51. schôdza

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, teda že si povedal aj príklad. Ja tiež som rozprávala tu s kolegyňou Natáliou, že mám taký problém vlastne v bytovom dome, že tí ľudia vyjdú na balkón, fajčia, všetky okná mám tak, že keď ich otvorím, tak mám plný byt, ako keby som bola v kaviarni. Takže naozaj som, som astmatička, syn je alergik, takže to je nenormálny problém. Naozaj to treba otvárať aj napriek tomu, že to je nepopulárna vec. Čiže naozaj kvitujem, že dávame aj vlastné príklady z vlastných životov a že ozaj to tých ľudí, ktorí sú pasívni fajčiari, ohrozuje. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani kolegyňa, aj s predkladateľmi, že dávate takýto zákon. Ja som tvrdý antifajčiar. To znamená, že budem za každý zákon, ktorý povie, že stačilo, pretože dobrovoľne si skracovať svoj život je u mňa neprijateľné. Pretože my sme dostali právo žiť na tejto Zemi a keď si to neuvedomujete, že koľko ľudí nedostalo ani šancu, aby sa tu narodilo, pretože po dvoch – troch dňoch zahynie, alebo po týždni, tak mali by sme si to zdravie chrániť.
Ja mám stále pred očami môjho dedka z mamkinej strany, ktorý bol tvrdý fajčiar, veľmi tvrdý fajčiar. Asi keď mal 68 rokov, išiel k lekárke a mu povedala: "Pán Olejár, ešte tri mesiace fajčíte, ako fajčíte, a končíte na tejto zemi." Môj dedo bol rázny a povedal: "Stačilo." Zavolal všetkých svojich synov a aj moju mamku, sme mu vypratali celý dom, žil už iba sám, bol sebestačný, všetko sme mu vymenili, aj oblečenie, a dedko začal jesť Hašlerky miesto cukríkov, lebo bol nervózny. A si predstavte, ešte osem rokov žil. A to je relatívny zmysel, by som povedal, že rozhodnutí určitých ľudí v nejakom tom ich životnom cykle.
Pýtam sa, kedy sa začne fajčiť? No keď ste v nejakom strese, keď máte nejakú, proste zlom, a je už iba na vás, či tá vôľa, ktorú máte alebo nemáte, spôsobuje to, že budete si to svoje zdravie ničiť a znižovať, by som povedal, vek dožitia, alebo poviete, že stačilo. A hovorím, že dávam každému za príklad, že môj dedo to zvládol. A dúfam, že zvrchu sa na nás pozerá (vyslovené s pobavením) a že hovorí, že, dobre, keby takto aj ďalší podľa jeho vzoru konali. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. V plnom rozsahu podporujem tento návrh zákona a v plnom rozsahu súhlasím s tým, čo povedal pre chvíľou Marek Krajčí. V tomto zmysle trošku nadviažem na Martina Fecka. Nemôžem hovoriť o svojich skúsenostiach pozitívnych, pretože môj otec bol tuhý fajčiar a nakoniec zomrel na rakovinu pľúc. Ale na druhej strane chcem povedať tiež skúsenosť, o ktorej, ktorú spomínal už predtým Marek Krajčí, že na zastávkach autobusov častokrát vidíme fajčiarov. Lenže problém spočíva nielen v ich arogantnom správaní, ale aj v tom, že sa nevykonáva žiadna kontrola zo strany mestskej polície alebo iných orgánov, ktoré by ich mohli za to sankcionovať, ako sa to deje napríklad v iných európskych štátoch.
Tiež je pre mňa šokujúce, ak napríklad niektoré školy, stredné školy počas veľkých prestávok vypúšťajú žiakov do areálu školy, resp. na parkovisko alebo niekde do vonkajších priestorov a nechávajú ich fajčiť cigarety pod argumentom, že potom budú kľudnejší na hodinách. Takisto školské exkurzie, školské výlety, kde vyučujúci, pedagogický dozor evidentne vidí, že jeho žiaci fajčia cigarety a pasívne na to pozerá a neurobí nič pre to, aby to prestali robiť.
