58. schôdza

18.2.2020 - 26.2.2020
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.2.2020 o 15:12 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

15:08

Andrej Danko
Skontrolovaný text
S reakciou na faktické poslanec Osuský.
Skryt prepis

25.2.2020 o 15:08 hod.

JUDr.

Andrej Danko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:09

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienky a budem sa venovať, ctený kolega Zelník, tomu, čo ste povedali.
Ja neviem, ako sa okamžite skĺzne zo zážitku z operačnej sály, kde sa dospelý človek vedomým rozhodnutím rozhodne podrobiť nejakému zákroku, ktorý má potom za následok možno ešte aj hormonálnu terapiu, že sa odrazu zosunieme do materskej školy, kde sa, mám pocit podľa toho, čo tu zaznieva, ponúka zmena pohlavia nejak tak ako to, že dáte si deti kvasnicovú alebo bryndzovú pomazánku dneska poobede? Teda ja, mne zostáva rozum stáť, ako sa tu argumentačne skĺzava do niečoho, čo teda by som chcel vidieť toho, aj kolega, ktorý hovorí, že je právnik a nie je doktor ako my dvaja, ktorý by z tých inkriminovaných, lebo jedná sa o dva paragrafy, ak to tak nazvem, alebo články toho dohovoru, teda 95 % to nie je, to je ešte menej, hádam nejakých 5 %, jak sa z toho dá vyčítať táto nátierková ponuka a jak sa z toho dá vyčítať to, že tí rodičia toho 5-ročného, za ruku vedúc domov, si vypočuje jeho názor, že chce byť dievča a že šup s ním na operáciu a na... Jako čo sú to za konštrukcie z ničoho?!
Musím povedať, že sa mi nechce veriť, že na takejto úrovni sa dá o tých riadkoch textu, ktoré som čítal a ktoré si možno čítal aj ty, vôbec diskutovať. Teda to, že "slyšíme trávu růst" a že na konci budú obdeň prešívaní ľudia z mužov na ženy, je neuveriteľné usúdiť z týchto riadkov. Ja nemám, čo by som k tomu dodal, a preto podporím Istanbulský dohovor, pretože ani tie dva odseky nevnímam ako blížiacu sa katastrofu ľudstva.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.2.2020 o 15:09 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:10

Andrej Danko
Skontrolovaný text
Pán poslanec Mizík, pripraví sa poslankyňa Zvarová Bašistová.
Skryt prepis

25.2.2020 o 15:10 hod.

JUDr.

