týchto emi..., z týchto, z tohto výnosu navrhujeme použiť 17,5 %, teda polovicu z toho, čo bolo zákonom schválené na júnovej schôdzi Národnej rady a určené na ekologické projekty.
V súčasnosti ohľadom financovania, tak Environmentálny fond k 31. decembru 2018 mal na účte 430 mil. eur a z toho bolo 229 mil. z príjmov z predaja emisných povoleniek. Čerpanie týchto prostriedkov je, nemá stanovené nejaké, nejaké prísne priority a v podstate je to na, na dohode ministra životného prostredia s ministrom financií.
Už v minulosti som predkladala návrh zákona, aby boli minimálne informovaní v našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o tom, aké využitie si títo, tieto dva rezorty dohodli, pretože je absurdné, aby tieto prostriedky boli používané napríklad, i keď na povolenú, ale štátnu pomoc veľkým znečisťovateľom ovzdušia, ako je Slovnaft, ako je SCP Mondi v Ružomberku, kde v súčasnosti ľudia veľmi oprávnene sa sťažujú na katastrofálnu situáciu v ovzduší. Slovnaft, ktorý takisto, okolie, obyvateľstvo v Rovinke a v blízkych obciach sa sťažujú na veľmi negatívne dopady na životné prostredie od týchto veľkých prevádzok, a títo dostali milióny eur štátnej pomoci napriek tomu, že sú veľmi ziskové, tak z týchto prostriedkov, ktoré by mali slúžiť na životné prostredie, skvalitnenie životného prostredia každého jedného z obyvateľov, a nielen vybraných. Preto prichádzame s návrhom, aby, aby bolo účelovo viazaná táto suma 17,5 %. V prenesení na peniaze ide takmer o št..., približne o 40 mil. eur. O toľko by sa aj vlastne znížil poplatok domácností a podnikateľov na dotovanie zelenej elektriny.
Čo sa týka Environmentálneho fondu, tak do budúcnosti nás čaká ozaj veľmi veľká výzva, aby tento fond začal pracovať efektívne, aby bol pod väčšou kontrolou. Je nemysliteľné, aby on vlastne navyšoval bilanciu štátneho rozpočtu v hotovostnej kase. Je nemysliteľné, aby veľké časti z týchto prostriedkov, ktoré vznikajú zo znečisťovania ako poplatky za znečisťovanie vody, pôdy, ťažbu surovín a podobne, bolo financované rezort životného prostredia a financované jeho úlohy, ktoré štát prenáša na rezort životného prostredia, v podstate na platy, na výkon organizácií, ktoré sú rozpočtové a príspevkové organizácie v rezorte ministerstva životného prostredia. Namiesto toho, aby boli jasne stanovené priority, ako sa prostriedky Environmentálneho fondu majú použiť, aby boli výzvy, ktoré programy sa, sú teda nastavené na čerpanie prostriedkov, aby boli na základe hodnoty za peniaze. Je nemysliteľné, aby zlyhávala kontrola Environmentálneho fondu už poskytnutých prostriedkov.
Sama som podala niekoľko podaní, kde sa poukazuje na netransparentné čerpanie financií z Environmentálneho fondu na fiktívne, by som povedala, plnenia, resp. aj na, na možno protizákonné konania až typu subvenčného podvodu. Týka sa to starších káuz, ale najmä obdobia, kedy zanikol Recyklačný fond a preniesli sa práva a povinnosti na Environmentálny fond.
Ale myslím si, že tieto, takéto nehospodárne nakladanie bolo aj v minulosti, napríklad pri kanalizáciách, kedy obce vybudovali čistiareň odpadových vôd, napr. pred desiatimi rokmi, a táto čistiareň odpadových vôd vybudovaná technológiou do dnešného dňa stojí, pretože nemá vybudovanú prípojky a kanalizačné, kanalizačnú sieť. A takéhoto Kocúrkova financovaného z Environmentálneho fondu je stále viac.
