51. schôdza

Môžem? Ďakujem za slovo. Pán Špánik, jednak by som bola zvedavá, ako viete, ako náš klub funguje, keď ste doňho ani nevkročili. A, pán Špánik, vy ste sa do parlamentu, vy ste sa na posla, svoje hlasy vo voľbách v 2016. roku dostali po chrbte našej politickej strany Ľudová strana Naše Slovensko. Tie hlasy, ktoré ste dostali, neviem, koľko ich bolo, ste nedostali iba ako vaša osoba. Tie hlasy patrili Ľudovej strane Naše Slovensko a vám určitá časť, ktorú by ste možno inde nikdy neboli dostali v inej strane. Čiže vlastne vy ste sa po chrbte Ľudovej strany Naše Slovensko prehrabali do parlamentu.
Tak ja vás žiadam, aby ste neurážali, neútočili na našu stranu, pretože keby ste vy ako osoba boli kandidovali, tak možnože by ste dostali také minimum, že by to bolo nejaké promile. Tak nehovorte proti Ľudovej strane Naše Slovensko, nezavádzajte a neluhajte o nejakých našich stykoch s pánom Ficom, keď my podporíme dobrý zákon. My podporujeme zákony, či sú, podľa toho, či sú dobré a nie podľa toho, kto ich predložil. Tak aj si vyprosím od vás, aby ste útočili na Ľudovú stranu Naše Slovensko a na náš parlamentný klub, ktorého mám česť byť členkou a ktorého mám česť zastupovať aj túto stranu v parlamente, mojich voličov a moju stranu, Ľudovú stranu Naše Slovensko. Vyprosím si to od vás.

Milan, ja chápem, že sa ťa dotkla naša vecná kritika prelietavých poslancov. To je úplne, úplne prirodzené a si z toho podráždený a bledý a na nervy. Ale tá spŕška primitívnych útokov, čo si tu teraz vyprodukoval, tá jednoducho ukázala, že asi sme trafili do čierneho a že je veľmi dobré, že sa o tomto začalo rozprávať a že, verím tomu, v ďalšom volebnom období sa možno spraví nejaká zmena, ktorá zabráni tomu, aby ľudia za nejakú stranu boli zvolení a potom zrazu sa tvárili, že oni sú Alenka z ríše zázrakov alebo Majka z Gurunu a že teda sú s tým nespojiteľní a úplne z iného cesta a z iného sveta. Ale to všetko chápem.
Ale jednu vec ti chcem povedať a poviem ti to do očí aj na chodbe, kamarát. Ty nebudeš rozprávať o tom, že ja sa v súkromí stretávam potajme s Ficom. To nebudeš rozprávať. A nebudeš rozprávať ani to, že koľko sme za nejaké hlasovania zobrali peniaze. My hlasujeme vždy zásadne len podľa toho, či si myslíme, že daný zákon je dobrý pre Slovensko alebo nie je. Ak si myslíme, že dobrý je, budeme hlasovať vždy za taký zákon bez ohľadu na to, či to dáme my, či to dá opozícia, či to dá vláda, či to dá nejaký nezaradený poslanec, pretože my sa nepozeráme na politické tričká. Pozeráme sa vždy a zásadne iba na výsledok zákona a jeho dopad na Slovensko a na jeho obyvateľov. Ale neviem, či takéto niečo dokážeš pochopiť.

No, pochopiť to dokážem bez problémov, to nemusíte.
Pani Grausová, vám by som chcel na tú vašu pripomienku o tých chrbtoch povedať len jednu vec. Veľmi dobre viem, ako váš poslanecký klub funguje. Bol som aj asistentom, tak najprv si vy zistíte fakty, potom tu drístajte. (Reakcia z pléna.) Áno, drístate.
Ďalšia vec. My sme si to v tých voľbách takisto odmakali a nebyť, nebyť nás, tých ľudí, ktorí si to v tých voľbách ozaj odmakali, tak vy by ste tu dnes nesedela. To si buďte istá. My sme v tých mrazoch roznášali, či už to boli letáky, my sme organizovali mítingy, my sme robili ďalšie veci, a nebyť toho všetkého, tak o vás ľudia ani nezakopnú, pani Grausová, ani nezakopnú.