Andrej Danko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 15:12

Stanislav Mizík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené kolegyne a kolegovia, čriepky z histórie nám hovoria o tom, že keď chceli traviči alebo travičky niekoho otráviť, otravu primiešali do niečoho dobrého, lahodného, chrumkavučkého. To chrumkavučké je predchádzanie násilia na ženách, ale to je len tá sladkosť na zamaskovanie tej pointy, toho gra a toho jedu, čo je vo vnútri. Tento jed je priamo obsiahnutý – okrem iného – aj v pasáži, ktorú zacitujem. Článok 3, vymedzenie pojmov, bod c). "Pojmom "rod" sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a pre mužov."
Úplne grandiózna, vágna formulácia, ktorá sa dá vysvetliť aj tak, aj tak. A práve tu je tá rafinovaná, otrávená zmes. S ľahkosťou a jednoduchosťou sa to dá dešifrovať ako to, že spoločnosť sociálne vykonštruovala rod a ženskou osobou sa môže stať každá ľudská bytosť, ktorá sa za ňu chce považovať. Je to v tom.
Tento dohovor je tak nejednoznačný a vágny, že sa prijala aj dôvodová správa, ktorá to ešte viac zamotala. Žena v tomto dohovore nie je chápaná biologicky, ale len ako vytvorený konštrukt, teda za ženu sa môže považovať aj chlap. Príklad: Chlap transvestita sa môže podľa tejto rodovej definície považovať za ženu. To vedie k absurdným úvahám, k absurdnému pomysleniu. Príklad: Bradatý chlap 80 – 100 kilá živej váhy, alias žena v danom partnerskom vzťahu, sa príde sťažovať na políciu, že ho týra partner muž a oni to budú riešiť ako násilie na žene. Ešte omnoho viac absurdnejšia predstava je, že keď príde riešiť tento problém do takejto podarenej rodinky alebo do takého podareného partnerského vzťahu subtílna policajtka, cirka 50 kilov živej váhy.
Násilie na ženách je ošetrené v našom právnom poriadku. Nijaký Istanbulský dohovor nezabráni násiliu na ženách, pretože príčina je niekde inde, už to pomenovali viacerí kolegovia. Stačí len to, aby orgány, ktoré to majú v náplni práce, konali. Má konať polícia, súdy a nie nejaký gang GREVIO, nikým nevolený a ktorý ešte bude postavený nad našimi zákonmi. Už ten náš nešťastný princíp, že nariadenia EÚ sú nadradené našim zákonom, ešte treba nejaké GREVIO, ktoré bude nad nami celkom nadriadené. Hovorím teraz nejaké grévio, évio, čávio, ávio, čo bude nad našimi mečami ako meč gládio? Toto nám treba?
Ďalej, čo sa dá vyčítať z tohto dohovoru, je veľká hrozba, že dohovor spôsobí príchod akéhokoľvek utečenca, ktorý povie, že je rodovo diskriminovaný vo svojej krajine; to z toho jasne vyplýva. A verte mi, nebude to malá skupinka, bude to masový exodus tzv. rodovo diskriminovaných úbožiačikov, bude to niečo také ako chudáci utečenci pred vojnou, chudáci v úvodzovkách, de facto, de iure samí mladí junci, silní, vyšportovaní, ktorí prichádzajú stále do západnej Európy a mnohí z nich sú neplnoletí, aj keď majú 25 a viacej rokov a obrovská časť z nich je z krajín, kde ani žiadna vojna nikdy nebola alebo bola v minulosti. A tu je najdôležitejšia otázka, a to dobre počúvajte, zástanci Istanbulského dohovoru: Ako tento paškvil chráni znásilňované a vraždené ženy v krajinách EÚ migrantami z Afriky či z Blízkeho východu? Čo im pomohol ten dohovor? Behá tam GREVIO s policajtami po štvrtiach, ktoré nie sú pod kontrolou polície? Nejeden diskutujúci na internete o tomto dohovore, nazýva tento dohovor dielom padlého anjela, kráľa temnoty. Ja hovorím, chráň Boh pred týmto dohovorom Slovensko!
Ako viacerí rečníci povedali, tento dohovor má vo svojej vágnej podstate riziká. Stačí jeden súdny precedens a padla klec, bude sa to ťahať ďalej. Čo ste poniektorí slepí, čo sa deje v krajinách, ktoré tento dohovor prijali? Máme príklad, súdne procesy s učiteľmi, sexuálna výchova pri deťoch, ktoré sa majú hrať na pieskovisku, dievčatká tlačiť kočíky a chlapci sa hrať s autíčkami alebo na Indiánov. Toto? Toto chcete?
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.2.2020 o 15:12 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:12

Andrej Danko
Skontrolovaný text
Na vystúpenie pána poslanca poslankyňa Grausová.
Skryt prepis

25.2.2020 o 15:12 hod.

JUDr.

Andrej Danko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:17

Natália Grausová
Skontrolovaný text
Môžem? Mám slovo? Ďakujem ti, Stanko, za tvoju veľmi, veľmi dobrú, múdru rozpravu, kde si to veľmi pekne, názorne vysvetlil, že to musí pochopiť aj naozaj hlupák, ktorý, možnože sa nejakí nachádzajú v tomto parlamente.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.2.2020 o 15:17 hod.

MUDr.

Natália Grausová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:17

Andrej Danko
Skontrolovaný text
Pani poslankyňa Zvarová Bašistová, pripraví sa pani poslankyňa Grausová.
Skryt prepis

25.2.2020 o 15:17 hod.

JUDr.