Čiže záverom chcem povedať, že náš návrh je v sú..., ak teda bude prijatý, tieto prostriedky z Environmentálneho fondu budú vlastne rovnomerne poskytnuté v tej výške 40 mil. každému jednému spotrebiteľovi, každému jednému spotrebiteľovi, ktorý má, využíva elektrinu. A nebude to tak ako iné prostriedky z Environmentálneho fondu, ktoré slúžia ako darčeky spriazneným obciam a podnikateľom. Takže prosím vás o podporu návrhu tohto nášho zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďalej v rozprave chce vystúpiť pán navrhovateľ, pán poslanec Galek.
Máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj Anke za doplnenia práve z toho ekologického pohľadu, pretože nie všetko je iba o číslach a o peniazoch. Ale napriek tomu, teda keďže sme označovaní za excelovú stranu, tak pár čísiel z Excelu si ešte dovolím doplniť.
O čom sa teda bavíme, o akých sumách? Keď hovoríme o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla a pridáme k tomu aj podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, čo sú vlastne veci, ktoré absolútne sú voči sebe v protiklade, my na jednej strane podporujeme produkciu emisií a na druhej strane sa ich snažíme šetriť, tak dostaneme sa dokopy na všetky tieto dotácie, na sumu asi 600 mil. eur. Prosím pekne, 600 mil. eur každý jeden rok!
Zoberme si teraz preč tú podporu tej výroby elektriny z domáceho uhlia, ktorú už od roku 2000 alebo po roku 2023 nebudeme mať. Dovolím povedať si, že to je aj práve vďaka strane SaS a vďaka všetkej tej námahe, ktorú sme do toho od začiatku volebného obdobia vkladali, pričom na začiatku sme možno boli označovaní za takých tých odľudov, nakoniec aj samotná koalícia uznala naše argumenty a jednoducho od roku 2024 nebudeme dotovať elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia, ale dovolím si povedať, že od tohto roku má šancu Slovensko sa stať aj pri výrobe elektriny uhlíkovo neutrálnym.
Ale poďme naspäť teda k tým, k tým zeleným energiám, kde stále nám ostáva asi 475 mil. eur. Toto bolo minimálne v minulom roku, 475 mil. eur, ktoré sa nám rozpustili do cien elektriny. V tomto roku je naplánovaných 461 mil. eur. Čiže naozaj sa bavíme o veľkej, veľkej sume, takmer 500 mil., na ktorú sa skladáme my všetci ako domácnosti, plus podnikatelia, mínus zopár vybraných podnikov a paradoxne, pre niektorých sa snažíme vytvárať ďalšie rôzne úľavy a výnimky, ako je to napríklad v prípade kompenzácií, ktoré sme stanovili pre energeticky náročné podniky vo výške 40 mil. eur tak isto.
No, ale čo je lepšie? Dávať výnimky vybraným, alebo naozaj znížiť a zlacniť tú elektrinu pre všetkých? Ja si myslím, že to druhé je omnoho systematickejšie riešenie.
No, a teraz keď si to rozmeníme na tie domácnosti. Priemerná domácnosť na Slovensku spotrebuje ročne asi 2,5 MWh elektriny. To je to, čo každý z vás potrebuje doma na svietenie, niektorí dokonca na kúrenie, na pozeranie televízie. Jednoducho dva a pol megawatthodiny ročne je priemerná domácnosť. V sume, teda na tej faktúre, na tom účte, ktorý dostanete, to vyúčtovanie raz do roka, vám v tomto prípade svieti suma asi 390 eur. A z týchto 390 eur tie politické zásahy, ktoré vieme okresať, sú 80, 80 - 85 eur. A tieto zásahy, keď hovoríme teda o dotácii do obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla, z toho predstavujú niečo menej, niečo menej ako polovicu, niečo medzi jednou štvrtinou a jednou polovicou.