A ja som nehovoril, že ste za nejaké hlasovanie zobrali peniaze, ja som len povedal, že si vás kúpili tým, že vám nezrušili stranu. A evidentne, evidentne ste sa potom otočili a v kľúčových hlasovaniach ste podržali Fica a Pellegriniho. Nič iné som nepovedal, len pravdu.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, bol by som rád, keby v rámci rokovacieho poriadku aj schváleného etického kódexu ste upozornili poslanca Kotlebu, že je neprijateľné, aby v parlamente, ktorý je od slova parlare, to znamená, že sa máme porozprávať o veciach, sa vyhrážal inému členovi násilím alebo akýmkoľvek iným riešením veci v parlamentných chodbách. Je to neprijateľné a bol by som rád, keby o tom pán Kotleba vedel.

Nie, zriekam sa.

Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem za slovo. Keď už pán Poliačik sa tu hrá na princípy demokracie a rešpektovanie a neviem čo a obviňuje ma tu, tak by som vás chcel upozorniť na jeho odznačik potratového Slovenska na saku, za ktoré nám bolo hrozené disciplinárnym konaním. Čiže dávam to na vedomie vedeniu Národnej rady a zachovajte sa tak, aby zákon platil pre všetkých rovnako. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Ján Kecskés, Jana Nehézová, Natália Grausová predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 363/2011 Z. z. o rozsahu, o podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženej novely zákona je snaha o efektívne využívanie prostriedkov z verejného zdravotného poistenia na úhradu liekov pre deti, zdravotne znevýhodnené deti a starobných dôchodcov. V navrhovanej novele sa rušia limity spoluúčasti pre predmetné skupiny poistencov, z čoho vyplýva, že títo poistenci nebudú doplácať za lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny absolútne nič. Toľko na úvod a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1708). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je, z návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 hovorí: "Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon." V zmysle uvedeného vyplýva, že štát ako garant práva a sociálneho zabezpečenia nie len pre najzraniteľnejšie skupiny ľudí by mal byť schopný zabezpečiť bezplatnú zdravotnú starostlivosť od začiatku až do skončenia jej trvania. To znamená, od potrebného zákroku lekárom až po užívanie liekov, ktoré lekár pacientovi predpíše.
Väčšina starobných dôchodcov bola v minulosti zamestnaná a poctivo si platila dane a sociálne poistenie. Robili to s vedomím, že na jeseň ich života sa štát ako sociálny garant o nich postará a zabezpečí im takú opateru, ktorú potrebujú. Nemôžu za to, že vďaka nezodpovedným vládam sa sprivatizovalo a vykradlo takmer všetko, vrátane slovenského zdravotníctva. Dnes trpia a platia na nezodpovednosť tých, ktorí tento stav docielili. Častokrát sa tak rozhodujú medzi tým, či si kúpia jedlo, ošatenie, zaplatia dane či poplatky za energie alebo si kúpia lekárom predpísané lieky.
Treba si uvedomiť, že sa aj dnes vyplácajú dôchodky dôchodcom vo výške almužien. Aj keď dôchodcovia poctivo pracovali, pracovali veľakrát za nižšie mzdy, čo sa im dnes odzrkadľuje na výške ich dôchodkov. Rovnakú situáciu zažívajú aj invalidní dôchodcovia. Častokrát sú odkázaní na pomoc svojich blízkych, aby ako-tak prežili. Napriek ich zdravotnému postihu sa vo väčšine prípadov snažia zamestnať a rovnako začleniť do spoločnosti. Preto nie je dôvod znevažovať ich aktívny prístup a zaťažovať ich ďalšími výdavkami na predpísané lieky či iné pomôcky a potraviny.
Poslednou kategóriou poistencov, ktorí by nemali platiť doplatky za predpísané lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, sú deti v predškolskom veku a deti so zdravotným postihnutím do dvanásteho roku života. Predmetným oslobodením poistencov od platenia doplatkov za lieky, pomôcky a potraviny sa docieli to, že peniaze, ktoré rodičia musia na lieky vynaložiť, použijú na kvalitnejší a lepší život pre svoje deti.