Takže pokiaľ nezmeníme prístup v týchto, v takýchto prípadoch, asi ťažko môžeme očakávať, že situáciu, čo sa týka nárastu chorôb, rakoviny pľúc a iných chorôb, zastavíme.
Ďakujem.

... veľmi pekne. Ja sa priznám, že pri tomto návrhu zákona, hoci ho naozaj vítam, tak som v konflikte záujmov, pretože doma mám fajčiara (vyslovené s pobavením), tak hneď, ako vyšla informácia, že takýto návrh bude predložený, tak sa začala diskusia, že čo a ako. Ale, našťastie, je to veľmi prívetivý fajčiar a teda aj on uznal, že treba, treba skrátka obmedziť tie možnosti, nazvem to, pre fajčiarov, pretože naozaj, tie vonkajšie terasy sú otvoreným priestorom a v období, kedy ľudia sedia vonku a chodia tam rodiny s deťmi, my to teraz zažívame vlastne, priamo sme v tom období, tak je to veľmi nepríjemné. A dokonca my sme sa doma rozprávali, ja som zástancom toho aj, hoci neexistuje sankčný mechanizmus, ale mne vadí, keď aj človek ide po ulici s cigaretou a vidí, že za ním ide mamička s dieťaťom a nemá kam uhnúť a on si v pohode kráča ďalej, cigaretka, dym ide, no problém, život je gombička. Takže ja by som kľudne pritvrdila a teda rozmýšľala možno aj nad tým, ako, ako toto nejakým spôsobom obmedziť, keďže dobré slová nepomáhajú. A plus ešte, keď už sme pri tejto téme a bavili sme sa tu aj o zastávkach, kde napriek zákazu v ich blízkosti ľudia fajčia a zostávajú po nich špaky, čo tiež v krajinách niektorých sú za to veľké pokuty, a my, žiaľ, si ich nevieme ani, ani odpratať, ani s nimi nijako inakšie vynaložiť. Takže tých vecí súvisiacich s touto problematikou je veľa, čo ešte máme čo riešiť. A ja tento návrh vítam a podporím ho.

Ďakujem veľmi pekne za tie všetky pozitívne faktické poznámky. Som milo prekvapený, že tu nemáme nejakú fajčiarsku loby, ktorá by tu nejakým spôsobom zatiaľ argumentovala, tešíme sa na ich argumenty a budeme sa snažiť vysvetľovať, argumentovať. Nič iné, len teda veľké ďakujem a teda verím, že aj väčšina poslancov v tomto pléne zodvihne ruku za tento návrh zákona, posunie ho do druhého čítania a tým pádom budeme túto diskusiu môcť aj ďalej živiť a rozprávať o tom, aké fajčenie má naozaj vážne následky na našom zdraví a čo je ohľaduplné a čo je správne v rámci slobody tolerovať aj v našej spoločnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. A už sa všetci usmievame, lebo tušíme, čo príde (vyslovené s pobavením). Áno, presne to príde.
Ja začnem tým, že úplne chápem motívy, rozumiem argumentácii a z toho vôbec nič nerozporujem. Ale chcem vás pekne poprosiť, nepreháňajme to. Nebuďme že talibanistickí úplne, lebo cestou nie sú zákazy. Tak ako v iných situáciách hlavnou cestou alebo to, ako ľuďom dokážeme pomôcť, to nie je, nedokážeme urobiť najúčinnejšie tým, že im zakážeme a rozkážeme im, ako sa majú chovať, lebo my to vieme lepšie ako oni. Cestou je osveta. Dôkazom toho je napríklad, keď sa zobrazili tie, cigarety majú také, také obrázky, otrasné, hrôzostrašné úplne, ktoré teda hovoria o tom, že čo sa môže človeku stať, ak fajčí. V čase, jak sa začali tieto obrázky zverejňovať, tak klesol počet fajčiarov.