No a my dnes nejdeme urobiť nič iné, ako toto okresať. My to nevieme znížiť na nulu okamžite, ono tá podpora bude vypadávať postupne do roku 2028, ako nám budú končiť podpory pre jednotlivé, jednotlivé, jednotlivé zdroje. Ale v súčasnosti vieme minimálne tú cenu znížiť vďaka tomu, že tie dotácie zaplatíme nielen z peňaženiek ľudí, ale aj z Environmentálneho fondu. No a ďalším krokom, ktorý majú aj v Českej republike je to, že na to prispieva aj štát zo štátneho rozpočtu.
Ako opozičná strana si toto dovoliť zatiaľ nemôžeme, ale ja verím, že naozaj po tých voľbách dostaneme priestor aj na realizáciu tohto, aby sme mohli naplniť ten náš cieľ, znížiť ten účet za elektrinu pre tú slovenskú priemernú domácnosť o tých 80 eur.
Takže, vážené dámy, vážení páni, ešte raz vás veľmi pekne prosím o podporu tohto zákona, pretože je naozaj prospešný. Nikoho, nikoho nijakým spôsobom neobmedzí. Jedine naozaj z toho nevyužívaného Environmentálneho fondu zoberie za predaj emisií každý rok 17,5 % a použije túto sumu na zníženie tej koncovej ceny elektriny.
Ďakujem veľmi pekne.

!!! Vymazať rámček!

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť v rozprave spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach (tlač 1721).
Pán poslanec, nech sa páči, môžte odôvodniť návrh vášho zákona.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 1721.)

Ďakujem veľmi pekne. Takže rád by som odôvodnil ten druhý zákon z tohto nášho balíčka, z tejto trojice návrhov zákonov na zníženie koncovej ceny pre každého jedného spotrebiteľa. Nie pre nejakých pár vybraných, ale naozaj každý jeden by z tohto mohol profitovať. V tomto druhom návrhu zákona sme sa zamerali na tzv. zisk Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, ktorej vlastníkom je na 100 % štát a ktorá má najväčšie zisky práve zo stopercentne regulovaných činností, ktoré spočívajú v prenose elektriny. To sú také tie najvyššie stĺpy, ktoré môžte vidieť napríklad popri Bratislave alebo keď idete okolo Bohuníc. Jednoducho to, čo sa ťahá, to, čo sa ťahá ďalej a potom sa rozvetvuje z tej prenosovej úrovne na tú distribučnú a na miestne, na miestne distribučky.
Tu sa bavíme o tom, že táto spoločnosť napriek tomu, že je stopercentne štátom vlastnená a stopercentne regulovaná, alebo teda, pardon, nie stopercentne, ale minimálne, najvýraznejšiu časť z jeho príjmu vytvárajú práve príjmy, ktoré plynú z regulovaných činností, tak každý rok vykáže zisk. A tento zisk sa, prosím pekne, pohybuje vo výške od 50 mil. eur. V minulom roku po, neviem, mám tu 74 mil. alebo skoro 75 mil. v roku 2017, 58 mil. v roku 2016, 73 mil. v roku 2015 a tak ďalej by som mohol ísť do minulosti. A neuveríte, ale každý jeden rok v návrhu toho štátneho rozpočtu je táto suma rozpočtovaná naozaj blízko k tej nule. Hovoríme možnože o 10, možnože o 15 mil. eur a napokon, napokon skončíme na 60 mil. eur v priemere.
A čo sa deje potom s týmito peniazmi? No tieto peniaze sa, prosím pekne, keďže je to štátna akciová spoločnosť, zoberú, stanú sa príjmom štátneho rozpočtu a použijú sa na rôzne korupčné, pardon, sociálne balíčky, či už vlaky zadarmo, obedy zadarmo. Ale všetci veľmi dobre vieme, že nič nie je zadarmo. A teda keď hľadáte nejaké zdroje, z čoho sa tieto peniaze berú, tak to nájdete práve napríklad aj v Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave.