Andrej Danko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 15:18

Alena Zvarová Bašistová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, príčiny odmietania Istanbulského dohovoru treba hľadať na rôznych miestach.
Cieľom dohovoru je potláčanie násilia voči ženám. Tento legitímny cieľ sa všeobecne víta a podporuje.
Istanbulský dohovor vníma násilie páchané na ženách ako porušovanie ľudských práv, pričom osobitné opatrenia tohto dokumentu sú zamerané na zabránenie násiliu, ochranu obetí a stíhanie páchateľov. Podobne aj potláčanie násilia a efektívny boj proti nemu sa považuje za dôležitú úlohu štátu. Táto sociálne, v úvodzovkách, príťažlivá stránka Istanbulského dohovoru pritom len reflektuje faktický stav vo sfére rodovej nerovnosti, ktorý má aj svoje štatistické zdôvodnenie.
Ako vyplýva z najnovších údajov Rady Európy, až jedna z troch žien v Európskej únii je od veku 15 rokov obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia, jedna z dvadsiatich žien bola znásilnená, viac ako polovica, 55 % žien zažila sexuálne obťažovanie, jedna z troch žien zažila psychologické zneužívanie zo strany partnera a jedna z troch žien zažila v detstve fyzické alebo sexuálne násilie zo strany dospelých. Na uvedený problém sa však pritom nemožno dívať len cez prizmu strohých čísiel. Zavádzanie nejednoznačne definovaných nových pojmov je z hľadiska zabezpečenia pojmovej určitosti aplikácie ľudských práv nebezpečné.
V Európe sa rozvinula rozsiahla diskusia, čo je prirodzené. Ide o prvý európsky právny nástroj na vytvorenie komplexného právneho rámca na ochranu žien pred všetkými formami násilia. Treba si však zároveň uvedomiť, že referenčnou skupinou dohovoru nie sú výhradne ženy, to jest dohovor sa nevzťahuje len na osoby ženského pohlavia. Strany dohovoru sú nabádané, aby jeho ochranný rámec uplatňovali aj na deti, mužov, staršie osoby, ktoré sú vystavené domácemu násiliu.
V čom je Istanbulský dohovor iný oproti už prijatým medzinárodným dohovorom upravujúcim problematiku ľudských práv? Ide o presadzovanie gender ideológie. Po prvé, jeden z kľúčových nových pojmov – rod – je prvý raz definovaný v medzinárodnej zmluve, konkrétne v čl. 3, z ktorého citujem: "Pod pojmom "rod" sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov." Uvedená definícia je skôr ideologickou definíciou rodovej ideológie ako právnou formuláciou. Je známe, že "rod" je pojem široko pretláčaný v ostatnom čase do koncepcie ľudských práv. Je to však pojem veľmi sporný a odmietaný mnohými obyvateľmi Slovenska.
Po druhé, dohovor rozširuje okruhy diskriminácie v čl. 4 o dôvody, ktoré nepoznajú štandardné medzinárodné dohovory, ktoré sa zvyknú tiež označovať ako medzinárodný katalóg ľudských práv. Ide o tieto dôvody diskriminácie: rodová rovnosť, sexuálna orientácia a rodová identita.
Po tretie, doteraz úplne novou povinnosťou, najmä pre základné školy a stredné školy, je inštitucionálne zavádzanie nebezpečnej rodovej ideológie. Citácia z čl. 14: "Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nie stereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov."
Tento čl. 14 Istanbulského dohovoru odporuje čl. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je pre Slovensko platný a záväzný, konkrétne sa to týka práva rodičov na vzdelanie a výchovu svojich detí. Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečiť túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastnými náboženskými a filozofickým presvedčením.