Počuli sme argumenty o tom, ako, ako, aký je to problém, koľko ľudí umiera na rakovinu pľúc, koľko ľudí je z toho pasívnych fajčiarov a tak ďalej. Chcem, tak som sa pozrela na čísla, ako sa dlhodobo vyvíja počet fajčiarov a podľa WHO v roku 2000 fajčilo 27 % svetovej populácie, v roku 2016 už iba 20 %, čiže tieto čísla nám klesajú. Nie kvôli zákazom, ale kvôli tomu, že ľudstvo si začína uvedomovať hodnotu zdravia a to, čo fajčenie spôsobuje, preto naozaj aj tú argumentáciu, toto zdôrazňujem, naozaj vítam, keď sa o tom rozpráva, ale hovorím, na druhej strane sme jedna spoločnosť a súčasťou tejto spoločnosti sú aj fajčiari. Všetci, ktorí ste doteraz hovorili, ste nefajčiari. Ja som síce tiež nefajčiar, ale jednoducho mám pochopenie k ľuďom, ktorí napriek tomu, že im to škodí a napriek tomu, že to vedia, sa rozhodli, že fajčiť chcú a budú a nemyslím si, že my, politici, sme tí, ktorí im máme do toho kafrať. Je to ich život, je to ich voľba.
Rozumiem ale aj argumentácii o tom, o pasívnych fajčiaroch. Práve o tých mamičkách, o tých, ktorí proste nechcú byť nejakým spôsobom obťažovaní dymom. Keby sa to dalo rozdeliť, to by bolo asi najlepšie, a o to sa tu snažíte, rozumiem, ale nikdy sa vám to úplne nepodarí, lebo akonáhle na túto cestu nastúpime, ideme do extrémov. Veď si uvedomme, hej, že teraz minule, v minulosti to boli obchody a ulice, zastávky, školy, úrady, všetky budovy, kde prebieha starostlivosť o zdravie. Ja s týmto všetkým súhlasím, prepáčte, ja s týmto všetkým súhlasím, nemám s tým problém. Dobre, zhodli sme sa, určite nebudeme ako SaS-ka dávať návrh zákona, aby sa niečo z tohoto zrušilo. Teraz sa bavíme o terasách. Výborne, tak teraz už sa o voľnom priestranstve, kde niekomu stačí urobiť dva kroky doprava alebo doľava alebo poprosiť teda toho človeka, že tak, prosím vás pekne. Ja to tak aspoň robím, mám dve deti, veľmi by mi vadilo, keby v ich prítomnosti niekto fajčil, veľmi, som na to alergická, môj syn ma 13, starší, mladší má 10 rokov, v živote neboli v zadymenej miestnosti, pretože akonáhle sa niekto priblíži, a je jedno či na ulici, či na terase, či kdekoľvek, tak okamžite idem za ním a pekne ho poprosím, že sú tu malé deti, nech je taký láskavý, nech si zapáli vonku alebo nech ide preč alebo ďalej. To isté ináč urobím, aj keď nadáva. Mohli by sme tiež dať zákon, že nesmie sa v prítomnosti detí nadávať, ale ja ako matka viem, čo mám povedať ľuďom okolo seba. A keď je to taký sedlák, že jednoducho mi nevyhovie, tak sa zoberiem a idem preč, to, bohužiaľ, už s tým nič nespravíme, ale s tým nespraví nič ani zákon. Keď raz je niekto blbec, tak bude blbec so zákonom alebo bez neho, hej.