Týmto návrhom zákona teda chceme zaviesť takú reguláciu, aby tento zisk sa v nasledujúcich rokoch použil práve na to vykrývanie..., alebo na vykrývanie, na znižovanie tej regulovanej ceny, ktorá sa vyberá za ten prenos, a tým pádom by sme opäť vedeli znížiť to zaťaženie tej koncovej ceny, pretože tie prenosové poplatky sú súčasťou práve tých poplatkov za tú dodávku elektriny o tých 60 mil., dobre, možno 50-60, závisí to od roku. Ale teda o zhruba takúto sumu. Keď si k tomu pripočítame ten Environmentálny fond, tých 40 mil., už sa bavíme, prosím pekne, už o 100 mil. eur. A keď ešte k tomu pripočítame 115 mil. eur za dotácie do výroby elektriny z domáceho uhlia, už sme na 215 mil. eur. Takže naozaj kvapka ku kvapke a pomaličky sa dostávame k tým, dobre, ešte nie 80, ale asi k 25 eurám, ktoré vieme už dnes, o ktoré už dnes vieme odľahčiť práve ten koncový účet za elektrinu pre tú slovenskú domácnosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Dávam slovo pánovi poslancovi Ivanovi ako spravodajcovi z gestorského výboru pre hospodárske záležitosti, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1721).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Okrem pána navrhovateľa nikto. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Galek.

Takže tento raz iba tak stručnejšie, teda pre predstavu. Kým v prípade Environmentálneho fondu sme sa bavili asi o štyroch, o štyroch až piatich eurách na tú priemernú domácnosť, to zníženie, v tomto prípade sa bavíme o šiestich až ôsmich. Takže vidíte, že postupne sa nám to zbiera. No a plus to uhlie, to máme nejakých 12 euro. Toto, toto je prepočítané na tú priemernú domácnosť so spotrebou 2,5 megawatthodiny.
Ale vezmite si naozaj veľkého odberateľa, veľkú firmu, ktorá takisto musí platiť všetky tieto poplatky. Jednoducho toto je, toto je pre nich obrovská úľava po ktorej tie firmy volajú, aby nemuseli ísť do zahraničia, aby nemuseli pýtať iné dotácie, aby boli konkurencieschopní na tom spoločnom trhu, na ktorom musia pôsobiť v rámci Európskej únie alebo kľudne aj povedzme toho sveta. Čiže naozaj ideme, ideme pomôcť aj domácej výrobe, aj tým domácim podnikateľom.
A teda aby som doplnil a ozrejmil troška aj jasnejšie ten, ten, tú schému, ako sa to celé bude diať. To znamená, zavádzame obligatórny spôsob použitia časti toho celkového zisku prevádzkovateľa prenosovej sústavy nielen z toho, čo má, čo má v prípade tých regulovaných poplatkov, ale celého, pretože sa bavíme o štátnej prenosovej sústave. A ak ona vykazuje nejaký zisk a tento odvádza do štátneho rozpočtu, tak to sú iba skryté dane, nič viac, skryté dane, ktoré my všetci musíme platiť, a to dosiahnutého v okruhu regulovaných činností na úhradu plánovaných nákladov na poskytovanie systémových služieb do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa tento hospodársky výsledok vytvoril. No a ten Regulačný úrad následne urobí cenovú reguláciu a bude postupovať tak, že tento kladný zisk z vykonávania regulovaných činností určí iba na úhradu tých plánovaných nákladov, ktoré vniknú pri vykonávaní regulovaných činností v tom ďalšom období.
Takže naozaj zoberieme regulovaný zisk, šup na ďalší rok ako zisk, o ktorý sa poníži, ponížia všetky tie plánované náklady. A bingo! Máme 6 až 8 euro dolu pre tú priemernú domácnosť.
Ďakujem.