Tento návrh bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, zároveň bude mať pozitívny vplyv na kvalitu života detí, invalidných a starobných dôchodcov a zlepší im finančnú situáciu, ktorá im umožní využiť finančné prostriedky napríklad na kvalitnejšiu stravu alebo bývanie. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť a zároveň vás prosím o podporu nášho návrhu zákona.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, tento náš návrh vychádza z čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí jasne o tom, že každý, kto si platil zdravotné odvody, má mať zdravotnú starostlivosť úplne zadarmo. Žiaľ, dnes po 26 rokoch existencie Slovenskej republiky sme sa dostali do stavu, keď tí, ktorí celý život poctivo pracovali, platili si dane aj tie spomínané odvody, dnes z tých svojich, veľmi skromných, niekedy až smiešnych dôchodkov najprv musia pozerať na to, aby si odpočítali sumu, ktorú potrebujú mesačne na zdravotnú starostlivosť, na lieky, potom na bývanie a potom im zostanú peniaze na jedlo a nejaké radosti možno pre vnukov. Pokladáme za absolútne nespravodlivé, aby nielen v rozpore so zdravým rozumom, ale aj so samotnou ústavou, ľudia, naše ma, ľudia, naše mamy, otcovia, staré mamy, starí otcovia si platili za zdravotnú starostlivosť, si platili za lieky, keď si za to platili formou odvodov celý svoj život a keď v ústave v čl. 40 je jasne napísané, že platiť nemajú a nesmú.
Preto prichádzame na začiatok aspoň s takouto miernou úpravou, aby tie najohrozenejšie skupiny obyvateľstva za lieky už platiť vôbec nemuseli. Je to úplne prirodzené a v každom normálnom štáte by to tak malo byť. Keď raz si platia, platili zdravotné odvody, boli plnohodnotnými členmi spoločnosti, presne takými, o ktorých rozpráva čl. 40 ústavy, tak predsa nemôžme na dôchodku za to, že sa tu zmenil systém na nejaký chaotický, od týchto ľudí driapať peniaze. A potom sme svedkami toho, že rôzne lekárne a zdravotné poisťovne si robia v médiách reklamu, poďte ku nám, my vám poradíme lieky s najnižšími doplatkami. To kde sme?! To kde sme?!
My jasne hovoríme, že odmietame, aby zo zdravotnej starostlivosti sa robil biznis, aby zo zdravia ľudí sa robila nejaká komodita, s ktorou sa dá obchodovať. Áno, to je agenda liberálov a fanatikov z potratového Slovenska a iných bláznov. Ale normálny človek, o to viac zodpovedný politik to predsa nemôže pripustiť a nemôže s tým súhlasiť. A v tejto chvíli hovoríme, že je najvyšší čas, aby sme aspoň začali s nápravou tohto chorého systému, ktorý ako prvý potrebuje liečenie, a to je zdravotníctvo a jeho financovanie. Veď nebudú si predsa ľudia platiť za to, za čo si platia celý život, len preto, že nejakí blázni dovolili sprivatizovať zdravotníctvo. A máme tu vo vzduchu debatu o ďalšej privatizácii zdravotníctva, ktorá bude znamenať iba jedno: zase drahšie lieky, zase drahšia zdravotná starostlivosť a zase len pre vyvolených a pre tých, ktorí si to budú môcť zaplatiť.
Na druhej strane tá nespravodlivosť, ktorá sa dnes práve v systéme zdravotníctva ukazuje, je do neba volajúca. Slušný človek nechá u zubára 60, 80 eur za jeden zub, príde asociál, ohlási sa za akútny prípad a má to zadarmo, má to zadarmo. Ale veď predsa solidarita. Ale keď ide o solidaritu s dôchodcami, s našimi rodičmi a starými rodičmi, tak vtedy už nie, lebo však to už nejako prežijeme. A ja si myslím, že v tomto pléne je viac poslancov, ktorým to vadí, nielen našej strane. Len ja chápem, že máte nejaké koaličné dohody a že na to treba aj nejakú odvahu. Ale poďme konečne robiť poriadky v oblastiach, kde tie poriadky treba začať robiť! A za peniaze, ktoré dnes štát k dispozícii má, vláda k dispozícii má. Tak kľudne si dajte, kolegovia z koalície, pozmeňovák v druhom čítaní, že sa to bude týkať iba poistencov, ktorí budú v štátnej zdravotnej poisťovni, aspoň ľudia budú mať konečne, konečne dôvod na to, aby pochopili, že jediná silná štátna zdravotná poisťovňa je riešenie pre to, aby to znova začalo fungovať. Ale hlavne poďme niečo spraviť, poďme niečo spraviť!