Čo to teda znamená? Kto rozhoduje, čo to bude znamenať o rok či o desať, dvadsať? Prijatím nedefinovaných pojmov a záväzkov vytvárame predpoklad na vznik neželaných tlakov medzinárodných organizácií, akú výchovu majú naše deti dostať. Pretláčanie rodového feminizmu na školách by bolo zjavným porušením práv mnohých rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením.
Istanbulský dohovor nás bude nenápadne tlačiť aj do toho, aby sme financovali rôzne školenia namiesto reálnej pomoci obetiam násilia. Ide o preškolenie množstva profesií, policajtov, prokurátorov, sudcov, sociálnych pracovníkov, lekárov a tak ďalej. Tieto luxusné štátne zákazky na preškolenia môžu byť zneužité na šírenie kontroverzných rodových teórií, čo sa do istej miery deje už aj teraz. Môžeme si pozrieť niektoré výzvy z minulého aj tohto roku.
Na margo všetkých tých, ktorí považujú ratifikáciu Istanbulského dohovoru takpovediac za hodnotovú vec, je nutné poukázať aj na teoreticko-výkladové nejasnosti vyplývajúce z jeho ratifikácie na národnej úrovni, ktoré majú svoje procedurálne vyjadrenie. Nemožno zabúdať, že Európsky parlament sa ešte v júli 2019 obrátil na Súdny dvor Európskej únie s viacerými otázkami ohľadne ratifikácie Istanbulského dohovoru zo strany Európskej únie. Medzi uvedenými otázkami sú aj tie, ktoré očakávajú jednoznačnú odpoveď na tieto problémy. Po prvé, na akom zmluvnom základe je najlepšie postaviť prijatie dohovoru zo strany Európskej únie, konkrétne, či podpis a ratifikácia majú mať rovnaký alebo rôzny právny základ. Akékoľvek rozhodnutie európskych inštitúcií sa musí odvolávať na konkrétny článok alebo články v zakladajúcich zmluvách. Hovorí sa tomu právny základ.
Po druhé, ešte dôležitejšia otázka parlamentu je, či je uzavretie Istanbulského dohovoru Úniou zlúčiteľné so zmluvami v prípade, že neexistuje spoločná dohoda členských štátov o ich súhlase s tým, aby boli týmto dohovorom viazané. Inými slovami, či sa môže Európska únia prihlásiť k dohovoru aj vtedy, ak ho neratifikujú všetky štáty.
Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách je z hľadiska práva EÚ tzv. zmiešaný dohovor. Znamená to, že v sebe obsahuje úlohy pre národnú, ako aj európsku úroveň. Inými slovami, týka sa právomocí, ktoré vykonáva Európska únia aj členské štáty. Prípadná ratifikácia na úrovni Európskej únie však nenahrádza ratifikáciu zo strany členských štátov. Európska únia môže k dohovoru pristúpiť a prijímať opatrenia len v rámci svojich kompetencií, rovnako ako členské štáty konajú na základe svojich národných právomocí.
To, že sa nejedná o jednoduchú vec, potvrdzujú aj samotné európske inštitúcie. Súdny dvor Európskej únie pracuje na stanovisku, ktoré má odpovedať na otázku, či môže Európska únia dohovor o predchádzaní násilia na ženách ratifikovať v rámci svojich kompetencií aj bez jednomyseľného súhlasu všetkých krajín. Názor európskych sudcov k Istanbulskému dohovoru bude podľa tlačového atašé Súdneho dvora Balázsa Lehóczkeho pravdepodobne hotový až v roku 2021. Lehocký vychádza z priemernej doby riešenia podobných podnetov, ktorá je jedna až päť, 1,5 až 2 roky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokiaľ parlament nevysloví s dohovorom súhlas, pani prezidentka nemôže dohovor ratifikovať a v konečnom dôsledku by Istanbulský dohovor nenadobudol pre Slovensko medzinárodnoprávnu záväznosť. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.2.2020 o 15:18 hod.