No a keď sa teraz zamyslíme na to, že teraz ideme zastavovať, že ideme zakazovať terasy, no tak potom akože už som tu počula, že aj na uliciach im to zakážme, aj na balkónoch im to zakážme, aj v bytoch. Lebo ja mám napríklad susedov, oni keď si zapália, tak mne to normálne prejde, áno, aj Simona hovorí, no tak z bytu do bytu. Priatelia, akože rozumiem, ale chápeme, čo robíme? My, ja viem, že by sme si všetci nefajčiari priali svet bez nefajčiarov, ale oni tu sú, žijú medzi nami a proste my im ideme teraz zakazovať existovať. Možno by to z pohľadu zdravia bolo účinné, ale nikdy toto nedocielime, toto nie je cesta. A už vôbec nie správna cesta. Ako nemyslím si, že takýmto spôsobom ísť do takýchto extrémov, preto hovorím, že okej, robme opatrenia, informujme, rozprávajme sa s ľuďmi, dajme návrh zákona, nech fajčiar nesmie obťažovať nefajčiara dymom, to je práve to, nech sa posunie doprava, doľava, potom nebudeme musieť písať všade, že ani tu, ani tam, ani hentam, ale jednoducho nech tí fajčiari berú tak isto ohľad na nefajčiarov, čo si dovolím tvrdiť, v drvivej väčšine je tak. V drvivej väčšine to tak je. Dajme nápis na terasu alebo obrázok, čo spôsobuje fajčenie. Ježiš, to keď si predstavím, to by bolo pekne nechutné pri jedle, to neni dobrý nápad.
Rozdeľme terasy, ja neviem, napravo, naľavo, nech si to urobí ten majiteľ, aby nemohli byť zmiešané. Alebo ja neviem, ale ako toto nie je dobrá cesta. Rozumiem vám, rozumiem tomu motívu, ale nie je to dobrá cesta podľa mňa. A hlavne teda mi na tom vadí to, že politici, my sme politici, ktorí ideme chrániť ľudí samých pred sebou. Ako naučme ľudí, nech si chránia život sami, nech si uvedomujú hodnotu zdravia sami, lebo keď to budeme robiť za nich, nikdy tento boj nevyhráme, nikdy ho nevyhráme.
Aj moji kolegovia vlastní v liberálnej SaS mi hovorili, no akože jasné, je to obmedzenie, ale tak vieš, mne to tiež vadí, ja som nefajčiar a tuto mi to, minule som išiel po ulici a dymil na mňa, no fuj, smrdí to. Jasné, nepríjemné to je. Ale baviť sa o pasívnom fajčení na terase, na ulici, vážne? Koľko? Sekundu? Dve? Desať sekúnd? Minútu? Akože vdýchnete ten dym raz a uhnete sa, lebo ste v otvorenom priestranstve, urobíte ten krok, dva, doprava, doľava, alebo poviete tomu človekovi, človeku, pardon, uhnete sa tomu, lebo je vám to nepríjemné. Keď tam máte deti, samozrejme, tak jak som hovorila, jednoducho to je najmenej spraviť tie dva kroky. A ty, keď si blbec a chceš si ničiť život, tak si tam fajčí, a ja sa uhnem o tie dva kroky.
Pasívne fajčenie, jasné. Určite je to dôvodom, prečo existuje alebo teda sa nejako prejaví rakovina pľúc u ľudí, ale to nebude to na tej terase a na tej ulici, to bude presne jak ja, keď si chcem oddýchnuť a idem s kamarátmi von, tak idem niekde do mesta a od jedenástej večer do štvrtej ráno som v takom nafajčenom podniku, že sa tam dá strihať dym, napriek tomu, že som nefajčiar. Ale viem to, viem, že mi to možno nepomôže, ale jednoducho sú chvíle, kedy mi to za to stojí, kedy si poviem, že proste tam idem. A na druhej strane sú chvíle, keď si poviem, že nie, že v žiadnom prípade nechcem, nikdy by som nesúhlasila, aby takéto niečo robili moje deti. A existujú podniky, kde sa nefajčí. A potom zdvihnem telefón a poviem kamarátom, no, moji zlatí, to sa už stalo niekoľkokrát, ja tam nejdem, tam je furt nafajčené. Určite to mnohí z vás poznajú. Tam nechoďme, tam je nafajčené, poďme inam! A práve pre toto úplne logicky vznikajú podniky, ktoré sú nefajčiarske. Takže moja rada je, keď nechcete, aby vás obťažovali fajčiari, nechoďte do podnikov, kde sa fajčí. Čím viac vás bude, tým viac bude vznikať podnikov, kde sa nebude fajčiť.