My sme už zvyknutí, že naše návrhy nech sú akékoľvek dobré, nech prinášajú spravodlivosť, nech prinášajú zlepšenie života ľudí, nech prinášajú čokoľvek pozitívne, sú tu odmietané, ale potom niektoré myšlienky sú preberané a schvaľované. Nemáme s tým nejaký zásadný problém, pretože nám ide o to, aby tie veci pre Slovensko, pre ľudí jednoducho sa do života dostávali a či to bude pod farbou a hlavičkou našej strany alebo nejakej inej, na to sa my nehráme. To pre nás neni podstatné, to pre nás nie je prvoradé. Prvoradý a podstatný je pre nás ten výsledok. Aby sa pomohlo tým ľuďom. V tomto prípade naozaj tým najslabším, najnevinnejším, najohrozenejším. Ktorí sa previnili voči tomuto systému čím? No iba tým, že dosiahli dôchodkový vek, iba tým, že namiesto, namiesto výplaty majú dôchodok a, žiaľ, že ten dôchodok nie je slušnou odmenou za ich celoživotnú prácu a život a možno vychovávanie detí, ale akýmsi, akousi almužnou alebo v mnohých prípadoch dokonca výsmechom.
Invalidní dôchodcovia, niektorí, majú situáciu podobnú. Na druhej strane je tam obrovská skupina s umelo priznaným invalidným dôchodkom. Slušný človek, ktorému sa stane úraz, príde o polku nohy, má problém sa dožiadať, vybojovať si invalidný dôchodok, ale bruchatý asociál za pár úplatkov na Mercedese si príde na poštu po svoj invalidný dôchodok, lebo to má naplno. Veď toto je úplne celé zlé. A viete o tom všetci veľmi dobre, poznáte tú situáciu a nič. A nič.
To isté v našom návrhu rozširujeme zrušenie doplatkov za lieky pre deti. Prečo by deti, ktoré nič zlé neurobili, ktoré nemali ešte ani možnosť sa prejaviť v tom, že či chcú alebo nechcú prispievať do systému, pretože do systému za nich prispievajú rodičia, prečo by deti mali platiť za lieky? Povedzte mi, čo je toto za chorý systém masarykovský, aby deti platili za lieky? Nejaké dieťatko ochorie, proste čokoľvek a teraz, keď jeho rodičia nemajú na tie lieky, tak čo teraz to dieťa necháme sa trápiť s tou chorobou o dva mesiace dlhšie, lebo mu nemôžme zaplatiť lieky? Čistý Masaryk, čistý Masaryk. A ja sa pýtam, či chceme sa dostať, naozaj znova tu budeme písať Čenkovej deti? Viem, že aj tu v pléne sú mnohí, ktorí stále zbožňujú Havla, Masaryka a všetkých týchto nepriateľov všetkého normálneho a slovenského a národného, ale predsa nebudeme hádam chorý masarykovský model uplatňovať na nevinných deťoch len preto, že niekomu to vyhovuje! A náš návrh nie je o ničom inom, len o tom, aby aj tie deti naozaj za tie lieky platiť nemuseli a nemali.
A znova, kolegovia z koalície, dobre, odmietnite to, v pozmenenej forme si to dajte ako vlastný návrh alebo dajte si nejaký pozmeňovák, ale spravte niečo v tejto oblasti, spravte niečo v tejto oblasti! A keď tu bolo pred chvíľkou spomínané, že máme stretnutia s Ficom a neviem čo všetko, tak chcem znova zopakovať v tejto chvíli, ja najviac Robertovi Ficovi vyčítam to, že keď mal samostatnú jednofarebnú vládu, tak mohol pre Slovensko spraviť zázraky. Naozaj mohol využiť ten obrovský mandát, ktorý dostali od ľudí vtedy, a spraviť obrovské veci pre Slovensko. A toto sa nenaplnilo a to je moja najväčšia výčitka. To je moja najväčšia výčitka. Ale nestrácam nádej, nevešiame hlavu a verím, že proste dôjde k tomu, že vláda, táto, možno tá ďalšia, ak nebude zložená z nejakých psycholiberálnych fanatikov, si uvedomí, že treba začať konečne robiť pre normálnych ľudí tú politiku. Že ten štát tu má byť pre nich a že dôchodcovia a deti jednoducho nesmú platiť za lieky, nesmú platiť za lieky. Nesmú platiť za lieky, či sa to, či sa to tým lobistom farmaceutickým a zdravotno-privatizačným páči alebo nie.
Zopakujem to na záver, dôchodcovia a deti za lieky a zdravotnú starostlivosť platiť nesmú.