doc. PhDr. PhD.

Alena Zvarová Bašistová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:25

Andrej Danko
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Na vystúpenie pani poslankyne žiadna faktická. Pani poslankyňa Grausová nie je v sále, stráca poradie.
Pán poslanec Dostál.
Skryt prepis

25.2.2020 o 15:25 hod.

JUDr.

Andrej Danko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 15:27

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán minister obrany, vážené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa reagovať na niektoré veci, ktoré zazneli v predchádzajúcej rozprave, ale najprv sa chcem spýtať, lebo bolo by dobré, keby sme si ujasnili, že o čom vlastne budeme hlasovať, lebo vláda poslala do parlamentu návrh, aby parlament vyslovil nesúhlas s Istanbulským dohovorom. Potom náhle to rozhodnutie zmenila a miesto vyslovenia nesúhlasu poslala návrh, že treba vysloviť súhlas, takto zmenila to uznesenie, a výbory teraz odporúčajú nevysloviť súhlas. Tak ja sa v tom už trochu strácam, a teda chcel by som pána spravodajcu poprosiť, aby keď o tom budeme hlasovať, aby presne prečítal, o čom budeme hlasovať, lebo bolo by zlé, keby náhodou omylom ste schválili Istanbulský dohovor proti svojej vôli, lebo sa pomýlite a nebudete vedieť, o čom hlasujeme. Ale teda hovorím to aj vo vlastnom záujme a nerád by som hlasoval v rozpore so svojím presvedčením len z dôvodu, že netuším, o čom sa hlasuje, teda vysloviť nesúhlas, vysloviť súhlas alebo nevysloviť súhlas.
V tejto rozprave zazneli viaceré, žiaľ, necitlivé veci, aj rasistické, aj teda nie rasistické, ale teda na hrane, keď pani poslankyňa Antošová tu hovorila o tom, že nejaké práva menšín, ako sú Rómovia alebo homosexuáli, môžu byť na úkor slušných ľudí a väčšiny, že ich to môže poškodzovať. Tak voči tomuto by som sa tiež chcel ohradiť, lebo z toho vlastne vyplýva, že homosexuáli alebo Rómovia nie sú slušní, slušní ľudia. To naozaj takýto slovník by sme nemali používať na pôde Národnej rady, a teda neviem, akú menšinu mala na mysli pani poslankyňa pri Istanbulskom dohovore, ale Istanbulský dohovor chráni práva žien, na ktorých je páchané násilie. Áno, je to menšina, ale myslím si, že s ochranou tejto menšiny by nemal mať nikto problém.
Pán poslanec Bernaťák tu v jednej, v jednej faktickej hovoril – a myslím, že to zaznelo aj v rozprave v predchádzajúci deň rokovania – o tom, že nejaké mimovládky si požiadali o granty z nórskych fondov a nedostali ich, pretože neuznávajú Istanbulský dohovor a napísali petíciu proti Istanbulskému dohovoru. No len tu si dovolím pripomenúť, že to boli granty z nórskych fondov a Nórsko ako krajina, ktorá tie granty poskytuje, si má právo zadefinovať podmienky, za akých sú poskytované, a keď si Nórsko zadefinuje, že chce, aby tie granty boli využité na podporu boja proti rodovo podmienenému násiliu, tak proti rodovo podmienenému násiliu... Pán poslanec Bernaťák, neskáčte mi do reči! ... proti rodovo podmienenému násiliu, tak ten, kto dáva peniaze, si má právo zadefinovať, na čo majú byť tie fondy použité.
Pán poslanec Zelník tu opäť strašil tými bubákmi, že môžeme si, môžeme si vybrať pohlavie. Naozaj toto, nič také v Istanbulskom dohovore nie je.
Často sa v tej argumentácii používa, však my všetci sme proti násiliu aj proti násiliu páchanému, páchanému na ženách a nepotrebujeme k tomu nejaký Istanbulský dohovor. No jasné, teoreticky, teoreticky, keď všetky tie veci, ktoré sa týkajú boja proti násiliu páchanému na ženách, implementujeme do našej legislatívy, tak nemusíme, nemusíme schvaľovať ten dohovor. Ale to potom platí úplne o všetkých dohovoroch a nemali by sme pristúpiť k vôbec žiadnemu dohovoru, len sa dobrovoľne rozhodneme, že niektoré veci, ktoré sa nám z tých dohovorov páčia, dáme do našej legislatívy.