Ja si viem živo predstaviť majiteľa reštaurácie, ktorý na terase si dá oznam, to dneska predsa môže urobiť každý, je to jeho súkromný majetok, dá si tam oznam, napíše: Tu sa nefajčí. Do videnia, vybavené. Otvorte si takú reštauráciu, alebo ukecajte majiteľa toho, kam chodíte radi, že teda, povedzte, skúste mu povedať, že vy sem chodíte každú sobotu aj s rodinou, štyri, päť kusov vás je, chodíte sem pravidelne a povedzte mu, že nebudete sem chodiť, keď tu budú fajčiari. Ja sa stavím, a keď vás bude dosť, ja sa stavím, že každý normálny príčetný podnikateľ urobí opatrenie pre to, aby sa toto nedialo. Ale, prosím vás pekne, nie odtiaľto, nie cestou zákona a všetkým a akože do radu, lebo my sme tu tí najmúdrejší, jediní a my vás ochránime pred vami samými.
Ja len ako fakt to nehovorím v zlom, ani nechcem, lebo ten motív je naozaj v podstate dobrý, ale chcem sa prihovoriť za to, aby sme mysleli aj na tých ľudí, ktorí nie sú takí ako my, ktorí tu žijú s nami v tej spoločnosti, nech majú možnosť voľby. Aj keď sa nám zdá byť zlá. Ale nekážme iným ľuďom, ako majú žiť, prosím vás pekne.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme pekne, Janka. Nezakazujeme fajčenie. Nechceme v prvom prípade zakazovať, chceme ochraňovať slabších, tehotné mamičky, alergikov, astmatikov, rodiny s malými deťmi, zdravie populácie, chceme prispievať k zníženiu odvrátiteľných úmrtí. Toto chceme spraviť. Nezakazujeme fajčenie. Áno, astmatikovi môže vyvolať záchvat aj jedno vdýchnutie dymu. Predstavme si, že sme na tej terase, máme rozjedené jedlo, príde tam fajčiar a zapáli si. Poprosil som čašníka, nie jedenkrát, prosím vás, mohli by ste mu povedať, aby si odsadol. Nie, neurobí to. Vy sa presuňte do vnútra. Rodina, päť detí, manželka, rozjedené jedlá, ideme sa presúvať dovnútra. Však to je úplne nemožné. Tak isto pre neho. On si tam zapáli a teraz niekto dôjde a povie mu, presuň sa, lebo tuná to nevyhovuje, hoci nemal si zapáliť, mal sa pozrieť, kto je okolo neho, ale zapálil si, to je, žiaľ, situácia, zapálil si on. Nepresunie sa.
To znamená, vieš, Janka, ja chápem slobodu, ale my nemôžme dovoliť, aby sloboda ničila zdravie tých, ktorí za to nemôžu, obmedzovala tých, ktorí chcú žiť správne, ktorí sa nechcú, ktorí nechcú druhým škodiť. Ako v tomto prípade naozaj nechceme zakazovať, nechceme prikazovať, chceme ochraňovať. To je motív tohto zákona a ja si myslím, že táto situácia sa dá vyriešiť aj tým spôsobom, ako si hovorila, pokiaľ ten prevádzkovateľ reštaurácie chce vytvoriť kvalitné, dobré prostredie pre fajčiarov, ja si myslím, že určite sa to bude dať vytvoriť. Aj keby tento zákon platil, eventuálne v druhom čítaní. V pozmeňovacom návrhu navrhni fajčiarske terasy, pre mňa za mňa, keď tam budú aj nefajčiarske terasy, ale tak, aby ten dym nevyrušoval tých, ktorí si sadnú na terasu nefajčiarsku.

Pani poslankyňa, mne sa zdá, že najkrajšie a najlepšie motto pre tento návrh zákona je asi okrídlená veta, že sloboda jednotlivca končí tam, kde zasahuje do slobody iného. A myslím, že ani, ťažko by som hľadal lepší príklad ako práve tento návrh zákona. A prevencia je iste dôležitá, ako ste spomínali. Ale práve pravidlá musia prísť práve v takýchto prípadoch. A kto má tie pravidlá robiť, keď nie štát, keď nie je zákonodarca? Ak má mať štát záujem na zdraví populácií, na znižovaní nákladov na zdravotnú starostlivosť, tak je aj tento návrh krok dobrým smerom. A nejde do extrémov, ako ste uvádzali, nespomína súkromný majetok, nie je to o balkónoch súkromných obydlí. Jedná sa de facto o verejné priestory, jedná sa o zásah do slobody jednotlivca, o zásah do slobody nefajčiara. Preto si určite tento návrh zaslúži aj vašu podporu.

Ďakujem pekne za slovo. Janka, no zaujímavý názor, musím povedať, že tá diskusia sa vyvíja naozaj veľmi zaujímavo. Ja si myslím, že už v minulosti tu boli zákony, ktoré prikazovali niečo, čo malo byť možno v rámci verejného záujmu, možno rozhodnutí podnikateľskej sféry alebo ľudí, ale toto je zaujímavý názor, zaujímavý návrh zákona. Zo zdravotného hľadiska je návrh absolútne neodškriepiteľný. Súhlasím s tým, pasívne fajčenie je nebezpečné pre ľudí, pochopiteľne, to, čo všetko odznelo, súhlasím. Na druhej strane sa treba pozerať na to, aké sú skúsenosti zo zahraničia, akým spôsobom sa to vyvíja. Však veľa zrejme všetci cestujeme, vidíme, čo sa udialo v Taliansku z tých zafajčených krčiem alebo tých čerpacích staníc, zrazu tam viete prísť a je tam perfektný vzduch. Všetci síce ale zase na druhej strane fajčia vonku, na tých verejných priestranstvách. Zákon platí, vyriešilo sa to nejakým spôsobom.
Bude dôležité ale aj sledovať, aj jak bude druhé čítanie, že aké prídu pozmeňováky, pretože treba sa pozrieť aj na to ekonomické hľadisko. To ekonomické hľadisko je to, že niektoré reštaurácie alebo tie zariadenia verejného stravovania, ktoré v zahraničí buď zrušili fajčenie, alebo obmedzili fajčenie, tak stratili aj určitú časť klientely. A my si musíme pozerať, že dneska tí naši podnikatelia všetci plačú, pretože sú zavalení byrokraciou, poplatkami, daňami, je toho strašne veľa. Keď im ešte klesnú tržby, tak viem si predstaviť, že aj ich biznis pôjde dole a oni budú nútení zavrieť. Takže ja si myslím, že bude potrebné nájsť zdravý kompromis medzi tým, čo navrhovaný zákon bude presadzovať, a to, čo bude aj verejný záujem. Aj bude to zrejme asi naozaj na tom prevádzkovateľovi toho verejného stravovania, aby si stanovil tie pravidlá, akým spôsobom to bude realizovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Janka, ďakujem za tvoje vystúpenie, aj ja som striktný nefajčiar a vnímam všetky tieto zdravotné riziká, ale musíme strážiť aj slobodu, nielen pridávať stále ďalšie a ďalšie zákazy. Podľa mňa to nie je správna cesta. Tu asi skutočne by mohla byť tá správna cesta osveta, ťah namiesto tlaku. A boli spomínané aj tie balkóny. No v Rusku je zakázané fajčiť aj na balkónoch, ale asi nechceme k demokracii takéhoto východného typu smerovať. Viem, že o tom nie je zákon, ale nejaká hranica medzi tou slobodou by už mala byť, no. Ďakujem.