A rád by som poukázal na to, že ten dohovor je z roku 2011, na začiatku to vyzeralo, že Slovenská republika ho bude ratifikovať a aj pod vplyvom toho dohovoru sa niektoré veci, ktoré už dnes máme v legislatíve, dostali do našej legislatívy, či už ide o občianske, procesné, procesné poriadky, ktoré napríklad posilnili ochranu osôb, na ktorých je páchané násilie, alebo zákon o rodine, kde sa do definície najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, jeho posudzovania, dostalo to, že ohrozením toho najlepšieho záujmu nie je iba to, keď sa na ňom pácha násilie, ale keď sa pácha násilie na osobe, ktorá je blízkou osobou tohoto, tomu dieťaťu, čo nesporne prispelo k lepšej ochrane maloletých detí, pretože keď sa v rodine pácha násilie a dieťa je toho svedkom, tak už to je násilím páchaným na dieťati bez ohľadu na to, či ono je priamo atakované fyzicky alebo inak.
Nepochybne je ešte kopu ďalších vecí, ktoré by sa dali v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách zlepšiť, pokiaľ ide o poskytovanie služieb, pokiaľ ide o štandardy, štandardy kvality, pokiaľ ide aj o zákonnú úpravu, ktorá by mohla byť komplexnejšia, napríklad v nejakom zákone, ale o tom sa asi budeme baviť snáď pri nejakej inej príležitosti.
A áno, zmyslom dohovorov je to, aby sme dohodli nejaké medzinárodné štandardy, ktoré všetci rešpektujeme, ktoré všetky krajiny považujú za dôležité a ktoré nie sú potom už len ich vecou vnútorného rozhodnutia, že toto zrušíme alebo od toho odstúpime. Samozrejme, že od medzinárodných dohovorov možno odstupovať tiež.
Rád by som sa vyjadril aj k tým procesným problémom. Ja som tu v rozprave už upozornil na to, že postupujeme v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, pretože zákon o rokovacom poriadku predpokladá, že o medzinárodných zmluvách sa rokuje v druhom a treťom čítaní, nie je tam prvé čítanie. Keď Národná rada rozhodne o postúpení do druhého čítania, pridelí, pridelí návrh výborom a určí lehotu na prerokovanie a táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní. V tomto prípade to nahrádza rozhodnutie predsedu Národnej rady, prvé čítanie.
Predseda Národnej rady určil, ktoré výbory majú prerokovať návrh na vyslovenie nesúhlasu alebo súhlasu; stále netuším, o čom budeme hlasovať; určil aj gestorský výbor, ale dal lehotu ihneď. Ale lehotu ihneď nemôže dať predseda svojím rozhodnutím, lehotu ihneď vo vzťahu k medzinárodnej zmluve nemôže dať vôbec, lebo vo vzťahu k skrátenému legislatív; alebo skrátené legislatívne konanie možno použiť iba vo vzťahu k návrhom zákonov, ako to upravuje § 89 zákona o rokovacom poriadku, a ten nehovorí nič o tom, že by sa skrátené legislatívne konanie – či už z vôle predsedu Národnej rady, alebo rozhodnutím samotnej Národnej rady – mohlo konať aj vo vzťahu k vyslovovaniu súhlasu s ratifikáciou medzinárodných zmlúv.
Tu by som chcel apelovať na demokratickú opozíciu, ktorá mala problém so skrátenými legislatívnymi konaniami o návrhoch zákonov, troch zákonov, ktoré predložila vláda v rámci predvolebnej kampane SMER-u a SNS. Považovali to za problém, nehlasovali sme spoločne za otvorenie schôdze, nehlasovali sme – teda s výnimkou SME RODINA – teraz za skrátené legislatívne konania, ale rovnaký problém, porušenie pravidiel, porušenie zákona o rokovacom poriadku je aj s Istanbulským dohovorom, takže si myslím, že je potrebné byť konzistentný a keď nám porušovanie pravidiel vadí pri návrhu zákonov, malo by nám vadiť aj pri, aj pri rokovaní o Istanbulskom dohovore, a teda očakávam podporu prinajmenšom od demokratickej opozície celej pre moje dva procedurálne návrhy.
Posledná vec, čo sa stane, keď dnes parlament nevysloví súhlas s Istanbulským dohovorom? No vôbec nič. Vôbec nič sa nestane, pretože pokiaľ v budúcom parlamente bude vôľa ratifikovať Istanbulský dohovor, no tak budúci parlament bez ohľadu na to, čo tu dnes schválite, vysloví súhlas s ratifikáciou a prezidentka tú ratifikáciu, teda dohovor ratifikuje. Keď v budúcom parlamente nebude vôľa ratifikovať Istanbulský dohovor, tak bez ohľadu na to, čo tu dnes schválime, ani budúci parlament nevysloví súhlas s ratifikáciou. A keď si myslíte, že to bude zabité tým, že ani v budúcom parlamente nebude vôľa na ratifikáciu, tak raz tu snáď nejaký osvietenejší parlament príde.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.2.2020 o 15:27 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom